Referenčné rádio

Som lenivý, alebo mi prsty odvykli od klávesnice? Tak či onak, je tu téma, ktorá sa mi už dlhšie povaľuje v hlave. Potrebujem ju odtiaľ dostať von. Obed som už dovaril (paprikáš s klobásou), tak môžem začať s písaním.

Rádio je dnes už takmer zabudnutý fenomén, ale to je iba zdanie. Pretože jazdíme autami, tam vnútri je rádio neodmysliteľnou súčasťou cesty. Z tradície sa zachováva aj v domácnostiach. Dnes pichnú rádio do všetkého, čo je pripojené na elektrinu, alebo má baterky. Prehrávač CD má rádio, každý budík je "rádiobudík", hodiny sú kombinované s rádiom a dokonca aj na WC máme automaticky hrajúce rádio. To má svoje výhody, často sa dozvieme aj to, čo sme nechceli. Nevýhodou je, že ak sa preberá zaujímavá téma, bývam akosi dobrovoľne nútený si tam posedieť dlhšie, aby som počkal na pointu, alebo aspoň na koniec odseku.

Rádio je najčastejšie o hudbe, teda hlavne v aute. Doma naopak, aspoň u nás je rádio zaujímavé hlavne kvôli  správam a diskusiám, ktoré bývajú zaujímavejšie ako tie pod "lampou". Tak sme sa dostali k tomu, čo vlastne rádio je. Ide totiž o obsah, nie o frekvencie a zväčša ani o kvalitu reprodukcie, ak je informačná hodnota vysoká. V našom éteri je kopec rádiových vysielačov. Kedysi to bolo jednoduché, bol Slovenský rozhlas a Hviezda. Tá bola spravodajská, kombinovaná s "populárnou" hudbou. Tie správy vtedy boli takmer o ničom, nič nové sa zväčša nedialo a aj to, čo by mohlo byť dôležité, bolo zabalené v presolenej omáčke.

Vráťme sa však do našej súčasnosti. Pri dlhšej jazde autom zväčša hľadám hudbu, ktorá by mi  práve v danej situácii ladila s náladou. Istý čas som pri cestách pociťoval nedostatok "vážnej" hudby. Domáce rádiá prešli v našej domácnosti akýmsi výberovým konaním, v ktorom jednoznačne zvíťazil Slovenský rozhlas. Teraz pod krídlami Zemkovej RTVS. Je to jediné naše solídne rádio a ešte na dôvažok je platené z našich verejnoprospešných poplatkov, tak to za to stojí. Aj z dôvodu jednoduchosti sú všetky naše rádiá naladené na Rádio Slovensko. Stačí zapnúť hociktoré a už to ide. Samozrejme, aj v tej malej miestnôstke (kde aj poslanci NRSR chodia pešo) je naladené Slovensko.

Zvykli sme si počúvať Rádiožurnál na pravé poludnie, Od istého času mu konkurujú TV noviny na Jojke. Veď majú lepšiu pozíciu, lebo sa hovorí, že lepšie je raz vidieť aako dvakrát počuť. Rádiožurnál je vlastne náš hlavný referenčný program. Občas počúvame sobotný zábavník, alebo aj rozprávanie Borisa Filana. Najťažšie je odísť z WC v prebiehajúcej zaujímavej diskusii, povedzme, že na tému Vesmír, či iné spoločensky zaujímavé témy (aj nočné diskusie sú lákadlom na dlhší pobyt). Dalo by sa pokračovať v počúvaní pri hociktorom inom rádiu, alebo aj pri "rádiobudíku", ale byt je zväčša okupovaný televíziou. Jediné, na čom som si nezvykol, sú internetové rádiá. Ostávam verný klasike so Slovenskom.       

Zdá sa, že rádio ešte dlho ostane nažive. Aj dávno zabudnuté gramofóny znova ožívajú. Prichádzame na to, že nie je všetko pravé javorové v digitálnej dokonalosti. Tak ako je vzrušujúce ladenie orchestra pred koncertom, tak je aj praskot starých platní osviežením a umocnením zážitku.

Do počúvania.  

Sheep-hot-dog

V Amerike vynašli hot-dog (horúci pes, alebo párok v rožku). Môj patentovateľný vynález som internacionálne nazval sheep-hot-dog. Správne sa sheep-dog prekladá ako ovčiak. Slovenský ekvivalent anglického názvu pre môj vynález by bol bryndza v rožku. To vecne zodpovedá podstate vynálezu. Slovenská bryndza je nenapodobiteľná dobrota, tak ju treba jesť pri každej príležitosti a hlavne v máji, keď je aj bryndza májová. Príprava je veľmi jednoduchá. Vezmete do rúk chrumkavý čerstvý rožok odkrojíte oba konce a prstom urobíte z každej strany dieru v rožku. Potom stačí obe diery nadiať bryndzou a je to! Dobrú chuť.

Recenzie

Pôvodne som si myslel, že recenzia je činnosť určená len hlavám odborníkov, ale podľa Wikipédie, aj podľa logiky veci mi vychádza, že odborné posúdenie (odborná recenzia) je len jedna z viacerých možností. Vykonávanie recenzie môže byť v istých kontextoch aj kritikou. Recenzia dokonca existuje aj ako publicistický žáner. Veľmi zaujímavá činnosť, nič nevymýšľať, len kritizovať (chváliť) diela iných. Posudzovanie umeleckého, alebo vedeckého diela pred jeho zverejnením sa ukazuje ako užitočná pomoc dielu.

Mám v tomto smere nejaké praktické skúsenosti, aj keď svoje "recenzie" nenazývam tak, ale vyhlasujem ich za moje dojmy z literatúry a iných umeleckých diel, či predstavení. Ak vynecháme tie "profesionálne" recenzie odborníkov, tak si myslím, že každý má právo posudzovať veci a diela, s ktorými sa zoznámi a nadobudne k nim nejaký vzťah. Aj bežnom živote tak konáme. Porovnávanie a v zápätí posudzovanie vecí a javov je akýmsi základom poznania. Najprv novú vec porovnáme so svojimi skúsenosťami a potom ju môžeme posudzovať.

Recenzie sa vyskytujú aj na stránkach internetových obchodov, kde môže každý užívateľ, ktorý si danú vec zakúpil, napísať o svojej skúsenosti s výrobkom. Tak môže prípadne aj varovať potenciálnych zákazníkov pred nákupom danej veci. Tiež som sa nedávno nechal odradiť. Zvažoval som kúpu gramofónu (kto by nevedel čo je to gramofón, nech si odskočí na Wikipédiu). Skrátka, keď som už mal vybratý výrobok, pozrel som si recenziu zákazníka a nenašiel som v nej nič pozitívne, len samé nedostatky daného výrobku. Kúpa sa nekoná, hľadám ďalej.  

Recenzie teda môžu byť aj užitočné a žiadané. V oblasti umenia a vedy sú dokonca akýmsi povinným prvkom spätnej väzby, ktorá núti autora k zamysleniu, prípadne k budúcemu zlepšeniu diela. Toľko stačilo, prišiel čas, aby som vyšiel s mojou pointou na tému recenzie. K napájaniu počítača používam sieťovú rozbočku s vypínačom. Je to praktické, keď všetko povypínam, je to vlastne hlavný vypínač napájania. Zistil som, že mám nadmernú spotrebu týchto rozbočiek, už dve skončili s nefunkčným vypínačom to je to veľké červené na konci).

Opravovanie nie je z hľadiska bezpečnosti odporúčané, aj keď je pre šikovného elektrikára možné. Náhrada nespoľahlivého plastového vypínača s krátkou životnosťou takým istým typom je zase len dočasným riešením. Moje odporúčanie znie - nekupovať takýto dočasný výrobok, ale radšej iný typ, s iným vypínačom a prípadne aj s rozšírením na ochranu zariadení pred prepätím. To je na dnes všetko. Veľa slov pre nič a za nič. Keď tie slová na internete sú také lacné...

Sudcovi mrkvu

Nie som futbalový fanúšik, ale aj tak som bol niekoľkokrát na futbale. Najkrajší z mojich futbalov bol pred rokmi zápas Slovana s domácou Trnavou. Toľko nadávok a sprostých slov som nikdy predtým nepočul. Z "lingvistického" hľadiska to teda bola veľmi zaujímavá skúsenosť. Tak či onak, bolo to dávno, dnes to asi vyzerá na štadiónoch trochu inak (lepšie?). Videl som, tiež dávno, niekoľko dedinských futbalových zápasov. Tam to bývalo z jazykového hľadiska trochu miernejšie. Pokriky ako "sudcovi mrkvu" boli vtedy to najsilnejšie, čo sa dalo počuť.

Mrkva je teda, podľa futbalového sveta symbolom neschopnosti, či skôr zaujatosti a nespravodlivosti sudcu. Niekedy to však bývala len verbálna odplata rozhodcovi za spravodlivé pískanie proti domácim, keď napríklad nechcel odpískať jedenástku voči hosťom. Neviem prečo práve mrkva, možno preto, že sa tak trochu podobá na sudcovskú píšťalu a surová sa tiež dáva do úst. Mimochodom, surová mrkva je veľmi chutná, aj keď odborníci v poslednom čase tvrdia, že v uvarenej mrkve sa zachovajú niektoré jej vitamíny v stráviteľnejšej forme.

Nerád podlieham všeobecným tlakom a cudzím názorom, hlavne tým čo sa tvária vedecky ako "Bifidus Reguláris" a podobne. Stále mi chutí mrkva v stave, ako ju futbaloví priaznivci občas ponúkajú svojim nespravodlivým rozhodcom. A vôbec, snažím sa stravovať zdravo a to znamená podľa toho, čo mi chutí. Teraz mi chutí surová mrkva a je mi jedno, či nejaká zložka bude v mojich črevách ťažšie spracovaná. Niekedy však človek v bežnom živote urobí takú vec, za ktorú by si naozaj zaslúžil tú symbolickú mrkvu z futbalu. Mne teraz chutí surová mrkva "de facto", ale možno by som si zaslúžil aj tú symbolickú.  

________

Toto bola náhrada za sľubovaný "sobotník". Trh sa totiž nekonal a ja som nenatrafil na inú náhradnú tému... :)

Tatársky piatok trinásteho

Neverím na žiadne nešťastné piatky, ale dnes sa ma osud snažil presvedčiť, že nešťastná trinástka dokáže narobiť neplechu. Najprv to lepšie, pozvali ma na oslavu 20. výročia založenie istej firmy, ktorá mi občas dá trochu zarobiť. Vždy to dobre padne, tak som šiel. Na prvý pohľad by sa zdalo, že to bude super a aj by bolo, lebo som si dal tatársky biftek a to sa mi stalo naposledy pred tridsiatimi rokmi. Kvôli iným povinnostiam som však musel milú spoločnosť kolegov a kolegýň po hodine opustiť.

Nešťastím pre mňa bolo, že som tým predčasným odchodom prišiel o tradičné pečené prasiatko, ktoré prišlo na rad neskôr. Doma som si potom robil čaj po anglicky, teda čaj s mliekom. Za tým účelom som otvoril plnotučné mlieko. Tie "odmliečnené" mlieka s nízkym obsahom tuku nemám rád. Otvorenú krabicu s mliekom som dával do chladničky a keď som mu robil miesto, vypadla mi z rúk plastová fľaša s tatárskou omáčkou. Normálne by sa nemalo stať nič, ale tá fľaša sa pri páde rozbila. Podlaha pred chladničkou bola ochutená nešťastnou tatárskou omáčkou. To je už hodné piatku trinásteho.

Zajtra je sobota s číslom 14, bude to šťastný deň, o čom som presvedčený a bude o tom aj zajtrajší "sobotník" (ak nebude, tak to nebol šťastný deň).