Kapsaicín útočí

Je to známa vec, že pálivá paprika môže páliť aj dvakrát, málokto však vie, že môže aj trikrát. Nebudem napínať, tým tretím spôsobom myslím slzenie a pálenie očí... Štipľavosť sa asi dostáva do všetkých telesných tekutín, dnes som plakal a oči ma pálili, ako by som čistil cibuľu.

Bolo to tak, že na raňajky som to trochu prehnal s paprikou, ale dával som si pozor, aby som mal ruky čisté, lebo to by mohla byť pohroma všelikde. Potom som si spokojne sadol k televízoru a zahĺbil som sa do sledovania filmu o živote Louisa Pasteura.

Na moje prekvapenie ma dej a herecké výkony tak chytili, že som bol chvíľami dojatý, ako presvedčivo tí herci hrajú svoje úlohy. Úplne som sa vžil do doby, tak ako bola stvárnená vo filme.

Tvorcom filmu sa podarilo zdramatizovať prácu, objavy a život Pasteura tak, že napriek voľnému tempu, diametrálne odlišnému od akčných filmov súčasnosti, som pociťoval atmosféru doby a priam fyzické napätie príbehu.

V niektorom okamihu dojatia sa mi tlačili slzy do očí a to sa nemalo stať, lebo aj tie slzy obsahovali kapsaicín z papriky. Pomohlo až dvojnásobné prepláchnutie čistou vodou, čistou ako filmový príbeh natočený podľa životných osudov Luisa Pasteura.



_________

Louis Pasteur, I.časť televízneho filmu o živote a práci svetoznámeho vedca.
Slovenská republika 1977

Réžia: Igor Ciel
Hrajú: Daniel Michaelli, Ivan Rajniak, Emília Vášáryová, Ladislav Chudík, Viliam Záborský, Andrej Mojžiš, Vlado Müller, Vladimír Durdík st. a ďalší

Únava

Únava je stav podobný spánku. Prichádza po vyčerpaní síl, podobne ako spánok. Únava je túžba po vypnutí aktivít, strata záujmu o vonkajšie podnety. Unavenému človeku je už všetko jedno, chce len odpočinok a koniec všetkého. Únava je stav, ktorý predchádza spánku. Únava a spánok sú blízky príbuzní. Človek zaspáva, ale jeho srdce bije a bije neúnavne ďalej, no možno s menšou námahou, lebo nemusí riešiť stresové situácie, ktoré sprevádzajú bdenie. To je jeho relax. V spánku nie je podnecované k vrcholným výkonom a nie je ani zaľúbené. Spánok je skutočným odpočinkom, telo sa v ňom vypne, príjem vonkajších signálov sa obmedzí na najnutnejšie minimum. Spánok sa spája so snom, ktorý bdie. V hlave bdie strážna a upratovania služba, presúvajú sa spomienky na správne miesto, čistí sa pamäť, triedia sa udalosti a bdelí strážcovia sna sa hrajú s prežitými emóciami, z dlhej chvíle kombinujú možnú budúcnosť. Sen je ako článok napísaný bez odsekov, ťažko sa v ňom vyznať a niekedy sa nám ani nepodarí prečítať ho celý. Spánok je most vedúci ponad sen, od únavy k novej sile bdenia...

.

PC rameno

Ako starý počítačový maniak, by som potreboval zmeniť svoju orientáciu. Myslím tým orientáciu pravo - ľavú na opačnú. Od narodenia a od výchovy som dokonalý pravák, mám teda jednu ruku akčnú a druhá je ľavá... Takýchto nás je síce väčšina, ale nie je to najlepšie riešenie, keď tie ruky nie sú zameniteľné.

Počítačový tvorcovia vymysleli pre nás myš, aby v mnohých prípadoch nahradila klávesnicu. Pravákom sa tak dostal do ruky nástroj, ktorý nespúšťajú z ruky celé hodiny. Klávesnica je pritom oveľa spravodlivejší nástroj, píšeme na nej obidvomi rukami, takpovediac rovnoprávne a nediskriminačne. Teda aspoň my, čo pri písaní používane viac ako jeden prst.

Neustále opakované mikro pohyby s myšou nás po čase privádzajú do stavu chorobného zúfalstva, najprv stuhnú prsty, potom zápästie, neskôr lakeť a nakoniec aj ramenný kĺb. Potom sa vraj pridá aj celá chrbtica od dlhého sedenia deformovaná, až sa to celé rozsype. Už roky trávim pri počítači veľa hodín denne, tak sa oprávnene cítim v tomto smere ako pokusná myš (potkan, zajac...).

Keď sa začalo ozývať zápästie, vymyslel som bandáž, spočiatku zo štrikovanej dcérinej čelenky a keď sa to osvedčilo, zadovážil som si profesionálnu ochranu zápästia. Navyše, premiestnil som svoju podložku pod myš cca o 15 cm nižšie a táto kombinácia ma ochránila pred ďalšími následkami na zápästí. Vyhol som sa dokonca aj počítačovému lakťu, lebo zviera ten správny uhol.

Lakeť som síce preskočil, nedávno ma dostihol a postihol ramenný kĺb. Dnes som prišiel na príčinu - je v tom zaangažovaný prievan, teda vlastne v pozadí moja žena, ktorá miluje kyslík a preto otvára všetko čo sa dá... Nedá sa ale nič robiť, ja sa budem musieť brániť. Zatváram okná (windovs) na mojej PC pracovni... Alebo zmením orientáciu...

Karma plus a mínus

Veľkým nedostatkom mne známych blogovacích systémov je fakt, že článku, alebo autorovi nemožno prideliť mínusové body. Výsledok je taký, že všetci sú dobrí, len jeden je lepší ako druhý, ale tí zlí, nudní a nebezpeční autori nemajú žiaden bilag... Na blogu "sme.sk" síce je možnosť zakázať si autora, ale problém je v tom "si"...

Darmo "si" ho ja zakážem, keď sa o tom on nedozvie, nemá to žiaden dopad na autora, nie je to pre neho spätná väzba. Karma by mala mať stupnicu plus aj mínus. Zablokovaním autora som síce pred ním chránený, ale aká je to ochrana, keď zakázané ovocie automaticky chutí viac a netrvá dlho, opäť som zvedavý na to, čo píše a tak si ho pekne odblokujem...

Karma plus je nanič, tá svedčí len o tom, aký má autor veľký okruh rodinných príslušníkov, známych a pochlebovačov. Mínusová karma je na blogu "sme" (a zrejme aj inde) vytrvalo odmietaná. Istým krokom správnym smerom je fotka.sme.sk, kde je možné aj mínusové hodnotenie (slabšia fotka). Hodnotenie má však len tri stupne, čo je pri fotografii dosť málo, ale aj tak je to lepšie ako nevyvážený systém plusovej karmy.

Jedinou skutočnou spätnou väzbou preto ostáva diskusia, ale tá si už vyžaduje aktívnejší prístup, prísť s opozičným názorom, alebo (vecnou) kritikou (pochvalou). Nadávky, hrubosti a osobné útoky v diskusii sú mimo konkurencie, tie obvykle nesúvisia s predmetom článku a sú absolútne od veci a vzdialené slušnej diskusii.

A je to!

Tak som dorazil na Čomolungu netu, spadol som do sociálnej siete, inak zvanej aj facebook. Ako opísať prvé dojmy?

Impulzom, prečo byť na facebooku, bol článok a zdôvodnenie v diskusii, ako to napísal Piki, vraj je to najlepší spôsob outsorcingu komentárov. Doteraz sa mi z toho vyjadrenia točí hlava, ale skúsil som a teda nech iní robia za mňa to, čo sa mne nechce. Stačí zaplatiť cenu.

Aby som si sám pred sebou neplietol dojmy a pojmy, musím povedať, že nástup do FB je impozantný, v prvých chvíľach som sa cítil ako návštevník, ktorý vstúpi do veľkej sály, kde už sedia stovky hostí v družnej zábave a všetci sa zabávajú o všetkom, ale v momente môjho príchodu sa všetci obrátia k dverám a čakajú ako vojdem.

Trochu mi to pripomenulo naskočenie do rozbehnutého vlaku, o ktorom ani neviem, či ide správnym smerom. Hlavne sa nechať chvíľu viezť... Trochu som mal pocit, ako by som prišiel do spoločnosti, ktorá už je v nálade, iba ja som triezvy... :)

Mám dojem, že FB je synonymum moderného davu. Taký pražský Václavák, kde niektorí idú hore niektorí dolu a kopa ľudí iba postáva a nevie kam ísť. Prvý dojem je dôležitý, ale určite ho po čase vystrieda iný. Tak to v živote chodí a na FB určite tiež. Len ešte neviem, ako sa vystupuje z toho vlaku, či má záchrannú brzdu...