Za obrazom je rám

Nedávno som sa zamyslel nad definíciou "moderné umenie". Mám svoje vlastné kritériá pre krásu obrazov. Pri niektorých si poviem, že by som si ich mohol zavesiť aj do obývacej izby, to je znak "konzumnej" hodnoty diela. Pri niektorých sa zastavím a skúmam, čo chcel "básnik" povedať a sú aj také, u ktorých si poviem, že takéto by som si aj sám doma namaľoval.

Prvý dojem, ale nikdy som ho ešte nerealizoval, jasné je, že prečo. Lákavá predstava namaľovať si "moderný" obraz narazí hneď v prvom štádiu úvahy na problém invencie. Okopírovať dielo niekoho, to by možno ešte šlo, ale čo keď tie farby a plátna sú tak drahé?

Moderné umenie, ktorému na prvý pohľad človek nerozumie, je ako báseň. Tú charakterizoval M. Válek slovami: "Báseň nie sú slová, ale to, čo je za slovami". A tak je to asi aj s moderným umením. Nejde o to, čo je na obraze, ale to, čo je za ním. Samozrejme, aj rám píše svoju vetu. 

Britva a face

Mladší ľudia možno ani nevedia, čo sa skrýva za podstatným menom "britva". Je to teda taký ostrý nástroj na holenie. Aj môj otec ho ešte používal na holenie. Bol to neuveriteľne ostrý nástroj s čepeľou, ktorú stačilo párkrát vyhladiť na koženom remeni a bola pripravená na jemnú prácu. Neskôr prišli žiletky, také obyčané, čo sa vkladali do strojčeka. Vo všetkých prípadoch bolo treba najprv tvár namydliť. Mydlo na holenie bývalo v tvare valca, alebo aj v bakelitovej krabičke. K výbave ešte patrila štetka.

Žiletky asi neboli najlacnejšie, alebo vždy bola snaha šetriť na všetkom, tak niekto vymyslel strojček na brúsenie žiletiek.dovnútra sa vložila žiletka a pomocou šnúrky sa rozpohyboval brúsiaci mechanizmus. Asi to nebolo príliš dobré, lebo u nás to dlho nevydržalo. Nasledovali žiletky s dvojitým ostrím, trojitým a nakoniec aj 5 násobným. Namiesto mydla je pena v tlakovej nádobke. Pohodlné, všetko pre lenivých... Pre ešte lenivších vymysleli elektrické holiace strojčeky. Aj ja taký mám...

Všetko pre hladkú tvár, teda pre "face". Ak pridáme knihu, teda "book" sme na facebooku. Sme tam, lebo sme. Často však nevieme (neviem)čo tam vlastne hľadám. Veď mám svoj blog, ktorý môže čítať ktokoľvek, nielen moji "fb" priatelia. Facebook sa začína chovať ako dva v jednom, teda ako podmnožina množiny. Dnes som dostal pozvánku do facebookovej skupiny "Blogeri sú obrazom spoločnosti". No dobre, to je predsa jasné, aj keď blogeri nie sú reprezentatívnou vzorkou spoločnosti. Myslím si to, lebo je veľa ľudí, ktorí na facebook nechodia a mnohí ani na internet. 



____________________________________________
britva -y -tiev ž.
nožu podobný nástroj na holenie: holiť sa britvou; ostrý ako britva
l mať jazyk ako britva byť výrečný; kto sa topí , aj britvy sa chytá

Vrátane servítky

V televíziách sa to stále točí len o žranici, vraždách, katastrofách a o straníckej politike komerčných médií. Natrafiť na skutočné, objektívne spravodajstvo v nich nie je možné. Dokonca už aj bývalá STV, ako sa transformovala podľa vzoru "týždňa" na dvojbodku s číslom a svoju poctivú skratku STV, resp. RTVS zamenila za RTV s dvojbodkou, padá do stereotypu domnelých konkurenčných televízií. Netušia, že ich vzorom a konkurentom by mohla byť vari len blízka ČT1, 2 a pod. Verejnoprávnu službu zamieňajú za posluhovanie, ako je to zvykom v tých druhých.

I ja som dnes podľahol trendu žranice a kuchárskych receptov. Nevaril som sám, posledných pár dní som sa nechal obsluhovať v známych a renomovaných reštauráciách. Prvý bol ľudový stravovací lokál v širšom centre Bratislavy, kde som podľahol čaru najnižšej ceny v okolí Bratislavy a celej mliečnej dráhy. Veď 2 € za kompletné menu, to sa už nikde len tak neuvidí. Ani by som sa nesťažoval, polievka kuracia ušla ale pečené kuracie stehno na pokraji mora načervenalého zemiakového pyré s mrkvou, mi trochu dvíhalo adrenalín. Nuž ale, za chyby sa platí. Niekedy aj 2€.

Druhá servítka mi padla na stôl v najkrajšom bratislavskom prostredí, na terase Eurovea pri Dunaji. Mal som šťastnú voľbu, klasický vyprážaný bravčový rezeň v troj-obale nemal chybu. K tomu varené zemiaky z novej úrody, vynikajúcej chuti. Navrch hojnosť tatárskej omáčky, druhej najlepšej, ktorú som kedy ochutnal. Tá prvá mi bola servírovaná v reštaurácii Grand v roku pána 19.. a bola to moja prvá panenská tatárka. Ešte doplním nápoj k vynikajúcemu rezňu, bola to zázvorová limonáda výbornej chuti.

Tretie menu ma čakalo v inom krajskom meste Matúša Čáka. Polievka zvaná boršč síce nebola podľa receptu môjho prvého boršču z roku 19.., ale bola celkom príjemne jedlá. Čiernohorský rezeň ma trochu prekvapil svojou veľkosťou. Varené zemiaky boli v klasickej celoročnej podobe. Pri pohľade na dva kusy mäsa s plnkou v obale pokrytom nastrúhaným syrom na povrchu, som spočiatku neveril, že to zjem. Podarilo sa mi to, aj keď s porušením všetkých zásad správnej životosprávy a za cenu ťažkej siesty. Zapíjal som tradičnou kofolou. Po jedle prišla na rad servítka a špáradlo...

Čo hovoríte na moju dnešnú TV reláciu?

Cogito

Je 31 °C v tieni a v polotieni 48. Dá sa v takomto prostredí rozumne uvažovať? Teda za predpokladu, že človek rozum má. Žiadne vážne námety nie sú v tomto tragickom teple vhodné. Vôbec neuvažujem o ľudských vlastnostiach. Ani o tom, či sa človek rodí ako diktátor, alebo to získava výchovou v spoločnosti bez tolerancie. A možno je to dané v génoch, ale tomu neverím. Možno je kúsok diktátora v každom z nás. Určite je v nás istý druh samoľúbosti a egoizmu. Cogito, ergo sum... 

Politikum

Dnes je sviatok, tak ma žena poslala kúpiť citróny, lebo zavára jablká čo som včera nazbieral v záhrade. Stretol som tam bývalého kolegu a po pár úvodných spomienkových slovách zaviedol reč na odvolaného biskupa. Trochu ma to prekvapilo, lebo nikdy predtým sme nediskutovali o cirkevných záležitostiach (v kostole dnes ešte nebol). Keď už aj v Kauflande je prvou témou cirkevná záležitosť, nebude to len tak. Stala sa z toho politická záležitosť. Veď ak sa argumentuje Hríbom a Mikloškom, inak to ani nemôže byť.