Osud, o strom a mimozemské civilizácie

Kedysi dávno, keď sme sa spýtali našej kolegyne, ako sa stretla so svojim mužom, či to bol osud, vždy odpovedala, že nie osud, ale o strom... Taký vám to je ten osud, že občas na seba berie rôzne podoby...

Škoda sa tu však zamýšľať o osude, keď to už urobila (okrem iných) aj "stopárka" naprosto presne a presvedčivo vo svojej úvahe O náhodách, osudoch a vôbec...

"...Občas sa v živote človeka vyskytne toľko náhod viac-menej náhodných, že im človek začne pripisovať nadprirodzený pôvod a v jeho slovnej zásobe sa objaví slovo -osud-."

ale čítajte radšej kompletný originál...

---

Výhodou nezávislého blogu je, že nemá žiadnych adminov a cenzúru, okrem seba samého a autocenzúry, takže sa môže písať o čomkoľvek a dokonca aj o samotnom blogovaní. A môže sa o tom aj čítať... Tak som sa dočítal na MyEgo.cz, že diskusie na internete robia z ľudí idiotov... Až ma zdvihlo zo stoličky, veď aj ja na internete sem tam diskutujem, dúfam, že ešte nie som naplno postihnutý...

Autor dospel k zaujímavým záverom:

"Čím viac "demokratického" internetu, tým viac idiotov v reálnom svete..."
"Idiotov je v každej spoločnosti majorita... Slušní ľudia na internete takmer nemajú šancu..."

a končí heslom:

"Zakáž diskusiu, zachrániš planétu...! "

Našťastie nie som až taký radikál a stretávam v diskusii len slušných ľudí (tým druhým sa vyhýbam), tak sa pokojne prejavte, potešenie bude aj na mojej strane... :)

---

Niekedy sa mi zdá, že diskusie nerobia idiotov len na internete, ale hlavne pred televíznymi obrazovkami... Aj na nedeľu sú ohlásené diskusie na "bohovskú" tému - podpisovanie v parlamente. Jasné, že je to hanba, ale zaoberať sa tým toľký čas, ako by nebolo iných ozajstných problémov dosť, to sa mi nezdá s kostolným poriadkom.

Nepýtajte sa ma, aké mám riešenie, lebo to má dve stránky - raz sme ich zvolili, tak nech rozhodujú s dôverou, tá druhá je tiež jednoduchá, ak je pravidlo prezentovať účasť "svojim" podpisom, tak sa podpísať vlastnoručne. Aj tak to neznamená, že tam poslanec presedí celý čas, to je predsa úväzok s neobmedzenou dobou práce 24 hodín denne (pre naše blaho...:)

Zase sa máme tešiť na nátlakovú partiu zo strany moderátorských hviezd, ktoré sa zahryznú do témy a nepustia. Ja teda nie, už som si dal zákaz také sprostosti pozerať. A keď sme u hviezd..... sú tu ako vyšité:

NEDEĽNÉ DISKUSIE

Niektoré obrázky mi pripadajú ako by boli z inej planéty a postavy na nich sú Mimozemšťania... (v strede Aliens je moja obľúbená Zlatá hviezda zo súhvezdia Alfa Centauri)

To by hádam stačilo, lebo by som začal špekulovať o blogovaní ako takom, že ma občas prepadnú otázky typu Prečo? a Za čo? a Dokedy? a Pre koho? ale to patrí do súkromnej sféry, ako admin si to práve zakazujem a vlastný kódex neporuším...

White Lady

Niečo mi vŕta v hlave a niečo leží na srdci... Nie je to len cholesterol, ale aj adrenalín. Stretol som známeho, posťažoval sa (alebo pochválil?), že v tomto roku strávil 3 mesiace v nemocnici. Taká zmes diagnóz - infarkt, mozgová porážka a navrch ešte žalúdočné vredy... Liečili ho intenzívne, až mu liekmi spôsobili šedý zákal. Našťastie to včas zistili a budú ho liečiť... Bol som pri ňom takto maličký, so svojim dvomi dňami v nemocnici za posledné desaťročie.

Som opäť nezamestnaný... Posledný deň v práci som kolegom doniesol White Lady, a cestou domov som vnímal známe miesta, známe autá, známych ľudí. Na výpadovke ma už zďaleka spozorovala počerná White Lady (dievčina v mini), spôsobne sa usmiala a ja som jej s úsmevom zamával, naposledy. Hádam by som už aj zľavu dostal...

Strašne mi vie zdvihnúť adrenalín podlosť a podvod, hoci aj v rámci zákona a práve tá, ktorá sa tvári ako zákon, je donebavolajúcou nespravodlivosťou... Ak to urobí inštitúcia bolí to dvojnásobne. V mojom prípade sa finančná inštitúcia, ktorá bola kedysi slovenská ulakomila na mojich pár korún... Už nikdy tam nevstúpim, odídem ku konkurencii, hoci aj českej...

Nad oblaky

Chystám sa vyletieť nad oblaky, už som preskúmal terén. Romantická úzka cesta za dedinou ma priviedla na náhornú plošinu s letiskom. Pán generálny ma o všetkých okolnostiach podrobne informoval, vyzerá to nádejne. Najväčšou neznámou,
aby sa vydarili fotografie, je vraj počasie.
Chcem sa nechať trochu povoziť po nebi, napriek tomu, že už dobrých 5 rokov sa vyhýbam komfortnému cestovaniu s leteckými spoločnosťami. Chcem si sadnúť do malej Cessny, lebo ma láka fotografovanie z vtáčej perspektívy. Nemám v tom žiadne skúsenosti, ale raz je všetko prvýkrát.

Potom vám zamávam krídlami, pre istotu sa furt usmievajte, vyletí vtáčik...

Rovnosť a spravodlivosť

Čakajú ma rušné dni. Dnes bol posledný deň, keď som si na väčšinu povinností povedal, že aj zajtra je deň. Hlavný program - film v televízii mi sadol do relaxu, bol to rodinný film ktorý nebudem opisovať, len toľko, že v závere sa objavila aj slza dojatia a nemyslím tým slzy na obrazovke...

Je to zvláštne, čo človeka dokáže dojať a čo to vlastne dojatie je? Podľa slovníka dojať znamená silno citovo zapôsobiť, vzrušiť, pohnúť.. (rozplakať sa od dojatia). Keby som to rekapituloval, tak to dnes nebolo silné citové zapôsobenie, aspoň nie tak, ako by som si to ja predstavoval, vzrušenie to tiež nebolo, nebola to žiadna erotika... pohnutie by možno sedelo...

Pohnutie z perfektného a hlavne presvedčivého a dokonalého hereckého výkonu, z dobre napísaného príbehu o spravodlivosti a bezpráví... A tu by som sa chcel zastaviť. Dojímajú ma (nás) príbehy, v ktorých ide o bezprávie, ale nakoniec zvíťazí láska šťastie a spravodlivosť.

Je to jednoduché, sú to sympatie s tými slabšími, je to akýsi stádový spoločenský cit spolupatričnosti a rovnosti ľudí. Keď to hovorím, nemyslím na rovnosť v bohatstve materiálnom, ani v rovnakosti údelu. Myslím na rovnosť v šťastí, na rovnosť v láske a v pocite naplnenia vlastného života, bez ohľadu na majetok a postavenie v spoločnosti, taký malý opak materializmu a socializmu.

Kladivo na virózu

S príchodom voľných dní prišla na mňa viróza. Ohlasovala sa miernymi príznakmi už v práci, ale včera vrcholila. Povedal som si, že potrebujem pokoj a teplý čaj s energetickými prísadami, tak som si vzal voľno aj na piatok a kurírujem sa... Nakúpil som C vitamín, čosi na cmúľanie a v teple čakal som, čo bude.

Dnes je našťastie ešte len piatok a inak všedný deň, tak som si od rána užíval pokoj a ticho domova. Predpoludním som to nevydržal a vyšiel som von. Neďaleko pod stromami hučala motorová kosačka trávy. Na druhej strane, vedľa novostavby bežal kompresor a pneumatické kladivo.

O 200 metrov ďalej fičí cesta prvej triedy a na nej sa naháňajú hlavne nákladné autá. V škôlke oproti práve vypustili deti von na trávnik... Najmenej 30 detí vypustených z tried bez zábran po sebe pokrikujú, len občas ich prevýši učiteľské usmernenie. Celkom milé, ale tá namiešaná zmes zvukov tvorí kakofóniu veľmi vzdialenú akustickej pohode.

Ako zlaté klince sa k tomu pridávajú drozdy a iné vtáky svojim jarným trilkovaním. Úplná paráda. Môj kolega z Moravy, keď vošiel na jar do lesa, to vždy glosoval slovami: "Tohle má být ticho a ptáci tady řvou..."

V televízii nie je nič, na knihu nemám náladu, tak som skúsil niečo zo záznamu a nebudete mi veriť, poldruha hodina pri českej komédii ma vrátila do života. Je neuveriteľné, čo dokáže smiech a rehot, už verím, že smiech je liek, že je najlepší lekár.

Nie je dôležité, aký to bol film, bolo to niečo o ceste zájazdového autobusu k moru do Chorvátska, ale ak vás (nedajbože) chytí viróza a budete potrebovať zdravý smiech, dajte si predpísať hocijakú komédiu, takú čo vám najlepšie rozhýbe bránicu.