Zotrvačnosti

Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa, tak preto človek rád robí to, na čo si zvykol. Inšpiroval ma opäť úvodník, tentokrát z časopisu CHIP,  v ktorom sa zamýšľa šéfredaktor nad osudom a budúcnosťou počítačov, tak ako ich poznáme doma alebo v práci. Čo bude s počítačmi? Vraj to vypadá tak, že: 

"stojíme na prahu doby, keď počítač možno prestane znamenať "bednu" s Windows a klávesnicou". "Možno to bude zariadenie, ktoré nám porozumie, bude s nami viesť dialóg a pochopí kontext...  

Tu som sa zastavil a začal som sa obávať doby, keď počítač pochopí kontext... Inak povedané, ten "počítač", keď pochopí kontext, bude vedieť, možno lepšie a viac ako ja, čo chcem a kam smerujem... Nakoniec, možno k tomu nebude potrebovať ani mňa, lebo bude myslieť za mňa. Hrozná predstava, ako sci-fi podľa zle napísaného scenára.  

Možno to však ešte nie je tak horúce, umelá inteligencia je, napriek fantastickým predstavám stroj, ktorý bude potrebovať na svoj "život" kopu energie a keď jej nebude mať dosť, najprv zhlúpne a potom skončí na smetisku dejín. Opäť nastane na Zemi éra ľudí (ak to prežijú). 

Naučili sme sa žiť s počítačmi (niektorí nie) a vznikla akási závislosť, s ktorou chceme zo zotrvačnosti žiť ďalej. Je to skoro ako manželstvo, nemusí byť vydarené, ale ak vznikla závislosť, v zotrvačnosti v ňom chceme žiť ďalej. 

Freelancer

V nedeľnej kázni odznelo: "Každý človek občas zatúži mať pocit že je stredom vesmíru." 

Čo znamená, mať pocit, že som stredom vesmíru? Stroskotanec, ktorý sa ocitol sám na opustenom ostrove, nemôže mať pocit, že je stredom vesmíru, lebo nemá vesmír. Vesmír sú ľudia, rodina, priatelia, kolegovia z práce, čitatelia kníh, článkov, esejí, blogov, poslucháči hudby, sledovatelia divadelných hier, aj poslucháči profesorských prednášok (do vesmíru nepatria účastníci masových politických zhromaždení, tie sú vždy o niečom inom, tam sa jedinec stráca v dave). Iste som všetky príležitosti byť stredom vesmíru nevymenoval, za ostatné sa ospravedlňujem.  

Neviem, či je tá citácia z kázne presná, ale zmysel z nej plynie jasne, človek chce pocítiť vlastnú jedinečnosť, vlastnú dôležitosť a to sa inak nedá, len byť dôležitý pre iného, iných (pre spoločnosť)!  

Sú ľudia, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu a sú presvedčení, že každý človek je dôležitý, že na každom živote  záleží. Napriek tomu sa veľké hodnoty vytvárajú najmä v kolektíve. Aj kedysi to tak bolo, jednotlivec mohol byť hrdina, ale v kolektíve bola sila. Vzory sa preberali od "veľkého brata". Kto si pamätá, vie čo boli "stachanovci", vie čo boli hrdinovia práce a kolektívy BSP. 

Dnes nerobíme spoločenské podujatia ako za čias BSP, dnes sa kolektívy schádzajú na "Team buildingu", ale za tým istým účelom - utuženie pracovného kolektívu.    

Team building je budovanie tímu – je to organizovaná činnosť a aktivita zamestnancov mimo pracoviska, za účelom rozvoja a posilnenia tímového výkonu, "inovatívnym" a hravým spôsobom, ktorý napokon povedie k zlepšeniu spoločného pracovného výkonu. 

Sú však aj ľudia, ktorí radšej pracujú sami ako sólisti, alebo inak - ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Živnosť tiež patrí do skupiny samostatnej zárobkovej činnosti, ale živnostník podniká podľa živnostenského zákona.

Inovatívnym typom voľnej činnosti je tzv. freelancer. Z názvu je jasné, že sme sa tentokrát inšpirovali iným veľkým bratom. Freelancer je zvyčajne živnostník alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba. V Bratislave pre nich chystajú vybavené sídlo (aby sa necítili osamelí) a tam môžu mať pocit že sú stredom vesmíru. Možno to bude lepšie ako práca doma (home office). Freelanceri budú sídliť v budove bývalého obchodného domu Dunaj. Ak bude seriál o obchodnom dome Dunaj dosť dlhý, skončí ako Dom freelancer. 

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk

 

Práca nie je všetko

Práca, ale čo s takou prácou, ktorá sa dnes volá "home-office"? Klasická práca, teda zamestnanie "v ofice" je potrebným korením života. Práca doma je nudná, žiadna zmena počas dňa, celý deň (a noc) stále ten istý kolektív okolo pracovníka (rodina), tá istá stolička a počítač. Nič proti rodine, nič lepšie nemáme, ale aj denná zmena prináša zdravý stereotyp. Človek pri "homofici" prichádza aj o zdravý pracovný a spoločenský status - kolegovia (a kolegyne), plno rečí o všetkom a o ničom, nielen o práci cibrí pozornosť a úsudok. Aj na pracovisku sa vytvára stereotyp, ale hlavne, že sa to strieda s tým domácim. 

Novodobým pracoviskom sú aj sociálne siete a blogy. Pre niekoho však stačí písať komentáre a niekto sa v nich rád vyjadruje ostro a štipľavo. Má jednoznačné postoje, vždy a všade rovnako, aj keď je to ďaleko od témy článku. Najčastejšie obhajuje svoje ideológie. Lebo nič iné taký komentár nie je, okrem uvoľňovania vlastnej negatívnej energie a služby naočkovanej ideológii. Ideológia bývala a dnes už zase je (vždy bola) prostriedok na zjednocovanie ľudí (oviec a baranov) v mene zvučných ideí a zahmlených cieľov ("aby sa naše deti mali lepšie" a podobne). Niekedy býva aj základom revolúcií, teda vzbury proti danému poriadku a volania po zmene. 

Zmena je život, ale je životom aj búranie domu? Záleží na uhle pohľadu. Hovorí sa tomu aj pokrok, progres. Záleží však na cieľoch toho pokroku a úprimnosti hlásateľov pokroku. Záleží hlavne na tom, či ideológia nie je len prostriedok dostať ľud (ovce a baranov) do jedného stáda proti inému stádu (povedané slovami Ezopových bájok). A to všetko pre tajomné a skryté ciele jednotlivca, alebo skupiny okolo neho. 

Ako teraz z tejto úvahy "vykorčuľovať" k didaktickému (ezopovskému) poučeniu? Asi tak, že každý človek sa učí aj na vlastných chybách, ale ľudstvo je v princípe nepoučiteľné, teda neostáva nič iné, len začať od seba, otvoriť očí, zapnúť vlastný rozum, lebo iný nemáme (ak máme) a rozmýšľať strategicky ako šachista, aspoň 5 ťahov vopred, rozmýšľať nad ťahmi súpera a odhaliť jeho skutočné ciele.

 

  

 

 

Nadbytok

Opäť som sa chytil na úvodník v časopise Quark, ktorý vydáva CVTI SR. Možno sa z toho stane moja tradícia. Mám rád také literárne formy, ktoré sa na nič nehrajú, ale hrajú sa so slovami. Quark vyzýva vedkyne a vedcov k spolupráci pri písaní popularizačných článkov z oblasti vedy pre tento časopis. 

Všimol som si, že redakcia použila viackrát toto nezvyčajné poradie: "vedkyne a vedcov", "čitateľkám a čitateľom"... Tak ako čitateľ som na druhej pozícii. Trochu mi to škrípe pri porovnaní so zaužívanou praxou, ale chápem to, lebo časopis vedie šéfredaktorka Mgr. Renáta Józsová a v tíme má redaktorku Mgr. Luciu Kralovičovú a pre spestrenie je tam aj Peter Javůrek. Dúfam, že som týmto neporušil GDPR, lebo toto sú verejné informácie udávané v časopise. 

Prvé dva odseky tohto môjho tárania sú akýmsi neforemným úvodom a teraz by malo nasledovať niečo k veci, teda to, čo ma priviedlo k "peru" vo forme klávesnice. Nezvyklé je, že v tomto časopise čítam ako prvé úvodník. Zabáva ma nielen obsah, ktorý prináša témy z aktuálneho čísla, ale aj jeho forma, ktorá sa mi pozdáva. Svojim spôsobom (aj keď vzdialene a bez urážky) mi pripomína niektoré moje články tu na wabovinách. 

Skúste si niektoré (staršie) prečítať a potom môžete oponovať... Bývali aj v diskusiách iné časy: (píše Iveta 2022): Je zaujímavé, že aj dnešné mladé časy budú raz staré dobré časy... Tvoje staré dobré časy boli skvelé, keď na ne nezabúdaš a spomínaš s láskou. Alebo tu na moje články reaguje (Iveta 2025) takto: Podarilo sa ti to, má to hlavu aj pätu. Mne sa tvoje myšlienky páčia 👏

Môžem chcieť viac? Teším sa na augustové číslo Quarku a možno sa rozpíšem aj k niektorej aktuálnej téme. 

 

 

 

A alebo U?

O umelej "inteligencii" sa veľa napísalo a ešte sa veľa napíše. Až do konca sveta, či do konca umelej inteligencie? 

Inteligencia je rozsiahly pojem, ktorý zahŕňa schopnosť učiť sa (učiť sa, učiť sa, učiť sa - kto to povedal?), chápať, a riešiť problémy (aké a čie problémy?). 

V istom zmysle môže byť inteligencia umelá, ale len po určité hranice. Otázkou je, či si má UI navrhovať problémy na riešenie sama, alebo to ostane na nás? Existujú riešenia technických problémov, kde sú jasné pravidlá (matematicky presné), tam je možné uplatniť UI bez veľkých rozpakov. Je to nástroj a nástrojom by mal ostať.   

Ak sa vezmú všetky (ľudské) vedomosti sveta (internetu) a spracujú sa tak, že bude vytvorená nová syntetická múdrosť, bude to umelá inteligencia, alebo niečo ako bravčový guláš z kvalitných surovín? Kto bude kuchár a kto dodá suroviny, kde sú ľudskí autori? UI zrejme žiadne vlastné ciele nemá a to je dobre, len tie vložené a v tom je isté riziko. Ciele sú ľudské, to znamená, že môžu byť dobré aj zlé. 

Dajú sa morálne zásady, slušnosť a emócie integrovať do umelej inteligencie? Zásady sa medzi ľuďmi menia podľa doby a podľa účelu. A tu sme u podstaty problému - kto zadá účel a teda morálku riešenia? Ten, kto vlastní zdroje, teda internet? A komu to bude slúžiť? Tomu, kto to stvoril...

Najväčšie riziko je v možnosti manipulovania verejnej mienky, teda nástroj na politické použitie. Kto dnes rozozná, čo napísal človek a čo umelá inteligencia? Možno príde doba, že sa nebude dať veriť ničomu napísanému a to predchádza chaosu organizovanej spoločnosti.   

Pohľad z iného uhla:  

Inteligencia je pojem z psychológie  a psychológia vo svojej podstate nie je len štúdium správania, ale je to aj skúmanie našich duševných procesov a príčin ľudského konania. Psychológia nie je len o vedomostiach – je predovšetkým o vzťahu k sebe samému. Ako to aplikovať na umelú inteligenciu? 

Pojem „inteligencia“ vznikol z potreby použitia psychológie v praxi. Inteligencia je vlastne niečo ako „dôvtip, pochopenie, nápad“. Inteligencia je komplikovaný pojem, pretože sa na ňu môžeme pozerať z rôznych hľadísk a teda neexistuje jednotná definícia inteligencie. 

Inteligencia ako sociálna trieda vzdelaných a kultúrne osvietených jednotlivcov, ktorí sú považovaní za intelektuálnu elitu spoločnosti. Členovia inteligencie majú zvyčajne pokročilé znalosti, zručnosti kritického myslenia a kultúrny kapitál v oblastiach ako umenie, literatúra, veda, filozofia a politika. 

Inteligencia zohráva významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky, ovplyvňovaní politických rozhodnutí a napredovaní spoločenských a kultúrnych zmien prostredníctvom svojich myšlienok, spisov a aktivizmu.  

Chceme aj toto vložiť "do rúk" umelej inteligencii?

Základom inteligencie je zrejme schopnosť myslenia a všetkého, čo s tým súvisí. A čo je to "myslenie"? Všeličo. Každé logické poznanie sa realizuje myslením. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz skutočnosti. Je to odraz podstatných vlastností príčinných vzťahov a zákonitých súvislostí v mozgu človeka. Myšlienku nemožno vnímať zmyslovými orgánmi... a to je kameň úrazu pre UI!

Umelá inteligencia je stroj. Náročný na energiu a zdroje informácií. Malo by sa k nej pristupovať z pozície neznámeho autora: Až vo chvíli, keď s nami začnú stroje vtipkovať, sa dočkáme umelej inteligencie.

Ešte názor z jednej diskusie o UI: ... umelá inteligencia len imituje inteligenciu. Imitovať inteligenciu je ťažké ale dá sa to. (stan021) 

Doslov (epilóg):

Nič z toho, čo je tu napísané, nie je výsledkom môjho bádania, je to len "guláš" uvarený z internetových vedomostí. Všetky závery z tejto úvahy sú "umelé" (myslel a hľadal som sám). Tieto laické pohľady do problematiky umelej inteligencie (UI)(AI) zďaleka nevyčerpávajú danú problematiku. Nezaoberajú sa technickou stránkou tvorby a použitia systémov UI, jej variabilitou a ani spôsobom vnímania a reakcie ľudskej spoločnosti na umelú inteligenciu, zvlášť v oblasti všeobecnej dôvery k verejným prejavom. Personalizácia (zľudšťovanie) UI do ľudskej podoby (ako v niektorých sci-fi filmoch) je preto obzvlášť zavádzajúce. Nie je tu spomenutá ani možnosť zneužitia UI.