Na prelome vekov

>>> Podľa čínskeho horoskopu som baran, prezlečený za ovcu:

Som zvláštne dieťa prírody, čo rozdáva lásku.

Na počkanie dávam dôveru a tá sa mi vracia späť.

Vo všetkom čo vidím nájdem krásu.
Som starý baran v peknom ovčom rúchu.

Rád by som vedel, kde na to chodia Číňania. Že by čítali moje blogy? Vari ich niekto prekladá do čínštiny? Priznajte sa!
A čo mi radí aktuálny horoskop na dnes? Tu je z neho malý citát:

         Milujte ľudí, zvieratá, všetko okolo, nie iba peniaze a nájdete slobodný a naplnený život.

Medzi nami, naplnený život je synonymom konca?

>>>

Dozvedám sa prekvapujúcu vec - vraj vo výške od 80 do 450 km nad zemou, v termosfére, teplota stúpa až do 1500°C a v tej vrstve lietajú kozmonauti (...). Neuveriteľné, ako to pánbožko zariadil. Sme v uzatvorenom tepelnom systéme - pekelný kotol s kúrením máme pod zemou a tiež nad všetkým hore, takpovediac v nebi sa kúri tiež. Alebo je to očistec? Asi som vtedy chýbal, keď sme sa tieto veci učili v škole na náboženstve, lebo je to pre mňa šokujúca novinka.

Vysvetlenie som našiel po krátkom listovaní na tejto stránke:

"Termosféra dosahuje do výšek až kolem 500 km. Hustota atmosféry je tady už velmi malá. V termosféře létají umělé družice a raketoplány a přitom nejsou prakticky brzděny. Teplota s výškou roste až na zhruba 1500°C. Nelze ji ale změřit teploměrem, vzhledem k hustotě se určuje z kinetické rychlosti částic."

Tak je to celkom jasné, nič nie je tak horúce, aby sme sa popálili. Vzduch má síce vysokú teplotu, ale prakticky ho tam je tak málo, ako keby tam ani nebol... Je to virtuálna, vypočítaná teplota. Ostáva mi ešte veľa na doučenie...

>>>  


Čo som vlastne tým názvom článku chcel povedať? Ani neviem, ale pri dnešných raňajkách mi napadlo, že sa končí moja éra letného času. Možno skončí skôr, ako oficiálne vyhlási EÚ. Ja sa totiž riadim ukazovateľmi: paprika a rajčina. Keď mi dozreje prvá paprika, začína môj letný čas a keď postupne vymizne zo stola posledná (spolu s kapsaicínom) a rajčinami, je to neklamný znak konca leta aj s jeho časom. Plody supermarketov sa nerátajú...

Noviny na Slovensku

Pôvodne som chcel napísať "Slovenské noviny", ale takto je to vari priliehavejšie... Chcem sa zamyslieť hlavne nad obsahom pojmu "noviny". Noviny na Slovensku nevychádzajú len kvôli spravodajstvu, toho máme nadbytok a aktuálne každú chvíľu v TV vysielaní, aj v rozhlase a samozrejme aj na internete, z ktorého čerpajú všetci...

Internet je dnes prvotným zdrojom, kto sa hrabe vo virtualite, tomu sú už aj televízne noviny zastaralé... Miesto novinám tak trochu zaberajú aj blogy. V nich sa často nájde pravda nepožutá redaktormi, je v úplne čerstvom a surovom stave, ale často aj okorenená patričnými emóciami autora...

Zdá sa, že naše papierové noviny vychádzajú hlavne kvôli mimoriadnym prílohám, tie sú ešte predajné, aj keď ich obsah nie je až tak oslnivý. Zvyčajne sa tvári aktuálne, ako napríklad teraz o tom, koľko stojí výbava školáka (a pritom stačí zájsť do "supermarketu")... K tomuto názoru ma priviedli pravidelné reklamy na noviny v iných médiách.

Pôsobí to tak, že prílohy (a tiež reklama) sú ťažiskom novinárskej práce v papierovom "spravodajstve". Z hľadiska atraktívnosti novín už spravodajstvo nie je až tak dôležité. Ešte tak bulvár a vlastná politika v komentároch a často aj skrytá v spravodajstve... Ten kto by si mal kúpiť noviny, už spravidla o všetkom vie.

Noviny už nie sú tým čím boli, potenciálny čitateľ je dobre informovaný. Našťastie pre noviny, je ešte zopár ľudí, ktorí to chcú vidieť čierne na bielom.  A aby som nezabudol, je tu ešte šport v novinách a aj ten u veľkej časti populácie píše históriu...


______________
Wikipedia: A newspaper is a regularly scheduled publication containing news, information, and advertising. 
Po slovensky aj: úloha novín je spravodajská, relaxačná, náučná, popularizačná, a iné.
Noviny sú hmotnostne ľahká publikácia na jedno použitie (v minulosti aj na dve), zvyčajne vytlačená na lacnom papieri...

Od rána do večera

Ráno, ako prvý vstáva básnik, na obed vedec skúma svet a večer to všetko zhodnotí filozof. Tak nejako syntetizoval kultúru Ladislav Ballek v televíznom rozhovore. Mne sa to celkom zapáčilo, lebo detstvo som mal poetické, v strednom veku som spoznával život v práci i v zábave a teraz to môžem filozoficky hodnotiť a zhrnúť do stručných poučení. Je však na mieste otázka: "Pre koho?". Tá otázka je značne podobná tej základnej a večnej: "Kto sme a kam kráčame?". Ktosi nedávno povedal, že človek si začal seba uvedomovať už pred miliónmi rokov. Je veľmi pravdepodobné, že ten proces ešte neskončil, v nás len pokračuje, sme jeho súčasťou...

   Človek však nie je živý len kultúrou, ku všetkému potrebuje energiu a často aj kultúru transformuje na vnútornú energiu... Tá je vraj fyzikálne večná a nezničiteľná. Ktovie. Tak, alebo inak, pendlujeme od kultúry k jedlu a naopak, niekedy sa najeme kultúrne, inokedy si dáme po americky "fast food".

Pred chvíľou som dopiekol domáci chlieb a dosť nekultúrne som si ho natrel začerstva a za horúca výbornou nátierkou a chutilo mi to, aj keď neviem čo sú to "topiony", riskol som...

 







Zajtra sú u nás hody, príde veľká návšteva, na stole bude kačka pečená podľa receptu z blogu i-gurmána. Veľmi nerád píšem o tom, čo bude, mám radšej minulý čas, ale dúfam, že tu nemôže prísť k omylu a kačka s medom bude super. Veď o tom až potom...

   V Česku už meteorológovia zahlásili koniec leta a začiatok jesene. Vari už leta v Čechách stačilo? Hlavne že letné búrky ustanú... U nás to môže byť inak, možno si leto na nás vyberie cezčas a aj to babie si užijeme do sýtosti. Veď už nie sme českou federáciou ani v počasí...

Cyprián a Svätopluk

Včera som namiesto vychádzky sedel. Bola to opäť náhoda, na poslednú chvíľu sme sa ocitli v kine MAX. O filme Lietajúci Cyprián som si už niečo prečítal v recenziách, vnímal som reklamnú kampaň a tiež pozitívne reakcie známych, ktorí film videli. Musím uznať, že vo filmovom marketingu sa už trochu vyznáme...

Ale nič nie je jasnejšie ako vlastná skúsenosť a prax nad teóriou. Pravda nie je vo hviezdach, ale na plátnach kín... Jakubisko nás už naučil, že film je film, aj keď čerpá inšpiráciu z histórie. Dávna realita môže byť niečo celkom iné. Teraz mi je už jasné, že film sa nemusí držať ani legendy. Veď už Jánošík to ukázal dosť jasne v mnohých spracovaniach.

Historický filmový príbeh je filmový a píšu ho naši súčasníci, je to o ich pohľade a o ich názoroch na veci minulé. Lietajúci Cyprián z filmu ma trochu sklamal. Nie herec, herecky to bolo takmer dokonalé, ale skôr mám výhrady k dynamike filmu, ktorá bola taká, že môj sused v kine si párkrát "schrupol" a mne sa tiež chvíľami otvárala sánka (zívanie je "nákazlivé").

Marketing bol úspešný, kúpil som si lístok do kina (5 €) a to ostatné už nie je podstatné, prežil som. Vcelku to bol dobrý film, ale v mojej stupnici filmárskej kvality sa umiestnil len v oblasti slušného priemeru. Veď je náš, aj keď Cyprián nakoniec neletel na krídlach podľa Da Vinciho, ale skončil ako neúspešný paraglidista...

Už sa teším na nový Jakubiskov film o Svätoplukovi.  Jakubisko by sa však mal poponáhľať, kým sa Svätoplukov kôň na hrade nesplaší.

Bola by to hanba, keby sa medzičasom podarilo "sochoborcom" Svätopluka odstrániť a je mi úplne jedno, ako ho sfilmuje Jakubisko - či to bude kráľ, alebo "len" veľký panovník starých Slovanov (Sclavus), či starých Slovákov (Sclavus).

Keď sa nad tým problémom zamyslím "historicky", vlastne národy v tom čase vôbec neboli jasné, šlo o teritóriá  a panovníci komunikovali v latinčine, takže pena na ústach je úplne zbytočná na oboch stranách. Ide len o slovíčka a zástupný problém...  Svätoplukova doba bola zlatým vekom malej globalizácie, ktorá logicky zanikla.

O prachu a čase

"Prach si, a na prach sa obrátiš". Je to veta pripomenutia márnosti všetkého nášho úsilia na tomto svete, je to aj o tom, že naše telo je pominuteľné. Je to aj o tej "špirále", ktorú spomína vo svojom článku Vlado Gregor. 

Pri pohľade na všeobecnú skromnosť a uniformitu textov na náhrobných kameňoch som sa zamyslel a napadlo mi, prečo tam o človeku, ktorý odíde z nášho duchovného sveta, neuvádzame viac faktov z jeho života? Obvykle je tam meno, rok narodenia a rok úmrtia, prípadne nejaký verš bez historickej hodnoty. (Hviezdička - krížik podľa symboliky, ale správne by tam mala byť hviezdička aj na konci, lebo každý koniec je aj začiatkom...)

Nebolo by zaujímavé zanechať viac informácií budúcim generáciám historikov? Aspoň základné údaje, kde sa narodil, kde pracoval, kadiaľ v živote chodil, ako pochodil, čím sa vyznamenal, čo spôsobil...? (Koľko blogov napísal... :).

Čím viac som túto tému v duchu spracovával do konkrétnej podoby, tým viac sa zvyšovala moja  pochybnosť o dôležitosti priebežných faktov zo života človeka pre všeobecnú informáciu o súčasnej spoločnosti a civilizácii pre budúce generácie.

Je pravdou, že sme nadšení aj z úplne banálnych textov, vykopaných spopod nánosu vekov, ale predsa... Jednoduchosť a uniformita nápisov na náhrobkoch sú zrejme aj vyjadrením istej rovnosti v hodine smrti, návratom k prachu.

Trvanlivosť náhrobných kameňov a nápisov na nich je tiež z pohľadu ďalekej histórie veľmi krátka, zvlášť keď si uvedomíme, že spoločnosť si vyberá a uchováva na všetkých možných médiách dôležité informácie. Archívy sú preplnené, lenže je tu aj skúsenosť z Alexandrie, archívy nie sú večné...

Nepredvídané katastrofy a zlomy často zmenia všetky naše predpoklady, čo sa malo zachovať, to sa zničí - len náhoda rozhodne o tom, čo prežije budúce veky. Možno teda aj tie mená a letopočty sú z pohľadu histórie tak trochu trúfalosťou - kockou, ktorú hádže čas...