Čo fotiť v Bratislave, keď už všetko bolo nafotené?
2022/02/20
2022/02/19
Túto hudbu mám rád
Pozdravujem túto reláciu Slovenského rozhlasu, je jedna z najlepších. Tiež si rád zaspomínam na hudbu, ktorú mám rád. Nechcel som dnes písať o hudbe v Slovenskom rozhlase, ale trochu naozaj zaspomínať, ktorú hudbu mám rád. Mal som v živote také obdobie, keď mi záležalo na vernosti reprodukcie hudby nazývanej hi-fi. V obývačke sme mali len 2x20 W súpravu s kvalitnými troj-pásmovými reproduktorovými sústavami vlastnej výroby, aby sme nerušili susedov. V každom prípade to boli zvláštne a pekné časy domáceho počúvania hudby.
Nerozlišovali sme, čo je "vážna" hudba a čo iný žáner. Zdrojom signálu bol obvykle dobrý gramofón, magnetofón B58 a tuner Tesla Hifi ST100. Nadchýnali sme sa kvalitnou reprodukciou tónov. Čas bol však neúprosný, reproduktorové sústavy sú rozobraté, magnetofón je nemoderný, aj kazeťáky sú "out". Namiesto tunera máme kuchynské rádio s CD prehrávačom a s kazeťákom (na zvyšok starých CC kaziet. Hudba z Youtube cez počítačové reproduktory už nie je to pravé hi-fi.
Pre oživenie pamäti spomeniem zopár titulov LP platní (abecedne), od každého autora je uvedený len jeden titul:
Al Jarreau, Al Jarreau; Allan Caddy, Tribute to E.
Humperdinck; Armstrong Louis, 20 golden
hits;
Avdlevski A., Ukrajinský národný zbor; Bach,
Motetá pre zmiešané hlasy; Bartošová Iveta,
Iveta Bartošová;
Brabec Jiří a iní,
Expres; Česká filharmonie, Bedřich Smetana:
Má vlast; Dream Express, Just Wanna Dance with
You;
Drupi, Drupi; Ekseption,
Ekseption 5; Elán, Hodina slovenčiny; Elton
John, Love songs; Evergreeny,
Naše evergreeny; Fermáta, Dunajská
legenda; Filipová Lenka, Řeka života; Gombitová
Marika, 99 zápaliek; Gott Karel,
To vám byl dobrý rok; Gulda Friedrich,
Beathoven; Hammel P., Cyrano z
predmestia; Hegerová Hana, Recital 2; Christoff
Boris, Bulharské a ruské religionské; Janú
Petra, Exploduj; Karajan Herbert, von Johan Strauss; Kocianová Jana, Večná
hra; Kochanský, Marián, My nič, my
muzikanti; Kuhmo festival, Prokofiev, Čajkovský
a ďalší; Les Swingle singers, Johan Sebastian
Bach; Lipa Peter a iní, Gustav Offermann a jeho
sólisti; Lučenič L., Bodliak na plavkách
; Macošková Mária, Ej hoj, také som ja
dievča; Mahler Gustav, Adagio zo Symfonie č.
10; Malásek Jiří, Romantický
klavír; Malokarpatská, Na slovenské
svadbě; Marta Kubišová, Songy a
balady; Melódie, Melódie strieborného
plátna; Mládek Ivan, Dobrý den; Mlsna
Milan, Strýco Marcin koštuje; Modern
Talking, Modern Talking; Nagy Peter,
Chráň svoje bláznovstvá; Ráž J., Elán
3; Rogers Kenny, Greatest hits; Semafor,
Zavěste prosim; Singers Unlimited, Čtyři z
nás; Slabák Jan, Veselé Vánoční
hody; Smoljak, Svěrák, Dobytí sev.
pólu-Cimrman; SND činohra, Na skle
maľované; Strauss Richard, Don Juan, sym.
Poem, Op. 20 Suchý Jiří a ďalší; Šimek Miroslav, Kursy první
pomoci; Štepka Stanislav, Jánošííík; Urbánková
Naďa, 24 hodin s Naďou; Vágner Karel,
Duhová víla a setkání; Valach Gustav,
Rozprávky; Valovič Vladimír, Revival Jazz
Band; Vávra Víť., Koncert bez plakátu; Verdi
Giuseppe, Quatro pezzi sacri; Vobruba Josef,
Opus club 02; Vondráčková Helena,
Múzy; Voskovec-Verich, Klobouk ve
křoví; Zagorová Hana, Bludička; Zbor
mníchov, Gregoriánsky chorál; Zmožek Jiří,
Na české svadbě 2; Žbirka Miroslav, Sezónne
lásky;
Na gramofón sme mali aj množstvo aktuálnych singlov. Boli to nádherné časy, stoja za spomienku aspoň so starým zoznamom. Potom prišla éra CD platní, v novej digitálnej kvalite, bez charakteristického šumu a praskania pri prehrávaní z gramofónových platní.
Najkrajšie obdobie prišlo, keď sme začali pravidelne navštevovať živé koncerty, najmä pod Pyramídou, ale aj v kostoloch a chrámoch. Nášmu vkusu vtedy dominovala organová hudba. Obdivovali sme slovenských, ale aj zahraničných interpretov na organových koncertoch v mestách:
Nitra, Bratislava, Kremnica, Banská Bystrica, Martin, Trnava, Horné Saliby, Galanta, Žilina, Kunešov
Tomu sa hovorí, staré dobré časy...
2022/02/18
Pokus o slnečno
2022/02/17
Odvolaná hranica
Neodvolávam ministrov ani premiéra, ale svoje predchádzajúce vyjadrenie (pred mesiacom) o seriáli Hranica. Vtedy som napísal:
"Nedávno sme sa zapozerali do nového televízneho seriálu Hranica. Už je to minulosť, lebo sme prišli k názoru, že je to "Horná Dolná", len v zelenom."
Už to neplatí, odvolávam to vyjadrenie o seriáli Hranica a nie je to tým, že by som zmenil svoje estetické cítenie. Nie je pravda, že som ho prestal pozerať, dokonca je pravda, že ma (po mesiaci) zaujal tak, že to tu chcem povedať. Áno, je to žáner trochu podobný Hornej Dolnej, ale realizácia sa vydarila oveľa lepšie ako tam. Je to o ľudskej hlúposti tam i tu, ale v Hranici je menej urážlivých a zneucťujúcich scén. Je tam veľký diel nadsádzky, irónie a zobrazenie negatívnych charakterových vlastností postáv a to zaujme.
Samotný príbeh v tomto prípade nie je dôležitý, pašovanie ako zápletka dáva veľa možností na situačný humor, vhodný na výsmech, aj keď tam ide aj o celkovú spoločenskú a ekonomickú situáciu ľudí v Krivom. Mimochodom, Obec Krivé existuje, ale nemá s týmto seriálom nič spoločné. Nie je na ukrajinskej hranici, ale skôr na poľskej. Ostal som pri sledovaní tohto seriálu aj preto, že som podobné prostredie zažil (nie pašovanie, len "ďaleký" východ) a môžem povedať, že seriál je v istých súvislostiach karikatúrou blízkou realite.
Najdôležitejšia vec, prečo ho stále pozerám, sú však herecké výkony u všetkých hercov, ktorí dokonale stvárnili dané postavy. Je to charakterová symfónia. Sú presvedčiví, dokonca až tak, že chvíľami mám dojem, že nehrajú postavu, ale seba. To svedčí aj o dobrom výbere hercov na charakterové postavy. Priliehavý je aj podtitul seriálu na stránke: "Za všetkým hľadaj ženu". Je to trochu predobraz sveta, v ktorom by o všetkom rozhodovali ženy (sorry).
Ešte k typológii postáv v seriáli, je to pestrá zmes charakterov, dostatok hlúposti na pranierovanie, ale hlavne, presvedčivé stvárnenie a veľmi vyrovnané herecké kvality. Nemôžem všetkých menovať, ale aspoň šéfku pašerákov Zorku (Hana Gregorová), skoro som ju nepoznal, bola ako ozajstná šéfka z Krivého. Dosť bolo mojej chvály, aj tak sa to nedozvedia. Toto už neodvolám a vydržím až do 80. časti seriálu sedieť na... gauči.
2022/02/16
Sčot
Nedávno bola v relácii Duel otázka, čo je to "sčot", po našom počítadlo. Počítadlo nie je počítač, ani kalkulačka, je to jednoduchý prípravok na malé počty. V podstate ide o detskú hračku, ktorú už asi nik neocení. V niektorých krajinách vraj vedia "sčot" používať k neuveriteľným počtárskym úlohám. Guličky počítadla sú v počítadle ako pamäťové bunky. Najjednoduchším počítadlom sú prsty na rukách. Tie majú k dispozícii deti, odkedy ich rodičia naučia ukázať, "Ukáž, koľko máš rokov?".
My sme v škole rýchlo prešli od prstov a počítadiel k počítaniu spamäti. Prsty nám spočiatku zakazovali. Dnes sa také memorovanie odmieta, ale fakt je, že stále viem "malú násobilku" použiť kdekoľvek, svedčí o tom, že to nebolo na škodu. Malá násobilka sa hodí (hodila sa) často aj v praktickom živote. Prvú kalkulačku som si kúpil kedysi dávno v Tuzexe. Nazbierali sa mi nejaké "bony" za devízy ušetrené na pracovnej ceste (v Poľsku), tak som sa jedného dňa postavil do radu pred bratislavským Tuzexom.
Kúpil som si za asi 80 bonov obyčajnú kalkulačku, ktorá vedela základné počtárske úkony a bol som z toho "šťastný". Nevydržala dlho, musel som ju reklamovať. Potom bola fajn, ale nakoniec skončila zabudovaná do zariadenia "čítač 100 MHz". Bolo to v časoch, keď ešte nebolo jednoduché zohnať vhodný displej. Kalkulačka ako špeciálny displej riadený obvodmi čítača (vlastná konštrukcia):