Všetky kuchárske knihy starých materí blednú pri internetových vyhľadávačoch na tému varenie a recepty. Nielen internet, ale aj televízne kanály sú plné varenia a hlavne receptov od výmyslu sveta. Dokonca aj bez servítky. Hádam len rozhlas nevarí... Alebo som niečo prehliadol (prepočul)?
Dajte nejaký dobrý recept do diskusie.
Ja ponúkam (recyklujem), trochu opozdene letný šalát k bravčovému rezňu.
Je podobná tej od Pandory, v ktorej sa ukrývalo dobro aj zlo. Trápenia, strasti a choroby zatvorené v skrinke, ktorú Pandora otvorila, boli uvoľnené medzi ľudí. Pandora skrinku rýchlo zatvorila, ale to už na dne skrinky ostala len nádej. Tento starý mýtus sa zachoval v rôznych verziách, podobne, ako sa píšu ľudské dejiny, vyberáme si, čo sa nám akurát hodí... Čo je pre niekoho utrpením, inému môže prinášať radosť aj nádej. Nádej je symbolicky aj na dne Pandorinej skrinky od Antona Pižurného.
Antonova zbierka (OZ Paradajz 2013) obsahuje 64 básní, ktoré sú lyrickou výpoveďou človeka postihnutého láskou, ale aj sklamaním a ktorému nakoniec ostáva to najdôležitejšie: nádej. Prvá časť knihy je o Bielej vdove, so záhadným podtitulom - Štrnásta komnata.
Oceán vzdúva sa, je na obzore loď,
ktorá však čakala na iných dvoch.
Rozbité srdce na dno hĺbky vhoď.
Hojdajúc klesne tam, kde sídli Boh.
(V strede zeme)
Je po politike, tej predvolebnej, teraz by mal začať ťažký (ale radostný) život, ale nie je to tak. Zdá sa, že sme sa zamotali v mediálnej vojne, ktorá kraľovala na našom mediálnom území dlho pred voľbami. TRT nie je spisovné slovo zo slovníka slovenského jazyka, ale stará skratka pre "siedmu veľmoc", teda Tlač-Rozhlas-Televízia. Čo je to siedma veľmoc v starom ponímaní? Nuž, to sú noviny a časopisy, rozhlas je stále rozhlas a televízia je ešte stále televízia.
Už je to dávno, čo sa zmenila štruktúra vlastníkov médií. Okrem tzv. verejnoprávnej "rozhlasotelevízie" máme tu presilu súkromných médií. Siedma veľmoc teda už nie je v réžii štátu a informuje nás podľa želania jej vlastníkov. Ako ukazuje posledné obdobie (každé predvolebné), stal sa z teoretickej veľmoci aj silný nástroj politiky. Keby išlo len o náš komplex TRT, tieto voľby by dopadli inak. Je tu však v 21. storočí aj INTERNET. Internet je (zatiaľ) voľná, slobodná platforma nahradzujúca komplex TRT a preto tieto voľby dopadli inak, ako plánovala siedma veľmoc.
Po voľbách sa mi žiada trocha humoru a veselosti, tak som si chcel kúpiť nejakú veselú "tlač" (od papierových novín som si našťastie odvykol, ako mnoho iných ľudí), tak som sa rozhodol pre špecializovaný časopis Kocúrkovo. Mám rád humor, aj satiru a iróniu, tak padla moja voľba na tento "Nezávislý humoristicko-satirický mesačník" číslo 10/23. Je to síce slabý odvar grafickej úrovne Roháča, tentokrát je dokonca mierne kontaminovaný povolebnou satirou, ale zopár úsmevov sa našlo.
Pri tejto príležitosti som skúsil nájsť na internete "Dikobraz", čo bol kedysi ako vlastný brat Roháča a vychádzal v Česku. Našiel som. O časopise Roháč je len zmienka v minulom čase. A čo sa týka úrovne humoru v týchto moderných variantoch humoru? Asi by som to povedal metaforou "Horná-Dolná".
Je čas prezradiť pointu tejto "politickej" úvahy. Podľa výsledkovej povolebnej mapy je jasná jedna vec: Slováci sú digitálne zruční (okrem BA), čítajú a nechávajú sa inšpirovať skôr názormi na internetových "alternatívach" než správami a komentármi na médiách "hlavného prúdu", ktoré robili všetko čo mohli. Dávna skratka siedmej veľmoci bude asi obohatená o ôsmu a skratka bude TRT+I, len dúfam, že z alternatívy sa nestane hlavný prúd.
Stretol som starého priateľa a ako inak, prišla reč aj na parlamentné voľby. Že je to tu všetko na kočku a jeho už nikto nedostane k voľbám... Chyba! Je to oportunizmus. Človek ktorý svoje myslenie a konanie prispôsobuje podľa očakávaných výhod je oportunista, aj keď v tomto prípade je vari jedinou výhodou pohodlnosť a zbavenie sa, hoc aj teoretickej zodpovednosti. Je pohodlné nemať názor (ignorance is bliss), a keď to zase dopadne zle, "ja som radšej nešiel k voľbám", ale následky ponesieme všetci, aj nevoliči.
Druhá otázka je, koho hodiť do urny? Rozhodne nikoho, kto má v reči plno fráz a prázdnych hesiel. Rozhodne nie toho, kto chce bojovať proti niečomu a niekomu. Ten bojuje hlavne za seba a svoje výhody. Ale hlavné je, nepočúvať prázdne reči (sľuby), radšej sa pozrieť dozadu za chrbát toho lídra. Vidieť skutky, ktoré ho pravdivo definujú. Pri čítaní programov (kto ich ešte má?), tak s porozumením a hlavne čítať hlavne medzi riadkami.
A voľ ty len, lebo inak tvoj hlas rozdelia medzi budúcich víťazov volieb a zodpovednosti sa aj tak nezbavíš!
Dobrá zásada, alebo?
Predovšetkým treba povedať, že kto vždy hovorí pravdu, musí ju poznať (myslí si, že ju pozná). Kto však vždy pozná pravdu? Nikto. Pozrime sa preto na význam, obsah pojmu "pravda". Pravda je totiž aj filozofickou kategóriou. Niekedy sa zdá, že ju má každý.
Podľa kritéria absolútnosti, nemennosti a úplnosti je: absolútna pravda a relatívna pravda, podľa logiky existuje: faktová pravda a logická pravda
Mohli by sme rozoberať množstvo iných názorov na pravdu, ale bolo by to ako nosenie dreva do lesa, veď je tu internet a každý si aj tak myslí, že vie čo je pravda. Tak len zopár už zapísaných myšlienok zo siete:
- Podľa Tomáša Akvinského je to zhoda veci a rozumu. Podľa Aristotela je to zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame, zhoda myslenia s bytím. Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť. Podľa Kiplinga je pravda prvou obeťou vojny. Podľa iného názoru je to zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
A toto možno ani nie je o pravde, ale je to pravda: Nietszche vraví, že každý človek sa snaží dostať do nadradeného postavenia nad inými. K tomu vedú dve cesty – silní pracujú na zveľaďovaní seba samých, slabí pracujú na zhadzovaní iných.
Z trochu iného súdka sú "polopravdy", ktoré sú niekedy horšie ako lži. Z úplne iného súdka je "pravda" v "propagande" (propaganda je príbuznou reklamy).
Podľa Richarda Shepherda je pravda pružná komodita, (Neprirodzené úmrtia). Nie je nemenná a nezáleží od faktov, ale od definície... a preto existujú aj iné verzie pravdy. (Dostali sme sa na začiatok).
Logický návrat k úvodu by mohol byť pointou tejto úvahy, ale nie je. Stretol som ženu, ktorá o sebe tvrdila, že vždy, za každých okolností hovorí pravdu. Myslím si, že to môže povedať len človek so sklonom k manipulácii, alebo k násiliu, lebo je veľa právd a pravda je závislá aj od kontextu... Alebo sa mýlim a je to ešte zložitejšie. Niekedy stačí neklamať!
