Starý (...?) český film z roku 2005, celkom pozerateľný aspoň na prvýkrát, ale dnes som ho videl už opakovane. Zaujala ma tam jedna z postáv, bývalý komentátor filmových týždenníkov, ktorý si pamätá všetky svoje texty z roku 1973. Jedna správa je z 15. júla toho roku a je zvláštne, že má súvislosť s mojim osudom.
V ten deň navštívil súdruh Gustáv Husák závod Technoplast Chropyne. Bolo to tak, že Technoplast bol aj jednou z dvoch rokovacích zastávok na mojej pracovnej ceste v ten istý deň. V Technoplaste mal prednosť onen súdruh, preto sme museli čakať, kým sa odbaví.
Nemali sme ani kde zaparkovať, lebo okolie fabriky bolo zahltené šestotrinástkami vládnej delegácie. Bolo ich najmenej 20. Našťastie sa dlho nezdržali, čakali sme na naše rokovanie len pol hodiny. Nič dôležité, len taká malá sfilmovaná pripomienka na jeden obyčajný dátum z môjho života, ktorú som si tu musel zaznamenať...
2009/08/14
2009/08/09
Nedeľná kázeň
Peter Rusnák vo svojej dnešnej kázni v Klokočove hovoril aj o tom, že ľudia neradi počúvajú kázne. Niečo na tom bude, lebo sme raz takí, že neradi sa podriaďujeme múdrostiam iných, radšej šírime tie svoje. Napriek tomu, ja sa rád poučím aj inde, uznávam cudzie dobré nápady a poučenia, ktoré síce najprv skúmam a keď sa ukážu dobré, vezmem si ich za svoje.
Napríklad Piki vo svojom poslednom článku uvažuje o pridanej hodnote istých činnosti, u ktorých to nie je zrejmé na prvý pohľad. Zaujímavé na tom je hlavne to zamyslenie sa nad skúmaním podstaty pridanej hodnoty. Lebo niekedy to nemusí byť každému rovnako zrejmé a jednoznačné.
Na pridanú hodnotu sa zvyčajne pozeráme ako na hodnotu, ktorú pridávajú iní do vecí a činností, ktoré my, prijímame, ale na druhej strane je pre mňa oveľa dôležitejšie sledovať, akú pridanú hodnotu vkladám ja do svojich činností, do práce pre dobro iných. Ono sa to ľahko pozná, tam kdesi vnútri, ako pocit dobre vykonanej práce, pocit užitočnosti, to je tiež pridaná hodnota.
Ten pravý pocit a hodnota pridanej hodnoty je práve v tom vnútornom pocite a je to náš najčistejší zisk z podnikania zvaného život. Za pridanú hodnotu obvykle dostávame odmenu nielen vo vnútornom uspokojení, ale aj v materiálnom ocenení, čo je zvyčajne odmena za hodnotu vytvorenú prácou, ale aj nápadmi a tvorbou iných hodnôt... Výšku materiálnej odmeny však pre nás stanovuje tá druhá strana a nie vždy je plne v súlade s našou vnútornou...
Po nedeľnej omši nastáva čas odmeny vo forme sviatočného obeda. Neviem čo sa stalo, dnes som nepočul u susedov vyklepávanie rezňov, možno sú kdesi pri mori na dovolenke. Je taký čas... Už sa teším na naše obaľované vykostené vyprážané kuracie stehná, videl som ich zatiaľ nastúpené na pracovnej doske a vyzerali sľubne, aj s pripraveným uhorkovým šalátom, aj keď k tomu bude "iba" tarhoňa.
Takže, keďže je nedeľa v polčase, želám všetkým dobrú chuť a najmä hojnosť pridanej vlastnej hodnoty a trochu aj tej, pridanej od niekoho blízkeho...
Napríklad Piki vo svojom poslednom článku uvažuje o pridanej hodnote istých činnosti, u ktorých to nie je zrejmé na prvý pohľad. Zaujímavé na tom je hlavne to zamyslenie sa nad skúmaním podstaty pridanej hodnoty. Lebo niekedy to nemusí byť každému rovnako zrejmé a jednoznačné.
Na pridanú hodnotu sa zvyčajne pozeráme ako na hodnotu, ktorú pridávajú iní do vecí a činností, ktoré my, prijímame, ale na druhej strane je pre mňa oveľa dôležitejšie sledovať, akú pridanú hodnotu vkladám ja do svojich činností, do práce pre dobro iných. Ono sa to ľahko pozná, tam kdesi vnútri, ako pocit dobre vykonanej práce, pocit užitočnosti, to je tiež pridaná hodnota.
Ten pravý pocit a hodnota pridanej hodnoty je práve v tom vnútornom pocite a je to náš najčistejší zisk z podnikania zvaného život. Za pridanú hodnotu obvykle dostávame odmenu nielen vo vnútornom uspokojení, ale aj v materiálnom ocenení, čo je zvyčajne odmena za hodnotu vytvorenú prácou, ale aj nápadmi a tvorbou iných hodnôt... Výšku materiálnej odmeny však pre nás stanovuje tá druhá strana a nie vždy je plne v súlade s našou vnútornou...
Po nedeľnej omši nastáva čas odmeny vo forme sviatočného obeda. Neviem čo sa stalo, dnes som nepočul u susedov vyklepávanie rezňov, možno sú kdesi pri mori na dovolenke. Je taký čas... Už sa teším na naše obaľované vykostené vyprážané kuracie stehná, videl som ich zatiaľ nastúpené na pracovnej doske a vyzerali sľubne, aj s pripraveným uhorkovým šalátom, aj keď k tomu bude "iba" tarhoňa.
Takže, keďže je nedeľa v polčase, želám všetkým dobrú chuť a najmä hojnosť pridanej vlastnej hodnoty a trochu aj tej, pridanej od niekoho blízkeho...
2009/08/07
Halušky
Keďže za všetkým je dobré vidieť ženu (Cherchez la femme), vyhoviem dnes jednej, aspoň v niečom. Včera som mal zase po čase deň taxislužby. Najprv do nemocnice a potom obehať miestne cintoríny, ktoré sú vlastne večnými lesmi. Ale nie o tom som chcel, na cestách sa nič nestalo, adrenalínové udalosti sa mi dlhodobo plánovane (našťastie a zaklopať) vyhýbajú.
Unavení sme sa doplazili na Jánošíkov dvor, že sa tam naobedujeme. Aby to bolo rýchle, skončili sme na ponúkanom dennom menu, ja som si vybral, ani neviem prečo trojku - halušky v špenáte s kúskami kuraciny a s nivovou omáčkou... Už ten popis ma mal odradiť, ale na palacinky som chuť nemal, ani na grilovaný Encián a chcel som aspoň kúsok mäsa...
Tú horu zelených halušiek (možno to boli malí mimozemšťania, len po uvarení nemali anténky) mi priniesli na malom svinskom válove, tak som sa zrazu cítil ako sviňa..
Nepreháňam, aj tá servírovacia nádoba z čerstvého prírodného dreva mala svoju odpudzujúcu chuť, ktorá sa k zelenému zafarbeniu vlažných halušiek vôbec nehodila.
Napriek chuti a vzhľadu som to všetko zbaštil bez ohľadu na očakávané následky a tu na fotke je dôkaz. Hlad si niekedy nedá poradiť... Celý večer som stále musel myslieť na ťažký život Jánošíka a jeho družiny. To už aj tie často zatracované bryndzové halušky sú po tejto skúsenosti super a mám ich radšej ako predtým.
Tak to by bolo z ciest, o Picase nemám nič nové, lebo už som ju definitívne odinštaloval a v procesoch som lepší, dnes mi beží iba 35 oproti vtedajším 40. Sám neviem, prečo je to lepšie, ale iste ma femma pochváli. :)
Unavení sme sa doplazili na Jánošíkov dvor, že sa tam naobedujeme. Aby to bolo rýchle, skončili sme na ponúkanom dennom menu, ja som si vybral, ani neviem prečo trojku - halušky v špenáte s kúskami kuraciny a s nivovou omáčkou... Už ten popis ma mal odradiť, ale na palacinky som chuť nemal, ani na grilovaný Encián a chcel som aspoň kúsok mäsa...
Tú horu zelených halušiek (možno to boli malí mimozemšťania, len po uvarení nemali anténky) mi priniesli na malom svinskom válove, tak som sa zrazu cítil ako sviňa..
Nepreháňam, aj tá servírovacia nádoba z čerstvého prírodného dreva mala svoju odpudzujúcu chuť, ktorá sa k zelenému zafarbeniu vlažných halušiek vôbec nehodila.
Napriek chuti a vzhľadu som to všetko zbaštil bez ohľadu na očakávané následky a tu na fotke je dôkaz. Hlad si niekedy nedá poradiť... Celý večer som stále musel myslieť na ťažký život Jánošíka a jeho družiny. To už aj tie často zatracované bryndzové halušky sú po tejto skúsenosti super a mám ich radšej ako predtým.
Tak to by bolo z ciest, o Picase nemám nič nové, lebo už som ju definitívne odinštaloval a v procesoch som lepší, dnes mi beží iba 35 oproti vtedajším 40. Sám neviem, prečo je to lepšie, ale iste ma femma pochváli. :)
Zo starej diskusie: femma povedala... viem, že o témy nemáš núdzu, ale čo tak niečo z tých tvojich šoférskych, alebo možno o záludnostiach Picasy... ale najviac ma vie pobaviť tvoje zanietené rozprávanie napr. na tému Running Processes 40, neviem síce o čom to je, ale dokážem to čítať x-krát a bavím sa :-)) ...
2009/08/03
Nechápem
Od našej "nežnej revolúcie" uplynie zakrátko 20 rokov. Pre mňa je to história, aj keď obrazy tej doby sú stále živé. Nedokázal by som sa odvolávať na vtedajšie ideály, lebo nie sú z pohľadu dneška až tak dôležité. Vtedy áno, vtedy nás hnali dopredu, do akcie, aj do snívania o krajšej budúcnosti.
Keď si na to obdobie spomínam, tak ako v iných významných obdobiach, vidím tam ľudí. Len ľudí a jednu príťažlivú myšlienku, zbaviť sa nánosu bahna minulého režimu a cítiť sa slobodnými. Sloboda bola cieľom aj v zmysle vlastného duševného zjednotenia, môcť myslieť a konať rovnako, bez dvojtvárnosti.
Všetko ostatné, týkajúce sa života a ekonomiky bolo až za tým, ako druhoradé a očakávali sme, že to zlepšenie príde akosi automaticky. Nebola nálada na veľkú revolúciu, ktorá by všetko zničila, bolo len nadšenie pre obnovu a zbaviť sa vlády tých, čo nás držali v duchovnom šachu po dlhé desaťročia. A ešte hmlistejšia, alebo žiadna bola naša predstava o usporiadaní majetkových vzťahov.
Niektorí však už vtedy nespali a začali popoťahovať politické nitky v záujme svojom, povedzme, že aj v záujme "historickej" spravodlivosti. Pochopiteľné je to a dnes už vieme, že aj "nežná" revolúcia vynáša na povrch aj kalnú penu, aby sa vody prečistili. A od prvého malého víťazstva nad minulou mocou sa krok za krokom začína presadzovať moc nová. Kto čakal milostivé bezvládie a raj na zemi, musel byť sklamaný.
Preto nechápem dnešných oneskorených revolucionárov, ktorí sa snažia nasadnúť na akúsi druhú, či tretiu vlnu. To totiž už nie je revolúcia, ale každodenný život, aj v politike. Od prvého víťazstva v revolúcii nastáva postupné normalizovanie verejného života, jeho usmerňovanie do nových koľají. Spočiatku búrlivé, podľa vonkajších i vnútorných tlakov a osobných, či skupinových záujmov.
V mene nás všetkých...
Rozhodne nemožno očakávať slastný pokoj a nerušený blahobyt bez vlastného pričinenia. Spoločenské rozdiely sme si naordinovali sami tým, že sme odstránili socialistické rovnostárstvo, aby sa mohla prejaviť osobná iniciatíva každého z nás a motiváciou sú samozrejme aj peniaze, majetky a moc.
Takže neplačme, že u moci sú tí, ktorí sa tam predrali vlastným pričinením a možno aj tvrdými lakťami, kontrolujme ich, ale nikdy nedosiahneme toho, že tam budú sedieť baránkovia a ovečky. Budú to dravce, raz vo vlčom oblečení, raz v medveďom kožuchu. Stádo potrebuje pastiera, ale aj vyššiu moc, ktorá dáva pokyny pastierom.
(Voľné myšlienky z pohľadu do 20 ročnej minulosti...)
Keď si na to obdobie spomínam, tak ako v iných významných obdobiach, vidím tam ľudí. Len ľudí a jednu príťažlivú myšlienku, zbaviť sa nánosu bahna minulého režimu a cítiť sa slobodnými. Sloboda bola cieľom aj v zmysle vlastného duševného zjednotenia, môcť myslieť a konať rovnako, bez dvojtvárnosti.
Všetko ostatné, týkajúce sa života a ekonomiky bolo až za tým, ako druhoradé a očakávali sme, že to zlepšenie príde akosi automaticky. Nebola nálada na veľkú revolúciu, ktorá by všetko zničila, bolo len nadšenie pre obnovu a zbaviť sa vlády tých, čo nás držali v duchovnom šachu po dlhé desaťročia. A ešte hmlistejšia, alebo žiadna bola naša predstava o usporiadaní majetkových vzťahov.
Niektorí však už vtedy nespali a začali popoťahovať politické nitky v záujme svojom, povedzme, že aj v záujme "historickej" spravodlivosti. Pochopiteľné je to a dnes už vieme, že aj "nežná" revolúcia vynáša na povrch aj kalnú penu, aby sa vody prečistili. A od prvého malého víťazstva nad minulou mocou sa krok za krokom začína presadzovať moc nová. Kto čakal milostivé bezvládie a raj na zemi, musel byť sklamaný.
Preto nechápem dnešných oneskorených revolucionárov, ktorí sa snažia nasadnúť na akúsi druhú, či tretiu vlnu. To totiž už nie je revolúcia, ale každodenný život, aj v politike. Od prvého víťazstva v revolúcii nastáva postupné normalizovanie verejného života, jeho usmerňovanie do nových koľají. Spočiatku búrlivé, podľa vonkajších i vnútorných tlakov a osobných, či skupinových záujmov.
V mene nás všetkých...
Rozhodne nemožno očakávať slastný pokoj a nerušený blahobyt bez vlastného pričinenia. Spoločenské rozdiely sme si naordinovali sami tým, že sme odstránili socialistické rovnostárstvo, aby sa mohla prejaviť osobná iniciatíva každého z nás a motiváciou sú samozrejme aj peniaze, majetky a moc.
Takže neplačme, že u moci sú tí, ktorí sa tam predrali vlastným pričinením a možno aj tvrdými lakťami, kontrolujme ich, ale nikdy nedosiahneme toho, že tam budú sedieť baránkovia a ovečky. Budú to dravce, raz vo vlčom oblečení, raz v medveďom kožuchu. Stádo potrebuje pastiera, ale aj vyššiu moc, ktorá dáva pokyny pastierom.
(Voľné myšlienky z pohľadu do 20 ročnej minulosti...)
2009/08/02
Letná preventívno-liečebná kúra
Je už mojou tradíciou, že každé leto absolvujem dvojmesačnú liečebnú kúru. Dalo by sa tiež povedať, že je to letná gurmánska liečebná prax. Neznamená to dva mesiace prázdnin, to by som musel byť učiteľ, ale je to v mojom spôsobe stravovania.
V lete sa zo mňa stáva polovičný vegetarián, hlavnou a prevládajúcou zložkou mojej stravy je paprika a rajčiny a podotýkam, že paprika, ktorá nepáli, nie je paprikou. Tieto dva komponenty musím mať na raňajky, na desiatu, k obedu ako šalát, na olovrant, na večeru a ešte raz, alebo dvakrát pred spaním...
Vôbec to nepreháňam a naozaj to robím každé leto. To sú moje letné zásady správnej životosprávy, ktorá je v podstate liečebnou kúrou na choroby, ktoré síce nemám, ale mohol by som mať... Vedľajším efektom je úbytok na telesnej hmotnosti (čo v zime naberiem späť) okolo 3 kg.
Posúďte sami, na čo je dobrá pálivá paprika (obsahujúca kapsaicín) podľa materiálu z wikipedie:
Chilli papričky zlepšujú chuť k jedlu, zlepšujú náladu, lebo telo pri ich pôsobení produkuje hormón šťastia, endorfín...
To hádam stačí na to, aby bol človek aj preventívne zdravý. A to som nespomenul priaznivé účinky paradajok, ktoré si vygúglim nabudúce...
V lete sa zo mňa stáva polovičný vegetarián, hlavnou a prevládajúcou zložkou mojej stravy je paprika a rajčiny a podotýkam, že paprika, ktorá nepáli, nie je paprikou. Tieto dva komponenty musím mať na raňajky, na desiatu, k obedu ako šalát, na olovrant, na večeru a ešte raz, alebo dvakrát pred spaním...
Vôbec to nepreháňam a naozaj to robím každé leto. To sú moje letné zásady správnej životosprávy, ktorá je v podstate liečebnou kúrou na choroby, ktoré síce nemám, ale mohol by som mať... Vedľajším efektom je úbytok na telesnej hmotnosti (čo v zime naberiem späť) okolo 3 kg.
Posúďte sami, na čo je dobrá pálivá paprika (obsahujúca kapsaicín) podľa materiálu z wikipedie:
Prítomnosť dusíkatých látok prispieva k podpore krvnej cirkulácie, k zrýchleniu metabolizmu a k podpore trávenia. Kapsaicín podporuje liečbu celého radu nemocí:Netreba kupovať drahé mastičky na liečenie bolesti kĺbov, stačí namiešať pomleté chilli papričky do indulony a natrieť na boľavý kĺb (neskúšal som :).
* Trombóza
* Kŕčové žily
* Omrzliny
* Podliatiny a hematómy
* Uštipnutie hadom
* Reynaudov syndróm (ani nechcem vedie, čo je to)
* Otrava potravinami – ostré chilli papričky ničia baktérie
* Srdečná arytmia (kapsaicin funguje ako prírodný blokátor kalcia)
* Diabetes mellitus – kapsaicin znižuje hladinu krvného cukru
* Arterioskleróza
* Usadzovanie hlienov v pľúcach
* Alkoholizmus
* Podchladenie
* Rezné rany
Podrobnejšie na wikipedii.
Chilli papričky zlepšujú chuť k jedlu, zlepšujú náladu, lebo telo pri ich pôsobení produkuje hormón šťastia, endorfín...
To hádam stačí na to, aby bol človek aj preventívne zdravý. A to som nespomenul priaznivé účinky paradajok, ktoré si vygúglim nabudúce...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)