Toto nie je prvý apríl

Som nevrlý a pritom dnešný večer tak pekne začínal pokračovaním Normálnej rodinky od Petra Marcina... To vážne, už som si dal túto parodicko-komickú grotesku do svojej čítačky... Teda nie do Gúgl-rídla, ale do Rainlendára.

Dnes večer som sa rozhodol, že utorky venujem televízii, ale už mám aj aké-také pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia. Marcina beriem, zdá sa, že si prečítal moje predchádzajúce blogové hodnotenie, že tento druh humoru a satiry mi vyhovuje. :)

Na chvíľu som si prepol aj na jednotkové SOS, vraj prvo aprílové, kde práve Polnišová pokrikovala v posilovni na cvičenky a cvičencov. Nevydržal som dlho, obával som sa, že z toho škreku ma rozbolí hlava. Ale o tom inokedy.

Môj televízny večer pokračoval Šípovou "Všechnopárty" o peniazoch a financiách. Poznám aj príjemnejšie témy, ale šípovitý inteligentný humor znášam veľmi dobre. Debatovali o štátnych financiách, burze a českých bankovkách... Môžu, Euro ich ešte nestraší...

V závere sa Šíp pýtal autora návrhu všetkých českých bankoviek, ktoré cudzie peniaze sa mu najviac páčia, tak som čakal, že povie: Slovenské. Ale nie, nepovedal. Najkrajšie vraj boli dve bankovky cárskeho Ruska...

Záverečnou bodkou za mojim "sedením" (v závere "ležaním") pri TV aparáte, bola Zuzana Bubílková... Šlo to celkom dobre až k bodu, keď jej už nestačilo české politické javisko a vrhla sa ako za starých čias na Mečiara a Slotu...

Ako to dopadlo, už si nepamätám, lebo v tom zlomovo dôležitom bode relácie som ako na potvoru zaspal. Už chápete, prečo som nevrlý? Nejde o zaspanie, to by bolo v poriadku, ale to pred-polnočné prebúdzanie... Tak som si prišiel, s prepáčením, vyliať zlosť sem k vám do svojho blogu.

Polepším sa, dúfam... Na budúci utorok. Haha - prvý apríl! Mňa dnes nikto nedobehol... (okrem Bubílkovej).


________________________
nevrlý príd. mrzutý, podráždený; nevľúdny, morózny: n. človek, pohľad;

Možno bude pokračovanie

Veľmi nerád sa vyhováram na počasie, lebo tak ako politiku, ani počasie nevieme ovplyvniť. Naozaj som mal v úmysle ísť dnes do prírody a chodiť a chodiť, lenže drobný a vytrvalý dáždik neznášam, tak tu sedím a rozmýšľam, čo s tým?

Ani piatkový blog som nestíhal, a v práci aj tak nič nové nemám, iba obed bol zaujímavý, spestrený spoločenskou konverzáciou s dámou z druhého poschodia, ktorá trochu zľudštila záverečný mesačný finiš na pracovisku. Keď sa stretnú dvaja blogeri, vždy je o čom hovoriť.

Márne sa inak snažím nájsť nejakú pointu včerajšieho dňa. Možno iba taká malá provokácia, že už mám chuť splniť to, čo som tu pred istým časom sľúbil a možno by som už ani nemusel, lebo je to tak dávno a čas dobre maže stopy. Alebo sa sľuby majú plniť bez ohľadu na čas?

Bez komentára...

Strýco Marcin a normálna rodinka

Na strýca Marcina, uja Mlsnu si ešte občas spomeniem a spomínal som ho aj dnes, keď som si zo záznamu pozeral včerajšieho Petra Marcina a jeho Normálnu rodinku. Nebudem vás napínať, hneď na začiatku poviem, že Marcin podľa mňa neprekročil svoj komediálny tieň a tak ma celú polhodinu trochu znervózňoval...

Eva Pavlíková bola komediálne trochu preexponovaná, ale inak si asi zahrala s chuťou... Najviac sa mi páčila rola Juraja Hrčku s jeho hip-hopom a bratislavčinou, to je ono.... bola to zatiaľ iba epizódna úloha, ale možno ešte dostane príležitosť. Možno aj z Petra časom spadne istá strnulosť a v dobrom trochu vypadne zo svojho obnoseného kabáta.

Formát relácie mi vzdialene pripomenul české kameňáky (hrané vtipy) a trochu aj tele-tele (absurdná groteska s prvkami paródie). To pripomenutie nastalo v scéna v ružovej záhrade, mimochodom , asi najvydarenejšej pre Marcina. Nakoniec, inšpiráciu treba brať tam, kde je z čoho... Cez hlavnú postavu rodinky cítiť pochopiteľne značný vplyv susedov...

Celá relácia mi pripadá ako pokus o grotesku, čo nemusí byť zlé, iba trochu s mierou..? ale "s mierou" to sa ku groteske príliš nehodí, preto nech je preexponovaná, ale presvedčivo... Netvrdím, že si už ďalšie pokračovanie nepozriem, ale ani nesľubujem, že sa stanem divákom Normálnej (praštenej) rodinky...

Panta rei

Opäť sneží (dnes 10:00)
Nebolo by na tom nič zvláštne, veď ešte nie je apríl - najkrajší mesiac, ale zvláštne je, že moje pocity sa zhodujú s počasím a možno nielen moje.

Zastavil sa čas, alebo len hodiny idú pomalšie? V jednej diskusii som čítal, že pri prechode na letný čas sa čas posúva o jednu hodinu... Aký to omyl ľudskej relativity.

Čas je vesmír a svetlo je odvrátenou stranou tmy. Čas nás núti premýšľať o podstate... Vesmír je živá hmota a má dušu, lebo základnou vlastnosťou živého je pohyb a vesmír je v neustálom pohybe.

Bez pohybu nič neexistuje, všetko je hmota a energia v rôznych formách a prejavoch. Základnou časťou hmoty, menšou ako atóm a jeho známe zložky, je častica život - motor pohybu, sila príťažlivosti a podstata všetkého...

Neexistujú nehmotné veci, duša vecí je v nich, sú však veci a vzťahy, ktoré my (ešte?) nepoznáme, alebo nechápeme (a možno nikdy chápať nebudeme), lebo nám to naša hmotná podstata neumožňuje..

Sám si oponujem - veď myslenie, predstavy, vedomosti a fantázia s ktorou narábame sú prejavy ducha... Áno, aj duchovno a filozofiu sme si vymysleli, naučili sme sa rozprávať a písať, aby sme ovládli slová, ktoré tvoria dušu, aby sme vyjadrili a zaznamenali zložitosti nášho vnímania v procese vlastného uvedomovania.

To všetko existuje v nás a všetka fantázia a múdrosť je uväznená v našom tele. Bez neho to prestáva existovať, ostávajú iba stopy uložené v iných živých bytostiach. Všetky filozofické úvahy o vzťahu tela a duše skončia ako otázky vyslovené z nepochopenia súvislostí a času. Napriek tomu sa budeme pýtať...

Všetko je v pohybe, všetko sa vyvíja, všetko plynie. Z toho pochádza všetko vo vesmíre. Na počiatku možno stačil závan motýlích krídel, jedno jediné slov a všetko ostatné zariadil život vnútri hmoty.

Napriek všetkému tu povedanému, nie som vyznaním materialista, lebo myslím a cítim pohyby okolo a moja hmota sa prejavuje navonok zdanlivo nehmotnými prejavmi.

Človek si uvedomuje svoje bytie a sám si vytvára dušu, vymýšľa si teórie a hypotézy o pôvode sveta i o tom, kto je a kam kráča. Vyznáva všeobecné ľudské duchovné hodnoty, ale to mu nebráni myslieť individuálne a absolútne voľne...

...

Prestal padať sneh, svieti slnko...

_______
Panta rei - všetko plynie je Platónova skrátená interpretácia tvrdenia antického filozofa Herakleita, že "zostupujeme i nezostupujeme do tých istých riek, sme to my i nie sme to my, lebo sa nedá dva razy vstúpiť do tej istej rieky". Platón to chápe tak, že všetko sa neustále mení, a preto neexistuje bytie v pravom slova zmysle.