Na cestu...

Včera ma ktosi sklamal a možno som to bol ja sám. Mal som tu už napísaný hotový článok (výborný :), keď nejakou záhadou zmizol z môjho okna, ako by zafúkal severák. Teplomer síce ukazoval iba 11°C, ale mohol to byť aj osud, alebo prozreteľnosť. Naozaj neviem či to nebola záškodnícka akcia Firefoxu 3.5, alebo som iba náhodne stlačil katastrofickú kombináciu kláves...

Tak či onak, všetka moja včerajšia múdrosť náhle nenávratne zmizla. Aj som pátral po tých stratených nulách a jednotkách, skúšal som všetko možné, ale pôvodný obsah príslušnej časti operačnej pamäte som už nenašiel. Plynie z toho poučenie, že všetka digitálna múdrosť je iba dočasná a na prd a stačí málo (zásah z hora), aby navždy zmizla vo vesmírnom prachu.

Možno to poznáte, po takejto nehode, po strate viet napísaných vo vrcholnej forme, už neexistuje možnosť vydolovať tie isté vety z hlavy rovnako, lebo niektoré myšlienky, slová a vety sú dielom neopakovateľného okamihu. Nie že by človek zabudol, čo chcel povedať, ale na druhýkrát to už povie inak (možno lepšie), ale už nikdy tak ako na prvýkrát.

Aby nedošlo k omylu, toto nie je kópia mojich včerajších myšlienok, tie sa niesli v úplne inom znení a boli aj o inom, lebo každý deň prináša nové vety a staré rýchlo starnú a postupne umierajú. Lebo aj naše životné prostredie sa mení, včera som sedel v pohode a v pokoji po absolvovanej horskej túre a po osviežujúcom kúpeli a dnes?

Dnes mi šumí z "tranzistoráku" (dosť zastaralé slovo, myslí sa tým "rádio") vedľa monitora kňaz Ziolkovský (Filip ho iste dobre pozná...). Je nedeľa a teda počúvam tentokrát "blogerskú" omšu. Celkom inak to vyznieva z úst známej osobnosti z blogu.sme.sk. Dokonca aj túto reláciu zahlásil môj známy, nový redaktor centra publicistiky Slovenského rozhlasu, básnik a spevák Štefan Chrappa.

Predsa len som si zo včerajška spomenul na jeden citát z Marka Twaina, že pravda sa líši od výmyslu tým, že výmysel musí byť pravdepodobný, ale pravda nie (Je jaká je...). Preto je ťažké vymýšľať hodnoverné texty do blogu a pravda často nie je zaujímavá. Našťastie, dnes už vyspelí čitatelia blogov vedia, že nemajú všetkému napísanému bezvýhradne veriť a zvlášť vtedy nie, ak je to napísané veľmi pravdepodobne...

Už minule som si povzdychol, že sa začala uhorková sezóna aj na blogoch, vidieť to všade okolo, nič sa nedeje, čo by stálo za ich námahu, lebo aj politici sú na panských letných dovolenkách, pri mori, na jachtách a tak podobne. Iste sa dočkáme nového septembra a blogeri znova začnú zosmiešňovať Fica a jeho vládu, namiesto inej alternatívy ktorú nemajú...

Nie že by som sa tiež nechystal na dovolenkové šantenie (veď už trénujem horské pochody) ako väčšina známych blogerov, ktorí sa rozleteli do sveta, lebo vedia že spoznávať ľudí je podobné ako objavovať nové svety a nachádzať nové inšpirácie. Je to veľmi lákavé, ale niekedy i nebezpečné, ale už aj sám život je nebezpečný, jediná istota je, nenarodiť sa...

Príjemné letné dni teda želám všetkým spriazneným blogerom s podobným osudom, aj verným (i neverným) čitateľom, ktorí sa už z toho, či oného dôvodu predsa len narodili...

:)

Markíza vs Google

Len taká malá poznámka k TV novinám na Markíze, už najmenej dva dni sa hovorí o stretnutí G8 v L'Aquile v Taliansku a Markíza to opakovane dokumentuje mapou s vyznačením polohy miesta konania niekde na severe, kde sa nachádza malá dedinka Aquileia. L'Aquila, v ktorej sa koná stretnutie G8 je v strednom Taliansku, neďaleko Ríma:

Google a všetky ostatné mapy sveta:

Zväčšiť mapu

I tak še da.....

Už je to tak

Veru je to tak, život sa mení ako ročné obdobia, je ako počasie. Má svoje obdobia, svoje sezóny a prechody i vrtochy. Kto by si myslel, že práve vchádzame do letnej sezóny, mal by pravdu, ale presnejšie, tu na blogoch by sa dalo povedať, že začína uhorková sezóna... Kto nenasadil uhorky, bude mať problém.

Bolo by načim načrieť do bulváru, do nepodstatne závažných spoločenských udalostí, ale kde vziať a nekradnúť. Mohol by som o sebe nejaké pikošky (vymyslieť :), ale videli ste to už niekedy, že by sa nejaký bulvárny plátok posmieval sám sebe? Tým sa ale nechcem tak vysoko hodnotiť, viem že úroveň bulváru nikdy nedosiahnem... :)

A čo tak nejaký múdry citát? Nedávno ma zaujala myšlienka z filmu Siedma veľmoc: "Niekedy je najväčšou odvahou byť zbabelým". Cítite aký tlak to vyvoláva na vaše mozgové závity? Paradoxy, to je ono! Výnimky potvrdzujú pravidlá... Vystihnúť podstatu, byť nad vecou a objavovať neobjavené súvislosti.

Tušenie súvislostí a tušenie tieňa vytušil už Ludvík Souček. Možno aj my začíname tušiť kto sme, prečo sme tu a kam kráčame?... Stačí si iba predstaviť našu zem ako planétu s jej tenkou škrupinkou atmosféry, tenkou vrstvou zeme a skál a pod tým rozpálené jadro, náš vykurovací systém.

Naše skoky do vesmíru sú ako skok blchy zo psa na psa, nech sa snaží a napína sily akokoľvek, z Prahy do Bratislavy nikdy nepreskočí... Leda že by sa tam doviezla v psom kožuchu. Vo vesmírnej hierarchii sme na dolnom okraji vývoja a netušíme ako to hore vyzerá.

Možno sme len cudzopasné baktérie, ale špárame sa v podstate hmoty, rozoberáme a skladáme atómy. Taká celkom prirodzená stvoriteľská vec, ktorá sa v istých podmienkach vo vesmíre uskutočňuje úplne normálne a každodenne. len nevieme prečo a čo to poháňa, kam to smeruje a kto to riadi.

Nový Firefox

Každá nová verzia Firefoxu ma niekoľko dní vytáča, lebo nikdy neboli súčasne aktualizované aj pre mňa dôležité doplnky. Tentokrát to trvalo iba krátko a už ich mám komplet. Zdá sa, že je to malichernosť, ale keď má človek zaužívaný nejaký stereotyp a má sa ho na pár dní vzdať, je to skoro nemožné.

Bolo už aj tak, že som sa načas vrátil k starej verzii, ale tentokrát to vyšlo takmer dokonale. Stačilo sa na patričnom mieste posťažovať a obratom som mal komplet aktualizované všetky doplnky :) Išlo hlavne o "Tab Mix Plus" a "ScrapBook". Bez toho prvého je moje surfovanie obrátené naruby a druhý doplnok už dlho používam na vytváranie archívnej zálohy mojich blogov.

Moja vďaka teda smeruje na to patričné miesto skorého vyhľadania týchto dôležitých doplnkov. Keď som u toho, tak z môjho sortimentu prezradím ešte samozrejmé "Adblock Plus". Záhadné "CS Lite" a "External IP" ani neviem načo mám. Ďalej používam bezpečnostné "Flashblock" a "NoScript".

Občas si odkladám fotografiu stránky na neskoršie prečítanie pomocou "Page Saver". "Read it Later" a "Save Complete" na podobný účel skúšam a porovnávam. No a môj osvedčený "ScrapBook" už dlhodobo používam na archivovanie blogov a iných zaujímavostí z netu. Ako som už povedal "TabMix Plus" je mojou pomôckou hlavne pri čítaní zaujímavých blogov, napríklad: (ale o tom vari nabudúce)...

Ako teatrológ...

Ako sa má cítiť človek, keď príde prvýkrát do divadla, kde je pre neho všetko nové? Nevie kam skôr oči zavesiť a na predstavení vníma a skúma všetko čo mu príde pred oči, čo mu vojde do uší, ale aj pod zadok...

Tým posledným elementom sú "sedátka" v novom Štúdiu SND, ktoré sú horšie ako v poslednom kine tesne pred jeho zatvorením z dôvodu finančnej neefektívnosti, po štyridsaťročnej prevádzke. Výkyvné operadlá ma nútili celý čas rozmýšľať nad ich účelnosťou, ale aj tak som neprišiel na pointu, len som v duchu vŕzgal spolu so "sedátkom".

Už len preto som sa tam musel cítiť ako teatrológ... V obecenstve som síce nehľadal kolegov, ale prostredie som vnímal intenzívne až kým nezhasli svetlá v sále.

Manželstvo je ťažký životný údel, ale aj sranda. Tanec toreadorov je značne priliehavý názov tejto úctyhodnej inštitúcie (a divadelného predstavenia). Inak povedané, tento kus nemá vo svojej podstate chybu a hodí sa na takú komornú scénu, akou je Štúdio a múdrosti o manželstve, aj keď sú všeobecne známe, sa hodia do života ako opakovanie pre matku múdrosti.

V skutočnosti nie som teatrológ, tu iba ako, len sa tak hrám inšpirovaný "Bútľavou vŕbou", kde Filip ľutuje (kritizuje) kritikov, tak prečo sa nenechať poľutovať tiež, hoci aj len "ako"? Ale aby som sa vrátil k meritu veci, "dívadlo" to bolo pekné, vtipné, ale... A tu je kameň úrazu, ak sa človek kriticky pozrie na výkony divadelníkov, pričom sám skončil s divadelníctvom v štvrtej ľudovej...

Marián Geišberg - na scéne bol neúnavný, aj sme sa občas zasmiali nad životnými múdrosťami. Manželský dialóg medzi ním a Kamilou Magálovou bol brilantne zahraný, ale smiať sa, či nie? Lebo sme to my sami, manželia a manželky, vysmievaní na otvorenej scéne. Geišberg bol v ohromnom fyzickom aj hereckom nasadení počas celého predstavenia. Zo dva "brbty" v závere tu preto môžem spokojne zamlčať. :)

Kamila Magálová - v ten deň som sa s ňou stretol dvakrát, raz takrečeno u nej na Čiernej Vode a druhýkrát v divadle. Ona to mala o kvapku ľahšie ako Marián, v prvom dejstve pokrikovala na manžela zo zákulisia (ako doma? :), ale v poslednom dejstve si to rozdali s Geišbergom "face to face" naživo na scéne. Bol to koncert a chvíľami, ako som už povedal, aj zrkadlo...

Zuzana Fialová... povedať, či nie? Ale hej, trochu sklamala. Trochu nehodnoverné, divadelné, ale je pravda, že tá rola bola ťažká a tak trochu sa vzďaľovala "normálu", preto jej výkon nakoniec bol možno primeraný, tá postava tak asi mala pôsobiť...

Ján Króner ako doktor a uspokojovač chorej manželky bol absolútne bez chybičky.

Juraj Slezáček ako kňaz, veľa príležitosti v tej epizódnej úlohe nemal, iba sa v pravý okamih ukázať štandardne, tak ako sa ukazuje v "panelákovom" seriáli, kde je vari najlepší aj s Božidarou...

Viera Topinková zahrala slúžku perfektne a napokon zopár "čučoriedok" z VŠMU tam excelovalo ako štipka exotického (erotického) korenia.

Neviem, čo by som ešte... Aha, scéna jednoduchá, zvuk miestami rušivý, šepkárka neviditeľná... :)

Réžii (Ľubomír Vajdička) by som želal, nabudúce trochu inovatívnejší prístup...

Až som sa zapotil, ale našťastie nie som naozaj ten oný, prepytujem divadelný kritik, tak toto pusťte jedným okom dnu a druhým von aj s pointou...

:)

.