Prešiel som všetko niekoľkokrát, no Vandala som nenašiel. Nevedel som presvedčiť predavačku, aby mi tú knihu vyhľadala aj v reáli v regáli, nielen v počítačovom zozname. Nakoniec som sa rozhodol pre inú knihu na ukojenie nákupného odhodlania. Sedemnástisíc smiešnych sonetov od Daniela Heviera. Lebo smiešne veci sa mi celkom páčia. Tak som sa zahryzol do tej nie veľmi útlej knižky (tak mám vo zvyku nakladať s poéziou), ale táto sa nedá čítať jedným dychom. Bolo by to na škodu veci.
Smiešne veci sa majú dávkovať, nie síce podľa lekárskeho predpisu, ale podľa vhodnej nálady. Musím uznať, že sonety ma zaujali až tak, že som si zopakoval teóriu literatúry. Rád by som tu uviedol ako ukážku jednu sedemnásťtisícinu zo zbierky (1/17000), ale nemôžem. Lebo ...nijaký text z tejto knihy nesmie byť použitý v akejkoľvek forme na ďalšie šírenie bez predchádzajúceho písomného súhlasu... (túto vetu neuvádzam ako citáciu, len ako obsahové sprostredkovanie :).
Vraví sa, že núdza naučila Dalibora hrať na husliach, tak som sa pokúsil o vlastný sonet, namiesto úkážky z diela. Nebude síce taký dokonalý, ako keby som ho odpísal od Daniela Heviera, ale smiešny rozhodne je (si myslím):
Panta Rhei
len tak čistou náhodou,
bol som hosťom v Panta Rhei
zaplavil ma kopec kníh
ťažko bolo ostať nad vodou
nad vodou byť je pohoda
Pekelnú muziku nepočuť
tá snaha sa rúca na padrť
keď hľadám knihu Vandala
neznámu náhradu zrazu mám
z regálu si ju vyberám
nie Vandal ale Hevier sám
knihu o hudbe už nehľadám
do nákupného košíka
dávam si Sonety od Heviera
Áno, asi tak. Samé malé písmená, žiadna interpunkcia, len mená som si dovolil nechať veľké...
__________________________
Sonet je lyrická básnická forma, má 14 veršov rozdelených do dvoch 3 veršových a dvoch 4 veršových strof. Na konci básne je pointa.
- prvé štvorveršie obsahuje tézu (nastoleniu problému)
- druhé štvorveršie antitézu (negáciu problému)
- posledné 2 trojveršia tvoria syntézu
- na konci básne je výrazná pointa, ktorá môže meniť zmysel predchádzajúcich častí textu
... (wikipedia)
