Ajeto

Čitatelia blogov si už môžu vydýchnuť po referendovom dusne, aj keď sa obávam, že ešte bude dlho rezonovať v propagandistických analýzach. Je to umenie ľudovej politiky, ktorá sa v modernej dobe preniesla z pohostiného prostredia istých zariadení na chladný, často anonymný internet. Posúďte sami, ako skončilo naše referendum (zdroj: blog.sme.sk):

• Deň neúspešného referenda alebo deň zdravého rozumu...
• Po Referende: Kto vyhrá cenu za najväčšieho referendového somára?
• Referendum je neplatné, ale dáva jasný príkaz
• Referendum nebolo celkom neúspešné
• Mohlo to dopadnúť aj horšie  
• Ale, ale, pán prezident
• Krátky článok o referende
• Načo je vôbec Slovákom demokracia?

 Čo píšu Lidovky v Česku:

• Ke slovenskému 'referendu snů' nepřišla ani čtvrtina voličů

 Na záver "živá" demagógia (klamstvo) ako vyšité:

• Voľby cez internet chce 70 % Slovákov

Napriek tomu, že pri cca 22% účasti kladne odpovedalo na tú otázku 70%, čo je z celkového počtu voličov tak okolo 15%....

Nabudúce: bez politiky...

Next, perpetum mobile

Vo finančnom svete sa uplatňuje technológia "perpetum mobile". Stačí vystopovať vzájomné pôsobenie elementov v danom okruhu a podľa princípu na akom je postavený urýchľovač elementárnych častíc to roztočiť. Po vložení príslušnej finančnej energie obiehajúce peniaze v okruhu začnú na seba narážať a množiť sa. Potom sa správne nastavia príslušné výstupné odbočky a lapače. Tak nejako na mňa pôsobí zámer spoplatnenia internetového obsahu. 

Všetko vo vesmíre je energia a hmota, len ľudské myšlienky a nápady sú nehmotné. Hmota sa pohybuje a premieňa na energiu, potom naopak, ale nikdy sa podstata nerozmnožuje a nestratí. Preto ešte nebol patentovaný žiaden využiteľný princíp večne sa točiaceho stroja. Chvíľu však taký systém môže perfektne fungovať. Keď fukneme do vrtuľky roztočí sa, ale bez vetra sa po chvíli zastaví. Náš vietor je však zvyčajne zadarmo. Takže k tomu, aby spoplatnenie internetu fungovalo, je potrebné, okrem nápadu a iniciácie, naraziť aj na bezplatný vietor...

A to sme u podstaty veci, ako o tom hovorí Tomáš Bella v článku na strategie.cz :  „Na prvé počutie to znie absurdne, spoplatniť užívateľov, ktorí sú pre vás najdrahší, pretože vám vytvárajú obsah...". Prvá fáza kolotoča sa začala na Slovensku v roku 2004 v denníku SME spustením čitateľských blogov. Od začiatku to bol sympatický počin, ako občasný dopisovateľ novín aj v minulosti som to chápal ako dobrý nápad, trochu podobný starým praktikám novín, ktoré si vážili svojich dopisovateľov.

Dopisovatelia novín boli v minulosti odmeňovaní honorovaním zverejnených príspevkov, čo bolo na minulé časy skôr symbolické, ale predsa. Projekt blogov, ktorý spustili SME v roku 2004 bol nadmieru úspešný, noviny získali "viac ako 10 tisíc autorov pracujúcich zadarmo". To je fakt úspešné "perpetum mobile" a točí sa dodnes, bez zdanlivého prísunu energie, dokonca niekedy sa zdá, že jej má prebytok...

Zdokonalené "perpetum" spoplatnenia obsahového webu je iste ambiciózny, ale aj rozporuplný projekt a práve v tej rozporuplnosti "perpetua" je jeho záludnosť. Ráta s prísunom energie dobrovoľných prispievateľov, ktorý si však za prístup budú platiť niečo naviac. Myslím si, že bezplatný internet neexistoval nikdy, lebo všetci sa pripájame za poplatok svojmu poskytovateľovi. Teraz ide o to, oddeliť systém od (časti) obsahu. V tom je riziko, že budeme platiť dvakrát... Samozrejme, len za "bonusový" obsah, ale to je jedno.

Tak ako sa hovorí o zjednotení výberu poplatkov pre viaceré weby, tak by sa mohlo zjednotiť aj platenie za prístup s platením za obsah, ale to by bol "big-big" problém, ako triediť a rozdeľovať zisky, lebo o to v podnikaní ide v prvom rade a kde sa delia peniaze, tam je problém. V biznise platí občas to isté ako v politike - rozdeľ a panuj... Druhou fázou je potom sceľovanie a to sa podľa potreby opakuje...  To by však už bolo o niečom inom. Držme si palce, aby sme prežili Nový rok 2011 v pohode a aby nespoplatnený obsah bol, napriek víziám, kvalitnejší, ako ten druhý...  :)

Zvláštna sobota

Začalo to už v piatok, keď som zašiel do svojej pomarančovej ústredne, aby som niečo urobil s expirovanou zmluvou na mobilné telefonovanie. V poslednom roku som málo vyvolával, tak mi bohate stačilo 50 minút na mesiac. Platil som za to približne 12 € a málokedy som to prekročil.

Slečna Betka Orangeová, tá s veľkým oblúkovitým podpisom, ma oboznámila s mojimi najvýhodnejšími paušálmi bez nového telefónu (môj starý je ešte jarý)... Neuveriteľné je, že najvýhodnejší paušál pre mňa (ako z TV reklamy) je zase ten 50 minútový do všetkých sietí. Čo je ešte neuveriteľnejšie a z čoho sa ešte dodnes neviem spamätať je fakt, že odteraz ma to isté množstvo hovorov bude stáť takmer presne o polovicu menej.

Kam to len tento mobilný svet speje? 

Sobota je u nás trhovým dňom, kedy je možné okrem nákupov stretnúť aj niekoľko starých známych. Tak to bolo aj dnes. Nakúpil som čiernu reďkev - zdravú to zeleninu, ktorej liečivé účinky uznáva aj moderná medicína. Podporuje tvorbu žlče a rozpúšťa drobné žlčové kamienky. Ešte by mohla aj tie druhé... Reďkev je vraj vhodná aj pri redukčnej diéte a čo je hlavné, je chutná.

Nakúpil som aj menej zdravé pochúťky, jaterničku a žobrácku kašu... Nie že by som chodil po žobraní, ale táto kombinácia, pekne opražená mi náramne chutí s čerstvým chlebom a pripomína mi dávne časy. Zabudol som však nakúpiť ovocie a to bolo kameňom úrazu hneď ako som prišiel domov. Padla mi na hlavu záludná ženina otázka: "A slivky si kúpil?" Nuž veru nekúpil, keď mi ráno nepovedala, že chce robiť slivkové gule. A mohli byť výborné...

Ešte to nestačí na zvláštnu sobotu? Tak pridám už len správu o tom, že suseda robila nedeľné rezne výnimočne už dnes... Ibaže trochu netradične ich klepala až o trinástej hodine.

Kde som to čítal?

Demontáž akéhokoľvek pomníka z hocakého miesta by mala byť výsledkom širšieho spoločenského konsenzu a nie rozhodnutím úzkej stranícko-politickej špičky z jednej politickej strany, navyše v období tesne po voľbách. Sú to dávno prežité rituály pripomínajúce skôr 19. storočie.

Zmena

Zmena je život, aj tak hovoria múdre vety. V nedávnych dňoch sa mi podarilo uvidieť zmenu, ktorá je už staršia, len ja som ju uvidel po prvýkrát na vlastné oči. Videl som po dlhom čase naše Vysoké Tatry. Bolo to prvýkrát v ére po veternej smršti z 19. novembra 2004 (predtým aj v roku 1915). Skoro 6 rokov po nej. Musím priznať, že Vysoké Tatry, ako si ich pamätám, sú dnes iné. Sú väčšie, vyššie a jasnejšie (relatívne)... Stále sú však nádherné, aj keď trochu inak oblečené.