Kontext

Kontext znamená významovú súvislosť slov, javov alebo udalostí. Toľko iba stručne z opisu významu tohto slova. Súvislosti, teda kontext sú veľmi dôležité pri hodnotení javov, vecí a udalosti. Ak neberieme do úvahy súvislosti, môžeme sa mýliť v hodnotení, môžeme veci nesprávne chápať. Nemôžem, napríklad povedať, že moja babka bola nešťastná, lebo nemala práčku a musela prať bielizeň ručne v drevenom koryte. Tým by som zanedbal súvislosti, teda dôležitý kontext (práčky vtedy neexistovali) a z pravdy sa stáva hodnotiaca lož, či polopravda, čo je ešte horšie. Spomeňme ešte v tejto súvislosti aj súdnu prax, keď súd zvažuje aj poľahčujúce okolnosti, čo je v tom prípade kontext.

Kto sme?

Hovorili nám, že človek pochádza z opice. Je to pravda? Ako sa to vezme, ešte stále sme sa nezbavili niektorých opičích inštinktov. Skúste počúvať nejakú TV šou vo vedľajšej miestnosti, kde nevidíte obraz, alebo aj pri televízore so zavretými očami. Obecenstvo a niekedy aj účinkujúcich ťažko rozoznáte od stáda opíc. To hulákanie a temné dunenie ako sa bijú do pŕs nepustí. Možno to však bude v niečom inom, lebo stádo opíc som ešte nikdy nevidel ani nepočul, hádam iba vo filmoch. V Zoo sú opice obvykle tiché.

 

 

My poslucháči

Som poslucháč, ako mnoho iných poriadnych chlapcov. Každú chvíľu mi to pripomínajú rozhlasoví "hlásatelia". Aj tak sa pýtam, prečo nie sme "počúvači"? V televízii sa nehanbia a oslovujú nás ako diviakov (čo kecám, sme tam poctiví diváci). Len preto, že počúvame rozhlas, sme poslucháči, ako tí, čo večne iba poslúchajú, či už doma, alebo v republike? Sme poslucháči preto, že poslúchame? Žiadne protesty, žiadne manifestácie... Ide o to, že koho vlastne poslúchame. 

Dnes je piatok trinásteho a ja som sa ponevieral po istej poliklinike, čakajúc na osobu s označením VIP. Zašiel som aj do bufetu, všade s respirátorom, len som nevedel ako s tým popíjať kávu a zajedať lekvárovo-tvarohový koláč, dosť slabo prepečený, ale horúci, ako by ho práve z pece vytiahli. Bufetárka mi dala povolenie, dať si dolu respirátor. Respirátor sem a tam a voda z fľaše na zapitie.

Po výdatných "druhých" raňajkách som hľadal istú miestnosť a keď som ju našiel, postavila sa mi do cesty wc-dáma s metlou, dosť široká na to, aby som neprešiel. No pasarán, hlesla ako v Španielsku v roku Pána 1936.

- Choďte o poschodie vyššie!

- Z väčšej výšky "to" lepšie padá dolu, zahlásil som a dal som sa hore schodmi k pánskemu cieľu.    

Pochopiteľne, že som sa v tej poliklinike pohyboval slušne oblečený, svetlá košeľa a tmavé moderné nohavice, také aké sa nosili pred 60. rokmi, proste elegán s iskrou v očiach. Oproti išla dáma v dobrých rokoch, no vlastne babička, zadívala sa mi do očí a oslovila ma:

- Pán doktor, povedzte mi, kde nájdem mamografiu. 

Našťastie som to vedel, a aj keď som nemal na krku fonendoskop, akosi som v tej chvíli povyrástol. A potom niekto hovorí, že piatok trinásteho je nešťastný deň. 

Je to naopak. 

Prvý apríl (druhý, tretí...)

Rád by som sem dal nejaký prvoaprílový vtip, ale nemám. Nastala doba chudobná na humor a obyčajné ľudské vtipy. Ešteže existuje sci-fi žáner, tak tu môžem napísať niečo, ako napríklad Einstein prišiel na svoju všeobecnú teóriu relativity. 

Raz večer si ľahol trochu unavený do postele a spal spánkom spravodlivých. Zobudil sa o druhej nočnej hodine (na odľahčenie istého orgánu) a keď si znovu ľahol do postele, mal pocit, že tak ľahko už nezaspí. S takým pocitom sa naozaj ťažko zaspáva, tak vstal z postele a s prekvapením zistil, že už sú štyri hodiny ranné. Hneď sa zamyslel nad tým, či náhodou nedošlo k politickému posunutiu hodín, ale nebolo to tak.

Neuveriteľné, teda spal znovu 2 hodiny a ani o tom nevedel, zdalo sa mu, že vôbec nespal. Vtedy mu napadlo, že aj čas je relatívny a hneď začal písať všeobecnú teóriu relativity. Dal to potom skontrolovať svojej manželke a tak sa to napokon dostalo do vedeckého sveta aj medzi nás, ľudí, ale stále nevieme, ako to myslel... Zrejme relatívne.

Abstrakcia

Abstrakcia je (podľa Wikipédie) "... stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti". Inak povedané, je to myšlienková manipulácia s realitou. Podľa jazykovedy je to "... filozofické odhliadnutie od nepodstatných znakov skúmaného javu, aby sa utvoril všeobecný pojem". Zriedkavo to môže znamenať aj "niečo neskutočné, neživotné, neexistujúce" a to sme už blízko fikcie.

S fikciou sme už na celkom tenkom ľade z hľadiska reality, lebo tá už nemusí byť ani extrahovaním skutočnosti, lebo podľa slovníka je to niečo vymyslené, neskutočné, či predstierané alebo zdanlivé. A to môže byť zase, z opačnej strany, veľmi blízko reality našej súčasnosti, čomu hovoria  (múdri) ľudia "hoax", ale až sem som sa nechcel dostať, lebo nie som medzi múdrymi obľúbený...

Zaujala ma abstrakcia vo výtvarnom umení, ale aj inde v živote. Fikcia nie, tam je všetko jasné. Môže byť ako vedecká (sci.fi) alebo "bohapustá", všeobecná fikcia. Abstrakcia sa často objavuje aj v poézii a ako už  bolo napísané, objavil ju Apollinaire, ktorý "... objavil kompozíciu novú, založenú na voľnom prúde vedomia, bez prechodu a často bez zjavného logického sledu nesúvislé prvky, pocity, úvahy, spomienky."  (M. Raymond).    

Zdá sa, že vytvoriť abstraktné výtvarné dielo je jednoduché, ale bez myšlienky, ktorá by sa v ňom mohla nájsť, to nebude ono. Asi preto sa návštevníci galérií dlhšie zastavujú pri abstraktných dielach, lebo hľadajú myšlienku. Tá môže byť z pohľadu diváka rôzna, ale keď je silná, môže prísť ku zhode dojmov a pocitov. Ocitáme sa vo virtuálnom svete, ktorý vytvoril autor. 

Niečo podobné platí aj v hudbe, aj keď hudba, ktorá vychádza z civilizačnej reality, má isté pravidlá a ich nerešpektovanie pociťujeme ako nesúlad, abstrakciu a disonanciu. 

V tejto súvislosti by bolo zaujímavé, porozmýšľať o tom, ako sa hudobné motívy ukladajú v pamäti. Možno je to podobné ako u všeobecných spomienok, ale hudba je predsa akási kontinuálna záležitosť, útržky nie sú prijateľné, chceme si spomenúť na celý motív. 

O.K., Idem si oživiť hudobné spomienky na to najlepšie (najlepšie je relatívny pojem) z klasiky:

https://youtu.be/NtypQ0skiug