Evolúcia

Keď sme boli malí, teda až do vyvrcholenia puberty, nosili sme zásadne trenírky. Červené, modré, maximálne biele s lampasami. Na telocviku, alebo aj inde, bolo hneď jasné, kto je ľavičiar a kto pravičiar. Ja som bol vždy vľavo... Neskôr prišli slipy, takže delenie na pravičiarov a ľavičiarov skončilo. To by sme mohli považovať za prirodzený vývoj, teda evolúciu.

Evolúcii sa vymyká to, čo sa stalo s bielizňou a šatstvom v novodobej histórii v časoch moderného ľudového kapitalizmu. V šatstve a v bielizni vždy bola nášivka s logom výrobcu, prípadne s pracími odporúčaniami vzadu a hore, na golieri v strede. Všetko bolo jasné aj pri obliekaní. Až do revolučných zmien súčasnosti. Táto "revolučná" doba ma stále trochu mätie, najmä pri obliekaní, lebo sa nachádzame v prechodnom období. 

Niektoré nášivky sú ešte po starom v strede a vzadu, iné sú vľavo a dolu. Zdanlivá maličkosť, ale signalizuje príklon k ľavičiarstvu. Aj v politike je to tak, úspešné môžu byť už len ľavicové strany (otázka je len to, čo je to ľavicová politika). Trochu som na pomykove, ako je to s našou ľudovo-kapitalistickou armádou. Vlastne my už armádu nemáme, len profesionálne odzbrojené sily Slovenskej republiky.

Možno sa v ozbrojených silách tiež niečo zmenilo (okrem výzbroje, zmenou svetových strán), kedysi za čias ČS ľudovej armády sa začínalo pochodovať vykročením ľavou nohou a poddôstojníci vykrikovali "levá, levá..." Nie je mi jasné, čo kričia dnes. Ako sa v tomto zjednotili s členmi paktu? Možno "pravá, pravá...", ale vlastne, keď sa v oblečení prechádza na ľavú stranu, mohlo by sa aj pochodovať ľavou nohou... 

U vojakov však nie je dôležité, ako pochodujú, ale kam smerujú a či majú nabité.

Medveď vs. tučniak

Hľadal som v obchode letnú nočnú košeľu. Nerád spím v pyžame, najmä doma a v letných horúčavách a spať len tak, hore bez je mierne rizikové, občas sa vyskytne prievan. Super výrobok mi ponúkli od tradičnej slovenskej firmy "Slovenka". Lenže, chyba lávky, ako sa hovorí v Česku - na prsiach je nažehlený farebný výjav s tučniakom a s tromi malými tučniačatmi. Nieže by to nebolo pekné a vcelku aj vkusné, ale...

 Ale prečo slovenský výrobok s tučniakom, keď máme nášho obľúbeného predátora (vegetariána) medveďa. Je už dosť dlho slušne mediálne propagovaný, tak prečo nie na košeli? Celkom bez srandy si myslím, že by tá nočná košeľa išla na dračku. A možno aj všeličo iné s medveďom. 

Tento moje foto dreveného medveďa, ale tiež naháňa strach (Reštaurácia Žákovič, Trenčianske Bohuslavice). Našli by sa aj mierumilovnejšie medvedice aj s medvieďatami. Hor sa fotografi na medveďa (ale opatrne)!

 

Varené zemiaky

Varené zemiaky sú novým úzkym profilom reštaurácií na Slovensku. Stalo sa mi už 4x (na rôznych miestach), že mi namiesto varených zemiakov priniesli bravčový rezeň s hranolkami, opekanými zemiakmi, alebo s "americkými". (Batáty ešte našťastie nie). Dúfam, že v tom nie je žiadna politika. Štatisticky je to len kvapka v mori, ale už na ďalší prieskum tejto otázky nemám chuť (dám si palacinky), varené zemiaky nechám na amerických vedcov...  

Čiste technicky, s varenými zemiakmi je robota, treba vodu, v ktorej sa varia priviesť do varu a držať ich tam cca 30 minút (energetická náročnosť). Samozrejme, že vodu nemožno zabudnúť posoliť, inak zemiaky nemajú chuť. Naopak, opekané, americké zemiaky a hranolky sú asi uskladnené ako polotovar v mrazničke, stačí vybrať príslušnú dávku a hodiť ju do stále rozpálenej fritézy (predpokladám) a za chvíľu to môže ísť na tanier. 

Ale k vyprážanému rezňu sú hranolky, opekance, či americké zemiaky suché a dvojnásobný horor. Najlepšia je zemiaková kaša (ale proti "gustu" a chuti nikoho nič nemám :).

363

Klamlivý titulok článku sa nemusí oplatiť, ale skúsil som. Nechcem totiž písať o paragrafoch, lebo to nie je moja doména, ani ten, toľko omieľaný 363. Skôr by som sa chcel pozrieť na zúbky televíznym moderátorkám. Upútala ma moderátorka (sympatická dáma s perfektným účesom) v spravodajstve. Viedla vzdialený rozhovor na výsostne odbornú tému, v ktorej asi ani ona nie je celkom doma. 

Moderátor nemusí byť odborník na všetko, ale otázky, ktoré ona kládla druhej strane boli odborne tak fundované, až to pôsobilo dojmom, že vie viac, ako ten, ktorého spovedá. Preto z toho plynula istá nevyváženosť - kto koho vlastne spovedá a kto tie pojmy vysvetľuje nám laikom.

Asi to čítala z čítačky a niekto jej to pripravil (možno ona sama). To by mi nevadilo, len ten herecký prejav bol tak priezračný, že to pôsobilo neprirodzene. Skôr by som prijal. keby mala v ruke papier a akože sa tam občas pozrela. To by bolo fajn. Sú situácie, kedy papier nepustí... Pamätáme si ešte na "naivné" otázky, ktoré kedysi úspešne kládol pod lampou istý, kedysi slávny moderátor. Možno trochu tej úprimnej naivity, ktorá sa očakáva, by bolo na mieste aj v spravodajstve (všetko s mierou).

Nemenujem tú televíziu, aj keď by som mohol, lenže ja už koncesionárske poplatky neplatím, aj keď som poberateľ elektriny. 

Ešte k tomu číslu "363" - viem, že za čísla už padol nejaký rozsudok, dúfam, že toto číslo je aspoň zatiaľ bez poškvrny. Lebo čísel je veľa a aj paragrafov, na ktoré platia iné paragrafy a tak podobne  a tak ďalej... 

Stereotyp (psycho)

Oficiálnu definíciu stereotypu podľa Wikipédie radšej nebudem citovať, je príliš zložitá, ale to nevadí, budem radšej voľne uvažovať o význame stereotypu, respektíve o dôležitosti zbavovania sa stereotypov, ako o tom píše Adam Grant v knihe "Ešte si to premysli". Inak povedané, tvrdí, že zmeniť názor na vec je prirodzené a vhodné, ak sa zmenia vonkajšie podmienky a fakty. Nemeniť názor je vraj pohodlné.

Pravda je, že knihu som ešte neprečítal, tak zatiaľ iba voľne fabulujem o jej obsahu vychádzajúc z prvých 10 strán. Aj tak sa mi zdá, nabádanie na prispôsobovanie vlastného názoru zmeneným podmienkam ako zásah do (vlastnej) osobnosti. Ak by to bolo vyžadované tlakom zvonka, mohlo by to byť považované aj za manipuláciu zvanú niekedy aj "brainwashing", takže pozor!  

Kedysi sa hovorilo: "dôveruj, ale preveruj! Aj to, čo na prvý pohľad vyzerá ako fakt (lebo čert nespí), môže byť aj niečo iné. Moderné "hoaxy" sú guľaté a túlajú sa svetom (aj internetom) krížom, krážom. Pri čítaní psychologických kníh platí dvojnásobne zásada opatrnosti pri preberaní názorov autora. Poučiť sa áno, ale vnímať kriticky, s nadhľadom. Spomínam si na Freuda, ako pri formulovaní svojich teórií o psychoanalýze menil svoje názory podľa aktuálnych nových poznatkov, takže aj on. 

V tejto oblasti psychológie nikdy nie sme na konečnej. Všetko sa hýbe, plynie a vyvíja sa. Uvedomme si, že nesprávne uchopená, cielene manipulatívna psychológia (so zlým úmyslom) môže byť v dnešnej dobe svetovlády prostredníctvom médií, aj zbraňou typu HN.  Ešte raz sa na záver ospravedlňujem autorovi knihy, ktorú ešte len budem čítať, je v tom úplne nevinne. Veď uvidíme keď dočítam, ešte si to premyslím...