2009/03/25

Drahí analytici a mastičkári

Hneď na začiatku musím "dovysvetliť" v názve použitý pojem "analytik". V mojom aktuálnom vnímaní sveta a ľudskej spoločnosti, si skrývam pod tento pojem pravidelných čitateľov môjho blogu konkrétne, ale je to možné aplikovať na všetky blogy. Keďže aj zem je guľatá, podobne ako internet, možno hovoriť o blogovej sfére.
Pre menej chápavých (vy to nečítajte...) malé vysvetlenie - každý pravidelný čitateľ blogu si postupne vytvára akýsi psychologický obraz autora. Pravdaže, ide aj o témy, aj o informačný, alebo kultúrno-zábavný obsah blogu, ale mentálny obraz autora si vytvárame v podvedomí, na ktoré často zabúdame a odrazu zistíme, že hop - a je tu lidoop...
Teda témou tohto môjho krátkeho písomného vstupu na vaše monitory, ste vy sami (v pozadí za kulisami aj ja). Za prívlastok "drahí" sa ospravedlňujem, lebo je to taký malý krôčik do súkromia, za hranicu intimity. Veď sme ešte neboli ani predstavení a niekto nemá rád rúcanie spoločenských stereotypov...

Ja viem, že vy, aj vy tam a tu, ma už máte prečítaného, ale tvárime sa spoločne, že sa tu iba náhodne stretávame. Tváriť sa, je veľmi užitočný a často príjemný stav ľudskej neverbálnej komunikácie. Viem to, zažil som to neraz aj na vlastnej koži, presnejšie na vlastných očiach.

Stane sa vám napríklad nejaký hrozný "priešvih" (česky průšvih, franc. pépin, íli máleňkaja katastrófa po russki), alebo sa dopustíte neodpustiteľného fopa (v originále foeaux peaux) a myslíte si, že ľudia, hlavne známi a ešte viac priatelia sa na vás budú mračiť a zazerať, nedajbože sa vysmievať, vášmu zdravému rumencu?

Nie!

Všetci sa na vás budú milo (existuje aj pojem "mílius", ale o tom potom) a blahosklonne usmievať aby ste si mysleli, že svet je len váš a je plný krás... Uvedomíte si ako vás všetci milujú a s vďakou prijmete túto nádhernú spoločenskú pretvárku, ako dar Boží a svet bude opäť krajší.

Nevadí, že viete čo je za tými úsmevmi, úsmev je aj tak mastičkou na dušu.

7 komentárov:

  1. tak neviem, ale ja sa vôbec netvárim, že sa tu s tebou náhodne stretávam, ja tu chodím cielene každý deň, lebo tento blog sa mi páči..

    niečo ťa asi parádne naštvalo...

    a ak som sa ťa náhodou v predošlom komentári nepríjemne dotkla tým ,,odporúčaním a naordinovaním si úsmevu ako lieku", tak sa ti dodatočne ospravedlňujem

    OdpovedaťOdstrániť
  2. preboha mia, také niečo by mi (ma) ani nenapadlo..... proste o úsmevoch len s úsmevom.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Neverím na náhody, ale šťastie, to je niečo iné.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. tak som sa sem vrátila, ešte raz si prečítať tvoje zamyslenie, lebo nezvykneš bývať vo svojich článkoch naštvaný... A som názorný príklad toho, že človek bez úsmevu na tvári, ako som dnes ja, nedokáže vycítiť a pochopiť jemnú a svojím spôsobom láskavú iróniu, tebe vlastnú. . . :)
    dnes mám ten povestný Deň Blbec , keď všetko kazím

    :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. mia, priznávam svoju chybu v zaradení príspevku. Pôvodne som zabudol pridať kategóriu "zábava" už som to uviedol na pravú mieru :) ale aj tak? záleží na jednom slove, keď som dúfal, že to vypovedá samo o sebe? Je možné, že to bola zábava len pre mňa :(

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Gabriel, šťastie a náhoda, ak je šťastná, vyjde to na rovnako. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Akosi neviem, v čom je pointa, ale idem si to ešte raz prečítať. Len ešte dodávam, že už som Ťa chcela popohnať, čo je s tebou.
    :-)

    OdpovedaťOdstrániť