Stratený symbol sa našiel

Našiel sa tam, kde som ho najmenej čakal.

Najnovšiu knihu Dana Browna som si objednal s mesačným predstihom v Martinuse. V pondelok mi oznámili, že už je na ceste a dnes som ju aj uvidel, bohužiaľ nie u poštára, ale v dvoch veľkých škatuliach v obchodnom supermarkete Kaufland. Celá hŕba ich tam ležala, Stratené symboly zabalené po dvoch exemplároch v zmršťovacej fólii, len môj sa ešte nenašiel, trčí niekde na pošte za nekresťanské poštovné.

Hnevá ma to, ale čo nemôžem ovplyvniť, nad tým sa nebudem rozčuľovať. Vraj už v 17. storočí povedal J. A. Komenský, že "Veškeré rozčilováni enem pro hovada dobré jest". Druhýkrát už teda nebudem tak zbrklo objednávať nové (dobre predajné) bestsellery, ale si zájdem do obchodného domu, kde dostať všetko, od prosa po lokomotívu. Tam som si kúpil aspoň múku a pečiem chlieb. Vraj to upokojuje.

Dobrá novina je, že od včera mám novú hračku.

Na jednom serveri mali "free-day", zadarmo ponúkali Zoner Photo Studio 12, tak som na to skočil a hneď som ho aj nainštaloval, lebo to bola podmienka pre získanie bezplatnej licencie. Odvčera teda mám hračku, ktorá ma očarila svojou rýchlosťou i vlastnosťami. Doteraz som bol zvyknutý na jednoduchosť editora IrfanView, lebo na Photoshop nemám a Gimp mi nevyhovuje.

Zoner dvanástka mi sadla presne do ruky, ako veľký plzenský Prazdroj. Tak sa zatiaľ majte pekne, ja sa idem hrať.

_______________
dodatok post 24 hod. (11. 2. 2010):
Stratený symbol už mám, prišiek z Martina naozaj expresne, poštárkou až do bytu... To len, že nakoniec som predsa spokojný a vrhám sa do čítania... Držte mi palce aby som sa sem popri čítaní občas dostal. :)

Rýdze blognutie oo-sude

Tak teda nič, svet ešte stojí, aj keď sa nám do slnečnej koróny nasťahovali nejaký ufóni, ako o tom píše osud. Ďalší bloger sa sťažuje vo svojom blogu, že na TV Joj (aj na iných komerčných kanáloch) nedávajú primerane významné správy do svojho spravodajstva, ale že tam často vkladajú bezvýznamné veci, ako napríklad o líške v kuríne, ktorými ohlupujú národ. Určite by sa však našli aj väčšie hlúposti ako tie o sliepkach...

Ja sa im ani nečudujem, tiež som si všimol, že mnohé bezvýznamne čerstvé veci v TV novinách, ako keby moderátorovi vypadli zo včerajšieho internetu. Dokonca nám na TV obrazovky vkladajú už aj tie nekvalitné videá z "youtube". Zdá sa, že ťažisko novôt sa predsa len presúva na internet. Je to zrejme v čase krízy tá najlacnejšia agentúra, aj keď je to často JPP. Možno ma raz prekvapia aj citovaním niektorých mojich wabovín...

Aj tento blog sa mi chvíľami mení pod rukami z originálneho myšlienkového kvasenia na "rýdze blognutia", ako to s obľubou nazýva istý klasik. Je totiž veľmi jednoduché písať o tom, čo som práve čítal inde a odkazovať. Môže z toho byť taká nekonečná recyklácia ako prežúvanie slamy z bachora v tlame prežúvavca, ak sa k tomu neprihodí nejaká iná pridaná hodnota.

Moja dnešná pridaná hodnota spočíva v jazyku, ale nie v tom, že by som sem pripichol jazyk z topánky. Ide o moje vnímanie písomného prejavu. Už raz som niekde napísal, že tú istú češtinu v rôznych článkoch vnímam rozdielne. Asi je to v tom, že niektorí autori píšu takpovediac spisovnou češtinou, na ktorú my zo Slovenska reagujeme pozitívne a iní píšu tzv. hovorovou formou češtiny, ktorá sa nám už nevníma tak jasne.

Podobné je to aj v hovorenej reči, ale tam k tomu často pristupuje aj hovorovo zdeformovaná výslovnosť. Na druhej strane spektra je potom kultivovaný verejný prejav spisovnou až umeleckou češtinou. Nedávno som si uvedomil, že často čítam články istého autora, ktorý píše komplet po slovensky, ale jeho vyjadrovanie vnímam ako české... Nie je to omyl, on používa slovenské slová, ale spája ich do akejsi českej hovorovej formy.

S tým trochu súvisí vyjadrenie nášho prozaika Petra Pišťáneka v rozhlasovej relácii Esprit, ktorý tvrdí, že slovenčina nemá hovorovú formu. To je však podľa mňa naprosté "nedorozumění" a myslím si, že slovenčina má mnoho hovorových foriem a nie sú to len nárečia. Keď sa však započúvate do súčasnej reči niektorých moderátorov, nadobudnete dojem, že práve to je bohužiaľ tá zjednocujúca hovorová forma slovenčiny aj so všetkými módnymi vplyvmi.

Možno to preháňam, ale tak to vnímam. Je to niečo podobné, ako keď Dara príde domov a rozpráva čisto slovensky, ale Slovák v tom počuje "češtinu". Možno som nezvolil ten najlepší príklad, ale iste mi rozumiete (teda, dúfam, že aspoň Slováci :)

Tak a "finito", ešte som sem chcel zaradiť niekoľko rýdzich blognutí, napríklad ten o slovenských sudcoch z prvotného kapitalizmu 21. storočia, z ktorých sa mi dvíha žalúdok (nemyslím tým futbalových rozhodcov), ale o tom možno nabudúce.

Stretneme sa v lese

Od zajtra začínam chodiť, tak ako si to vyžaduje môj človečí stav. Áno, aj váš. Vraj by sme mali denne urobiť 10 tisíc krokov pre udržanie zdravia, ale radšej 15 tisíc. Ľuboš Dojčan vo svojom článku odporúča 6 symbolických organizačných krokov k naplneniu tohto cieľa.

Tvrdí, že je lepšie chodiť do obchodu na menšie nákupy a častejšie. To beriem, už si nebudem písať lístočky a čo zabudnem, pre to sa znova vyberiem do obchodu. To sa zase nachodím...

V druhom kroku radí nechať auto v garáži a chodiť verejnou dopravou. To neberiem, lebo ani neviem čo je to verejná doprava. Veď ja mám do garáže dosť ďaleko, tak je auto zdrojom ďalších mojich užitočných krokov... Tiež radí zabudnúť na výťahy a chodiť pešo po schodoch. Iste býva na prvom poschodí, to sa mu ľahko radí, ale čo keď niekto býva na trinástom?

Neseďte, keď môžete chodiť, to beriem, veď keď chodím, tak nesedím. Dokonca aj pri telefonovaní chodím, v tom som celkom dobrý. Nikdy som síce netelefonoval dlho, ale teraz keď sú tak lacné hovory, doprajem si aj diaľkovú telefonickú konferenciu.

Jednu vec neviem zmeniť a tou je práca pri počítači, pri tej sa ťažko stojí. Ale možno by sa aj to dalo vyriešiť, keby som si zohnal taký kecpultík, aký používajú americkí prezidenti a namiesto čítacieho zariadenia si tam namontovať monitor...

Piaty tip ignorujem celý, psa si nekúpim. Možno až vtedy, keď budem mať vilu v nejakej slušnej vykričanej lokalite. Aby som sa stal psím sluhom, to teda rozhodne odmietam a nie som sám. Nedávno som čítal na internete takú psiu psychológiu, podľa ktorej domáci miláčikovia terorizujú svojich milujúcich majiteľov. Tak to nie, zvlášť teraz, keď svet zápasí s terorizmom...

Posledná rada ma tiež príliš neláka, vysadiť si trávnik a potom ho kosiť do zblbnutia ako bežný Angličan, čo chce mať pred domom anglický trávnik. Ja mám radšej vo všetkom slovenskú prirodzenosť a na trávniku, hoc aj tú našu naviatu lúčnu zmes. Veď aj tak sa často píše: nešliapte po trávniku, tak si to radšej odchodím niekde v lese.

Už aby prišla jar, lebo na lyžiach nerád chodím. Dúfam, že sa tam v lese čoskoro stretneme.

Potvorské sny

Niektoré sny sa snívajú až následne, po tom ako sa uskutočnia. Napríklad, minulý týždeň som bol u zubárky a snívalo sa mi s ňou až dnes. Nevysvetľujte si to zle, moja zubárka nie je čerstvá absolventka zubárskej fakulty a možno práve preto je odborne veľmi zdatná, perfektne plombuje brúsi i trhá. Jej sestrička je mladá, krásna a veselá (tak to má byť), ale do mojich snov sa jej nechce.

Niektoré sny sa diametrálne líšia od skutočnosti. Vo sne mi moja milá zubárka vytrhla dva dolné frontálne zuby, hrozná dupľovaná extrakcia. Ráno som sa zobudil s prievanom v hube a s ohromnou zubnou medzerou v sánke. Až pri zrkadle sa všetko vysvetlilo, zuby mám na svojom mieste. V skutočnosti som bol minulý týždeň iba na preventívnej prehliadke, teda žiadne trhanie nebolo.

A potom verte svojim snom!
Nielen, že niekedy chodia neskoro, ale ešte aj strašia katastrofickým scenárom.

Vznik človeka z Avatara

Najlepšie nápady sa rodia ráno, dnes sa mi narodili dvojičky, ale celý deň som na ne nemal čas, tak sa rozplynuli ako hmla po okolí. Iba na jeden som si spomenul a vyzerá dobre, ale aj tak si ho radšej nechám na ďalšie ráno. Pred spaním budem naň myslieť, aby sa mi nad ránom znova pripomenul a vykryštalizoval, len prosím sen nie o pol piatej ako dnes, ale radšej o tri hodiny neskôr.

Nebudem vás dnes mátať náhodnou myšlienkou o tom, že nie je žiaden podstatný rozdiel medzi živou a neživou hmotou, lebo všetko vo vesmíre je v pohybe, iba u temnej hmoty to nie je isté. Dnes ma na tón scifi naladil článok Patrika Habdáka: Vznik ľudstva, ktorý som práve dočítal a našťastie sa nestotožňujem s ničím v tom článku.

Ak deklarovaný ateista argumentuje náboženskými dogmami, už nemôže byť hodnoverný ani náhodou. Takže ide len o zábavnú "šou" autora. Najkrajšie to v diskusii vyjadril Jiří Ščobák: "Použiť Avatara ako argument vzniku našej civilizácie pomocou mimozemšťanov. Uaaauw!!!!!!! To som ešte nepočul! To je tak šialené, až klikám na karmu!"
(dovolil som si ten citát preložiť z češtiny).

Zdá sa, že silnejšie ako mimozemšťania na nás útočia scenáristi scifi príbehov.