Dnešná horúčava nás vytiahla z domu k vode. Nebola to voda na kúpanie, ale rybníky v jednej dedine medzi Nitrou a Hlohovcom. V tom kraji sú aj krajšie rybníky, ale pri tomto sme ešte neboli. Auto sme odstavili pri kostole, tam je to najbezpečnejšie, Pán Boh a pán farár sú zárukou istoty. Kráčali sme hore ulicou a obdivovali sme veľké dedinské dvory a domy po oboch stranách ulice.
Psy nás veľmi nevyrušujú, predpokladáme, že sú bezpečne na svojom výsostnom území. V tom teple sa im ani nechcelo brechať. Až pri jednom dome sa ozval výstražný štekot. Nevenoval som tomu veľkú pozornosť, bránu sme už míňali, keď odrazu sa ozvalo: "žuch", krátke zavytie a ticho. Hrozivé ticho. Vrátil som sa k bránke a psa nikde. Vedľa brány bola otvorená vodomerná šachta.
Nahol som sa dovnútra a tam dolu, v hĺbke skoro dva metre sa točil dokola Cavalier King. Ticho, zrejme dezorientovaný z náhlej zmeny sa neprestával pohybovať v kruhu. Zapískal som na neho priateľským, upokojujúcim tónom, aj som sa mu začal prihovárať. Po chvíľke ma zaregistroval a prestal sa točiť. Pozeral na mňa už uspokojený, tušil, že sa postarám o jeho záchranu.
Tak sa aj stalo. Trvalo mi chvíľu, než som sa dozvonil domácich. Najprv vyšla žena a keď som jej vysvetlil o čo ide, zavolala manžela a ten psíka zo šachty vyslobodil. Vraj chcel šachtu vyvetrať, aby tam nebolo vlhko a poklop nechal mimo. Psík si v zápale povinností strážcu nevšimol, že v jeho teréne je otvorená diera a skončilo to nešťastným pádom.
Keď sme sa o hodinu vracali k autu okolo domu, King nás zaregistroval z diaľky dvora, ale už sa nerozbehol k bráne, len krátkym priateľským zašteknutím poďakoval za záchranu. Šachta sa vetrala len cez úzku štrbinu. Okolo rybníkov sa udialo ešte všeličo iné, ale táto príhoda, naprosto skutočná bola tým nezabudnuteľným zážitkom dňa.
2011/07/17
2011/07/11
Rozpaky
Zablúdil som do malého knižného obchodu. Boli u nás dva, jeden sa nedávno porúčal. Na 25 tisíc obyvateľov sú asi dva knižné obchodíky veľa. Samozrejme, že knihy vo veľkom predáva aj Kaufland a aj v Tescu som videl také regály. Ale predsa v tých malých je to iné. Predavačky vedia niekedy poradiť, ba niekedy aj odradiť.
Moja orientácia v pultoch s knihami je veľmi zlá. Dá sa povedať, že keď vidím pred sebou toľko pekných (farebne) kníh, som celkom dezorientovaný. To je tak, keď človek vlezie do obchodu a nevie čo chce (nemá to napísané na kuse papiera). Ani dnes to nebolo iné, tak som sa najprv spýtal predavačky na najnovšie prírastky. Ukázala mi na rad kníh hneď po jej pravici.
Prekvapilo ma, že väčšinu z nich napísali ženy. Muži už hádam zabudli písať? A ak píšu, tak je to vlastne Matkin, čo je (ako je známe) zase len žena. Nie že by som im nedôveroval, ale nemám odvahu. Na rozdiel od všednej reality, mám nedôveru k ženám z obálok ženských románov. Výnimkou je Kate Mossová so svojimi historickými exkurziami, tá si ma získala.
Zamýšľam sa nad tým, prečo je to tak a vychádza mi len jedno, že ženy píšu "ženské" romány. Sme naučení vnímať svet z pohľadu muža (muži) a ten žensky chápaný svet nám akosi nesedí. Možno máme obavu, že by ubudlo z našej mužnosti a pribrali sme ženskosť a to by bola pohroma. Pre obe strany ringu. Priznávam, že sa nevyznám ani v slovenských "mužských" autoroch. Dotkol som sa ich len v poézii.
Presunul som sa k polici s tými normálnymi knihami, k "mužským" románom a zistil som, že naozaj aj tu mám mám veľké medzery. Nič od Dána som nečítal a má tam celkom pekný rad kníh. Aj som jednu vzal do ruky, potom druhú a tretiu, ale rozhodnúť som sa nevedel. Kde začať a nebyť sklamaný? Nechal som rozhodnutie na budúcnosť.
Moje rozpaky v obchode s knihami asi pramenia z nedostatku praktickej motivácie. Všetky knihy, ktoré som v ostatnom čase čítal a bolo ich pomerne dosť, sa ku mne dostali akosi samé od seba, nejakou cestou, ktorou mi ich osud posunul do rúk. Neviem to vyjadriť, ale dalo by sa to zistiť akousi súkromnou knižnou štatistikou. Musím si do svojej čitateľskej databázy dopísať cestu každej knihy ku mne. Bude to zaujímavé, sľubujem.
Ktovie ako je to na internete a v blogoch, tiež sa delí a delia na mužské a ženské? Nemyslím, že by som sa pri písaní štylizoval do nejakej polohy, som rád, keď sa nájdu čitatelia z oboch táborov, preto ma dnes prekvapila ponuka na spoluprácu s istým "ženským" webom. Neviem čo s tým, nie som zvyklý na takú pestrosť dúhových farieb.
V podstate ani nejde o nejakú tvorivú spoluprácu, len o vzájomné odkazovanie na príspevky a teší ma, že si ma všimli, len ešte neviem, ako by sa cítili waboviny v rubrike "ženské blogy"? Ktovie. Čo si o tom myslíte?
Moja orientácia v pultoch s knihami je veľmi zlá. Dá sa povedať, že keď vidím pred sebou toľko pekných (farebne) kníh, som celkom dezorientovaný. To je tak, keď človek vlezie do obchodu a nevie čo chce (nemá to napísané na kuse papiera). Ani dnes to nebolo iné, tak som sa najprv spýtal predavačky na najnovšie prírastky. Ukázala mi na rad kníh hneď po jej pravici.
Prekvapilo ma, že väčšinu z nich napísali ženy. Muži už hádam zabudli písať? A ak píšu, tak je to vlastne Matkin, čo je (ako je známe) zase len žena. Nie že by som im nedôveroval, ale nemám odvahu. Na rozdiel od všednej reality, mám nedôveru k ženám z obálok ženských románov. Výnimkou je Kate Mossová so svojimi historickými exkurziami, tá si ma získala.
Zamýšľam sa nad tým, prečo je to tak a vychádza mi len jedno, že ženy píšu "ženské" romány. Sme naučení vnímať svet z pohľadu muža (muži) a ten žensky chápaný svet nám akosi nesedí. Možno máme obavu, že by ubudlo z našej mužnosti a pribrali sme ženskosť a to by bola pohroma. Pre obe strany ringu. Priznávam, že sa nevyznám ani v slovenských "mužských" autoroch. Dotkol som sa ich len v poézii.
Presunul som sa k polici s tými normálnymi knihami, k "mužským" románom a zistil som, že naozaj aj tu mám mám veľké medzery. Nič od Dána som nečítal a má tam celkom pekný rad kníh. Aj som jednu vzal do ruky, potom druhú a tretiu, ale rozhodnúť som sa nevedel. Kde začať a nebyť sklamaný? Nechal som rozhodnutie na budúcnosť.
Moje rozpaky v obchode s knihami asi pramenia z nedostatku praktickej motivácie. Všetky knihy, ktoré som v ostatnom čase čítal a bolo ich pomerne dosť, sa ku mne dostali akosi samé od seba, nejakou cestou, ktorou mi ich osud posunul do rúk. Neviem to vyjadriť, ale dalo by sa to zistiť akousi súkromnou knižnou štatistikou. Musím si do svojej čitateľskej databázy dopísať cestu každej knihy ku mne. Bude to zaujímavé, sľubujem.
Ktovie ako je to na internete a v blogoch, tiež sa delí a delia na mužské a ženské? Nemyslím, že by som sa pri písaní štylizoval do nejakej polohy, som rád, keď sa nájdu čitatelia z oboch táborov, preto ma dnes prekvapila ponuka na spoluprácu s istým "ženským" webom. Neviem čo s tým, nie som zvyklý na takú pestrosť dúhových farieb.
V podstate ani nejde o nejakú tvorivú spoluprácu, len o vzájomné odkazovanie na príspevky a teší ma, že si ma všimli, len ešte neviem, ako by sa cítili waboviny v rubrike "ženské blogy"? Ktovie. Čo si o tom myslíte?
"Nedávno sme objavili vaše blogy waboviny.blogspot.com a w-obrazy.blogspot.com, ktoré hodnotíme veľmi pozitívne."
Ďakujem.
Že nebolo o čom
Ale dnes už je.
Je po polnoci a toto je teda zo včerajška. Zapozeral som sa do filmu z tieňov, v ktorom bola kopa múdrostí a hlavne jedna mi sadla ako sa hovorí, presne na šerbeľ. Tak poďme k veci. Už viem prečo my, ľudia inteligentní čo sme sa naučili čítať (a písať) (ako-tak), čítame knihy (píšeme knihy {blogy}) - čítame (píšeme) ich pre poznanie, že nie sme sami na svete. Iní však hovoria a tiež majú pravdu, že milujeme preto, aby sme poznali, že nie sme sami.
Páčila sa mi aj veta, že človek nemôže žiť pre minulosť, musí ju nechať odísť. Dalo by sa to však aj otočiť, že niekedy minulosť ostane a odíde človek. Vlastne nie iba niekedy, ale vždy je to tak, keď človek odíde bez návratu. Z podobného súdka je aj to o bolesti a šťastí - bolesť čo príde je súčasťou dnešného šťastia. A platí aj prevrátená hodnota tejto múdrosti - dnešná bolesť je súčasťou budúcej chvíľky šťastia.
O filme, ktorý som pred polnocou dopozeral nepoviem ani slovo, ale pozorný čitateľ ho iste uhádne. Hral tam A. Hopkins a odohráva sa to v Oxforde. Od istého času mám blízko do Oxfordu a práve to mi niečo pripomenulo. Toto však nie je recenzia. A keď som už spomenul recenziu, ešte jeden citát si dovolím aplikovať na život. Je to vtipná replika z filmu na urážku:
- Snažíte sa ma uraziť, alebo ste proste hlupák?
Jednoducho a stručne, trafená hus nezagágala, len zabudla zatvoriť ústa. Kiežby aj tá z mojej reality zabudla gágať. Samozrejme, toto nie je o žiadnom čitateľovi wabovín (božechráň), má to dosah oveľa ďalej, tam kde ani tento blog nedosiahne a trafená hus preto gágať nebude. Lebo nerád odpovedám na hrubosti rovnakou mincou.
Hodina duchov sa pomaly končí, tak si dám (aj vám) dobrú noc.
Je po polnoci a toto je teda zo včerajška. Zapozeral som sa do filmu z tieňov, v ktorom bola kopa múdrostí a hlavne jedna mi sadla ako sa hovorí, presne na šerbeľ. Tak poďme k veci. Už viem prečo my, ľudia inteligentní čo sme sa naučili čítať (a písať) (ako-tak), čítame knihy (píšeme knihy {blogy}) - čítame (píšeme) ich pre poznanie, že nie sme sami na svete. Iní však hovoria a tiež majú pravdu, že milujeme preto, aby sme poznali, že nie sme sami.
Páčila sa mi aj veta, že človek nemôže žiť pre minulosť, musí ju nechať odísť. Dalo by sa to však aj otočiť, že niekedy minulosť ostane a odíde človek. Vlastne nie iba niekedy, ale vždy je to tak, keď človek odíde bez návratu. Z podobného súdka je aj to o bolesti a šťastí - bolesť čo príde je súčasťou dnešného šťastia. A platí aj prevrátená hodnota tejto múdrosti - dnešná bolesť je súčasťou budúcej chvíľky šťastia.
O filme, ktorý som pred polnocou dopozeral nepoviem ani slovo, ale pozorný čitateľ ho iste uhádne. Hral tam A. Hopkins a odohráva sa to v Oxforde. Od istého času mám blízko do Oxfordu a práve to mi niečo pripomenulo. Toto však nie je recenzia. A keď som už spomenul recenziu, ešte jeden citát si dovolím aplikovať na život. Je to vtipná replika z filmu na urážku:
- Snažíte sa ma uraziť, alebo ste proste hlupák?
Jednoducho a stručne, trafená hus nezagágala, len zabudla zatvoriť ústa. Kiežby aj tá z mojej reality zabudla gágať. Samozrejme, toto nie je o žiadnom čitateľovi wabovín (božechráň), má to dosah oveľa ďalej, tam kde ani tento blog nedosiahne a trafená hus preto gágať nebude. Lebo nerád odpovedám na hrubosti rovnakou mincou.
Hodina duchov sa pomaly končí, tak si dám (aj vám) dobrú noc.
2011/07/05
Komédia
Aktualita dnes 15:35:
Slovensko vráti do rozpočtu EÚ milióny eur
rubrika: EKONOMIKA
Aktualita dnes 17:03:
EÚ zo spoločného rozpočtu vráti Slovensku skoro 25 miliónov eur rubrika: DOMÁCE SPRÁVY
Vyberte si - ekonomika, alebo domáce správy?... EÚ sa rozhoduje rýchlo a operatívne, z hodiny na hodimu. :)
Slovensko vráti do rozpočtu EÚ milióny eur
rubrika: EKONOMIKA
Aktualita dnes 17:03:
EÚ zo spoločného rozpočtu vráti Slovensku skoro 25 miliónov eur rubrika: DOMÁCE SPRÁVY
Vyberte si - ekonomika, alebo domáce správy?... EÚ sa rozhoduje rýchlo a operatívne, z hodiny na hodimu. :)
2011/07/01
Pozor na gule
Dnes mi volala jedna pani, vraj som vyhral dve nové gule. Tak som ostal prekvapený, že načo mi budú a ona, že vraj sú to gule na pranie. Také gule čo sa vložia spolu s prádlom do pračky a už tam netreba dávať žiaden prášok. Super vec, skoro malý zázrak, otázka je len, čo v tých guliach naozaj je. Možno je v nich zatavený koncentrát pracích práškov, spolu s tou blbosťou (aviváž), čo dávajú ženy nakoniec do prania, aby sa nahradila prirodzená vôňa čistoty nejakým umelým smradom.
Skrátka a dobre, toľko ma presviedčala, že som skoro súhlasil. Ešte som sa pre istotu z mosta do prosta spýtal, aký je v tom háčik a ona, že vraj žiaden. Ich človek príde s tými guľami rovno k nám do bytu. Proste nič, len čistá výhra. Pre istotu som sa ešte spýtal, odkiaľ má moje číslo. Vraj zo zlatých stránok. Klamstvo, ale na to som prišiel až neskôr, keď som sa tam chcel nájsť. Na žiadnych zlatých stránkach nie som. Vyslovil som teda predbežný súhlas s akciou s krycím označením "guľové blesky".
Skoro vybavená vec, lebo na záver predsa len vyslovila jednu malú podmienku: "Keď náš človek donesie tie gule, musí byť v mojom byte prítomných 5 ľudí..." A bolo po komédii... V závere som jej povedal NO, že teda radšej "veľké guľové". A bolo "po ptákoch", ako sa hovorí v Česku. Prišiel som o gule, ale aspoň bezbolestne.
Skrátka a dobre, toľko ma presviedčala, že som skoro súhlasil. Ešte som sa pre istotu z mosta do prosta spýtal, aký je v tom háčik a ona, že vraj žiaden. Ich človek príde s tými guľami rovno k nám do bytu. Proste nič, len čistá výhra. Pre istotu som sa ešte spýtal, odkiaľ má moje číslo. Vraj zo zlatých stránok. Klamstvo, ale na to som prišiel až neskôr, keď som sa tam chcel nájsť. Na žiadnych zlatých stránkach nie som. Vyslovil som teda predbežný súhlas s akciou s krycím označením "guľové blesky".
Skoro vybavená vec, lebo na záver predsa len vyslovila jednu malú podmienku: "Keď náš človek donesie tie gule, musí byť v mojom byte prítomných 5 ľudí..." A bolo po komédii... V závere som jej povedal NO, že teda radšej "veľké guľové". A bolo "po ptákoch", ako sa hovorí v Česku. Prišiel som o gule, ale aspoň bezbolestne.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)