Blogy sú vo svojej podstate podenkovou žurnalistikou. To obvykle z hľadiska aktuálnosti, ale často aj z aspektu kvality. Chcem veriť, že toto nie je môj prípad ( :-)) Každý človek (aj bloger, ak je človek) verí, že je svojim spôsobom výnimočný. A naozaj je a musí byť, lebo každý jedinec je v myslení jedinečný. V tom som asi aj ja tým najobyčajnejším človekom. Tiež si všeličo namýšľam a domýšľam...
Práve sa chystám urobiť taký malý pokus. Dva, či tri týždne sem nenapíšem ani slovo, budem len sledovať, ako klesá (stúpa :) čítanosť článkov z archívu mojich wabovín. Nebudem reagovať na diskusiu, ale nie je zakázaná. Chcem vedieť či to tento blog prežije. Šance sú. Je tu vyhľadávanie v blogu, stačí napísať slovo a otvorí sa konzerva duše mojej (fí ha, to mi teda vyšlo :) na danú tému.
Je tu "obsah wabovín" podľa dátumu, je tu "zoznam rubrík" zoradený podľa abecedy (v zátvorkách je počet príspevkov na danú tému). Niet nič ľahšie, ako sa naladiť na moju nôtu. Ostáva mi len dúfať (aj vám, ak máte čas určený na bohapusté čítanie starých myšlienok), že tam nájdete niečo zaujímavé a nadčasové. Viem, že čas sú peniaze a v dnešnej dobe nimi mrháme, aj keď si stále myslíme, že ich nemáme dosť. Padnú do dlane a pomedzi prsty von. Ako čas.
Trvácnosť a platnosť múdrych myšlienok je dôležitá, niektoré sa dajú použiť (aj zneužiť - viď politika) podľa potreby a príležitosti. Niečo zhasne s najmenším vánkom času. Hádžem teda práve teraz svoju testovaciu mincu do fontány.
2012/01/27
2012/01/24
Jo Nesbo
Čítanie je droga, ktorá sa človeku po čase vypomstí neuveriteľným spôsobom. Ako som už kdesi povedal, človek buď žije svoj život, alebo číta cudzie.
Možnože sú tie písmená v knihách natreté zvláštnou omamujúcou farbou, čo nás vťahuje do deja a odrezáva od života. Keby som bol spisovateľ a keby som písal detektívky tak dobre ako súčasný najlepší európsky autor Jo Nesbo, tak by som si to určite vybral za námet ďalšieho thrilleru.
Čitateľ vystupuje ako obeť tajného sprisahania. Číta v posteli najnovšiu detektívku o 14 ročnom dievčati, ktoré bolo znásilnené v tábore Armády spásy na latríne. Únava mu zatvára oči, je presvedčený, že to je pozdnou nočnou hodinou. Odloží knihu a zaspáva v tej najpohodlnejšej polohe.
Zrazu má pocit, že je svieži a čosi ho budí. Nie, ešte sa naozaj nezobúdza, to je predsa sen. Vo sne číta knihu. Drží ju v ruke, ale vidí len časť osvetlenú kužeľom svetla. Jasne vidí tlačený text, číta slová a vety. Ba priam mu vstupujú do hlavy a slová sa menia na významy, vety na myšlienky. Rozprávajú mu strašidelný príbeh.
Je to ako naozaj, až kým sa nezobudí. Potom sa naozaj zobudí a v hlave má knihu. Otázkou je len to, kto ju napísal?
Možnože sú tie písmená v knihách natreté zvláštnou omamujúcou farbou, čo nás vťahuje do deja a odrezáva od života. Keby som bol spisovateľ a keby som písal detektívky tak dobre ako súčasný najlepší európsky autor Jo Nesbo, tak by som si to určite vybral za námet ďalšieho thrilleru.
Čitateľ vystupuje ako obeť tajného sprisahania. Číta v posteli najnovšiu detektívku o 14 ročnom dievčati, ktoré bolo znásilnené v tábore Armády spásy na latríne. Únava mu zatvára oči, je presvedčený, že to je pozdnou nočnou hodinou. Odloží knihu a zaspáva v tej najpohodlnejšej polohe.
Zrazu má pocit, že je svieži a čosi ho budí. Nie, ešte sa naozaj nezobúdza, to je predsa sen. Vo sne číta knihu. Drží ju v ruke, ale vidí len časť osvetlenú kužeľom svetla. Jasne vidí tlačený text, číta slová a vety. Ba priam mu vstupujú do hlavy a slová sa menia na významy, vety na myšlienky. Rozprávajú mu strašidelný príbeh.
Je to ako naozaj, až kým sa nezobudí. Potom sa naozaj zobudí a v hlave má knihu. Otázkou je len to, kto ju napísal?
Karpatský oblúk
Karpatský oblúk, ako geografický pojem predstavuje horský masív, tiahnúci sa veľkou časťou územia Európy. Jeho dĺžka je približne 1500 km. Najvyšší vrch je náš a volá sa Gerlachovský štít (2655 m n.m.). Oblúk začína v Bratislave a končí v Srbsku, južne od Železných vrát.
Karpatský oblúk prechádza cez niekoľko domovských krajín: Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko a Srbsko. A práve v tom je môj gastronomický problém "T" versus "K". Nedávno som si v susednom meste kúpil "Karpatskú klobásu" vo veľkom obchode "T" a bola výborná.
Včera mi došli zásoby, tak som zašiel do nášho veľkého obchodu "K" a mali tam tiež "Karpatskú klobásu", tak som si kúpil. Chuťou je však o triedu horšia, síce ešte jedlá, ale úplne iná chuť. Obsahuje viac pálivého korenia a ani s kvalitou mäsa to nie je zrovnateľné s klobásou pochádzajúcou z "T".
Tak vznikla moja asociácia s Karpatským oblúkom. Ten môj klobásový karpatský oblúk má dva konce, jeden je "K" a druhý "T". Medzi nimi je zrejme široká škála kvalitatívnych odchýlok, od najhoršej po najlepšiu. To je bohužiaľ naša súčasnosť, nedá sa spoľahnúť ani na značku.
Nutne potrebujeme stabilitu, bez nej bude každá ves, iný pes. Tak ako vraví protagonista jednej farby z politického spektra. Psí záprah musí mať všetkých psov podobnej výkonnosti.
Karpatský oblúk prechádza cez niekoľko domovských krajín: Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko a Srbsko. A práve v tom je môj gastronomický problém "T" versus "K". Nedávno som si v susednom meste kúpil "Karpatskú klobásu" vo veľkom obchode "T" a bola výborná.
Včera mi došli zásoby, tak som zašiel do nášho veľkého obchodu "K" a mali tam tiež "Karpatskú klobásu", tak som si kúpil. Chuťou je však o triedu horšia, síce ešte jedlá, ale úplne iná chuť. Obsahuje viac pálivého korenia a ani s kvalitou mäsa to nie je zrovnateľné s klobásou pochádzajúcou z "T".
Tak vznikla moja asociácia s Karpatským oblúkom. Ten môj klobásový karpatský oblúk má dva konce, jeden je "K" a druhý "T". Medzi nimi je zrejme široká škála kvalitatívnych odchýlok, od najhoršej po najlepšiu. To je bohužiaľ naša súčasnosť, nedá sa spoľahnúť ani na značku.
Nutne potrebujeme stabilitu, bez nej bude každá ves, iný pes. Tak ako vraví protagonista jednej farby z politického spektra. Psí záprah musí mať všetkých psov podobnej výkonnosti.
2012/01/21
Túto rundu platím (varím) ja
Tak som si včera zaspomínal na Waldemara keď som chystal obed pre 5 ľudí. Nie som kuchár, ale k tomu hádam ani nemusím byť. Keby to malo byť pre 70 ľudí, to by už bolo niečo iné.
Mnohé profesie sa dajú zvládnuť aj s dostatkom prirodzenej inteligencie a s trochou sedliackeho rozumu. Napríklad taký vodoinštalatér, na to ani nemusí mať človek vysokú školu.
Pred pár dňami sa mi stalo, že bolo treba vymeniť vodovodnú batériu v kuchyni. Žiaden problém, ten nastal až keď som zistil, že ani jeden z dvoch ventilov na trase dokonale netesní. Našťastie išlo len o kvapkanie, a to som stačil zachytávať do podloženej nádobky. Asi tak ako to kedysi Vlasta Burian vo filme deklaroval: Ad vitrum adlatum (do prinesenej nádoby).
Všetko dobre dopadlo, nikoho som nevytopil.
Takých prípadov fušovania odborníkom do remesla by sa našlo viac. Trochu ma prekvapilo, len keď sa mi zdravotný brat v nemocnici na chirurgii priznal, že je vyučený automechanik. A tak nejako pristupoval aj k sádrovaniu zlomeniny.
Mnohé profesie sa dajú zvládnuť aj s dostatkom prirodzenej inteligencie a s trochou sedliackeho rozumu. Napríklad taký vodoinštalatér, na to ani nemusí mať človek vysokú školu.
Pred pár dňami sa mi stalo, že bolo treba vymeniť vodovodnú batériu v kuchyni. Žiaden problém, ten nastal až keď som zistil, že ani jeden z dvoch ventilov na trase dokonale netesní. Našťastie išlo len o kvapkanie, a to som stačil zachytávať do podloženej nádobky. Asi tak ako to kedysi Vlasta Burian vo filme deklaroval: Ad vitrum adlatum (do prinesenej nádoby).
Všetko dobre dopadlo, nikoho som nevytopil.
Takých prípadov fušovania odborníkom do remesla by sa našlo viac. Trochu ma prekvapilo, len keď sa mi zdravotný brat v nemocnici na chirurgii priznal, že je vyučený automechanik. A tak nejako pristupoval aj k sádrovaniu zlomeniny.
2012/01/18
Môj džob
Občas sa stávajú také veci, že posledný kúsok chleba je tvrdý ako kameň a človek namiesto žitia číta. Z chladničky vyjedá posledný trojuholník taveného syra, ktorý zapíja kávou. Ešte že tá existuje ako životabudič. Len či to čítanie stojí za to, či je ten vstrebávaný život vhodnou náhražkou skutočného života, to už je iná otázka. Kniha je síce vec, ktorú niekto považuje za božstvo, ale nie každá má tú božskú auru.
Momentálne sa cítim ako zamestnanec firmy, ktorá mi za odmenu leda ak vynadá. Som čitateľ a kto je viac? Spýtal by sa kedysi baník? Som čitateľ čo nepočíta s ničím iným, len s knihou, v ktorej je na každých 25 strán jedna životná múdrosť. Ktovie, či je to málo alebo dosť. Vlastne to ani nie je kniha, ktorú by bolo možné uchopiť a potom založiť do knižnice. Je to len "súlistie" 150 husto popísaných strán textu.
Momentálne sa cítim ako zamestnanec firmy, ktorá mi za odmenu leda ak vynadá. Som čitateľ a kto je viac? Spýtal by sa kedysi baník? Som čitateľ čo nepočíta s ničím iným, len s knihou, v ktorej je na každých 25 strán jedna životná múdrosť. Ktovie, či je to málo alebo dosť. Vlastne to ani nie je kniha, ktorú by bolo možné uchopiť a potom založiť do knižnice. Je to len "súlistie" 150 husto popísaných strán textu.
- S každou robotou je to takto, platia presne toľko, aby v nej človek vydržal, presne toľko aby sa na ňu nevy...al a neukázal im päty. A možno je to len znak úrovne nášho kapitalizmu. A možno príznak novodobého otroctva.
- Naozaj je zvláštne chodiť do práce a robiť niečo, v čom sa vôbec nevyznáme, pričom sa od nás očakáva, že budeme vynikajúcimi odborníkmi.Čakajú ma ešte štyri múdrosti, ak bude aj naďalej dodržaná doterajšia frekvencia ich výskytu. Možno sa ani nedá povedať, že som v tejto práci čitateľ a možno to ani nie je práca. Povedať, že som teraz čitateľ, by bolo veľmi nepresné. Skôr by som povedal, že som čítač, ak nechcem skĺznuť do anglickej terminológie. Ak to celé dočítam, asi budem po-čítač.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)