Najlepšie nápady sa rodia ráno, dnes sa mi narodili dvojičky, ale celý deň som na ne nemal čas, tak sa rozplynuli ako hmla po okolí. Iba na jeden som si spomenul a vyzerá dobre, ale aj tak si ho radšej nechám na ďalšie ráno. Pred spaním budem naň myslieť, aby sa mi nad ránom znova pripomenul a vykryštalizoval, len prosím sen nie o pol piatej ako dnes, ale radšej o tri hodiny neskôr.
Nebudem vás dnes mátať náhodnou myšlienkou o tom, že nie je žiaden podstatný rozdiel medzi živou a neživou hmotou, lebo všetko vo vesmíre je v pohybe, iba u temnej hmoty to nie je isté. Dnes ma na tón scifi naladil článok Patrika Habdáka: Vznik ľudstva, ktorý som práve dočítal a našťastie sa nestotožňujem s ničím v tom článku.
Ak deklarovaný ateista argumentuje náboženskými dogmami, už nemôže byť hodnoverný ani náhodou. Takže ide len o zábavnú "šou" autora. Najkrajšie to v diskusii vyjadril Jiří Ščobák: "Použiť Avatara ako argument vzniku našej civilizácie pomocou mimozemšťanov. Uaaauw!!!!!!! To som ešte nepočul! To je tak šialené, až klikám na karmu!"
(dovolil som si ten citát preložiť z češtiny).
Zdá sa, že silnejšie ako mimozemšťania na nás útočia scenáristi scifi príbehov.
2010/01/29
2010/01/26
Makové slíže a internetové špagety
Žiadne "Horkýže slíže", ale také klasické makom bodkované slíže som mal dnes na večeru. Uvedomujem si, že v tomto storočí sú makové slíže anachronizmom, ale nemám rád ani tie dlhé talianske, nechutne pováľané v rajčinovej omáčke.
Beriem naše makové slíže len ako protiváhu špagetám. Kedysi sa o makových slížoch hovoril taký nechutný vtip, radšej ho nebudem pripomínať... Píšem o nich len preto, lebo mi ešte spočívajú v žalúdku a možno neverbálne ovplyvnili tento spot... Stali sa mojou dnešnou pálčivou aktualitou.
Aj keď je živá reč sprevádzaná neverbálnou komunikáciou, aj tu má "reč tela" istú formu danú podprahovým sledovaním vyjadrovacích prostriedkov, štýlu a formy písaného slova. Čitateľ podvedome vníma aj gramatiku, aj použitie diakritiky, aj správne položené čiarky, aj to, či autor píše zľahka, vážne alebo s humorom. To však nemusí byť badateľné na prvý pohľad ako pravopisné chyby.
Aj to všetko "neverbálne" dopĺňa obsah internetovej komunikácie. Z tohto pohľadu vyznievajú smiešne občasné diskusie o tom, či je dôležitejší obsah, alebo forma... Tie "neverbálne" signály pisateľa, môžu byť v rozpore s písanou informáciou a prezradia o autorovi oveľa viac ako by očakával. Sú pravdivé, lebo autor ich dáva na známosť takpovediac podvedome - priamo "z klávesnice".
V internetovej komunikácii odpadá možnosť posudzovať výroky podľa vzhľadu autora, aj keď máme občas k dispozícii fotografiu, v skutočnosti ten moment na nej môže ponúkať úplne iný profil osoby, než aký má v skutočnosti. Fotografia môže byť teda klamlivým a dosť rizikovým momentom.
Možno som sa až príliš o tomto aspekte (aj) blogovania rozpísal, ale ak niekoho táto téma zaujala, odporúčam prečítať si originálny článok Ivany O'Deen: Komunikácia bez tváre, aj keď je dlhý, je plný pravdivého obsahu.
.
Beriem naše makové slíže len ako protiváhu špagetám. Kedysi sa o makových slížoch hovoril taký nechutný vtip, radšej ho nebudem pripomínať... Píšem o nich len preto, lebo mi ešte spočívajú v žalúdku a možno neverbálne ovplyvnili tento spot... Stali sa mojou dnešnou pálčivou aktualitou.
Medzičasom sa aj vonku vo svete odohralo veľa významných udalostí, ale mám pocit, že kto chodí na web, už má všetky aktuality viacnásobne prečítané. Určite ste čítali aj o tom, ako pápež vyzval kňazov aby blogovali, priam biblickou vetou: Choďte (a učte všetky národy) a blogujte! My ostatní sa budeme naďalej milovať a množiť (ale opatrne). Zemeguľu nemáme nafukovaciu, ale v milovaní nám nič nebráni, to je zadarmo a jesť to nepýta.Niektoré témy sa cez naše blogy prevaľujú ako mraky cez hlavný hrebeň Roháčov, odkiaľ znova padajú do údolia... Napríklad taká komunikácia, o tej som písal len toť nedávno a už o nej čítam úžasné zaujímavosti v Ivaninom blogu na "sme", ako o základnom kameni každého živého spoločenstva. Zaujala ma tam táto príznačná veta:
"Internetová komunikácia mení základné pravidlá našej komunikácie a my sa ocitneme v neznámych vodách ľudských emócií bez ľudskej tváre."Zvláštny stav ľudí bez ľudskej tváre, to sme my, tu na internete.
Aj keď je živá reč sprevádzaná neverbálnou komunikáciou, aj tu má "reč tela" istú formu danú podprahovým sledovaním vyjadrovacích prostriedkov, štýlu a formy písaného slova. Čitateľ podvedome vníma aj gramatiku, aj použitie diakritiky, aj správne položené čiarky, aj to, či autor píše zľahka, vážne alebo s humorom. To však nemusí byť badateľné na prvý pohľad ako pravopisné chyby.
Aj to všetko "neverbálne" dopĺňa obsah internetovej komunikácie. Z tohto pohľadu vyznievajú smiešne občasné diskusie o tom, či je dôležitejší obsah, alebo forma... Tie "neverbálne" signály pisateľa, môžu byť v rozpore s písanou informáciou a prezradia o autorovi oveľa viac ako by očakával. Sú pravdivé, lebo autor ich dáva na známosť takpovediac podvedome - priamo "z klávesnice".
V internetovej komunikácii odpadá možnosť posudzovať výroky podľa vzhľadu autora, aj keď máme občas k dispozícii fotografiu, v skutočnosti ten moment na nej môže ponúkať úplne iný profil osoby, než aký má v skutočnosti. Fotografia môže byť teda klamlivým a dosť rizikovým momentom.
Možno som sa až príliš o tomto aspekte (aj) blogovania rozpísal, ale ak niekoho táto téma zaujala, odporúčam prečítať si originálny článok Ivany O'Deen: Komunikácia bez tváre, aj keď je dlhý, je plný pravdivého obsahu.
.
2010/01/24
Paramnézia
Súvislosti: John Ruskin (1819-1900)
Pokrok je dobrý, len treba dávať pozor, aby nás nezničil.Birmingham Museums & Art Gallery
Umenie ukazuje, čo znamená byť civilizovaným.
Boh je okamihom uvedomenia si samého seba.
Naše duše stoja za ich záchranu.
Príroda je základ morálky.
Biblia je len metafora.
2010/01/23
Komunikácia
Aby bolo jasné, radšej hneď upresním, že chcem písať o komunikácii medzi ľuďmi, teda o vzájomnom poskytovaní myšlienok, ich výmenu. Pri komunikácii, bez ohľadu na jej formu, ide o myšlienky formulované do slov a viet. Tak ako sme sa to kedysi učili, že veta je povedaná, alebo napísaná myšlienka. Myšlienke však vždy predchádza v hlave nejaký myšlienkový pochod na jej sformulovanie do vety.
Nájdu sa však autori, ktorí namiesto hotových myšlienok vyťukávajú do klávesnice svoje holé i rozvinuté myšlienkové pochody. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o to isté, ale nie je to tak. Aj slabší rečníci často prednášajú poslucháčom svoje myšlienkové pochody. Ich prejav je obrazom ich myslenia a často sa to pozná množstvom odbočení od hlavnej témy. Poslucháča to po čase začne unavovať.
V rečovom prejave sa to ešte dá ako tak zniesť, lebo veľa slov nám ide jedným uchom dnu a druhým von, ale v písomnej forme je to už trochu zložitejšie. Myšlienkové pochody prezentované písomnou formou v takom surovom stave sú potom často dosť náročné na pochopenie.
Situáciu môže vylepšiť formátovanie textu, teda odbočenia a menej dôležité veci jasne odlíšiť typom písma, odsekmi, odsadením a podobne. Dobrou prevenciou pred zmätočnými textami je opätovné a pozorné prečítanie vlastného textu pred jeho zverejnením, so snahou pochopiť podstatu len na základe napísaného, ale pritom sledovať aj slovosled a pravopis...
Opravovať a opravovať a vymazávať nepotrebné slová, vety, odseky a niekedy aj celý článok. (Veru neviem, či som sa práve dnes dostatočne pridŕžal vlastných rád...)
A ešte niečo v závere, na odľahčenie témy (toto už nemusíte čítať):
Guten Tag, auf Wiedersehen!
Nájdu sa však autori, ktorí namiesto hotových myšlienok vyťukávajú do klávesnice svoje holé i rozvinuté myšlienkové pochody. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o to isté, ale nie je to tak. Aj slabší rečníci často prednášajú poslucháčom svoje myšlienkové pochody. Ich prejav je obrazom ich myslenia a často sa to pozná množstvom odbočení od hlavnej témy. Poslucháča to po čase začne unavovať.
V rečovom prejave sa to ešte dá ako tak zniesť, lebo veľa slov nám ide jedným uchom dnu a druhým von, ale v písomnej forme je to už trochu zložitejšie. Myšlienkové pochody prezentované písomnou formou v takom surovom stave sú potom často dosť náročné na pochopenie.
Situáciu môže vylepšiť formátovanie textu, teda odbočenia a menej dôležité veci jasne odlíšiť typom písma, odsekmi, odsadením a podobne. Dobrou prevenciou pred zmätočnými textami je opätovné a pozorné prečítanie vlastného textu pred jeho zverejnením, so snahou pochopiť podstatu len na základe napísaného, ale pritom sledovať aj slovosled a pravopis...
Opravovať a opravovať a vymazávať nepotrebné slová, vety, odseky a niekedy aj celý článok. (Veru neviem, či som sa práve dnes dostatočne pridŕžal vlastných rád...)
A ešte niečo v závere, na odľahčenie témy (toto už nemusíte čítať):
Bolo to v Mníchove, kráčal som po ulici, keď pri mne zastavilo auto a spolujazdec sa ma po nemecky spýtal, ako sa dostane na nejakú ulicu. Odpovedal som mu tiež svojou nemčinou s ospravedlnením, že neviem. Poďakoval sa a pokračovali v ceste. Keď som sa za nimi obzrel, zbadal som na aute českú ŠPZ.Je milé, keď človeka v cudzine turisti pokladajú za domorodca.
Guten Tag, auf Wiedersehen!
2010/01/17
Internet
Vraj žijeme v dobe nedočítaných strán, nad tým sa zamýšľa na svojom blogu Ján Maršálek. Už dávnejšie som si všimol, že pri hľadaní vo vyhľadávačoch by som vystačil s jednou stránkou. Len veľmi zriedka sa preklikávam na ďalšiu a preklikať sa až na koniec zoznamu je zväčša nemožné. Ak niečo nenájdem na prvej strane, tak radšej spresním výraz a hľadám znova a znova sa spolieham na prvú stránku. Je to tiež komplex nedočítaných strán?
Myslím si, že náhlenie a nedočítanie článkov na internete (rýchle prebehnutie) je často tým najlepším prístupom. V tom množstve rôznorodých a neoverených informácií, dobrých i zlých názorov, sa človek musí čím ďalej tým viac spoliehať na vlastný výber a rýchly úsudok, lebo inak by skončil zahltený balastom, skončil by unavený a neinformovaný vo veci ktorá ho priviedla k monitoru.
Výhodou blogovania je, že človek ktorý píše, má šancu že jeho slová sa dostanú k mnohým čitateľom. Hovorí sa však, že je veľa povolaných, ale málo vyvolených. Nie vždy bude pisateľ "vypočutý", nie vždy bude aj pochopený a málokedy sa stane, že jeho slová v čitateľovi rozozvučia rovnakú strunu, s akou autor písal svoj článok. Také sú podmienky blogovania, s tým sa nedá nič robiť, len písať zaujímavo a čakať na odozvu.
Vraj internet zvádza k povrchnosti. Ja si to nemyslím. Skúsme to porovnať s novinami. Novinové články sa píšu na princípe obrátenej pyramídy, najdôležitejší fakt je v titulku, spresnený v podtitulku a až potom rozvinutý do podrobností. Zjednodušuje to orientáciu čitateľa. Nikto zrejme nečíta noviny od prvého písmena až po posledné. Obrátená pyramída má výhodu aj v tom, že v prípade nedostatku miesta možno škrtať v článku vety od konca, od menej dôležitých informácií.
V blogoch to funguje trochu inak, zvyčajne neexistuje šéfredaktor, ani korektor, ani cenzúra, preto nemá kto vymazávať balastné informácie. Korekciu si musí urobiť až sám čitateľ. V takomto "internetovom" prístupe čitateľa však nevidím žiaden problém, nepovažujem ho za povrchnejší ako prístup čitateľa k článkom v novinách. Všetko je vecou záujmu a hlavne možnosti a schopnosti orientácie.
Internet je proste nový fenomén, s ktorým sa dá žiť rovnako ako s novinami, navyše poskytuje takmer neobmedzené množstvo najnovších (aj historických) informácií v každom čase. V praxi nahradil encyklopédie a tiež postupne vytláča zo života noviny. Pritom netvrdím, že noviny zaniknú, ale musia si nájsť svoje nové miesto v systéme ovplyvňovania a manipulácie más (hovorí sa, že tlač je siedmou veľmocou).
Tlač vo svojej materiálnej forme je značne lokálna a v mocenských nástrojoch siedmej veľmoci už dávnejšie kraľuje televízia a chytá sa jej už aj internet. Tieto elektronické média majú veľa spoločného a zdá sa, že trend smeruje k ich zjednocovaniu. Najnovšie sa presadzuje aj mobilný internet, integrovaný do telefónov. Nastupuje diverzifikácia prístupov, ale paradoxne aj globálna unifikácia informačného obsahu. Technický pokrok nezastavíme, ale treba dávať pozor, aby nás nezničil...
Čo s tým? Asi nič, len prijímať internetový pokrok ako fakt, ako systém začlenený do života, rovnako ako bola kedysi prijatá a využitá kníhtlač pre rozšírenie vzdelania. Pre nás je internet ešte čerstvou inováciou, ale mladí ľudia rastú v ňom, berú ho s prirodzenosťou, s akou sme my brali do rúk noviny. Zamýšľať sa však stále treba nad zraniteľnosťou globálneho systému.
Treba si uvedomiť, aká sila sa sústreďuje v databázach vedomostí, aj vo vlastnení detailných informácií o ľuďoch, ktorí ich tam dobrovoľne odovzdávajú. Uvedomiť si, čo by znamenalo narušenie, nebodaj zničenie tohto systému. Kto si zvykol, alebo pracuje každodenne s internetom, ťažko si už vie predstaviť stratu svojich dôležitých informácií a život bez nich. Možno by to bol návrat k podstate života, na strom prírody.
Myslím si, že náhlenie a nedočítanie článkov na internete (rýchle prebehnutie) je často tým najlepším prístupom. V tom množstve rôznorodých a neoverených informácií, dobrých i zlých názorov, sa človek musí čím ďalej tým viac spoliehať na vlastný výber a rýchly úsudok, lebo inak by skončil zahltený balastom, skončil by unavený a neinformovaný vo veci ktorá ho priviedla k monitoru.
Výhodou blogovania je, že človek ktorý píše, má šancu že jeho slová sa dostanú k mnohým čitateľom. Hovorí sa však, že je veľa povolaných, ale málo vyvolených. Nie vždy bude pisateľ "vypočutý", nie vždy bude aj pochopený a málokedy sa stane, že jeho slová v čitateľovi rozozvučia rovnakú strunu, s akou autor písal svoj článok. Také sú podmienky blogovania, s tým sa nedá nič robiť, len písať zaujímavo a čakať na odozvu.
Vraj internet zvádza k povrchnosti. Ja si to nemyslím. Skúsme to porovnať s novinami. Novinové články sa píšu na princípe obrátenej pyramídy, najdôležitejší fakt je v titulku, spresnený v podtitulku a až potom rozvinutý do podrobností. Zjednodušuje to orientáciu čitateľa. Nikto zrejme nečíta noviny od prvého písmena až po posledné. Obrátená pyramída má výhodu aj v tom, že v prípade nedostatku miesta možno škrtať v článku vety od konca, od menej dôležitých informácií.
V blogoch to funguje trochu inak, zvyčajne neexistuje šéfredaktor, ani korektor, ani cenzúra, preto nemá kto vymazávať balastné informácie. Korekciu si musí urobiť až sám čitateľ. V takomto "internetovom" prístupe čitateľa však nevidím žiaden problém, nepovažujem ho za povrchnejší ako prístup čitateľa k článkom v novinách. Všetko je vecou záujmu a hlavne možnosti a schopnosti orientácie.
Internet je proste nový fenomén, s ktorým sa dá žiť rovnako ako s novinami, navyše poskytuje takmer neobmedzené množstvo najnovších (aj historických) informácií v každom čase. V praxi nahradil encyklopédie a tiež postupne vytláča zo života noviny. Pritom netvrdím, že noviny zaniknú, ale musia si nájsť svoje nové miesto v systéme ovplyvňovania a manipulácie más (hovorí sa, že tlač je siedmou veľmocou).
Tlač vo svojej materiálnej forme je značne lokálna a v mocenských nástrojoch siedmej veľmoci už dávnejšie kraľuje televízia a chytá sa jej už aj internet. Tieto elektronické média majú veľa spoločného a zdá sa, že trend smeruje k ich zjednocovaniu. Najnovšie sa presadzuje aj mobilný internet, integrovaný do telefónov. Nastupuje diverzifikácia prístupov, ale paradoxne aj globálna unifikácia informačného obsahu. Technický pokrok nezastavíme, ale treba dávať pozor, aby nás nezničil...
Čo s tým? Asi nič, len prijímať internetový pokrok ako fakt, ako systém začlenený do života, rovnako ako bola kedysi prijatá a využitá kníhtlač pre rozšírenie vzdelania. Pre nás je internet ešte čerstvou inováciou, ale mladí ľudia rastú v ňom, berú ho s prirodzenosťou, s akou sme my brali do rúk noviny. Zamýšľať sa však stále treba nad zraniteľnosťou globálneho systému.
Treba si uvedomiť, aká sila sa sústreďuje v databázach vedomostí, aj vo vlastnení detailných informácií o ľuďoch, ktorí ich tam dobrovoľne odovzdávajú. Uvedomiť si, čo by znamenalo narušenie, nebodaj zničenie tohto systému. Kto si zvykol, alebo pracuje každodenne s internetom, ťažko si už vie predstaviť stratu svojich dôležitých informácií a život bez nich. Možno by to bol návrat k podstate života, na strom prírody.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)