Záhradné intermezzo

Hádam veľa slov netreba, pred dvomi dňami som písal o nedozretých višniach, dnes je tu už aj hrášok... mňam.

Višňové guru

Mal by som písať trochu zrozumiteľnejšie, takže Guru je film, ktorý budem o chvíľu pozerať a višne... sú višne. Nezrelým višniam nikdy neodolám, sú ešte iba červené, ale chutia znamenite. Zatiaľ je to kombinácia dvoch osamelých chutí - čerešňovo sladkej a višňovo horkej.

Odteraz, až kým višne dozrejú čo bude tak za týždeň, najviac dva, si z nich zopár natrhám do úst pri každej ceste do záhrady. Višne sú znamením prichádzajúceho leta, vlastne je to u nás v záhrade prvé ovocie.

Višne budú rýchlo doháňať jahody medzitým sa prihlási hrášok, hneď za ním paprika (prvé budú o týždeň), po nej rajčiny, ale to už bude letná sezóna v plnom prúde. Jasné, a čas dovoleniek za hranicami všedných dní.

Osud, o strom a mimozemské civilizácie

Kedysi dávno, keď sme sa spýtali našej kolegyne, ako sa stretla so svojim mužom, či to bol osud, vždy odpovedala, že nie osud, ale o strom... Taký vám to je ten osud, že občas na seba berie rôzne podoby...

Škoda sa tu však zamýšľať o osude, keď to už urobila (okrem iných) aj "stopárka" naprosto presne a presvedčivo vo svojej úvahe O náhodách, osudoch a vôbec...

"...Občas sa v živote človeka vyskytne toľko náhod viac-menej náhodných, že im človek začne pripisovať nadprirodzený pôvod a v jeho slovnej zásobe sa objaví slovo -osud-."

ale čítajte radšej kompletný originál...

---

Výhodou nezávislého blogu je, že nemá žiadnych adminov a cenzúru, okrem seba samého a autocenzúry, takže sa môže písať o čomkoľvek a dokonca aj o samotnom blogovaní. A môže sa o tom aj čítať... Tak som sa dočítal na MyEgo.cz, že diskusie na internete robia z ľudí idiotov... Až ma zdvihlo zo stoličky, veď aj ja na internete sem tam diskutujem, dúfam, že ešte nie som naplno postihnutý...

Autor dospel k zaujímavým záverom:

"Čím viac "demokratického" internetu, tým viac idiotov v reálnom svete..."
"Idiotov je v každej spoločnosti majorita... Slušní ľudia na internete takmer nemajú šancu..."

a končí heslom:

"Zakáž diskusiu, zachrániš planétu...! "

Našťastie nie som až taký radikál a stretávam v diskusii len slušných ľudí (tým druhým sa vyhýbam), tak sa pokojne prejavte, potešenie bude aj na mojej strane... :)

---

Niekedy sa mi zdá, že diskusie nerobia idiotov len na internete, ale hlavne pred televíznymi obrazovkami... Aj na nedeľu sú ohlásené diskusie na "bohovskú" tému - podpisovanie v parlamente. Jasné, že je to hanba, ale zaoberať sa tým toľký čas, ako by nebolo iných ozajstných problémov dosť, to sa mi nezdá s kostolným poriadkom.

Nepýtajte sa ma, aké mám riešenie, lebo to má dve stránky - raz sme ich zvolili, tak nech rozhodujú s dôverou, tá druhá je tiež jednoduchá, ak je pravidlo prezentovať účasť "svojim" podpisom, tak sa podpísať vlastnoručne. Aj tak to neznamená, že tam poslanec presedí celý čas, to je predsa úväzok s neobmedzenou dobou práce 24 hodín denne (pre naše blaho...:)

Zase sa máme tešiť na nátlakovú partiu zo strany moderátorských hviezd, ktoré sa zahryznú do témy a nepustia. Ja teda nie, už som si dal zákaz také sprostosti pozerať. A keď sme u hviezd..... sú tu ako vyšité:

NEDEĽNÉ DISKUSIE

Niektoré obrázky mi pripadajú ako by boli z inej planéty a postavy na nich sú Mimozemšťania... (v strede Aliens je moja obľúbená Zlatá hviezda zo súhvezdia Alfa Centauri)

To by hádam stačilo, lebo by som začal špekulovať o blogovaní ako takom, že ma občas prepadnú otázky typu Prečo? a Za čo? a Dokedy? a Pre koho? ale to patrí do súkromnej sféry, ako admin si to práve zakazujem a vlastný kódex neporuším...

White Lady

Niečo mi vŕta v hlave a niečo leží na srdci... Nie je to len cholesterol, ale aj adrenalín. Stretol som známeho, posťažoval sa (alebo pochválil?), že v tomto roku strávil 3 mesiace v nemocnici. Taká zmes diagnóz - infarkt, mozgová porážka a navrch ešte žalúdočné vredy... Liečili ho intenzívne, až mu liekmi spôsobili šedý zákal. Našťastie to včas zistili a budú ho liečiť... Bol som pri ňom takto maličký, so svojim dvomi dňami v nemocnici za posledné desaťročie.

Som opäť nezamestnaný... Posledný deň v práci som kolegom doniesol White Lady, a cestou domov som vnímal známe miesta, známe autá, známych ľudí. Na výpadovke ma už zďaleka spozorovala počerná White Lady (dievčina v mini), spôsobne sa usmiala a ja som jej s úsmevom zamával, naposledy. Hádam by som už aj zľavu dostal...

Strašne mi vie zdvihnúť adrenalín podlosť a podvod, hoci aj v rámci zákona a práve tá, ktorá sa tvári ako zákon, je donebavolajúcou nespravodlivosťou... Ak to urobí inštitúcia bolí to dvojnásobne. V mojom prípade sa finančná inštitúcia, ktorá bola kedysi slovenská ulakomila na mojich pár korún... Už nikdy tam nevstúpim, odídem ku konkurencii, hoci aj českej...

Nad oblaky

Chystám sa vyletieť nad oblaky, už som preskúmal terén. Romantická úzka cesta za dedinou ma priviedla na náhornú plošinu s letiskom. Pán generálny ma o všetkých okolnostiach podrobne informoval, vyzerá to nádejne. Najväčšou neznámou,
aby sa vydarili fotografie, je vraj počasie.
Chcem sa nechať trochu povoziť po nebi, napriek tomu, že už dobrých 5 rokov sa vyhýbam komfortnému cestovaniu s leteckými spoločnosťami. Chcem si sadnúť do malej Cessny, lebo ma láka fotografovanie z vtáčej perspektívy. Nemám v tom žiadne skúsenosti, ale raz je všetko prvýkrát.

Potom vám zamávam krídlami, pre istotu sa furt usmievajte, vyletí vtáčik...