Avatar chcieť domov...
2010/04/23
Lampa zhasla
Včera som ostal pri sledovaní diskusnej relácia Lampa až do prestávky s kapelou, viac by som nebol vydržal tú Hríbovú námahu dosiahnuť v "diskusii" svoj stanovený cieľ. Tak to na mňa pôsobilo, keď sa snažil hraním sa so slovíčkami dotlačiť účastníkov diskusie k výroku, že oslobodenie nebolo oslobodením, lebo potom sme žili v totalite.
Jeho logika ma vrhla v čase o najmenej 40 rokov späť. Neakceptoval logiku diskutujúcich a dokonca ani ich faktický súhlas s jeho názorom. Pripadalo mi to detinsky naivné a strašne účelovo zjednodušené. Ak si uvedomíme len pár faktov, že Európa bola násilne okupovaná fašistickou armádou, nijako inak sa toho nemohla zbaviť ako oslobodením.
Stalo sa tak postupom armád spojencov. My sme boli logicky, časovo a geograficky oslobodení Červenou armádou a stalo sa tak aj na základe dohôd spojencov (silných) o rozdelení sfér vplyvu po vojne, v snahe zabrániť opakovaniu podobných udalostí, ako bola druhá svetová vojna.
Myslenie stratégov však už vtedy naznačovalo nový vývoj napätia na kontinente a vo svete, z priateľov sa postupne stávali nepriatelia, vzniklo a stupňovalo sa napätie v studenej vojne. Postihlo to totalitnými prvkami obe strany, východ aj západ (Ameriku). Východ oveľa jednoznačnejšie a silnejšie. Západná Európa sa dostávala rýchlo z následkov vojny dobrou ekonomickou spoluprácou a vzájomnou pomocou.
Vo východnej sfére sme boli aj my, ale to už bol povojnový vývoj, ktorého sme sa zúčastňovali spočiatku sami ako slobodný a demokratický štát, obnovený a oslobodený. Slovensko sa hlásilo k obnovenej republike, bolo jej súčasťou, teda nedá sa v zmysle oslobodenia posudzovať oddelene, Slovenský vojnový štát bol fakticky anulovaný. Do silného područia Moskvy sme sa dostali až po februári 48 zásluhou našich vlastných politikov, teda aj vlastnou vinou.
Moderátorovi Lampy je toto všetko určite známe, len mu vadí slovko "oslobodenie". Otázkou je, prečo? Pravdou je, že to bolo tak dávno, že už si ani nevieme dobre predstaviť význam toho slova. V tom je problém, slovo zastaralo, lebo žijeme slobodní a v mieri.
V tomto európskom priestore vzniklo toľko rôznych historických interakcií národov, že ospravedlneniam by nebolo konca kraja, zvlášť keby sme stále na tie, ktoré už raz odzneli zabúdali a zabúdali sa pozrieť do budúcnosti a pod nohy kadiaľ kráčame.
Jeho logika ma vrhla v čase o najmenej 40 rokov späť. Neakceptoval logiku diskutujúcich a dokonca ani ich faktický súhlas s jeho názorom. Pripadalo mi to detinsky naivné a strašne účelovo zjednodušené. Ak si uvedomíme len pár faktov, že Európa bola násilne okupovaná fašistickou armádou, nijako inak sa toho nemohla zbaviť ako oslobodením.
Stalo sa tak postupom armád spojencov. My sme boli logicky, časovo a geograficky oslobodení Červenou armádou a stalo sa tak aj na základe dohôd spojencov (silných) o rozdelení sfér vplyvu po vojne, v snahe zabrániť opakovaniu podobných udalostí, ako bola druhá svetová vojna.
Myslenie stratégov však už vtedy naznačovalo nový vývoj napätia na kontinente a vo svete, z priateľov sa postupne stávali nepriatelia, vzniklo a stupňovalo sa napätie v studenej vojne. Postihlo to totalitnými prvkami obe strany, východ aj západ (Ameriku). Východ oveľa jednoznačnejšie a silnejšie. Západná Európa sa dostávala rýchlo z následkov vojny dobrou ekonomickou spoluprácou a vzájomnou pomocou.
Vo východnej sfére sme boli aj my, ale to už bol povojnový vývoj, ktorého sme sa zúčastňovali spočiatku sami ako slobodný a demokratický štát, obnovený a oslobodený. Slovensko sa hlásilo k obnovenej republike, bolo jej súčasťou, teda nedá sa v zmysle oslobodenia posudzovať oddelene, Slovenský vojnový štát bol fakticky anulovaný. Do silného područia Moskvy sme sa dostali až po februári 48 zásluhou našich vlastných politikov, teda aj vlastnou vinou.
Moderátorovi Lampy je toto všetko určite známe, len mu vadí slovko "oslobodenie". Otázkou je, prečo? Pravdou je, že to bolo tak dávno, že už si ani nevieme dobre predstaviť význam toho slova. V tom je problém, slovo zastaralo, lebo žijeme slobodní a v mieri.
V tomto európskom priestore vzniklo toľko rôznych historických interakcií národov, že ospravedlneniam by nebolo konca kraja, zvlášť keby sme stále na tie, ktoré už raz odzneli zabúdali a zabúdali sa pozrieť do budúcnosti a pod nohy kadiaľ kráčame.
2010/04/21
2010/04/20
Hodina duchov
Keď sme boli malí, strašili nás polnočnou hodinou duchov. Časy sa menia a duchovia majú v modernej dobe iné maniere. Práca ma dnes priviedla do môjho starého kolektívu, kde sa mi ušiel jeden z desiatich počítačov. Všetky sú udržiavané na aktuálnej výkonnostnej úrovni, vrátane softvéru, tak je to v podstate jedno, kto kde sedí, aj tak sme všetci na jednej sieti.
Mojou úlohou bolo modifikovať dokumentáciu k projektu, čo okrem textu obsahovalo aj zmeny na dvoch výkresoch. Keď som už mal všetko hotové, chystal som sa zapísať aktuálny stav a odísť na obed, na monitore sa objavila správa v tom zmysle, že spracovateľovi softvéru je ľúto, že moja práca je stratená. Vtom zaznel poludňajší zvon na kostolnej veži a monitor v zápätí nadobro zhasol. Márne boli moje vzdychy a snaha o záchranu.
Rozhorčene som sa posťažoval kolegom, ale namiesto údivu sa začali smiať, či neviem že ten počítač sa každý deň, presne o dvanáste hodine uvedie do hypnotického spánku so stratou všetkých neuložených dát... Veru som to nevedel a ani systémový analytik vraj netuší, čím to je, ale už to trvá nejaký čas. Hodina duchov a poludníc v modernom vyhotovení. Aj v dnešnej dobe je niečo medzi nebom, zemou a počítačmi.
Malé katastrofy sa naozaj stávajú každodenne. A vedci v CERN-e sa trápia s malými čiernymi dierami...
Mojou úlohou bolo modifikovať dokumentáciu k projektu, čo okrem textu obsahovalo aj zmeny na dvoch výkresoch. Keď som už mal všetko hotové, chystal som sa zapísať aktuálny stav a odísť na obed, na monitore sa objavila správa v tom zmysle, že spracovateľovi softvéru je ľúto, že moja práca je stratená. Vtom zaznel poludňajší zvon na kostolnej veži a monitor v zápätí nadobro zhasol. Márne boli moje vzdychy a snaha o záchranu.
Rozhorčene som sa posťažoval kolegom, ale namiesto údivu sa začali smiať, či neviem že ten počítač sa každý deň, presne o dvanáste hodine uvedie do hypnotického spánku so stratou všetkých neuložených dát... Veru som to nevedel a ani systémový analytik vraj netuší, čím to je, ale už to trvá nejaký čas. Hodina duchov a poludníc v modernom vyhotovení. Aj v dnešnej dobe je niečo medzi nebom, zemou a počítačmi.
Malé katastrofy sa naozaj stávajú každodenne. A vedci v CERN-e sa trápia s malými čiernymi dierami...
2010/04/19
Titanský súboj v Maxe
U Anety som avizoval túto moju dojmovú recenziu (12:33), ktorá ešte nie je napísaná, tak si musím pohnúť a idem na vec.
V poslednom období po Avatarovi som si dal predsavzatie, že ak do kina, tak len na 3D. Predo mnou videli Súboj titanov už niekoľkí členovia rodiny, ich odporúčania boli pozitívne, tak som nenápadne vytvoril situáciu a išli sme do kina. Nie som pamätník starého súboja, tak moje očakávania boli otvorené každej možnosti v oblasti filmových dojmov.
Trnavský Max mi je sympatický už od Avatara, tak som sa celkom tešil. Miesto sme mali trochu bokom, ale vydržali sme nápor oneskorencov, ktorí sa počas reklám predierali cez nás na svoje lepšie miesta. Prekonali sme aj sklamanie z dvoch dlhých návštevníkov s vysokým posedom, presne v našom zornom poli, v dôsledku čoho som si dve hodiny naprával chrbticu vzpriameným sedením ako v škole.
Tak som zbieral malé drobné čierne bodíky ešte než začal film. Po nasadení 3D okuliarov som zaregistroval nápadné stmavnutie obrazu, na čo som si musel zvyknúť a ani priestor 3D nebol vo filme príliš dokonalý... Napriek všetkému som sa uvoľnil a sústredil som sa na film. Čakal som dynamiku, ale nie len takú z dynamickej kamery a nastrihaných kúskov scén. Táto umelá dynamika mi pripomenula prvú časť nášho najnovšieho Jánošíka.
Ani efekty a počítačové animácie v Súboji titanov nedosiahli výraznú úroveň Avatara (to je môj súčasný etalón :). Očakával som dokonalejšie spracovanie. Nebudem popisovať dej, ani masky a hercov, o tom píše zasvätene "Riddick", tí pre mňa nie sú až tak dôležití. Vcelku mi začiatok filmu pripadal dosť zdĺhavý a ani finále ma príliš nepresvedčilo.
Nebudem to viac naťahovať, môj zážitok s mládežou a pukancami na začiatku je rovnaký, ako popisuje Riddick, iba mobily nesvietili a ani napomádovaný pubertiak nesedel v našej blízkosti. Zo sály som vychádzal mierne rozčarovaný. Keď som hľadal číselné vyjadrenie môjho dojmu zo Súboja titanov a porovnanie s Avatarom (10 bodov), tento film dostal u mňa len 3 body.
Záverečný gól a isté vysvetlenie ma čakalo až doma vo forme správy, že Súboj titanov nebol natočený ako 3D, až dodatočne bol prepracovaný do tohto formátu. Neviem ako je to možné a či je to vôbec pravda, ale ak áno, tak by som podľa mojich zásad na tento film ani nemal ísť. O veľa by som neprišiel, ale ako sa hovorí, je lepšie raz vidieť film, ako dvakrát o ňom čítať...
________
Fundovaná recenzia: Mariňák Perseus... (Vojtěch Rynda, Lidové noviny)
V poslednom období po Avatarovi som si dal predsavzatie, že ak do kina, tak len na 3D. Predo mnou videli Súboj titanov už niekoľkí členovia rodiny, ich odporúčania boli pozitívne, tak som nenápadne vytvoril situáciu a išli sme do kina. Nie som pamätník starého súboja, tak moje očakávania boli otvorené každej možnosti v oblasti filmových dojmov.
Trnavský Max mi je sympatický už od Avatara, tak som sa celkom tešil. Miesto sme mali trochu bokom, ale vydržali sme nápor oneskorencov, ktorí sa počas reklám predierali cez nás na svoje lepšie miesta. Prekonali sme aj sklamanie z dvoch dlhých návštevníkov s vysokým posedom, presne v našom zornom poli, v dôsledku čoho som si dve hodiny naprával chrbticu vzpriameným sedením ako v škole.
Tak som zbieral malé drobné čierne bodíky ešte než začal film. Po nasadení 3D okuliarov som zaregistroval nápadné stmavnutie obrazu, na čo som si musel zvyknúť a ani priestor 3D nebol vo filme príliš dokonalý... Napriek všetkému som sa uvoľnil a sústredil som sa na film. Čakal som dynamiku, ale nie len takú z dynamickej kamery a nastrihaných kúskov scén. Táto umelá dynamika mi pripomenula prvú časť nášho najnovšieho Jánošíka.
Ani efekty a počítačové animácie v Súboji titanov nedosiahli výraznú úroveň Avatara (to je môj súčasný etalón :). Očakával som dokonalejšie spracovanie. Nebudem popisovať dej, ani masky a hercov, o tom píše zasvätene "Riddick", tí pre mňa nie sú až tak dôležití. Vcelku mi začiatok filmu pripadal dosť zdĺhavý a ani finále ma príliš nepresvedčilo.
Nebudem to viac naťahovať, môj zážitok s mládežou a pukancami na začiatku je rovnaký, ako popisuje Riddick, iba mobily nesvietili a ani napomádovaný pubertiak nesedel v našej blízkosti. Zo sály som vychádzal mierne rozčarovaný. Keď som hľadal číselné vyjadrenie môjho dojmu zo Súboja titanov a porovnanie s Avatarom (10 bodov), tento film dostal u mňa len 3 body.
Záverečný gól a isté vysvetlenie ma čakalo až doma vo forme správy, že Súboj titanov nebol natočený ako 3D, až dodatočne bol prepracovaný do tohto formátu. Neviem ako je to možné a či je to vôbec pravda, ale ak áno, tak by som podľa mojich zásad na tento film ani nemal ísť. O veľa by som neprišiel, ale ako sa hovorí, je lepšie raz vidieť film, ako dvakrát o ňom čítať...
________
Fundovaná recenzia: Mariňák Perseus... (Vojtěch Rynda, Lidové noviny)
2010/04/18
Hudba sfér
Dnes to bude trochu osobné, tak tí čo ma nemajú radi osobne, nemusia to čítať :) Včera som náhodou, pozde večer chvíľu počúval a pozeral v TV Mariána Vargu, jeho hudbu a jeho interpretáciu vlastných skladieb. Pri tom som prišiel na to, že hudba je vlastne rovnaké "zázračno" ako duša človeka.
Hudba je súčasťou a možno aj podmienkou života, je jedinečným prejavom duše. Vidím Mariána Vargu, ako sa kláti nad klávesami, ale vidím aj jeho dušu, ktorú vkladá do hry aby poletovala priestorom. Cítim to a moja duša hltá tie tóny a melódie, obrazy vytvorené inou dušou. Hudba je súčasťou duše a spev vtákov je dôkazom faktu, že aj zvieratá majú svoju dušu.
Určite má dušu aj celý vesmír, veď pochádza od rovnakého stvoriteľa, ktorého sme si pomenovali Boh. Boh je dušou vesmíru a všetkých živých i neživých vecí v ňom. Všetko tu do seba zapadá a podriaďuje sa stanoveným zákonom v neustálom pohybe, v nekonečnej zmene. V relatívnom pokoji, či v kolíziách nutných pre zrod nových foriem.
Organová hudba to všetko najlepšie vyjadruje. Nie náhodou si našla miesto v kostoloch.
Môj vzťah k organovej hudbe pochádza z kostola. Bežný organista v dedinskom kostole príliš nevynikal, málokedy vybočil z naučenej melódie, ale raz prišiel na návštevu organista odniekiaľ z vesmíru, bol slepý a náš starý organ konečne dostal príležitosť ukázať, čo v ňom je. Chlapci vzadu ledva stačili ťahať mechy, babky sa vo vytržení začali pohoršovať kvôli "svetskej hudbe" v chráme.
Organová hudba je však iba jedna. Je rovnako božská, ako svetská. Napĺňa fyzikálny priestor i nehmotné duše v súzvuku a spolupatričnosti vesmíru.
Hudba je súčasťou a možno aj podmienkou života, je jedinečným prejavom duše. Vidím Mariána Vargu, ako sa kláti nad klávesami, ale vidím aj jeho dušu, ktorú vkladá do hry aby poletovala priestorom. Cítim to a moja duša hltá tie tóny a melódie, obrazy vytvorené inou dušou. Hudba je súčasťou duše a spev vtákov je dôkazom faktu, že aj zvieratá majú svoju dušu.
Určite má dušu aj celý vesmír, veď pochádza od rovnakého stvoriteľa, ktorého sme si pomenovali Boh. Boh je dušou vesmíru a všetkých živých i neživých vecí v ňom. Všetko tu do seba zapadá a podriaďuje sa stanoveným zákonom v neustálom pohybe, v nekonečnej zmene. V relatívnom pokoji, či v kolíziách nutných pre zrod nových foriem.
Organová hudba to všetko najlepšie vyjadruje. Nie náhodou si našla miesto v kostoloch.
Môj vzťah k organovej hudbe pochádza z kostola. Bežný organista v dedinskom kostole príliš nevynikal, málokedy vybočil z naučenej melódie, ale raz prišiel na návštevu organista odniekiaľ z vesmíru, bol slepý a náš starý organ konečne dostal príležitosť ukázať, čo v ňom je. Chlapci vzadu ledva stačili ťahať mechy, babky sa vo vytržení začali pohoršovať kvôli "svetskej hudbe" v chráme.
Organová hudba je však iba jedna. Je rovnako božská, ako svetská. Napĺňa fyzikálny priestor i nehmotné duše v súzvuku a spolupatričnosti vesmíru.
2010/04/14
Fa je fajn
Aby som bol úplne presný, facebook je fajn. Som na internete viac čitateľ ako autor, ale to tak asi tak vychádza u každého blogera. Na jeden stvorený spot mi pripadne tak odhadom cca 55 prečítaných. Najčastejšie čítam blogy na blog.sme.sk, ale už som prečítal aj niečo na novom blogovisku pravda.sk.
Obával som sa, že s blížiacimi voľbami bude stúpať krivka kvantity a klesať kvalita spotov. S prekvapením zisťujem, že to nie je až také zlé, dokonca sa objavujú sem tam aj seriózne spoločensko-politické úvahy a analýzy. Trochu sa zmiernila aj jednofarebnosť názorov, zdá sa, že obe pozičné strany sa chcú zapojiť do predvolebnej diskusie.
Keď už sme u diskusií, treba povedať, že aj tam sa zmiernili reaktívne tóny. Prvé internetové diskusie, na ktoré som v závere minulého storočia náhodne narazil, boli pre mňa šokujúce pre neuveriteľnú vulgárnosť a hroznú žumpu, ktorú tam niektorí vylievali. Našťastie tie časy sú už definitívne preč. Na blogu sme aj vďaka snahe adminov o čistotu diskusií. Je to chvályhodné.
Slušnej diskusii na blogoch prispel, podľa môjho názoru, tak trochu aj facebook, ktorý v užšom kruhu vstrebáva potrebu niektorých ľudí voľne a bez obalu sa vyjadrovať. Prekvapuje ma, že to dosť láka aj nežnejšiu polovičku nášho ľudstva... Aj by som tu niečo jemné zacitoval z vlastnej skúsenosti, ale klávesnica mi to nedovolí... :)
______________________________
pod čiarou: Zvláštnou bútľavou vŕbou sú na facebooku skupiny. Na ukážku niektoré:
Študentské
- Mám strašnou chuť se učit, ale naštěstí se umim ovládat... - 48 543 členov
- Kdybych trávil tolik času učením jako jsem na facebooku, byl bych Einstein! - 10 960 členov
Akože vtipné
- Je vedecky dokázané, že fajčenie skracuje vašu cigaretu - 26 066 členov
Akože degradujúce
- Keby debilizmus kvitol, tak niektorí ľudia chodia ako botanická záhrada...! - 14 456 členov
Akože eroticko-intímne
- Žena bez bruška je jak hrnček bez uška, žena bez riti je jak váza bez kvítí - 17 792 členov
- Mám malý prsa, protože spím na briše :D - 16 662 členov
A nakoniec vulgárne
- Som za kazdu p.covinu, ale ..... rozhodne volit nebudem... 26 182 členov
- Někdy je potřeba se na všechno vy.rat... - 18 563 členov
- Nervy v p..i - 274 členov
Obával som sa, že s blížiacimi voľbami bude stúpať krivka kvantity a klesať kvalita spotov. S prekvapením zisťujem, že to nie je až také zlé, dokonca sa objavujú sem tam aj seriózne spoločensko-politické úvahy a analýzy. Trochu sa zmiernila aj jednofarebnosť názorov, zdá sa, že obe pozičné strany sa chcú zapojiť do predvolebnej diskusie.
Keď už sme u diskusií, treba povedať, že aj tam sa zmiernili reaktívne tóny. Prvé internetové diskusie, na ktoré som v závere minulého storočia náhodne narazil, boli pre mňa šokujúce pre neuveriteľnú vulgárnosť a hroznú žumpu, ktorú tam niektorí vylievali. Našťastie tie časy sú už definitívne preč. Na blogu sme aj vďaka snahe adminov o čistotu diskusií. Je to chvályhodné.
Slušnej diskusii na blogoch prispel, podľa môjho názoru, tak trochu aj facebook, ktorý v užšom kruhu vstrebáva potrebu niektorých ľudí voľne a bez obalu sa vyjadrovať. Prekvapuje ma, že to dosť láka aj nežnejšiu polovičku nášho ľudstva... Aj by som tu niečo jemné zacitoval z vlastnej skúsenosti, ale klávesnica mi to nedovolí... :)
______________________________
pod čiarou: Zvláštnou bútľavou vŕbou sú na facebooku skupiny. Na ukážku niektoré:
Študentské
- Mám strašnou chuť se učit, ale naštěstí se umim ovládat... - 48 543 členov
- Kdybych trávil tolik času učením jako jsem na facebooku, byl bych Einstein! - 10 960 členov
Akože vtipné
- Je vedecky dokázané, že fajčenie skracuje vašu cigaretu - 26 066 členov
Akože degradujúce
- Keby debilizmus kvitol, tak niektorí ľudia chodia ako botanická záhrada...! - 14 456 členov
Akože eroticko-intímne
- Žena bez bruška je jak hrnček bez uška, žena bez riti je jak váza bez kvítí - 17 792 členov
- Mám malý prsa, protože spím na briše :D - 16 662 členov
A nakoniec vulgárne
- Som za kazdu p.covinu, ale ..... rozhodne volit nebudem... 26 182 členov
- Někdy je potřeba se na všechno vy.rat... - 18 563 členov
- Nervy v p..i - 274 členov
2010/04/13
Kúpte si pravdu
Po sviatkoch vždy prichádzajú všedné dni. Je práve také obdobie, že všedností medzi sviatkami nie je veľa, o chvíľu tu bude prvý máj a po ňom rýchlo príde deviaty, vlastne ôsmy - Deň víťazstva nad fašizmom. Inak sa tomu hovorilo a ešte stále aj hovorí 'oslobodenie'. Nedávno, pri príležitosti oficiálnej návštevy z Ruska sa jednému politológovi nepáčilo, že sa u nás skončenie druhej svetovej vojny ešte stále nazýva oslobodením.
Tiež sa mu nepáčilo, že sa nám Rusi ešte neospravedlnili za rok 68. Bohumil Doležal však píše: "Gorbačov, Jelcin a Putin se omluvili za okupaci ČSR v roce 1968, Putin dokonce dvakrát..." Druhá vec je, čo bolo a čo bude ďalej. Kde je teda pravda a kde sú fakty? Svet už dávno nie je jednoznačný a možno ani nikdy nebol. Ku každej pravde existuje protipravda, len ktorá je tá pravá?
Pravda je často ako mačka vo vreci a nie je podstatné, či je to vrece hrubé, so záplatami, alebo vrecko maľované. Zdá sa však, že aj u pravdy platí, že obal predáva. Kedysi to bolo jednoduché, pravda sa hlásala v kostoloch, no dnešní mocní už majú svoju flexibilnú kazateľnicu v podobe mnohtvárnych médií. Sú účinnejšie, ich metódy sú premyslenejšie a pravdy balia do farebných maľovaných vriec podľa aktuálnej potreby.
Tiež sa mu nepáčilo, že sa nám Rusi ešte neospravedlnili za rok 68. Bohumil Doležal však píše: "Gorbačov, Jelcin a Putin se omluvili za okupaci ČSR v roce 1968, Putin dokonce dvakrát..." Druhá vec je, čo bolo a čo bude ďalej. Kde je teda pravda a kde sú fakty? Svet už dávno nie je jednoznačný a možno ani nikdy nebol. Ku každej pravde existuje protipravda, len ktorá je tá pravá?
Pravda je často ako mačka vo vreci a nie je podstatné, či je to vrece hrubé, so záplatami, alebo vrecko maľované. Zdá sa však, že aj u pravdy platí, že obal predáva. Kedysi to bolo jednoduché, pravda sa hlásala v kostoloch, no dnešní mocní už majú svoju flexibilnú kazateľnicu v podobe mnohtvárnych médií. Sú účinnejšie, ich metódy sú premyslenejšie a pravdy balia do farebných maľovaných vriec podľa aktuálnej potreby.
2010/04/11
Voliči, či čo a či onô?
Voličmi sme tu všetci občania, ktorí máme volebné právo. Tak sa nedávno aj volič Filip pridal k trendu, ktorý je už akýmsi blogovým folklórom, píše o voličoch SNS ako o menejcenných. Aby bolo jasné, prezradím, že nie som volič SNS, ale v tejto chvíli sa ich musím zastať a celkom rád by som urobil to čo Stella, keď sa oficiálne prihlásila za Rómku...
Filipovi nevadí, že si Francúzi (ich "blázniví národovci") chcú chrániť svoj jazyk pred nadmerným používaním "anglicizmov". To iba tí naši sú smiešni. Pravdu má v tom, že je to boj s veternými mlynmi po vzore istej románovej postavy z de la Mancha.
Život je zmena a aj jazyk sa vyvíja, píše v reakcii k článku u Filipa Ján Maršálek. Jazyk je ako horská riava, ktorá tečie a žblnkoce. Keď však bude príliš dlho pršať, divoká voda zaplaví okolie a odplaví domy. Preto nie je od veci niekde zvýšiť hrádze, prehĺbiť koryto a inde postaviť radšej domy vyššie. Najľahšie by bolo udržiavať poriadok na brehoch, nerobiť si tam príručné smetisko. Jednoducho, predísť nevratnej škode.
Niekomu vadí všetko, čo by mohlo mať čo i len nádych významu "národné". Tomu sa tiež hovorí: "Zabudol vôl, že teľaťom bol". A niekoľko ďalších porekadiel by sa dalo na ten prípad aplikovať. Aj také, že z vaničky sa vyleje aj dieťa...
Francúzština má (mala) podobné ambície, ale už menšie šance, možno aj kvôli príchodu "IT civilizácie" z druhej strany, stať sa univerzálnou. K univerzálnosti v dorozumení možno raz svet dospeje, len aby sa nezopakoval princíp babylonskej veže.
Sme na ceste do budúcnosti, len by sme sa mali občas pozrieť aj do mapy, kam tá cesta vedie. A to platí aj o nových prvkoch v jazyku. Z pohľadu prirodzeného jazykového vývoja je aj Filipova (a iných) aktivita trochu "naivná, úsmevná a neškodná", ako to sám píše o jemu cudzích snahách o zachovanie čistoty jazyka.
Nakoniec iba toľko, že nemám nič proti voličom žiadnej strany, moje zmýšľanie je zatiaľ stále demokratické. Tento spot (článok) ale aj blog (voľný štýl slovného exhibicionizmu) s takým cudzím názvom waboviny (o jeho genéze niekedy inokedy) odporúčam v rovnakej miere jazykovým puristom, ako aj anti-puristom...
(purgatórium = očistec)
______________________________________
...myslené do značnej miery s humorom a do značnej miery vážne,
ako substitúcia môjho vstupu pod článok, ktorý bol náhodou zverejnený
práve vo výročný deň mojich narodenín (happy :), tak sa ma nepriamo dotýka :))).
Filipovi nevadí, že si Francúzi (ich "blázniví národovci") chcú chrániť svoj jazyk pred nadmerným používaním "anglicizmov". To iba tí naši sú smiešni. Pravdu má v tom, že je to boj s veternými mlynmi po vzore istej románovej postavy z de la Mancha.
Život je zmena a aj jazyk sa vyvíja, píše v reakcii k článku u Filipa Ján Maršálek. Jazyk je ako horská riava, ktorá tečie a žblnkoce. Keď však bude príliš dlho pršať, divoká voda zaplaví okolie a odplaví domy. Preto nie je od veci niekde zvýšiť hrádze, prehĺbiť koryto a inde postaviť radšej domy vyššie. Najľahšie by bolo udržiavať poriadok na brehoch, nerobiť si tam príručné smetisko. Jednoducho, predísť nevratnej škode.
Niekomu vadí všetko, čo by mohlo mať čo i len nádych významu "národné". Tomu sa tiež hovorí: "Zabudol vôl, že teľaťom bol". A niekoľko ďalších porekadiel by sa dalo na ten prípad aplikovať. Aj také, že z vaničky sa vyleje aj dieťa...
Myslím si, že novým výrazom preberaným v novej oblasti, akou je aj IT komunikácia sa nevyhneme, ale v žiadnom prípade tento trend nie je potrebné podporovať a možno ani proti nemu pôsobiť silou, ktorá môže byť kontraproduktívna. Máme veľa takých slov, ktoré sú už natrvalo naše. Len si treba všímať aj názor odborníkov, jazykovedcov a diskutovať.V zachovaní jazyka nevidím rozdiel medzi malým a veľkým národom. Angličtina má však trochu iný imidž, ako iné jazyky, lebo ňou hovoria mnohé národy, teda by sa dalo povedať, že "národný" rozmer prerástla a bola šírená aj "križiackymi" výpravami. Má síce po svete veľa "nárečí", "odnoží" a "špeciálností", ale základ je rovnaký. Čo sa stane, ak sa začnú ozývať anglickí puristi?
Francúzština má (mala) podobné ambície, ale už menšie šance, možno aj kvôli príchodu "IT civilizácie" z druhej strany, stať sa univerzálnou. K univerzálnosti v dorozumení možno raz svet dospeje, len aby sa nezopakoval princíp babylonskej veže.
Naši ľudia, keď chvíľu požijú v cudzine, radi vkladajú do svojej reči cudzie výrazy. Odlišujú sa tým od nás, domorodcov a upozorňujú na seba, že ovládajú aj iný jazyk, minimálne v napodobňovaní cudzieho akcentu. To však svedčí aj o tom, že svoj pôvodný jazyk zabúdajú, alebo sa nad ním neprávom vyvyšujú.Nové názvy vešané u nás na obdiv, ako Eurovea, River Park či City Gate nám asi budú chvíľu znieť cudzo a kde sa to dá, tam možno v nejakej deformovanej (pre-formovanej) podobe zľudovejú a prežijú. Tieto pomenovania sú v skutočnosti symbolom iných, oveľa dôležitejších vplyvov. Sú dokladom investícií zvonka, sú dokladom straty vlastného vplyvu a vlastníctva. Nehodnotím, či je to dnes dobré, alebo zlé, to ukáže až čas.
Komunikácia v četoch a v SMS je často iba medzinárodnou skomoleninou a detským kódom, z ktorého seriózna mládež skôr či neskôr vyrastie, v tom by som nevidel problém a riziko pre materský jazyk.
Sme na ceste do budúcnosti, len by sme sa mali občas pozrieť aj do mapy, kam tá cesta vedie. A to platí aj o nových prvkoch v jazyku. Z pohľadu prirodzeného jazykového vývoja je aj Filipova (a iných) aktivita trochu "naivná, úsmevná a neškodná", ako to sám píše o jemu cudzích snahách o zachovanie čistoty jazyka.
K citovaným obohateniam tu rád pridám svoj názor, aj keď mi je jasné, že ide iba o náhodný výber:Filip si nemusí robiť vrásky, aj tak všetko pôjde svojou prirodzenou cestou, ktorá je kolektívnym rozumom a ten sa vždy presadí. Tak ako v týchto voľbách, tak aj v budúcich a v jazykovej perspektíve určite.
- díky - škaredé slovo, slovenčine neprirodzené, aj keď samovoľne často vylezie pod vplyvom odslúženej vojenčiny s Čechmi (takých je veľa, mne sa páči napríklad "vole" :)...
- prúser - za istých okolností znie krajšie ako vymyslený novotvar "prieser" :), ale krajšia, aj keď rovnako nepríjemná je šlamastika...
- beťár - už trochu zastaralé slovo, postupne z nášho jazyka odchádza, spolu s beťármi v politike (dúfajme).
- banovať - je naše slovo, už dávno banujeme po našom a po všeličom, najčastejšie však zbytočne banujeme za mladosťou...
- valach, bryndza - čo by sme robili bez bryndze? Je to čisté a naše ako repa.
- šuster - je remeslo, ktoré pomaly vymiera (obuvník je celkom praktické a pekné) to slovo sa určite zachová ako spomienka na bývalého prezidenta... :)
- mordovať - trochu zastaralé, dnes sa jednoducho vraždí na všetky možné spôsoby, hlavne vo filmoch z ďaleka, ale učíme sa aj my...
- fušer - bohužiaľ, ešte nezaniká a bude asi žiť, kým bude žiť sladko veľa fušerov. V tejto súvislosti sa mi páči česká tvorivosť, keď pred časom vymysleli úsmevný výraz pre svoje nepodarky "Ček-šmejd".
- pasáž - to sme si pekne prispôsobili a radi si skracujeme dlhú cestu v realite, aj obrazne...
- banka - ako by to nebolo naše? Čo by sme robili bez peňazí v banke, asi by sme museli robiť!
- tenor, fakt, trend, kvalita - tie slová sú O.K. (oukej :), jasné a stručné... Fakty sú nutné, inak by nás pravda utĺkla čapicami...
Prekážajú mi výrazy ako cool (kúl, či kůl ? sa hodí skôr do češtiny), fresh a fast food (do "fastfúdu" nechodím, mám radšej slušné, normálne jedlo) a "kúl v ploce" by sem ani nechceu byť... :).
Však načo nosiť drevo do lesa, keď máme doma slovník cudzích slov a tam to všetko, čo sme si už osvojili je. A v nových vydaniach, po čase uvidíme čo sme kolektívne (národne (sorry)) akceptovali.
Nakoniec iba toľko, že nemám nič proti voličom žiadnej strany, moje zmýšľanie je zatiaľ stále demokratické. Tento spot (článok) ale aj blog (voľný štýl slovného exhibicionizmu) s takým cudzím názvom waboviny (o jeho genéze niekedy inokedy) odporúčam v rovnakej miere jazykovým puristom, ako aj anti-puristom...
(purgatórium = očistec)
______________________________________
...myslené do značnej miery s humorom a do značnej miery vážne,
ako substitúcia môjho vstupu pod článok, ktorý bol náhodou zverejnený
práve vo výročný deň mojich narodenín (happy :), tak sa ma nepriamo dotýka :))).
2010/04/06
Mea culpa
Konečne je po sviatkoch, prežil som ich. Včera, keď odišla návšteva a stoly ostali obťažkané prebytočnými dobrotami, neodolal som im. Boli tam pagáčiky, ktoré sa rozplývajú na jazyku, cukríky s povrchom nasýteným chilli papričkami, rumové pralinky a čokoláda z "kindervajec", aj malé čokoládové vajíčka z horkej čokolády, proste Veľká noc so všetkými nuansami.
Všetko som ochutnával až ma to unavilo a šiel som spať. Spal som iba do jednej, potom som chvíľu sedel pri PC a ďalšie dve hodiny s krížovkami. Katastrofálna noc s ťažkým žalúdkom. Som rád, že je to už za mnou. Zisťujem, že mám radšej prvý a ôsmy máj, ako Vianoce a Veľkú noc. Tieto štátne sviatky sa totiž spravidla nesvätia obžerstvom... Moja chyba, moja chyba, moja najväčšia chyba.
Všetko som ochutnával až ma to unavilo a šiel som spať. Spal som iba do jednej, potom som chvíľu sedel pri PC a ďalšie dve hodiny s krížovkami. Katastrofálna noc s ťažkým žalúdkom. Som rád, že je to už za mnou. Zisťujem, že mám radšej prvý a ôsmy máj, ako Vianoce a Veľkú noc. Tieto štátne sviatky sa totiž spravidla nesvätia obžerstvom... Moja chyba, moja chyba, moja najväčšia chyba.
2010/04/01
Éblablabla
Ani sme sa nenazdali a je to tu. Už dávno som sa tak netešil na príchod veľkých sviatkov (a veľkého voľna) ako teraz. Už je to tu a zrazu neviem čo som čakal... Prácu, ktorá ma už mesiac zaberala celého, som skončil a teraz mám pocit, že mi navždy odišiel starý dobrý známy. Ja viem, že príde ďalší, úplne nový a úplne neznámy a tiež sa s ním budem ťažko lúčiť vo finále.
Pre prácu som zanedbával všetky moje blogy, všetky kontá na "facebooku" a neviem, čo ešte všetko som zanedbal. Vo chvíľach krátkeho oddychu som sa predsa len občas začítal do noviniek zo zrkadlového sveta virtuálu. Aj som objavil niekoľko krásnych vecí, a niektoré by som bol rád aj ja sám vymyslel.
Život má rôzne definície, ale ani jedna nie je kompletná. Kompletný je len ON sám, vtedy je však už neskoro. Život plynie od počiatku až po konečník. FWD tvrdí, že desktopové počítače budú za tri roky bezpredmetné. Pre mňa je to nepríjemné, lebo mienim ostať desktopový a tým pádom aj nemoderný. Vlastne to tvrdí Google a s ním nesúhlasím vo viacerých bodoch.
Skúsil som dnes odinštalovať jeho Chrome a nepochodil som. Vie niekto ako sa to robí? Alebo zaujmem polohu ležiaceho strelca, odstrelím všetky súbory, ktoré sa začínajú na "Goog" a potom nechám prečistiť register od zbytočností... Nemám rád programy, ktoré chcú myslieť za mňa, ktoré chcú byť mojim utajeným podvedomím.
Som rád, že som sa v poslednom čase dokázal "vnútorne" odinštalovať od čítania politických "blogentárov". To slovo som si z praktických dôvodov vymyslel pre blogerské blúznenie o politike. Hej, ja tiež občas neodolám a padnem do tej jamy levovej... Z politiky sa mi naposledy rátal článok o tom, ako istý politik nezradil ľavicu, ale ONA zradila jeho... I tak še da. A vôbec, siahodlhé osobné súboje na verejnosti sú náramne intelektuálnym zábavným čítaním.
Žijeme v tomto čase aj vedou, resp. s vedou, teraz najčastejšie s tou z CERN-u. Ako obyčajne, všetko je inak, čierna diera nie je rizikom, lebo zistili, že čierne diery nepohlcujú všetko. Iba svetlo, ale temnú hmotu ignorujú. Staneme sa tmou a sme v bezpečí. Je to iba zhoda okolností, že v CERN-e chystajú nový experiment v roku 2012? Vôbec to nesúvisí s Mayským kalendárom... Ešte že je dnes prvý apríl. :)
To všetko nie je nič proti tomu, čo vymysleli Francúzi. Aj u nich sa darí anglicizmom, presne ako u nás. Tiež majú nejaký ten ústav na ochranu jazyka, či čo, preto vypísali súťaž pre študentov, aby vymysleli náhrady za anglické výrazy v oblasti IT. Oni majú dokonca pomenovanie pre ten jazyk "frangličtina". To je nesmierne inšpirujúce.
Najkrajší je návrh na premenovanie "chatu" (čet) - ten by sa mohol ujať bez problémov aj u nás: "e-blabla". Nádherné a plnovýznamové pomenovanie pre väčšinu diaľkových virtuálnych rozhovorov. Hlasujem za domestikovanie "éblabla" na celom svete...
Pre prácu som zanedbával všetky moje blogy, všetky kontá na "facebooku" a neviem, čo ešte všetko som zanedbal. Vo chvíľach krátkeho oddychu som sa predsa len občas začítal do noviniek zo zrkadlového sveta virtuálu. Aj som objavil niekoľko krásnych vecí, a niektoré by som bol rád aj ja sám vymyslel.
Život má rôzne definície, ale ani jedna nie je kompletná. Kompletný je len ON sám, vtedy je však už neskoro. Život plynie od počiatku až po konečník. FWD tvrdí, že desktopové počítače budú za tri roky bezpredmetné. Pre mňa je to nepríjemné, lebo mienim ostať desktopový a tým pádom aj nemoderný. Vlastne to tvrdí Google a s ním nesúhlasím vo viacerých bodoch.
Skúsil som dnes odinštalovať jeho Chrome a nepochodil som. Vie niekto ako sa to robí? Alebo zaujmem polohu ležiaceho strelca, odstrelím všetky súbory, ktoré sa začínajú na "Goog" a potom nechám prečistiť register od zbytočností... Nemám rád programy, ktoré chcú myslieť za mňa, ktoré chcú byť mojim utajeným podvedomím.
Som rád, že som sa v poslednom čase dokázal "vnútorne" odinštalovať od čítania politických "blogentárov". To slovo som si z praktických dôvodov vymyslel pre blogerské blúznenie o politike. Hej, ja tiež občas neodolám a padnem do tej jamy levovej... Z politiky sa mi naposledy rátal článok o tom, ako istý politik nezradil ľavicu, ale ONA zradila jeho... I tak še da. A vôbec, siahodlhé osobné súboje na verejnosti sú náramne intelektuálnym zábavným čítaním.
Žijeme v tomto čase aj vedou, resp. s vedou, teraz najčastejšie s tou z CERN-u. Ako obyčajne, všetko je inak, čierna diera nie je rizikom, lebo zistili, že čierne diery nepohlcujú všetko. Iba svetlo, ale temnú hmotu ignorujú. Staneme sa tmou a sme v bezpečí. Je to iba zhoda okolností, že v CERN-e chystajú nový experiment v roku 2012? Vôbec to nesúvisí s Mayským kalendárom... Ešte že je dnes prvý apríl. :)
To všetko nie je nič proti tomu, čo vymysleli Francúzi. Aj u nich sa darí anglicizmom, presne ako u nás. Tiež majú nejaký ten ústav na ochranu jazyka, či čo, preto vypísali súťaž pre študentov, aby vymysleli náhrady za anglické výrazy v oblasti IT. Oni majú dokonca pomenovanie pre ten jazyk "frangličtina". To je nesmierne inšpirujúce.
Najkrajší je návrh na premenovanie "chatu" (čet) - ten by sa mohol ujať bez problémov aj u nás: "e-blabla". Nádherné a plnovýznamové pomenovanie pre väčšinu diaľkových virtuálnych rozhovorov. Hlasujem za domestikovanie "éblabla" na celom svete...
Pravda je vo hviezdach
Rozhodol som sa, že dnes napíšem strašne dlhý, ale strašne zaujímavý článok. Čítajte ďalej...
.
.
.
.
.
Rozhodol som sa, že dnes napíšem strašne dlhý, ale strašne zaujímavý článok. Čítajte ďalej...
Rozhodol som sa, že dnes napíšem strašne dlhý, ale strašne zaujímavý článok. Čítajte ďalej...
.
.
.
.
.
Rozhodol som sa, že dnes napíšem strašne dlhý, ale strašne zaujímavý článok. Čítajte ďalej...
!lírpa ývrP
:)
.
.
.
.
.
Rozhodol som sa, že dnes napíšem strašne dlhý, ale strašne zaujímavý článok. Čítajte ďalej...
Rozhodol som sa, že dnes napíšem strašne dlhý, ale strašne zaujímavý článok. Čítajte ďalej...
.
.
.
.
.
Rozhodol som sa, že dnes napíšem strašne dlhý, ale strašne zaujímavý článok. Čítajte ďalej...
!lírpa ývrP
:)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)