Stretneme sa v lese

Od zajtra začínam chodiť, tak ako si to vyžaduje môj človečí stav. Áno, aj váš. Vraj by sme mali denne urobiť 10 tisíc krokov pre udržanie zdravia, ale radšej 15 tisíc. Ľuboš Dojčan vo svojom článku odporúča 6 symbolických organizačných krokov k naplneniu tohto cieľa.

Tvrdí, že je lepšie chodiť do obchodu na menšie nákupy a častejšie. To beriem, už si nebudem písať lístočky a čo zabudnem, pre to sa znova vyberiem do obchodu. To sa zase nachodím...

V druhom kroku radí nechať auto v garáži a chodiť verejnou dopravou. To neberiem, lebo ani neviem čo je to verejná doprava. Veď ja mám do garáže dosť ďaleko, tak je auto zdrojom ďalších mojich užitočných krokov... Tiež radí zabudnúť na výťahy a chodiť pešo po schodoch. Iste býva na prvom poschodí, to sa mu ľahko radí, ale čo keď niekto býva na trinástom?

Neseďte, keď môžete chodiť, to beriem, veď keď chodím, tak nesedím. Dokonca aj pri telefonovaní chodím, v tom som celkom dobrý. Nikdy som síce netelefonoval dlho, ale teraz keď sú tak lacné hovory, doprajem si aj diaľkovú telefonickú konferenciu.

Jednu vec neviem zmeniť a tou je práca pri počítači, pri tej sa ťažko stojí. Ale možno by sa aj to dalo vyriešiť, keby som si zohnal taký kecpultík, aký používajú americkí prezidenti a namiesto čítacieho zariadenia si tam namontovať monitor...

Piaty tip ignorujem celý, psa si nekúpim. Možno až vtedy, keď budem mať vilu v nejakej slušnej vykričanej lokalite. Aby som sa stal psím sluhom, to teda rozhodne odmietam a nie som sám. Nedávno som čítal na internete takú psiu psychológiu, podľa ktorej domáci miláčikovia terorizujú svojich milujúcich majiteľov. Tak to nie, zvlášť teraz, keď svet zápasí s terorizmom...

Posledná rada ma tiež príliš neláka, vysadiť si trávnik a potom ho kosiť do zblbnutia ako bežný Angličan, čo chce mať pred domom anglický trávnik. Ja mám radšej vo všetkom slovenskú prirodzenosť a na trávniku, hoc aj tú našu naviatu lúčnu zmes. Veď aj tak sa často píše: nešliapte po trávniku, tak si to radšej odchodím niekde v lese.

Už aby prišla jar, lebo na lyžiach nerád chodím. Dúfam, že sa tam v lese čoskoro stretneme.

Potvorské sny

Niektoré sny sa snívajú až následne, po tom ako sa uskutočnia. Napríklad, minulý týždeň som bol u zubárky a snívalo sa mi s ňou až dnes. Nevysvetľujte si to zle, moja zubárka nie je čerstvá absolventka zubárskej fakulty a možno práve preto je odborne veľmi zdatná, perfektne plombuje brúsi i trhá. Jej sestrička je mladá, krásna a veselá (tak to má byť), ale do mojich snov sa jej nechce.

Niektoré sny sa diametrálne líšia od skutočnosti. Vo sne mi moja milá zubárka vytrhla dva dolné frontálne zuby, hrozná dupľovaná extrakcia. Ráno som sa zobudil s prievanom v hube a s ohromnou zubnou medzerou v sánke. Až pri zrkadle sa všetko vysvetlilo, zuby mám na svojom mieste. V skutočnosti som bol minulý týždeň iba na preventívnej prehliadke, teda žiadne trhanie nebolo.

A potom verte svojim snom!
Nielen, že niekedy chodia neskoro, ale ešte aj strašia katastrofickým scenárom.

Vznik človeka z Avatara

Najlepšie nápady sa rodia ráno, dnes sa mi narodili dvojičky, ale celý deň som na ne nemal čas, tak sa rozplynuli ako hmla po okolí. Iba na jeden som si spomenul a vyzerá dobre, ale aj tak si ho radšej nechám na ďalšie ráno. Pred spaním budem naň myslieť, aby sa mi nad ránom znova pripomenul a vykryštalizoval, len prosím sen nie o pol piatej ako dnes, ale radšej o tri hodiny neskôr.

Nebudem vás dnes mátať náhodnou myšlienkou o tom, že nie je žiaden podstatný rozdiel medzi živou a neživou hmotou, lebo všetko vo vesmíre je v pohybe, iba u temnej hmoty to nie je isté. Dnes ma na tón scifi naladil článok Patrika Habdáka: Vznik ľudstva, ktorý som práve dočítal a našťastie sa nestotožňujem s ničím v tom článku.

Ak deklarovaný ateista argumentuje náboženskými dogmami, už nemôže byť hodnoverný ani náhodou. Takže ide len o zábavnú "šou" autora. Najkrajšie to v diskusii vyjadril Jiří Ščobák: "Použiť Avatara ako argument vzniku našej civilizácie pomocou mimozemšťanov. Uaaauw!!!!!!! To som ešte nepočul! To je tak šialené, až klikám na karmu!"
(dovolil som si ten citát preložiť z češtiny).

Zdá sa, že silnejšie ako mimozemšťania na nás útočia scenáristi scifi príbehov.

Makové slíže a internetové špagety

Žiadne "Horkýže slíže", ale také klasické makom bodkované slíže som mal dnes na večeru. Uvedomujem si, že v tomto storočí sú makové slíže anachronizmom, ale nemám rád ani tie dlhé talianske, nechutne pováľané v rajčinovej omáčke.

Beriem naše makové slíže len ako protiváhu špagetám. Kedysi sa o makových slížoch hovoril taký nechutný vtip, radšej ho nebudem pripomínať... Píšem o nich len preto, lebo mi ešte spočívajú v žalúdku a možno neverbálne ovplyvnili tento spot... Stali sa mojou dnešnou pálčivou aktualitou.

Medzičasom sa aj vonku vo svete odohralo veľa významných udalostí, ale mám pocit, že kto chodí na web, už má všetky aktuality viacnásobne prečítané. Určite ste čítali aj o tom, ako pápež vyzval kňazov aby blogovali, priam biblickou vetou: Choďte (a učte všetky národy) a blogujte! My ostatní sa budeme naďalej milovať a množiť (ale opatrne). Zemeguľu nemáme nafukovaciu, ale v milovaní nám nič nebráni, to je zadarmo a jesť to nepýta.

Niektoré témy sa cez naše blogy prevaľujú ako mraky cez hlavný hrebeň Roháčov, odkiaľ znova padajú do údolia... Napríklad taká komunikácia, o tej som písal len toť nedávno a už o nej čítam úžasné zaujímavosti v Ivaninom blogu na "sme", ako o základnom kameni každého živého spoločenstva. Zaujala ma tam táto príznačná veta:

"Internetová komunikácia mení základné pravidlá našej komunikácie a my sa ocitneme v neznámych vodách ľudských emócií bez ľudskej tváre."

Zvláštny stav ľudí bez ľudskej tváre, to sme my, tu na internete.

Aj keď je živá reč sprevádzaná neverbálnou komunikáciou, aj tu má "reč tela" istú formu danú podprahovým sledovaním vyjadrovacích prostriedkov, štýlu a formy písaného slova. Čitateľ podvedome vníma aj gramatiku, aj použitie diakritiky, aj správne položené čiarky, aj to, či autor píše zľahka, vážne alebo s humorom. To však nemusí byť badateľné na prvý pohľad ako pravopisné chyby.

Aj to všetko "neverbálne" dopĺňa obsah internetovej komunikácie. Z tohto pohľadu vyznievajú smiešne občasné diskusie o tom, či je dôležitejší obsah, alebo forma... Tie "neverbálne" signály pisateľa, môžu byť v rozpore s písanou informáciou a prezradia o autorovi oveľa viac ako by očakával. Sú pravdivé, lebo autor ich dáva na známosť takpovediac podvedome - priamo "z klávesnice".

V internetovej komunikácii odpadá možnosť posudzovať výroky podľa vzhľadu autora, aj keď máme občas k dispozícii fotografiu, v skutočnosti ten moment na nej môže ponúkať úplne iný profil osoby, než aký má v skutočnosti. Fotografia môže byť teda klamlivým a dosť rizikovým momentom.

Možno som sa až príliš o tomto aspekte (aj) blogovania rozpísal, ale ak niekoho táto téma zaujala, odporúčam prečítať si originálny článok Ivany O'Deen: Komunikácia bez tváre, aj keď je dlhý, je plný pravdivého obsahu.

.

Paramnézia

Súvislosti: John Ruskin (1819-1900)

Pokrok je dobrý, len treba dávať pozor, aby nás nezničil.
Umenie ukazuje, čo znamená byť civilizovaným.

Boh je okamihom uvedomenia si samého seba.
Naše duše stoja za ich záchranu.

Príroda je základ morálky.
Biblia je len metafora.

Birmingham Museums & Art Gallery