polnočná nálada
v rannom svite
nechápe lunu
a vlnám bráni umierať
útesy voda nerozleptá
leda by často a dlho dunela
skala čo nemá srdce
a nikdy ho ani nebude mať
je čas žiť zo dňa na deň
len medzi dvomi métami
je jeden zrod a jedna smrť
a potom už nič na zemi
nič nie je vopred lacno dané
a preto nikdy nie je
dielo v básni
dokonané
2010/07/09
Záblesky nostalgie
2010/07/07
Re-ferendum
Referendum je platné, keď sa ho zúčastní viac ako polovica oprávnených voličov, a je záväzné, ak položenú otázku podporila väčšina hlasujúcich... V referende nesmú byť otázky o základných právach a slobodách, o daniach, odvodoch či o štátnom rozpočte.A je to tu - ďalšie neúspešné a zbytočné referendum, ktoré bude aj proti vládnemu programu. Vychádzam z toho, že niektoré otázky z neho sa už dostali do programu nastupujúcej koalície a z predpokladu istejšieho ako istota, že účasť nedosiahne požadovaný počet. Znamená to, že referendové otázky nebudú schválené a vláda by mala z toho faktu vychádzať... Toľko predpoveď z mojej krištáľovej gule...
Som za každý rozumný návrh a riešenie smerujúce k zlepšeniu stavu ekonomiky a všeobecného pocitu istoty na Slovensku, čoho predpokladom je okrem iného aj politická kultúra. Zoberme si napríklad koncesionárske poplatky, tie fakticky neexistujú, namiesto nich je tu špeciálna daň za odber elektriny. Preto je táto otázka minimálne zle položená a protiústavná. Referendum prezident nemal vôbec vypísať...
Chlieb bude rovnako drahý, či peniaze vytiahneme z peňaženky, alebo zaplatíme kartou. Bude to prvé referendum, ktorého sa nezúčastním, ale to nie je dôležité. Už viac o referende pomlčím, svoj názor som už raz publikoval a nezmenili ho žiadne nové okolnosti.
____
Na okraj: Viete kde ste boli 7. 7. 1977 ? Odvtedy uplynulo presne 33 rokov...
2010/07/03
Bratislavský sen
Sny sú obvykle hmlisté, neurčité a najmä ich rýchlo zabúdame. Sú však aj výnimky, ako ten dnešný, zameraný na detaily...
Do Bratislavy som prišiel na úrad, na predvolanie, aby som si dal zapísať zmenu bydliska do vodičského oprávnenia. Keď som konečne našiel príslušné dvere, bolo to na poschodí (všímajte si detaily), vedľa bola kancelária vojenskej správy, ale do dverí sa muselo vystúpiť po rebríku. Tú vojenskú správu už poznám z iného sna, tak ma to neprekvapilo.
Vošiel som na úrad pre udeľovanie vodičských oprávnení. Toho pána som tiež poznal, v inom sne mi už vybavoval nejakú inú zmenu... Veľmi sa ponáhľal, ale keď som mu podal ID kartu, skonštatoval, že adresu mám správne zapísanú. Uvedomil som si, že je to naozaj tak, nemenil som svoje bydlisko. Nakoniec som zistil, že aj tak som si vodičský preukaz zabudol doma.
Po vybavení na úrade som sa dal na cestu z nám. Ľ. Štúra, kde je príslušný úrad, na vlak do Vajnor. Pustil som sa krížom, cez rôzne skratky a pasáže cez mesto rovno na Vajnory. Tak to robím v každom sne z Bratislavy. O niekoľko ulíc som vošiel do malej reštaurácie (to nemám vo zvyku, v snoch nikdy nejem). Čašník ma poznal, aj ja som to tam dôverne poznal.
Prisadol som si k voľnému stolu vedľa ktorého bola veľká kovová misa s mletým mäsom pripraveným na hamburgery. Vstal som, aby som z pripravenej zmesi vytvaroval podlhovasté placky a čašník ich potom odnášal do kuchyne. Vtedy som si uvedomil, že je horúco a ja som iba v bielom tielku a šedých slipoch... Detail, ktorý sa tam dostal, ktovie prečo.
Do miestnosti vošla plnoštíhla dáma v bledomodrých letných šatách a sadla si k môjmu stolu. Prekvapilo ma to, lebo to bola moja bývalá kolegyňa, povedzme, že sa volala Mária. Nadviazali sme iba očný kontakt a keď som skončil s kuchtením, sadol som si oproti nej. Zvláštny a dôležitý detail zo sna je, že už sme nesedeli na okraji miestnosti, ale rovno v jej strede.
Mária sa na chvíľu vzdialila do vstupnej chodbičky a vtedy sa mi zdalo, že je nejako telesne postihnutá a je na vozíčku. Keď sa vrátila, ukázalo sa, že to vôbec nie je pravda. To už skoro ani nebol sen, lebo som začal vnímať reálny svet, spolu s otázkou, prečo to tak bolo a nie inak? Nezvyknem si vykladať sny podľa snára, ale teraz mi prichodili na um rôzne spojitosti.
Zameranie na detaily - večer som pozeral dokument o osobnostiach z histórie fotografie. Tvorba tých fotografistov mi bola veľmi blízka a vôbec mi nepripadali iné, ako moje dnešné vnímanie sveta na fotografiách. Tiež sa snažím vidieť hlavne nevšedné detaily, som na ne dosť zaťažený, preto sa k celkom a polocelkom musím úplne racionálne nútiť.
Druhou inšpiráciou pre sen bol tiež dokument o maliarovi Vincetovi van Goghovi. Zaujímavé sú tie voľné a iste aj subjektívne popisy a výklady maliarových zámerov. Je to niečo ako pútavá detektívka, pátrať po skrytých detailoch. Je to podobné, ako to známe: Čo chcel touto básňou básnik povedať? Môže byť veľa vysvetlení, fantázia je neobmedzená, ale tie pravdepodobné v divákovi vyvolajú odozvu. Tak to bolo aj tu.
S popisovaním fotografických výtvorov mám isté skúsenosti, ak to robí odborník, býva to niekedy až prekvapivé, ako napríklad zmena výrezu zmení celkový dojem. Nedávno som pozeral podobný dokument o jednom jedinom obraze Rembrandta. Pol hodina a bolo to stále zaujímavé.
V súvislosti s Vincentom som si spomenul aj na jeho listy Theovi a ich veľmi vydarenú reinkarnáciu. Všetko so všetkým súvisí... Aj sen so životom.
Do Bratislavy som prišiel na úrad, na predvolanie, aby som si dal zapísať zmenu bydliska do vodičského oprávnenia. Keď som konečne našiel príslušné dvere, bolo to na poschodí (všímajte si detaily), vedľa bola kancelária vojenskej správy, ale do dverí sa muselo vystúpiť po rebríku. Tú vojenskú správu už poznám z iného sna, tak ma to neprekvapilo.
Vošiel som na úrad pre udeľovanie vodičských oprávnení. Toho pána som tiež poznal, v inom sne mi už vybavoval nejakú inú zmenu... Veľmi sa ponáhľal, ale keď som mu podal ID kartu, skonštatoval, že adresu mám správne zapísanú. Uvedomil som si, že je to naozaj tak, nemenil som svoje bydlisko. Nakoniec som zistil, že aj tak som si vodičský preukaz zabudol doma.
Po vybavení na úrade som sa dal na cestu z nám. Ľ. Štúra, kde je príslušný úrad, na vlak do Vajnor. Pustil som sa krížom, cez rôzne skratky a pasáže cez mesto rovno na Vajnory. Tak to robím v každom sne z Bratislavy. O niekoľko ulíc som vošiel do malej reštaurácie (to nemám vo zvyku, v snoch nikdy nejem). Čašník ma poznal, aj ja som to tam dôverne poznal.
Prisadol som si k voľnému stolu vedľa ktorého bola veľká kovová misa s mletým mäsom pripraveným na hamburgery. Vstal som, aby som z pripravenej zmesi vytvaroval podlhovasté placky a čašník ich potom odnášal do kuchyne. Vtedy som si uvedomil, že je horúco a ja som iba v bielom tielku a šedých slipoch... Detail, ktorý sa tam dostal, ktovie prečo.
Do miestnosti vošla plnoštíhla dáma v bledomodrých letných šatách a sadla si k môjmu stolu. Prekvapilo ma to, lebo to bola moja bývalá kolegyňa, povedzme, že sa volala Mária. Nadviazali sme iba očný kontakt a keď som skončil s kuchtením, sadol som si oproti nej. Zvláštny a dôležitý detail zo sna je, že už sme nesedeli na okraji miestnosti, ale rovno v jej strede.
Mária sa na chvíľu vzdialila do vstupnej chodbičky a vtedy sa mi zdalo, že je nejako telesne postihnutá a je na vozíčku. Keď sa vrátila, ukázalo sa, že to vôbec nie je pravda. To už skoro ani nebol sen, lebo som začal vnímať reálny svet, spolu s otázkou, prečo to tak bolo a nie inak? Nezvyknem si vykladať sny podľa snára, ale teraz mi prichodili na um rôzne spojitosti.
Zameranie na detaily - večer som pozeral dokument o osobnostiach z histórie fotografie. Tvorba tých fotografistov mi bola veľmi blízka a vôbec mi nepripadali iné, ako moje dnešné vnímanie sveta na fotografiách. Tiež sa snažím vidieť hlavne nevšedné detaily, som na ne dosť zaťažený, preto sa k celkom a polocelkom musím úplne racionálne nútiť.
Druhou inšpiráciou pre sen bol tiež dokument o maliarovi Vincetovi van Goghovi. Zaujímavé sú tie voľné a iste aj subjektívne popisy a výklady maliarových zámerov. Je to niečo ako pútavá detektívka, pátrať po skrytých detailoch. Je to podobné, ako to známe: Čo chcel touto básňou básnik povedať? Môže byť veľa vysvetlení, fantázia je neobmedzená, ale tie pravdepodobné v divákovi vyvolajú odozvu. Tak to bolo aj tu.
S popisovaním fotografických výtvorov mám isté skúsenosti, ak to robí odborník, býva to niekedy až prekvapivé, ako napríklad zmena výrezu zmení celkový dojem. Nedávno som pozeral podobný dokument o jednom jedinom obraze Rembrandta. Pol hodina a bolo to stále zaujímavé.
V súvislosti s Vincentom som si spomenul aj na jeho listy Theovi a ich veľmi vydarenú reinkarnáciu. Všetko so všetkým súvisí... Aj sen so životom.
2010/07/02
Pozdravy, komplimenty a spamy
Pozdravy a komplimenty.____________________
Já jsem pan Pete Bong Bing Ting I práce s Bank of China jsem design podnikání v výši USD 22,5 milionu metru mají být prevedeny do offshore úcet s vaší pomoc, pokud si to prejí.
Mel bych požádat o vaši pomoc pri realizaci této transakce, mám v úmyslu dát 30% z celkových financních prostredku jako náhradu za vaši pomoc, ale pokud já posílám vás všechny transakce, informace o dorucení Vaší odpovedi.
Mužete mne kontaktovat na muj soukromý email: ..... a pošlete mi tyto informace pro dokumentaci úcelu.
1) jméno a príjmení 2) stávající adresou pobytu 3) soukromé telefonní císlo,
Teším se na zprávy od vás.
S pozdravem, Pan Pete Bong Bing Ting
I posielam týmto pozdrav too to you Pete...
2010/06/29
Guláš
Už je všetko jasné a na poriadku. Bravčové na guláš z minulého týždňa je vo vare a predbežne, po prvom ochutnávaní som spokojný. Veď ani nemôže byť zlý, keď som ho skladal z kvalitných surovín, vrátane perfektnej papriky z našej záhrady. Aj paradajky sú dopestované tu v okolí, žiaden dovoz z Afriky, ale futbalová Afrika minulých dní je mementom i poučením.
Nepozeral som žiaden futbalový zápas, s výnimkou toho nášho posledného s cieľavedomými Holanďanmi. Stačilo mi to úplne, už nikdy futbal z juhu Afriky nezapnem a môžu za to vuvuzely, ktoré sa stali symbolom šampionátu. To však nie je všetko, vuvuzely sa stali pre mňa aj symbolom globalizácie a smeru, kam svet (ľudstvo) smeruje.
Včelí zvuk vuvuzel mi pripomína kobylky, ktoré útočia na všetko živé okolo seba. Symbolika ako vyšitá. Predstavte si ten rozdiel, zvuk čistého hudobného nástroja, potom zvuk komorného kvarteta a nakoniec melodický preduchovnelý zvuk veľkého orchestra. S nástupom big-beatu sa začal klásť dôraz na rytmus a rock and roll zbúral všetky konvencie. Africký vplyv sa prvýkrát prejavil z jazzovaní. Je jasné, že vývoj ľudskej spoločnosti je úzko spätý s jej hudbou.
Hudba vyjadruje vnútorné snahy, túžby a cítenie skryté v podvedomí. Netvrdím, že vuvuzely sa stanú novým hudobným žánrom, ale vidím v nich silnú symboliku stavu ľudskej spoločnosti. Našťastie, nové smery v hudbe nikdy celkom nepochovali tie minulé, mnohí sa k nim s potešením vracajú. Vuvuzely nie sú to, čo by príjemne znelo mojim ušiam, moje cítenie a ideály to nie sú. Možno sa ľudstvo raz vráti ku svojim hudobným preferenciám a vuvuzely ostanú len hmlistou spomienkou na slepú uličku. Dobrovoľne, alebo z donútenia...?
Guláš je dovarený, chuť je výborná. Ktovie, ako dopadne ten náš politický? Hlavné smery sa však už dostali na povrch, už vieme "vocode"... Keď sa varí guláš, nezabránite šíreniu vône po celom dome.
Nepozeral som žiaden futbalový zápas, s výnimkou toho nášho posledného s cieľavedomými Holanďanmi. Stačilo mi to úplne, už nikdy futbal z juhu Afriky nezapnem a môžu za to vuvuzely, ktoré sa stali symbolom šampionátu. To však nie je všetko, vuvuzely sa stali pre mňa aj symbolom globalizácie a smeru, kam svet (ľudstvo) smeruje.
Včelí zvuk vuvuzel mi pripomína kobylky, ktoré útočia na všetko živé okolo seba. Symbolika ako vyšitá. Predstavte si ten rozdiel, zvuk čistého hudobného nástroja, potom zvuk komorného kvarteta a nakoniec melodický preduchovnelý zvuk veľkého orchestra. S nástupom big-beatu sa začal klásť dôraz na rytmus a rock and roll zbúral všetky konvencie. Africký vplyv sa prvýkrát prejavil z jazzovaní. Je jasné, že vývoj ľudskej spoločnosti je úzko spätý s jej hudbou.
Hudba vyjadruje vnútorné snahy, túžby a cítenie skryté v podvedomí. Netvrdím, že vuvuzely sa stanú novým hudobným žánrom, ale vidím v nich silnú symboliku stavu ľudskej spoločnosti. Našťastie, nové smery v hudbe nikdy celkom nepochovali tie minulé, mnohí sa k nim s potešením vracajú. Vuvuzely nie sú to, čo by príjemne znelo mojim ušiam, moje cítenie a ideály to nie sú. Možno sa ľudstvo raz vráti ku svojim hudobným preferenciám a vuvuzely ostanú len hmlistou spomienkou na slepú uličku. Dobrovoľne, alebo z donútenia...?
Guláš je dovarený, chuť je výborná. Ktovie, ako dopadne ten náš politický? Hlavné smery sa však už dostali na povrch, už vieme "vocode"... Keď sa varí guláš, nezabránite šíreniu vône po celom dome.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)