Duch vecí

Jedna z teórií o vzniku náboženstiev vychádza z toho, že aj neživé veci majú dušu. Dá sa to chápať tak, že každá vec, či je dielom Vyššej moci, alebo človeka, je stvorená, alebo zostrojená s určitým cieľom, s ideou ktorú má plniť. To je duch zdanlivo neživej veci.

Ak sú veci pokazené, sú choré, postihuje to aj ich dušu. Stolička, ktorá má jednu nohu kratšiu, má dušu postihnutú, lebo sa na nej zle sedí, je labilná... Pokazené rádio vypustilo dušu, je duševne mŕtve, nehrá... Zložitejšie je to s bezdušovou pneumatikou (tubeless) - nemá dušu, ale slúži, teda dušu má, kým sa neprederaví - vtedy príde o svoju dušu, ktorú nemá...

Počítač, má dušu, aj pamäť i rozum. Ak je infikovaný vírusom, je postihnutý na duši, aj keď materiálne je zdravý, musí sa liečiť, má duševnú chorobu...

Objavy, vynálezy a nápady

Máme doma taký zvyk, že drobáky sa sypú do jednej starej šálky, takej do akej si vodníci ukladajú dušičky, iba že táto naša nemá poklop, veď korunky sa samé od seba nerozutekajú... Lenže tam sú aj dvoj, päť a desaťkoruny.

Tá šálka by už mala pretekať, dostal som včera zaujímavý nápad, že tajne z neho povyberám tie najväčšie... Vysypal som obsah na stôl a prekvapený som zistil, že tam nie je ani jedna z tých najväčších. Veď som tam nedávno nejaké hádzal... Potom mi svitlo - niekto dostal rovnaký nápad ako ja.

A tak to chodí celý život. Ja niečo vymyslím, nejaký svetový vynález, potom idem do kina a čo nevidím? Môj vynález tam už perfektne funguje. Tak kráčam svetom od objavu k vynálezu a vždy ma niekto predbehne ako dnes s tými desaťkorunáčkami...

Apocalypto

Film, ktorý som ešte nevidel, zhodnotila mne blízka osoba takto:

Musím priznať, že som bola príjemne prekvapená. Na to, že bol ten film dosť dlhý, vôbec to neprekážalo a nebol pri ňom pocit nudy. Takmer celý čas, teda skoro celé dve hodiny sme bežali s dejom, ktorý bol celkom jednoduchý, ale napätie a vzrušenie sa nieslo celým filmom, takže mi to nepripadalo nudné, nebolo na to ani kedy myslieť. Bolo tam dosť "autentických" krvavých záberov, neboli nechutné, ale skôr pravdivé a nepríjemné. Dalo sa to žalúdočne zvládnuť. Ja som si na niektorých miestach oči radšej zatvorila, ale dalo sa to zvládnuť. Pár myšlienok bolo nadnesených, ale to vnieslo aspoň trochu "humoru". Ináč to bolo vlastne celé napínavé, ale nie únavné.
Ten film v nás všetkých zanechal zvláštny, ale dobrý pocit, nie pocit odporu a znechutenia. Dokonca sme sa mu venovali ešte aj dnes pri raňajkách, každý si o ňom povedali svoj názor, svoje pocity z neho.

Myslím, že pôjdem do kina...

Blog na piatok

Každé ráno vstávam s novým námetom na blog, niekedy ho už mám celý v hlave, len ho naťukať do klávesnice... Poviete si, že je to posadnutosť a že to tu nevidieť.. Je to pravda, asi mám zlý prístup k veci... S čerstvým nápadom si sadám k monitoru, ale nedá mi a ešte sa pozriem, čo píšu iní... A iní píšu, nielen na ostrove, aj na SME aj inde..

Tak čítam a čítam, plním si hlavu novými informáciami, srdce novými emóciami, občas niečo pridám do diskusie a zrazu zisťujem, že tá moja téma, môj nápad, môj vlastný postreh je proti tomu všetkému strašne maličký... K slovu sa hlási neodbytná otázka: Písať, či nepísať? To je ako byť, či nebyť, lenže v zelenom...

Najčastejšie to končí tak, že moja snaha o export myšlienok končí importom cudzích slov... Naozaj, niekedy iba slov... Tak aj dnes. Všetko som prečítal, podiskutoval som a moju novú tému som vložil do draftu... Už ich tam mám sedem... Možno sa raz dostanú von...

Áno miláčik, už bežím... (je piatok, vysávame...). Že dnes nie je piatok? A myslíte si, že všetko čo autor napíše na blog je holá pravda?...
.

Skracovanie života

Pôvodne som chcel napísať úvahu o tom, čo je to zvyšok života, s otázkou, koľko je to? Viem, je to zbytočná otázka, na ktorú sa nedá priamo odpovedať... Iba nepriamo sa o tom niekedy hovorí...

Napríklad pri fajčení... Fajčiar si skracuje život každou cigaretou...
Je to experimentálne dokázané, napriek tomu táto hrozba na fajčiarov akosi nepôsobí.
Čo bude v budúcnu, to je tak neisté, že dobré, ani zlé nás nevystraší, žijeme pre tento deň...

A je to tu: Štatistiky hovoria, že v súčasnosti ročne umrie na následky fajčenia asi 3 mil. ľudí...
O 20 rokov to má vzrásť na 10 mil. ľudí za rok ...
Fajčiar si skracuje život o 8 rokov oproti nefajčiarovi...
Rizikový fajčiar si život skracuje dokonca o 25 rokov oproti nefajčiarovi ... Pasívne fajčenie je trikrát škodlivejšie pre nefajčiara, ako aktívne pre fajčiara...

A nič...

Tu je zhruba môj prípad, našťastie už prípad bývalého fajčiara... vyfajčil som cca 90 tis. cigariet... 100 tisíc vraj znamená vysoké riziko rakoviny... Hlboký výdych... stihol som to "o chlp", prestal som včas...:

Pri porovnaní súboru 40 ročných fajčiarov a nefajčiarov sa dospelo k záveru, že fajčenie znižuje vek úmrtia (presnejšie skracuje strednú dĺžku života (SDZ) 40 ročného človeka) priemerne o 4 roky, ak fajčil 20 rokov 15 cigariet denne. Približne to znamená, že 40 ročný nefajčiar sa priemerne dožije veku 76 rokov a fajčiar 72 rokov.

Ale nebuďme pesimisti... Sú aj prípady, keď sa život predlžuje... keď nám lekári život predlžujú liečením, operáciami (bylinkami, ihlami atď.) a dokonca nám aj zachraňujú životy... bez ohľadu na náš ľahostajný pohľad do budúcnosti.

Známka bez ceny

Na Slovensku máme prvú známku bez udania nominálnej hodnoty. Namiesto toho je tam iba T2 50g (tarifa 2 pre zásielky do 50 g v rámci Slovenska). Je to super vynález, ceny poštovného sa tak rýchlo zvyšujú, že sa neoplatí tlačiť známky s nominálnou hodnotou...

Všetky tovary majú byť označené cenou, tak neviem, ako to dopadne s touto špecialitou... Odporúčam nakúpiť teraz tieto známky bez ceny, ich cena bude určite stúpať... V prípade, že takýto postup Slovenskej pošty jej bude zakázaný, známky sa stanú filatelistickou raritou a ich cena na svetových burzách závratne stúpne.

Ak sa NBS rozhodne pre podobný postup (podľa návrhu z diskusie jano betina, 15.02.2007 23:53 ), bude to začiatok novej éry vo finančníctve - NBS bude tlačiť peniaze bez udania nominálnej hodnoty, každý si ju dopíše perom podľa vlastnej potreby... :-)

Biele plášte

Lekári vedia, že niekedy má pacient pred nimi istý rešpekt alebo akúsi trému, ktorá môže byť pri meraní tlaku krvi príčinou skreslených výsledkov smerom k vyšším hodnotám. Hovorí sa tomu syndróm bieleho plášťa. Nechcel som tomu veriť, moje hodnoty to nikdy neovplyvňovalo. Až donedávna...

Vymenil som lekára za lekárku, mladšiu sympatickú, pri ktorej sa mi hodnoty mierne zvyšujú... Pomyslel som si, že predsa na tom niečo bude... a začal som si uvedomovať, že moja ruka sa takmer dotýka bieleho plášťa medzi dvomi kopčekmi. Sledujem tie krivky ako stúpajú a klesajú, tlakomer to registruje... a syndróm bieleho plášťa si robí svoje...

Pri nedávnej kontrole, som sa už tešil na účinok syndrómu, ale stalo sa čosi neočakávané. Merania sa ujala sestrička, blondína tiež v tom správnom veku... Nesadla si, iba sa oprela o moju ruku, teda trochu nižšie... a syndróm fungoval rovnako úspešne... Asi preto, že aj sestričky nosia biele plášte...

.

Hliník sa odsťahoval do Humpolca

Dnes som mal dohodnutú návštevu u špecialistu, ortopéda a ja si na presnosť potrpím, preto som sa náhlil najprv si vyzdvihnúť kartu u svojej obvodnej lekárky. S kartou som pribehol k ortopédovi práve včas, aby ma nepredbehli dve dílerky liekov. Našťastie, doktor je kamarát, tak ich tam nechal čakať, veď so mnou aj tak mal vybaviť iba nejaké formality.

Sestričke som podal svoj zdravotný preukaz, lekárovi kartu a začal som s nimi priateľský rozhovor. Sestra naťukala do klávesnice moje číslo a na monitor jej vzápätí naskočila orámovaná správa: Pacient bol vyradený z centrálnej databázy. Vyradili ma z môjho rodného zdravotného strediska..! Zalial ma studený pot, nebodaj už nie som medzi živými?

Sestra ma pre istotu štipla na zadku, zareagoval som správne, aj sa ma pre istotu spýtala, či ešte žijem, ale opakovane naskakoval ten istý oznam, pacient bol vyradený z databázy, neexistuje... Nakoniec zavolala sestričke mojej obvodnej lekárky a tá jej potvrdila, že naozaj tam nie som... vraj som sa odsťahoval...

Na moje uistenie, že je to omyl, že nie ja, ale Hliník sa odsťahoval do Humpolca, ma obvodná sestra vrátila do centrálnej databázy medzi živých, so všetkými mojimi bývalými, súčasnými i budúcimi chorobami. Vďaka Bohu a obvodnej sestre, odchádzal som zo strediska s dobrým pocitom, že do Humpolca sa odsťahoval iba Hliník a že moje číslo 5 ešte žije...

Nech žije 550214...!
.

Parížsky šalát

Nebude to práve nedeľná chvíľa poézie, ale potvrdzujem vopred, že je to príbeh autentický z dnešného dňa, takpovediac, horor ...

Mali sme na obed parížsky šalát, čerstvý tovar z najväčšieho obchodného reťazca na Slovensku. Nebudem popisovať, prečo práve takéto jedlo namiesto obeda, proste sme mali dôvod hlavné jedlo dňa presunúť o pár hodín k večeru a keďže sme sa nechceli postiť, tak to vyriešil spomínaný šalát.

Musím priznať, že bol naozaj výborný, k tomu po dve čerstvé, ešte teplé "kaiserky cereal". Až na záver celej operácie na mojom tanieri to bolo super... Usmievala sa na mňa už len posledná kôpka šalátu a ja na ňu, keď som zbadal, že má fúzy... Bližšie skúmanie ukázalo, že to neboli fúzy, ale iba jeden jediný, krásny, veľký kučeravý chlp...

Zvládol som to, udržal som status quo na tanieri i v žalúdku, ale poviem vám, že umelecký dojem z parížskeho šalátu bol nenávratne preč a nadlho budú aj šaláty z nemenovaného obchodného reťazca.

.

Poznáme sa?

Vtáka poznáš po perí a človeka po reči... Tak sa hovorí a na blogoch to platí dvojnásobne... Povedal by som, že na sto percent, ale to by bolo treba spresniť, že vlastne všetko, čo sa o človeku dozvieme, je to, čo je dané v jeho písanej reči. V skutočnosti to môže byť len zlomok pravdy o ňom.

Čitateľ blogu vedome, alebo podvedome vníma a analyzuje slová, vety, myšlienky, články toho istého autora, ich vzájomné súvislosti, reakcie na udalosti a témy... Je jedno, či autor vystupuje pod prezývkou, alebo pod vlastným menom. Aj ten fakt síce o niečom hovorí, ale to je najmenej dôležité, lebo oba spôsoby sú súčasťou aktuálnej konvencie.

Zväčša sa autor zúčastňuje aj diskusií, kde reaguje na pripomienky ku svojim článkom, alebo píše svoje postrehy a názory k článkom iných blogerov. V diskusiách sú aj čitatelia "nezávislí", teda takí čo neblogujú (možno už nastal čas, že všetci blogujú...:). Diskusie a komentáre sú samostatnou kapitolou, ktorá akoby podčiarkovala všetko, čo už vieme zo slov v článkoch a z medzier medzi nimi...

Diskusie niekedy prezrádzajú oveľa viac aj o vzťahoch zúčastnených, ako by sa dalo dozvedieť z jednotlivých blogov. Nechcem to rozoberať, ani hodnotiť, to je každého osobná vec. Dnes oveľa viac, ako v začiatkoch môjho vstupu na blogy zvažujem svoje vyjadrenia v komentároch a v diskusiách (poučenie z krízového vývoja... :).

Často sú to veľmi neproduktívne debaty, niekedy však aj napriek tomu, že sa odchýlia od témy, sú zaujímavé.

Najmenej mi imponujú diskusie, v ktoré skĺznu do osobných útokov a invektív. Diskusie sú obrazom našich predstáv o tom, čo vlastne diskusia je... Preto výraz "comment" z blogspotu sa mi zdá byť priliehavejší k tomu, čo sa tu prezentuje. Diskusia by totiž, podľa mňa mala byť o argumentoch a nie len o obhajovaní vlastného názoru, lebo je môj...

Tak prosím, diskutujete o názoroch v tomto zamyslení... alebo nie, aj to je názor. :) alebo komentujte...

______________

Wikipédia:
-diskusia je výmena názorov. (Názor je významový útvar rôzneho obsahu: náhľad, mienka, presvedčenie, bezprostredné poznanie. Názory sa môžu týkať rôznych entít, materiálnych aj ideálnych, môžu sa teda týkať aj iných názorov.
-komentár je výklad, bližšie vysvetlenie, vedecký výklad nejakého spisu, napríklad textov gréckych a rímskych autorov; vysvetlivky a poznámky k málo zrozumiteľnému alebo úryvkovitému dielu... Komentár je aj publicistický žáner, vysvetlenie závažného spoločenského javu so zaujatím vlastného stanoviska; vysvetlivky a poznámky k určitej aktuálnej udalosti alebo názoru...

Slovenský slovník:
- diskusia -ie ž. výmena názorov na istú vec, rokovanie, rozprava, beseda, debata: d. o prednáške, zapojiť sa do d-ie; ...to je bez, mimo d-ie o tom nemožno pochybovať;
- komentár -a L -i mn. -e m. výklad, vysvetlenie, stanovisko k niečomu: politický, športový k., kritický k. k dielu; filmový k. vysvetľujúci slovo k obrazu; práv. výklad dôležitých práv. noriem ...k tomu netreba k. to je jasné; bez k-a replika napovedajúca, že opýtaný nemieni odpovedať.

Poznámka... nedotkol som sa fotografíí... tie na blogu majú iste tiež svoju vypovedaciu schopnosť, najmä ak sú autorské... Ale o tom možno inokedy.
.

Básnici nestrácajú nádej

Polož mi ruku do klína a zavři oči,
někdy tak všechno začíná a někdy končí....

Dnes mal premiéru piaty diel "básnikov". Nie, nepomýlil som sa, bola to premiéra u nás doma... Trochu som na začiatku pochyboval, ale Štěpánek a všetci ostatní ma presvedčili, že básnici naozaj nestratili nádej a nakoniec našli i nový dôvod pre život.

Piaty diel filmového seriálu nie je o nič horší, ako tie predchádzajúce. Zdá sa mi, že je o čosi lepší. Je tam humor, herci podstúpili len prirodzené zmeny, aké sa od života dajú očakávať. Som rád, že som sa dnes stretol so starými známymi a zdá sa, že sme si dobre rozumeli... teda aspoň z mojej strany to rozhodne bolo tak.

Dovidenia, básnici, čoskoro...

Jerichove trúby

Vrátil som sa z mesta, ako obyčajne do tichého bytu. Pravdu povediac, tichý bol iba zdanlivo, lebo keď som postúpil do stredu obývačky, rozochvel som sa na celom tele. Rozochveli ma rytmické vibrácie značnej sily a nízkej frekvencie, ktoré sa šírili prostredníctvom stavebných konštrukcií domu zo susedného bytu.

Čo je domáce kino? - je to mätúci názov pre novodobé trúby z Jericha...

Najsilnejším mestom Kanaaáncov bolo Jericho, s mohutným opevnením. Mesto zaujali Izraeliti bez boja, keď mesto počas šiestich dní, raz za deň obišli a na siedmi deň sedemkrát a za zvuku trúb a kriku ľudí sa hradby Jericha zrútili. ...Podľa knihy Jozue (k. Jozue 6,13) a 4. knihy Mojžišovej (Nm 13)

Je tiež známe, že už počas 2. svet. vojny Nemecké vojská skúšali použiť zvuk ako zbraň... Neviem, s akým výsledkom, vojnu však našťastie prehrali, lebo správne je, keď vojnu prehrá ten, kto ju začal, v tom býva história spravodlivá.

Stav našich panelových domov nie je najlepší, ešte stále sa doháňa zameškané na údržbe z rokov socialistických. Dôležitá je najmä statická pevnosť, ktorá však od začiatku nerátala s trúbami z Jericha... Ak sa teda nabudúce dočítame (alebo sa iba vy dočítate...), že niekde spadol dom, možno to bude v dôsledku nasťahovania kín do našich obývačiek.

Napadá mi jedno elegantné riešenie: Domáce kiná predávať len osobám nad 30 rokov (alebo majú dokázateľne za sebou pubertu...) a vlastnia zároveň zbrojný pas... alebo každé zapnutie domáceho kina v paneláku, povinne nahlásiť príslušnému veterinárovi (alebo hygienikovi?) ako domácu zabíjačku...

___________
Pod titulkom článku je odkaz na skupinu Jerichove trúby, ktorá nemá žiadnu súvislosť s týmto zamyslením... Snáď okrem tej biblickej.
.

Nedeľa

Podľa niekoho, čas ako stvorený na nedeľnú chvíľu poézie, podľa iných nepríjemné pripomínanie pondelka.

Tak či tak, nedeľný obed môže byť poéziou aj bez veršov. Napríklad také obyčajné ražniči... Nepísal by som o tom, keby to dnešné nebolo trochu zvláštne. Až tak, že kým mi napadlo urobiť si z neho poriadnu fotku, skoro bolo po ňom.

Na záver iba ozrejmím, prečo bolo zvláštne a véééééľmi dobré. Všetky suroviny, ako inokedy (cibuľa, bravčové mäso, slanina klobása), ale na každú ihlu je striedavo nastoknutých aj niekoľko kúskov kuracích pečienok...

Stojí to za odskúšanie.

Dobrú chuť!

.

Mienkotvorba

Pred časom som sa dal presvedčiť, že potrebujem mať doma, poruke sedem divov sveta. Istý denník, ktorý sa často označuje aj "mienkotvorný" prišiel s takýmto (sympatickým) marketingovým počinom. Tie noviny si občas kúpim, nie príliš často, lebo tak to vidím, že popri internetovom vydaní je to pre mňa viac-menej papierový doplnok, ktorý obsahuje aj veci, o ktoré sa nezaujímam (kupujem ich zbytočne) - reklamné stránky a šport.

Každé noviny sú v miere svojho vplyvu mienkotvorné. Aj keď miera neznamená všetko, lebo bulvár s najväčším počtom vydaní ešte neznamená tvorbu mienky, lebo skôr oslovuje čitateľov, ktorí nemajú alebo nechcú mať mienku o politike, lebo vždy ide o politiku (za ktorou sú peniaze). Žiadnym novinám nemožno zazlievať ich mienkotvorbu, v rámci ich vplyvu, pokiaľ sa snažia o vytváranie atmosféry, nazvem to - verejne-prospešnej..

Keďže nie sme idealisti, poznáme život aj z jeho praktických stránok, je jasné, že mienkotvorba môže a keď sa dá, obyčajne aj skĺzne do tvarovania mienky v prospech cieľov záujmovej skupiny okolo majiteľa novín. To samozrejme ešte nemusí znamenať, že je to proti "verejnej prospešnosti", ale keď sa preferuje jedna stránka, býva to obyčajne na úkor inej...

Významným pojmom v tejto úvahe o mienkotvornosti je pravda... Nie pravda ako noviny, ale pravda o faktoch, udalostiach. Výberom faktov, spomenutím niektorých a zamlčaním iných, sa dá pravda nenápadne tvarovať do prijateľnej, pravde iba podobnej roviny... Samostatnou kapitolou sú komentáre, ktoré sú už vyjadrením stanovísk, cielených úvah s cieľom presvedčiť čitateľa o pravde, ktorú noviny (komentátor) posväcujú...

V komentároch čitateľ vie o čo ide, že názor si má utvoriť sám a môže ho konfrontovať s iným hodnotením... Problém nastáva, ak komentáre novín sú jednofarebné, neobsahujú pluralitu. Čitateľ síce má možnosť výberu iného periodika, ale keď porovnáme veľkosť nákladu malých a veľkých novín, je jasné, že tie väčšie majú v globále väčšiu šancu ovplyvniť verejnú mienku.

Také jednoduché, každý to predsa vie. Áno, ale nie každý sa denne zamýšľa nad technológiou výroby klobás, nad tým, koľko sa do nich dáva korenia, koľko mäsa a koľko sóje... Konzument jednoducho zahryzne a je a rafinovane namiešané koreniny nenápadne prispôsobujú jeho sliznicu a produkciu žalúdočných štiav. Lenže noviny nepôsobia (zväčša) na žalúdok, ale na sivú hmotu, v ktorej sa tvorí myslenie, alebo tomu podobné pochody. A to už stojí za zamyslenie nad tým, čo konzumujeme...