Čokoládový sex

Vraj je dnes zelený štvrtok a zároveň prvý jarný deň. Zobudil som sa do mrazu a vonku stojace autá boli pekne do biela pocukrované. Z parkoviska sa ozývali typické zvuky pri zoškrabávaní námrazy z okien. Mal som dojem, že je biela sobota, nie zelený štvrtok.

Keď som vychádzal z garáže, z rádia sa ozývala známa vianočná melódia... Rozhlasáci Expresu si robili srandu z počasia prvého jarného dňa aj z nadchádzajúcej Veľkej noci. Cesta bola v pohode, nikde námraza a aspoň Trnava bola zelená, lebo som na križovatkách chytil zelenú vlnu.

Záruby predo mnou boli biele, tak ma už ani v robote príliš neprekvapilo náhle sneženie. O chvíľu však slnko uviedlo veci na pravú mieru. Zdá sa, že pani Zima nechce odovzdať svoje žezlo Vesne, napriek prvým lastovičkám, ktoré sa vraj už na Slovensku objavili.

Ani predpoveď počasia na sviatky nie je príliš optimistická, na veľkonočný pochod sa budeme musieť dobre obliecť. Paradoxne, v dôsledku globálneho otepľovania sa rýchlejšie topia ľadovce, voda v oceánoch sa ochladzuje a z toho sú potom tieto extrémne zmeny v zaužívanom rytme počasia.

Možno sa práve nachádzame v akomsi prechodnom období smerovania k otepleniu, ktoré sa prejavuje aj lokálnou nestabilitou počasia.

Počasie na nás útočí cez naše telo ale aj cez dušu. Správame sa neštandardne, naša nálada sa prudko mení ako to počasie. Niekedy sa prehrievame, inokedy chladneme vo vzťahoch... V každom prípade by sme si mali zachovať ľudskú tvár....

Aby som si zachoval svoju (vtipnú) ľudskú tvár aj dnes, priniesol som kolegom (a kolegyniam) v rámci sviatku do práce bonboniéru značky KÁMASUTRA...

Bol to dobrý taktický ťah, už je obed a ešte sa nikto neodhodlal zahryznúť do niektorej zo šiestich čokoládových dvojíc, ani do skupinky v čokoláde... Čokoládový sex asi nie je to pravé javorové...

Perpetuum mobile

Pohyb je úžasný, aj vesmírna rovnováha v pohybe, ktorá je v protiklade s názorom, že perpetum mobile neexistuje... Zastavenie všetkých pohybov znamená absolútnu nulu. Absolútno však neexistuje, rovnako ako neexistuje nekonečno.

Dobro a zlo sme si vymysleli, aby sme mohli obhajovať svoj egoizmus. Objektívne všetky javy, pohyby a pnutia prebiehajú medzi tými dvomi hraničnými kameňmi dobra a zla. Absolútne dobro ani absolútne zlo však neexistuje... Je len ich neustále zápasenie o človeka.

Medzi moje duálne hodnoty patrí aj vedomosť a nevedomosť... K vedomosti smeruje spoznávanie, porovnávanie nového s poznaným, ale podmienkou porovnávania v behu času je pamäť.

Opakom poznania sú tajomstvá, záhady, neodhalené princípy - proste neznámo a opakom pamätania je zabúdanie. V živote prechádzame všetkým, od prvotného nevedomia k záverečnému zabudnutiu, ale výška naplnenia medzi tým je u každého človeka iná.

Život je len to, čo je medzi krajnými hodnotami. Aj pondelok je krajnou hodnotou týždňa. Veci sa rozbiehajú, napätie rastie... Tentokrát adrenalín vyvrcholí výnimočne vo štvrtok.. To medzi tým je realita, šeď života.

Vyplniť daňové priznanie (ísť na spoveď), dať si zhotoviť nový IP, vymeniť duše v bezdušových zimných pneumatikách za letné bezduše a kúsok času venovať aj svojej duši... Zajtra jej dovolím dotknúť sa umenia...

Ak ma stretnete, nemusím to byť ja

Je tu piatok a týždeň sa stratil ako vietor čo preletel korunami zimných stromov. Tento piatok bol zvláštny, už ráno som prešiel všetky trnavské križovatky na zelenú vlnu, iba raz som dával prednosť na zebre.

V práci, na vrátnici ma zastavili dve uniformované strážkyne a začali ma spovedať, kde robím, čo robím a hádam aj prečo to robím... Zvláštne bolo, že môj preukaz nechceli vidieť.

Vysvetlil som im princíp mojej prítomnosti na tomto pracovisku a zaklincoval to kolega, ktorý náhodou tadiaľ prechádzal, že tu robím "dobrý dojem". Napriek tomu, že mi je vlastne šéfom a dáva mi robotu, hneď som ho zaradil medzi kamarátov.

Aféra sa nakoniec vyjasnila, dievčatá si mysleli, že som bezpečnostný technik, lebo sa na neho, alebo on na mňa veľmi podobá. Na dôkaz otvorili dvere do vedľajšej miestnosti a uvidel som sa ako vo veľkom zrkadle. S úsmevom na tvári sa na mňa pozeral bezpečnostný technik. Nebudete mi veriť, aj oblečenie sedelo.

Na svete je vraj to tak, že platí akýsi duálny princíp a každý človek má aspoň jedného dvojníka. Ak tento princíp aplikujeme na vesmír, je jasné, že aj naša zem má najmenej jednu kópiu...

OTO, vráť sa

Všetci naokolo ospevujú OTO show, aké to bolo výborné, len ja, nekultúrny chumaj som radšej čítal blogy namiesto čumenia do televízora... Vážne mi je ľúto, že to tak vynikajúco prebehlo bezo mňa a možno práve preto.

Najviac ma prekvapuje Polnišová, lebo tie jej prvotné kreácie z SOS mi vôbec neimponovali.. Problém bude asi v tom, že je to dobrá herečka, iba niektoré jej role boli slabé. Napriek tomu jej vzdávam patričnú úctu a po takom vynikajúcom OTOVI je u mňa hereckou celebritou..

Toľko hádam aj stačilo o relácii a ohlasoch na ňu, lebo som ju nevidel.. Vlastne som videl a počul ako naschvál, iba záverečné vystúpenie Petra Dvorského, ktoré u zasvätených divákov tak silne zarezonovalo, že sa dostal do rečí.. Vystúpiť na pódium je vždy trochu riskantné...

Škoda, že v TV programoch nie je dopredu napísané, ktorý program je dobrý a ktorý je lepšie nepozerať.

Lajf is lajf

Po mojom včerajšom duchaplnom a obsiahlom zamyslení nad najkrajšou oblinou života by sa mi patrilo vyrukovať s niečim ešte všednejším... Ibaže, kde vziať a nekradnúť? Je dobrým zvykom klasických blogerov nekradnúť, ale odkazovať, odkazovať a odkazovať...

Kam by som vás teda mal odkázať? Určite nie tam, kde si myslíte, to by som si nedovolil. Ja mám radšej vtip a humor v iných podobách, tak by som si dovolil odporúčať vám klik na jednu úžasnú paródiu našej aktuálnej súčasnosti (naše současnost za pět set, beze stráty květinky...).

Life is live... tak nejako sa to spieva v istej peknej, už klasickej nahrávke z roku 1985... Ale je tu aj lajf.sk s článkom, ktorý odporúčam hlavne pracovníkom a "kádrom" z firiem a firmičiek... Aby som to nepredával ako mačku vo vreci, tak dodávam, že je to o tom ..ako usporiadať poriadny míting.. a dodávam ešte: dobrú zábavu...


Na lajf.sk to jednoducho žije...