Bilancia

Koniec roka je príležitosťou na hodnotenie našich aktivít. Bilancovanie sa však posúva vždy o dĺžku núdzového stavu. Nedá sa nič robiť, pripravte si súvahu k najbližšej Veľkej Noci. Zimný spánok pokračuje.

Sneženie

Sneženie je prezliekanie krajiny do nočnej košele. Noc je opakom dňa a sneh je opakom leta. Zasnežená krajina je zjednotená. Ľudia ožívajú, asi je to dané kontrastom farieb. Na bielom podklade je všetko jasnejšie. Aj myšlienky sa zjednocujú a sú jasnejšie. Ostáva len dúfať, že to vydrží až do leta, alebo aspoň do jari. Držme si palce. Spoločne.

Rodina a hudba

Keď všetci odídu, rodina ostáva. Hudba nikdy neodíde, len ju musíme počúvať. Hudba je ako poézia, má melódiu a rytmus. Pravdaže, myslím tým na "dobrú" hudbu. Samozrejme, myslím aj na dobrú rodinu. Tým nechcem naznačiť, že by rodina mohla byť aj zlá. Veď aj v rodine sú chvíle nesúladu, ale tie sa ľahšie prekonávajú. Aj v hudbe sa v akýchsi neštandardných prúdoch môže vyskytovať nesúlad, ale obvykle je to vtedy, ak ide o módny výkrik, či vyjadrenie nezdravého ducha doby. Nakoniec, ak sa všetko má na dobré obrátiť, melódia (a rodina) zvíťazí.

 

  

Návštevníci a osud

Návštevnosť Wabovín klesá. Neviem prečo, veď tu nie je potrebný ani respirátor a či ste zaočkovaní, to nikto nekontroluje. Ale vážne, nemám s tým problém, píšem si tu pre seba a náhodných okoloidúcich a teraz aj pre naplnenie sľubu 1000 noci v karanténe. Veď už to aj oficiálne ohlásili, že tak skoro to neskončí. Ja som to predpovedal, je to osud. S tou návštevnosťou je to v poriadku, veď kto by čítal takéto nezaujímavé monológy?

Čo je osud? Je to niečo, čo je každému dané, alebo to len tak vyzerá. Ja si myslím, že osud môže byť to, čo už bolo, ale v žiadnom prípade to, čo bude. Čo bude, to určujú mnohé parametre života a prostredia, v ktorom žijeme. Aj ľudia okolo nás. Najlepšou pomôckou osudu je humor, zábava a smiech. V dnešnej dobe najlepšie hurónsky smiech, patrične hlučný. Tak sme in. Alebo je to inak?

Čítanie s porozumením

 Čítanie s porozumením je termín, ktorý vznikol pri sledovaní článkov na internete. Je ich tak veľa, že jeden to nemôže stíhať, pokiaľ by nechcel sedieť celý deň pri počítači. Bola by to aj hlúposť a hlúpostí je na internete viac, ako je pekné. Človek si musí nájsť sito, filter v čítaní článkov. Takým hrubým sitom je v prvom rade titulok. Podľa novinárskych zásad, by mal titulok obsahovať podstatnú informáciu. Sú však aj výnimky, keď titulok obsahuje nejaký lákavý výkrik bulvárneho typu.

Takže, podľa titulku možno články celkom úspešne triediť a zamietať. Neplatí tu to známe, že v každom článku je niečo dobré (múdre). Internet je naozaj veľká kopa sena a hľadať v ňom drobné úlomky perál by bola sizyfovská práca. Pri častej návšteve "blogoviska" a spravodajských portálov sa vyprofilujú autori článkov na zaujímavých, možných a nemožných. Nemožných treba automaticky vynechať a hneď je obzor jasnejší. Odrádzajú aj dlhé články s "filozofickými" úvahami. Tie sú dobré maximálne na zabitie času, ak nie je do čoho strčiť nos. 

Už končím, len ešte zopár príkladov na titulkovanie, keď stačí prečítať titulok a hneď je jasné o čo ide. Keď poznáme názory autora a problematika je jasná, aj vtedy je to jasné, netreba čítať. 

Príklady z internetu dnešného dňa:

"Kolíkovej novela Trestného zákona v časti o dezinformáciách odporuje princípom demokracie" -Všetko je jasné, laik v práve nemusí ďalej čítať.
"Ako ukryť fotky pred zvedavcami: Fotky Google pridali novú funkciu" 
- zaujímavá téma, kto by dnes nepoužíval Fotky Google?
ŠTÁT CHCE PREVZIAŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA NEŽIADUCE ÚČINKY VAKCÍNY
- Konečne, ale určite v tom bude nejaký háčik.
"Kežmarčanka v svojej knihe prezrádza ako sa zbaviť bolestí chrbtice"
- Prečítal som, ale nakoniec je to reklama na knihu...
"Bratislava - Zaujímavé fasády na Leškovej ulici"
- seriál fotografií zo zákutia Bratislavy s podporou Fondu na podporu umenia, to sa oplatí pozrieť.
"Strata menštruácie kvôli diéte? Aj to vám hrozí"
- úzko špecializované na skupinu čitateľov...
"Prezidentka v pondelok rozsvieti vianočný stromček pred Prezidentským palácom"
- marketing našej prezidentky, netreba čítať.
"Trh s elektromobilmi čaká podľa analytika nasledujúcich desať rokov strmá rastová krivka"
- Odvážne tvrdenie, po vzostupe sa asi príde na problém s použitými batériami, ako s čipmi pre autá. 
„Vyzeralo to tak, že svetový automobilový trh sa nasýtil a pandémia situáciu na strane dopytu len ďalej zhoršila. Keď sa dopyt začal vracať, priemysel čelil novým problémom s dodávkami polovodičov,” vysvetlil analytik.

Niekoľko slov o reklame

 Zdá sa, že reklama je fenomén ekonomický, bez ktorého sa ani lístok na strome nepohne. Apokalypsa bilbordov už asi prehrmela, teraz je nápor na televízie. Čítal som, že RTV: chce po športovom kanáli otvoriť ďalší, len neviem prečo. U Markízy je to jasné, má toľko požiadavok na reklamu, že jej terajší vysielací čas nestačí. Musela by vlastný program prerušovať častejšie, a to sa už nedá... Preto chce z tohto dôvodu otvoriť svoj nový kanál. Bude plný reklamy. Máme sa na čo tešiť. A tak to ide vo všetkých podobných televíziách.

Otázka je, kto to celé platí? Poplatky firiem za reklamu v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia ich produktov. Tak už to chodí v konzumnej spoločnosti. No a čo tam budú dávať? Všetko, čo už niekedy dávali. Tak to chodí aj teraz, niekoľko nosných filmov sa pravidelne opakuje, raz na jednej TV, druhýkrát na druhej, potom aj na n-tej. Vyplýva to zo zákona o zachovaní hmoty a energie. A diváci televízie sa množia podľa božieho príkazu: Milujte sa a množte sa.

Jediné čo chýba, je invencia. Hovorí sa, že existuje 70 typov filmových scenárov a tie sa stále recyklujú,  opakovane používajú. Novátorské by bolo recyklovať televízne prijímače ako elektronický odpad. Alebo použiť vo vhodnej chvíli vypínač. Alebo nezapínať TV. Uvedomuje si dnes niekto, že televízor je v domácnosti elektrický (svietiaci) spotrebič s najväčším príkonom? Napríklad ten náš starší TV (80 cm) má príkon 140 W. Najmodernejšie smart s uhlopriečkou 40" môžu mať 95W. 

Väčší žrúti energie v domácnosti sú len práčka, chladnička a kuchynské spotrebiče. Ale televízor, v bežnej domácnosti, beží najdlhšie a to sa počíta. Počítajú sa aj drobné spotrebiče, trvale pripojené k sieti, ako napr. hodiny, wifi a rôzne nabíjačky, ale aj počítač, ak sa využíva aktívne. Ak príde výpadok siete, budeme vedľa, ako jedľa. Budeme si pískať a hrať na fúkacej harmonike.

Bez slov

 ... Niet čo dodať, všetko je jasné, načo viac slov.

Rúškovanie

Máme už dva roky dobu rúškovú. Typicky sa to prejavuje v televíznych programoch, najmä v spravodajstve a v rôznych diskusiách. Učíme sa rozonávať ľudí (a veriť, že je to ten, ktorého nám predstavili) podľa rúšok, nie podľa tváre. Až raz túto schopnosť stratíme, všetky diskusné relácie nebudú schopné repríz a ťažko budú slúžiť aj ako dokument.

Obrezka a vtáci

Neviem, či je "obrezka" spisovné slovo, ale nechcel som zavádzať slovíčkom "obriezka", aj keď má podobný význam. Na jeseň, či začiatkom zimy je obdobie na úpravu koruny stromov. Platí to aj pre takéto staršie stromy. Naša lipa má už skoro 200 rokov. Vždy na jeseň a v zime ju obsadzujú havrany. Viac sa dá povedať obrazom ako slovami, preto sú tu a začíname havraním zletom na konároch stromu:

   

Jarný rozkvet.

Plná letná sila a jesenné prefarbenie.

Výškové práce, odvážni muži na konároch stromu.

 

Hlava lipy malolistej, akoby čerstvo od holiča. Pokojný zimný spánok.
 

 

O čom sa hovorí

Keď sa stretne rodina, alebo známi, rozhovory sa vedú obyčajne o blízkych aktuálnych spoločenských témach. Až na záver sa zvyčajne skĺzne do politiky, čo je tiež spoločenská téma, ale značne riziková. S vyšším vekom diskutujúcich nastupujú aj rozhovory o chorobách (vlastných) a teraz aj o spoločenskej chorobe zvanej "covid". Spomínam si na mladé časy, na základne vojenskej službe, vtedy boli diskusie jasné, vždy skončili u jedla a pri ženách.

Predmet rozhovoru záleží aj od špecializácie účastníkov. Tak som mal včera možnosť diskutovať so špecialistom na elektroniku. Pracuje v módnej oblasti elektromobilov.  Museli sme sa teda logicky dostať aj k budúcnosti tejto "politiky", ktorá chce nahradiť spaľovacie motory v automobiloch elektrickými, čo by bolo v poriadku, len sa zdá, že nie sú domyslené všetky dôsledky tohto vývoja. V každom prípade by to malo dopad na energetiku a mnoho iných oblastí. Vyvolalo by to aj dramatické spoločenské zmeny. 

V aktuálnom rozhovore dnes nemožno vynechať ani choroby, presnejšie tú jedinú, o ktorej sa každodenne veľa nahovorí, ale málo povie. Týmito dvomi témami sme sa vlastne nenápadne dostali do oblasti politiky a to do tej najvyššej, až globálnej, o ktorej sa dnes už (ešte) nahlas nehovorí...

Čitateľský zápisník

Zápisník, v ktorom momentálne nie je nič... To je bohužiaľ pravda. Málo čítam knihy. Sledujem len dianie na internete a to je veľmi ďaleko od "normálneho" príjemného, alebo napínavého (románového) života. Tým nechcem povedať, že taký "normálny" si tu teraz žijeme, to zďaleka nie, veď to onô, ale ktovie, šikovný autor by z nás možno vykresal dajaký príbeh. Musíme vydržať, všetko ešte bude a možno už zajtra príde nejaká kniha s príbehom. 

Mám v zásobníku dve neprečítané knihy, jedna je príliš hrubá a druhá je o dejinách od Eduarda Chmelára. Ešte som nenašiel odvahu pustiť sa do Banášovho Štefánika, ani ponoriť sa do Rekonštrukcie slovenských dejín od bývalého kandidáta na prezidenta. Kým bude zvolený, určite to dočítam. A mám ešte jednu, ktorú som čítal aj písal: Waboviny, výber z blogového denníka 2006-2021 (prvé vydanie). 

Zajtra bude streda, o čom bude?

 

Včera nedeľa bola

 Aj náš "lokdovnový" program bol nedeľný, ale v podstate sa ničím nelíšil od všedných dní v tomto stave hybernácie. Neboli na obed rezne, ale fašírka so zemiakovou kašou a miešaným šalátom. Zdravotná prechádzka k labutiam...

Dovidenia v utorok.

Najlepšie počasie

 Na Titaniku bolo asi celkom slušné počasie a narazili na ľadovú kryhu. Na jednom televíznom kanáli majú najlepšie počasie. Nemám nič proti dobrému počasiu, dokonca túto reláciu najradšej pozerám zo všetkých počasí. Aj tak si myslím, vo všeobecnosti, že je trochu odvážne povedať "táto relácia je najlepšia" alebo, že tento rozhlas je "každým slovom vyladený". 

Superlatívy sú dnes obľúbenou formou v reklame, ale aj medzi ľuďmi sa to ujalo. Neviem prečo. Ak je všetko najlepšie, potom naozaj chýba "naj", lebo všetko je vyrovnané. Ostáva už len "naj, naj, alebo naj, naj, naj".

Povedať, že "tento seriál" je najlepší, je odvážne. Neviem prečo, nemám rád ani jeden seriál za najlepší. Na každom, z toho mála, ktoré pozerám, sa dajú nájsť pozitíva aj chybičky krásy. Ak by som to mal uzatvoriť, tak predsa len najlepším seriálom je "Najlepšie počasie". Vždy prináša nové informácie celkom slušnou, nenásilnou formou. Aj tak sa tie informácie niekedy nepotvrdia.   

Upratovanie

Môže sa zdať, že píšem o bežných veciach, o hlúpostiach. Upratovanie však nie je celkom obyčajná záležitosť, aj keď doma každý pravidelne upratuje. Z času na čas treba poupratovať aj priestory, na prvý pohľad neviditeľné. Napríklad takú špajzu, či komoru, alebo garáž. To sú priestory veľmi často používané na odkladanie momentálne nepotrebných vecí. Tam sa kopia bez ladu a skladu... Ale naozaj neviditeľná je myseľ, teda vlastná duša, vlastné emócie, ktoré je dobré tiež z času na čas poupratovať.

To vnútorné upratovanie je oveľa náročnejšie ako každodenné vysávanie, či utieranie prachu. Niekedy, keď je už naozaj zle, si to vyžiada aj spoluprácu nezainteresovaného odborníka, psychoanalytika. A to je už iná káva, o tom viac nemôžem písať, je to mimo mňa, nie som psychológ.

V istom zmysle každý človek uplatňuje v spoločenskom styku postupy, ktoré psychológovia preskúmali a spracovali do svojej vedy, do rôznych testov, ale prapôvod toho je v bežnom ľudskom spolupôsobení. Vzájomne sa hodnotíme, odhadujeme, čo je v tom druhom... Niekedy sa trafíme, inokedy sa môžeme aj mýliť, lebo každý jedinec používa isté "mimikry", chce sa ukázať v takom či onakom (lepšom) svetle. Hovorí sa tomu pretvárka, niekedy aj "dobrá výchova". Lepšia je však úprimnosť, hlavne ak je vzájomná. 

Tak dobrý deň! 

Alebo ako sa v týchto časoch hovorí: Pekný (ďalší) deň! 

Hlboký nádych bránicou a plný výdych, ako ako podľa jogy...

 

 

       

Duel

Názov článku má byť stručný a jasný, ale ak to inak nejde, môže byť aj nejasný... Je zrejmé, že tu ide o súboj, ale o aký, to je až v pointe. Dňa 8. februára 1837 sa Puškin stretol v súboji s milencom svojej ženy. Ten bol lepším strelcom a strelil Puškinovi do brucha. Z toho plynie poučenie, ak ste poeta, prípadne nevojak, nechajte milencov svojej ženy na pokoji. 

Sú predsa aj pokojnejšie duely, napríklad ten na TV Jednotka, kde sa každý deň "dueluje" vedomosťami. Často ma to láka, veď pri pozeraní tejto súťaže viem správne zodpovedať skoro všetky otázky (okrem športu), lenže doma na gauči sa ľahko háda. Kamery vedia byť neúprosné k hlbšie v podvedomí skrytým vedomostiam. 

Do tretice sú ešte k dispozícii aj manželské duely a tie môžu byť riadne ostré, preto ich neodporúčam. Leda, že by ste to brali ako športový tréning. Zvlášť po dlhšej tichej domácnosti sa dobrý duel priam žiada. Hlasivky už chcú svoje a susedia hádam prepáčia. Keď to inak nejde, v rámci núdzového stavu v psychologickej ponorke dobre padne aj ostrý manželský duel.

Asi mi unikla pointa, prečo je duel pozitívny? Pozrime sa do prírody, mnoho vecí začína súbojom, hlavne tie, pri ktorých ide o budúce potomstvo. Ľudské duely bývajú tvrdšie, ale pokiaľ nepadne súper s guľkou v bruchu, tak to prežijú obaja. Najlepšie, ak je to s úsmevom na tvári a podaním rúk.

 

 

 

Do tisíc a jednej noci

 Zdá sa, že sme tam, kde sme nechceli byť, je čas si to zapamätať, a hlavne prežiť. V každej dobe, aj keď je najhoršie, existujú rôzne možnosti. Najlepšie to vidieť na príbehu "Tisíc a jedna noc", kde Šahrazád rozprávala kráľovi počas tisíc a jednej noci príbehy, aby ju nepopravil. Boli to tak dlhé príbehy, že nikdy neskončili na svitaní. Len tak mimochodom, počas tých nocí porodila kráľovi troch synov... Z toho vidieť, že vždy sa dá nájsť v situácii niečo príjemne pozitívne. 

Podobne skončil aj Dalibor, ktorý sa vo väzení naučil hrať na husliach. My síce nie sme vo väzení, sme doma, tak maximálne je to len domáce... Ako to teda pozitívne aplikovať na našu situáciu? Blogovanie, prípadne diskusie bez invektív, aj to by mohla byť malá cesta z toho von. Nemáme síce tisíc nocí, len 90, ale aj to stojí za to. Zistil som "ohromný" nárast publika na tejto stránke (až 20 čitateľov...), tak dúfam, že vydržia tých 90 dní. Ja sa tu budem každý deň snažiť o zábavu, teda pribudne tu 90 nových článkov.

O čom budú? Ako som už minule naznačil, budú o všetkom a niekedy aj o ničom. Bolo by veľmi pekné, keby prišli aj otázky a inšpirácie z vašich komentárov. Sú od tejto chvíle otvorené pre každého. Držím nám palce v tomto imaginárnom svete.

Kde sú tie staré dobré časy?

Staré dobré časy sú vždy také, že sa strácajú v minulom čase. Spomínam si, ako aj tu bývalo veselo, keď si autori rozumeli s čitateľmi na slovo. Keď sa písalo, aj čítalo s porozumením, takmer každodenne. Každý deň stretnúť človeka... v tom to je. Kde sú tie časy, kde sú tí ľudia? Boli sme skoro ako jedna rodina, lebo rodina je vtedy, keď si ľudia navzájom rozumejú, keď sa vedia rozprávať. Keď vedia diskutovať, keď vedia diskutovať bez invektív za každým druhým slovom. 

Je mi ľúto za starými dobrými časmi. Neviem, čím to je, že boli také dobré. Boli sme mladší? To rozhodne áno, ale v tom nie je všetko. Človek je mladý, kým tak myslí. Kým je zhovievavý k iným, kým ľuďom rozumie a nepotrebuje k tomu psychologický rozbor, ani prečítať kopu múdrych článkov na internete. Tam sa nájde všetko, ako sa hovorí, od špendlíka po lokomotívu. Kto číta papierové noviny, má zúžený obzor, nechá sa viesť. Pravda, v novinách nie sú diskusie ako na internete, preto sú jednoznačné. 

Kto ešte píše staré dobré blogy o všetkom aj o ničom, ale pekne? Len tak, sadnúť si ku klávesnici a premýšľať. Tak aby sa tam neobjavilo ani slovo o reálnej politike, lebo tá sa nezaobíde bez invektív a tobôž dnes nie o téme, ktorá nás prenasleduje už dobré dva roky. Kde sa všetci, aj pán Žinčica, vyjadrujú len ku "kauzám" naservírovaným, ako keď dáte psovi misku plnú psou konzervou. Kde netreba prácne triediť zrno od pliev, kde ešte stále platí, to utopické - že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Boli to naše staré dobré časy.  

A kto teraz?

 Kto teraz bude učiť slovenských moderátorov, že reč nie je prekážková dráha, ani atletický ovál? Nuž a prečo sa pýtam? Lebo. Lebo sa mi nepáči, (stále ešte) rýchle rapotanie pred mikrofónom u niektorých moderátorov. Napríklad také dobré ráno v slovenskom rozhlase prestalo byť dobré od čias, keď sa toto verejno prospešné rádio zmenilo na "kvázi komerčné". Už som to raz niekde spomenul, že sa tam stratila akákoľvek vážnosť a "niekdajšia" solídnosť vyjadrovania a tým vlastne (u mňa) padla aj dôveryhodnosť. 

Ak by som náhodou chcel kvázi humorné neviazané "klábosenie", hoci aj "akože" humorné, naladil by som si hociktoré iné (tzv. komerčné) rádio a nesťažoval by som sa, lebo to sú oni, čo naháňajú "prachy" z reklamy a domnievajú sa, že to poslucháči očakávajú a majú radi. Opak je pravdou. Skutočný život je diametrálne odlišný od reklamných spotov. 

O reklamách preto radšej nehovorím, nemá zmysel sa vyjadrovať, lebo väčšina reklám s detinskými textami, s detskou rečou a zle hranou radostnou úprimnosťou nad zľavami tovaru, či nad tým, že ku šťastiu nám už nič iné netreba, len niečo si kúpiť čo vlastne ani nepotrebujeme. Ak mi reklamný mág na konci zaspieva "an-drea-šop", to ma skôr odradí a keď naozaj nemusím, nepôjdem tam.  Posledná veta ešte k tomu "nášmu" rádiu - neskutočné množstvo "somo-reklamy" (samochvály) skutočne zavelí "preladiť", ale kam?

Čo sa týka reklám je možné podobne hodnotiť aj reklamy v televíznej oblasti rtv:s, ale najmä v komerčných TV. Zdá sa, že reklamy sú ich spoločným menovateľom. Málokedy sa nejaká vydarí, ale po stom opakovaní sa stratí humor aj sviežosť nápadu. Nie som si istý, či sa reklamné spoty učia robiť v nejakej osobitnej škole, ale fakt je, že sú značne mimo realitu a hlavne mimo vkusu publika (česť niektorým občasným výnimkám). Keby len boli s vkusom mimo, ale oni priam nabádajú sledovateľov, aby si vkus kazili. 

Spomínam pri tejto príležitosti na Milana Lasicu, ako vedel rozprávať pekne, zrozumiteľne a s myšlienkou na myšlienku... Rozprával s porozumením. Kto bude teraz dávať príklad našim hercom? 

 

 

 

Čakáreň špeciál

Dva týždne som chodil do špecializovanej rehabilitačnej čakárne. Sedával som na pohodlnej stoličke a predo mnou na stene visela reklama na "plynové injekcie", "kineziotaping" a "systém SM". To sa mi každý deň zapisovalo do očného pozadia, aj som si to preštudoval, čo je to a na čo je to dobré. Na mne to, našťastie, neskúšali. Mal som jednoduchšie, celkom príjemné procedúry, ktoré platí poisťovňa. Aj tak som sa druhý týždeň radšej posadil oproti nápisu "Hasiaci prístroj", len tak, pre zmenu.

Rehabilitačné stredisko ma vrátilo do minulosti, keď som tam občas chodil ako zamestnanec firmy ponaprávať si následky sedavého zamestnania. Tentokrát som si nechal naprávať zlozvyky z ničnerobenia a zo sedenia pri počítači, čo je, z hľadiska kostí, kĺbov a svalstva, skoro to isté. Alebo je to oveľa horšie, ako robiť niečo užitočné prostredníctvom telesných štruktúr. Ani sem už toľko nepíšem, ale o to viac čítam. A je to škoda, lebo občas mám dobré nápady, aj lepšie ako tento...   

Bazén na cvičenie (plávanie) mi okrem "pracovnej" minulosti pripomenul aj obdobie dospievania. Vtedy bola voda na kúpalisku, či v jazere, tou pravou životnou inšpiráciou a vitálnym prostredím. Veď dievčatá v plavkách a tak podobne... Na jazere bývalo plávanie vzrušujúce pre jeho veľkosť a isté riziká, kúpaliská zase mávali nezameniteľný "odor" chlórovanej vody. Dnes by sa to mohlo nazvať "aromaterapia".  

Vo vani s mohutnými podvodnými tryskami mi chýbala hudba, aj keď v hukote vodopádu by ju sotva bolo počuť. To mi zase pripomenulo soľnú jaskyňu v istých kúpeľoch na východe, kde bola k pokojnému relaxu s dýchaním slaného vzduchu pustená na pozadí "ezoterická" hudba. Príliš mi nesedela, tak som v tej jaskyni vymyslel špeciálny audio scenár s pracovným názvom "les a ja". To je ale na dlhšie rozprávanie, tak možno inokedy. Záujemcom predám licenciu, ohláste sa.

Ďalšia oblasť mojich spomienok je spojená s občasným pobytom v tomto rehabilitačnom zariadení v minulosti a sú to ľudia, teda sestričky, ktoré už majú veľmi dlhú prax a ešte stále sú v plnom nasadení a stále sa vedia aj usmievať, napriek tomu, že sú tam celý deň ako na kolotoči. Podobne sa už snažia aj nové, mladé a štíhle sestry. Pred rokmi som mal nepohyblivé rameno a po rehabilitačnom cvičení na tomto oddelení sa všetko vrátilo do normálu a ruka je dodnes ako nová.

Človek, teda pacient zažije v čakárni všeličo. Ľudia bývajú zhovorčiví, no teraz je tu taká zvláštna doba, všetci sme zahalení, maskovaní respirátormi na najdôležitejšej časti tváre. Ľudia už toľko nehovoria, komunikácia viazne. Učíme sa rozprávať očami. Proste sci-fi. Najlepšie je vo vode, tam sme odhalení (čiastočne). Tých 15 minút v bazéne je najlepších na spomínanie.

Som vďačný pani doktorke, ktorá nás dôkladne, ale s porozumením "preklepla" pri vstupnej prehliadke a naordinovala nám potrebné rehabilitačné procedúry. Našťastie, nie je taká rázna, ako pred viacerými rokmi jej predchodkyňa, spomínam si, bolo to v roku 2009.  

K narodeninám

Náš najmenší bude mať jeden rok, tak vznikol nápad zhotoviť mu niečo pre cvičenie jeho prvotných aktivít. Postavil som mu "Activ board". Vzory som našiel na internete...

Základná doska je zostavená z tatranského profilu, všetko je zlepené a zoskrutkované. Všetko potrebné z elektroniky (bzučiak, časovací obvod) je v priestore pod základnou doskou. 

Popis jednotlivých častí

1 – Bicyklová húkačka, zaujme deti a priláka rodičov…
2 – Potrubie, potrubná doprava (guličky a pod) a môže slúžiť aj ako držiak tužky.
3 – Mechanický zvonček, ručne ovládané kladivko cvičí sa jemné uchytenie.
4 – Otočný ovládač, precvičenie jemných otočných pohybov.
5 – Otočný prvok so záclonovým štipcom.
6 – Medvedík – vešiačik.
7 – plastový trojuholník príprava na geometriu.
8 – Žirafa ako pravítko, podobne ako č. 7.
9 – Šnurovačka – premyslené pohyby s presne určeným cieľom.
10 – Otočné koliesko s magnetickým kotúčom, cvičenie jemných úchytov.  
11, 12, 13 – Ovládacie tlačidlo elektronickej časti. Po stlačení sa podľa voľby na vypínačoch 12 a 13 mení zvuk zariadenia. Ak je zapnutý spínač 12, bliká červená LED nad vypínačom. Ak je zapnutý spínač 13, ozýva sa prerušovaný tón a LED bliká. Ak sú zapnuté oba spínače, mení sa prerušovaný cyklus zvuku aj svetla. Zariadenie je aktívne len pokiaľ je stlačené tlačidlo 11 (šetrenie batérie ). Batéria je vymeniteľná z vonkajšej časti dosky.
14 – Kalkulačka - plne funkčná.
15 – Zámok s kľučkou, možno hýbať kľučkou ako v realite.
16 – Kľúč k zámku na retiazke je funkčný, po zastrčení do vložky ním možno točiť.

 

Osmička

 Významom číslic a vzťahmi medzi číslami a životom sa zaoberá numerológia. Niečo na tom bude, nedávno na mňa zapôsobila skutočná osmička. Skoro som dostal morskú chorobu. Sadol som si na bicykel a odrazu som si spomenul na nočnú plavbu zo Sicílie na Maltu. Nielen ja, ale aj obsah žalúdka sa mi začal kolísať. Napriek tomu som z bicykla nezosadol, niečo predsa vydržím... Len či to vydrží aj zadné koleso s osmičkou? Vydržalo. 

Prešlo pár dní, stal sa so mňa dočasne chodec, napriek tomu, že v garáži máme tri bicykle a ďalší doma (s osmičkou). Nasledovala analýza problému. To koleso už bolo pred ôsmimi rokmi nanovo odborne vypletené a vycentrované. Napriek tomu ma neunieslo. Majster asi použil slabé "špice" (s ohľadom na moju váhu?). Ten bicykel značky Liberta má ešte len 53 rokov a možno je už v kategórii "veterán", škoda by ho bolo recyklovať.  

Už píšem dlho, tak poďme na pointu... 

Keď som dal dolu plášť, pozrel som sa na jeho technické a výrobné údaje. Výrobený bol v Číne, to ma neprekvapilo, aj keď neviem, ako som sa k nemu dostal, ale už dobrých pár rokov mi slúžil. Ešte zaujímavejší údaj je maximálne zaťaženie  80 kg a to je problém (ak majú v Číne rovnaké kilogramy ako my), lebo ja to koleso trvale zaťažujem váhou o 18% vyššou. Ak zoberiem do úvahy dynamické namáhanie, je to ešte viac...

Vsjo jásno, čem bukvy?

Tri anjelské bytosti

 Mohol by som povedať, že to boli traja mušketieri dobroty a štvrtý bol d'Artagnan, vlastne to bola doktorka a tie anjelské bytosti boli sestričky. Sestričky zarúškované, ako sa na túto dobu a prostredie operačnej sály sluší a patrí. Všetci sme boli za rúškami, len oči vraveli to podstatné. Najlepšia asistentka ma neúnavne sprevádzala celou operáciou. Slovný doprovod, neustále informácie o všetkom dianí okolo mňa, to bolo niečo úžasné. Ani som sa nestihol poďakovať a už ma viezli zo sály. Dodatočne ďakujem všetkým zúčastneným sestričkám, doktorke a hlavne mojej úžasnej asistentke. Aj keď rúško na tvári, oči neklamú... Ďakujem.    

Naše zdravotníctvo žije vďaka ľuďom, humánnej tradícii, vďaka skúseným doktorom i mladosti novej generácie sestier, ktoré sú korením oživujúcim pacientov.