V rámci vychádzky

Som stále na péenke ale dnes mám povolenú vychádzku, tak som si zasurfoval na nete. Otváram prvý balíček a chutná to ako čokoláda... Je to česky, ale hezky - poviedka na iný spôsob, žiaden literárny skvost, ale má to moment, ktorý ma rozosmial...

„Přítelkyně začala ihned vyvádět, jako když ji na nože bere, ale on si toho nevšímal. Jen se soustředěně díval na svoje prsty a potom je, beze slova, pomalu a rozvážně olíznul.

Keď sme už v češtine, natrafil som na český slovník cudzích slov. Neviem, či je na internete slovenský, nenašiel som ho, ale v prípade núdze sa môže hodiť aj český. Pre nás, čo sme boli odkojení na prsiach Česka i Slovenska to nie je problém.... Ale ak niekto chce porozumieť našim južným susedom, má k dispozícii aj online slovník slovensko-maďarský.

Aj mladý človek si môže položiť vážne otázky a vypísať ich vo svojom blogu. Prečo je to tak?
Aj mladý vek má svoje krízy, ktoré sa starším možno zdajú malicherné. Keď som si prečítal, ako opisuje chymera svoju "oneskorenú pubertu", ako krízu mladého veku, zapáčila sa mi tá úžasná detská úprimnosť, napriek hroznej gramatike..

Začal som čokoládou a skončím s rumom a čokoládou... Pri čítaní básne Rumový dezert (bez formálnej úpravy) som mal pocit, že som sa ocitol v Kovačici, kde naivní maliari maľujú svoje naivne krásne obrazy.

Na koniec dôležitá informácia: dnes je 28. apríla 2007 a do konca roka ostáva ešte 247 dní... :)

Neklopte...

nezvoňte, nevolajte... na blogu som PN...

Polovičná sauna

Sauna je teplo, je horúco, je slnko. V mojich predstavách je fínska sauna... Prvá bola v Piešťanoch, raz na Vianoce. Okolo ochladzovacieho bazénika bol sneh a my bosí a nahí. Prvý dojem bol veľmi dobrý. Prvá sa navždy zapamätá, ako prvá láska, alebo stužková...

Nebolo ich až tak veľa, ale mal som ich rád, doma, na dovolenkách, v rámci rehabilitácie a raz dokonca vo Fínsku, na brehu jazera pri polárnom kruhu. Moje sauny... Sauna je síce teplo, ale bez kontrastujúceho ochladenia nie je kompletná. Takú polovičnú, možno zažiť aj tu doma, v letných horúčavách. Auto odstavené aspoň hodinu na poludňajšom slnku, to stačí...

Mám to rád, sadnúť si za volant, ktorý pálí, že treba ruky prekladať, okno nechať zatvorené a vnímať horúčavu, malý súkromný tropický svet. Nemusí to trvať dlho, stačí 5 minút, potom vyvetrať...Už sa teším na leto, ktoré sa začiatkom tohto týždňa pripomenulo. Aj som sa cestou z práce už dvakrát polovične saunoval...

A tento poznáte?
- Viete prečo na svadobných oznámeniach bývajú zobrazené dve obrúčky?
- Lebo to vyjadruje počiatočné skóre 0:0 ...

.

Piata sila

Prázdno je nič, vákuum, vzduchoprázdno, medzihviezdny priestor a niekedy aj prázdna hlava, ale aj tam, kde nič nie je, aj tam vraj niečo je - sú tam "štruktúry vákua", v ktorých je zapísaný celý paralelný svet od počiatku vesmíru, aj naša pamäť...

Môj vtipný kolega kedysi, hlavne pri posedení v krčme hovorieval, že nieto väčšieho blázna, ako keď je fľaša prázdna a pre istotu objednával ďalšiu... Ale nie o tom som chcel...

Nie o tom som chcel... to je super veta, keď som už o tom popísal tirády..... Oci, mám AXU, do uší mi práve tlačí kaleráby nejaký herec, len neviem prečo s tým nejde k lekárovi, možno sa to dá liečiť.. Nemám rád tú blbú reklamu, mám radšej tú inú, kde sa všetci rehocú na bankových úrokoch v tej "inej" banke.

Včera som čítal pekný blog, vlastne spot, či článok.. Veľmi pekné prirovnanie tam bolo, také čo má isté súvislosti s týmto mojim dnešným písaním... nebudem na seba viac prezrádzať, radšej si prečítajte originál.... Na ukážku krátky úryvok:

...V tej príjemnej nálade, má zrazu človek chuť sa rozprávať. Alebo možno skôr len rozprávať .... povedať celému svetu každú hovadinu, ktorá ho v tej chvíli napadne... (Vlastimil Knotek)

Tak to je na dnes celé.. ale ak si prečítate odporúčaný originál, všimnite si hlavne pasáž nasledujúcu po tomto úryvku. Bez urážky, má to čosi do seba, je to celkom trefné... Mne to spôsobilo silný vnútorný sebakritický úsmev...

.

n+1

Kto som, neviem
a nikdy sa to nedozviem..
Viem len, že nie som začiatok
a nie som ani koniec..
Som n-té pokračovanie..

Madžáz

O práci ani slovo, to som už sľúbil, navyše mám 5 dní pracovného voľna... Je to niečo ako dovolenka, ale neplatená... Môj šéf (a dvaja kolegovia) náhle odleteli do teplých krajín a zabudli mi nachystať robotu... Aj sa teším, samému by mi tam bolo smutno.

Dnešné odpoludnie teda začalo radostne a pokračuje to ďalej. Vrátil sa mi stratený syn Madžáz. Po mnohých rokoch, ktoré ani neviem spočítať, už som ho niekoľkokrát hľadal, až dnes prišiel sám. Vlastne ho doniesla naša bývalá susedka, že robila doma poriadky a tam ho našla, aj si spomenula, odkiaľ ho má... a tak je tu...

úryvky z Madžáz - M E L Ó D I E

Už sa chcem vrátiť z cesty lásky clivo,
vzdialený poznať lásky príťažlivosť.
Chcem človeka, čo pozná bôľ jak srdce,
na ceste lásky hviezdu, čo by viedla.
Vravia, že cieľ môj tam, kde býva ona,
a ja veľakrát už prešiel vedľa.
Chcem potrestanie, také potrestanie,
ktoré ma znovu zvedie páchať viny.

...

Toľko je radosti, že srdcu šalieť chce sa.
Hľaď, koho konečne privítal náš dom!
Krčma sa vo víne topí a celá plesá,
kvety sú pohármi a fľašou každý strom.
Tie kvety v záhrade neboli predtým šťastné
a nikdy jarné dni neprišli tak krásne.

...

Zasa vlak odchádza do noci bezútešnej,
do tmy a polnoci unáša svoje piesne,
hrá, píska, tancuje, koľajnice to bolí,
odnáša chlad vetra z vysokých hôr i polí.
Je ako vo vetre prudká a večná pieseň,
je ako vo vetre šumenie dažďa v lese,
ako chór anjelov, spev, ktorý spieva vlna,
tisíce pesničiek, čo jeden nápev plnia,
je ako pieseň, čo uspáva sladké deti
a devám do spánku v májových nociach svieti.

...


Madžáz
Asrárulhakk, *1915 – †1955, urdský básník

Madžáz - Melódie
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960
Preklad: Nasír Ahmed Zoberi
Prebásnil: Ján Majerník

Keby všetci...

Profiblog radí, nepísať spoty v presných intervaloch, nepísať rovnako veľké a nedávať príliš veľké množstvo reklamy... Najľahšie sa mi dodržuje posledná vec, najnovšie aj prvá, len minulý týždeň som sa skoro presne triafal do 24 hodinovej frekvencie. Polepším sa...

Povedal som, že už nebudem toľko písať o mojej práci, ale dnes som mohol byť svedkom, alebo aj účastníkom nešťastnej udalosti na rýchlostnej ceste pri Seredi. Možno práve svojmu šéfovi vďačím za to, že ma zdržal v práci kategorickou požiadavkou na dodanie výsledku môjho snaženia ešte dnes.

Pred Vlčkovcami nás policajti nasmerovali na vedľajšie cesty, takže do Serede som sa dostal po málo používaných cestách tretej triedy. Plne naložený nákladiak s vlekom nás dosť dlho poprašoval zvíreným prachom, našťastie na jednej križovatke zastal a pustil nás dopredu, ani on nevedel, kadiaľ do Serede, tak som mu len ukázal na komíny bývalej Niklovky..

Tragická nehoda mi pripomenula a dúfam, že nielen mne, že na tejto ceste sa to naozaj preháňa s rýchlosťou. Ráno, aj po práci sa naháňame v blízkosti maxima 120 - 130 a to nehovorím o tých nad 140 km/hod... Ako by sme nevedeli, že práca nie je zajac a neutečie. Budem si to od zajtra pripomínať. Len keby tak všetci chlapi za volantom.... aj ženy.

Stretol som priateľa...

Moje včerajšie zaujatie básnickou zbierkou Štefana Chrappu "Na obojku" sa stretlo so zaujímavými ohlasmi. V článku (knihy.sme.sk), na ktorý upozornila aventerra sa spomína novšia kniha "Chudoba, psy, mrzáci" sú informácie o autorovi a článok sa končí slovami:

...napriek všetkému, Chudoba, psy, mrzáci tohto nepochybne talentovaného básnika, je zbierkou zaujímavou. A vonkoncom o nej neplatí, že...:

prázdne verše
prázdnych básnikov,
budú donekonečna zapĺňať
prázdne knihy
v prázdnych knižniciach.

K tomu pridávam ešte krátku báseň z tejto novšej knihy...

Stretol som priateľa

Kedysi sme si boli blízky.
Teraz si nemáme čo povedať.
Stojíme na opačnej strane,
ale názory nie sú to,
čo nás rozdeľuje.
Je to divoký vzdušný vír,
ktorý sa usadil
v okolí našich úst.
Nedovolí,
aby sme opäť našli
spoločnú reč.

.

Hovoriť neznamená...

Zvykol som si na piatkové voľnejšie blogovanie, rád by som aj teraz, ale mi nedá aby som celkom vážne nezacitoval z básnickej zbierky, ktorá sa mi dnes dostala ako zázrakom do rúk a už letmé pohľady ma, presvedčili, že tie básne prečítam ako dobrodružný román... lebo sú o živote, takom obyčajnom, až to udivuje. Ak dovolíte, na dnes len niekoľko slov...

HOVORIŤ NEZNAMENÁ MILOVAŤ

Ak dokážeš lásku
opísať slovami,
všetky jej odtiene,
všetky jej kúty,
potom asi
nevieš milovať.
Láska sa do slov
uväzniť nedá...

Štefan Chrappa: Na obojku, Vydavateľstvo LIMERICK, Bratislava 2001

Dosť ďalších mojich slov, dnes večer budem lietať na krídlach poézie...

Všedný deň

Všedný deň... by sa mal podobať mnohým iným. Tak neviem, či ten dnešný bol všedný... V Trnave na (malom) kruhovom objazde, niekomu vyletelo zadné sklo, keď ktosi iný do neho zozadu narazil, prípad vyšetrovala polícia, aj policajné auto odstavili v kruhu, našťastie je tam ešte odbočovací špeciál ...

Mal som šťastie že som nezachytil trnavskú dopravnú špičku. Z práce som zdrhol už o 14:00, lebo sa vyskytla neprekonateľná prekážka v osobe upratovačky... Vydržal som, keď mi handrou behala okolo klávesnice a siahla mi aj na rám monitora, ale keď spustila svoj starý vysávač, začal som baliť svoje krámy... Len neviem, či je to ešte vysávač, keď fúka do vzduchu viac starého stuchnutého prachu, ako nasáva z podlahy...

Naozaj to nepreháňam, mám na to nos. Som na ten prach citlivý (niekto by povedal, že alergický, ale ja nemám rád ten výraz). Cítim ho v nose i v hrdle, dusím sa. Nie fyzicky, ale psychicky ma gniavi ten pocit, že dýcham prach, preto som sa rozhodol s prácou pre dnešný deň skončiť. Zajtra navrhnem šéfovi, aby firma kúpila poriadny vysávač.

Alebo radšej nie, lebo určite by chcel, aby som mu to dal písomne s vyčíslenou ekonomickou výhodnosťou a s porovnávacími variantmi, on totiž potrebuje mať v ruke papier s číslami...

Alebo sa pohádam s upratovačkou a bude upratovať len v mojej neprítomnosti...? Len ako na to, keď som tak dobre vychovaný... a zdá sa, že ona tiež...

.

Domov

V cudzine rýchlo plynie čas
a raz príde na pretras
tá zradná, ťažká otázka:
Kam podel sa život náš?
Toto sme vôbec nechceli!
Len zarobiť si na dom, na deti
a rýchlo sa vrátiť späť
tam kde je domov odveký
a žiť sladko medzi svojimi...

Inšpirované zbierkou Príležitostné básne a nádherným článkom Evky Cucurachi Kde je domov? objaveným v archíve...

Kde je môj domov, často pýtam sa.
Nuž, všade tam, kde žiť dá sa.
Kde chlieb ti s úctou podajú
a slušne sa k tebe správajú.
Kde priateľov dobrých nájdeš snáď
o svoje deti sa nemusíš báť...

(zo zbierky JJM)

Deň po...

Je po Veľkej noci, opäť sme prežili pekný rodinný sviatok. Možno nie všetci, lebo ak by sme urobili štatistiku názorov na sviatky Veľkej noci podľa článkov na blogoch, možno by to nevyšlo v prospech sviatkov.

Každý má právo na svoj názor, našťastie blogy nie sú prieskumom verejnej mienky, aj keď ju svojim spôsobom odrážajú. Ja som bol vďačný za 4 dni voľna, lebo týždeň pred sviatkami som mal síce kratší, ale náročný.

Ťažiskom našej Veľkej noci bolo rodinné stretnutie, spojené aj s tradičným "veľkonočným" pochodom na niektorý slovenský vrchol..

Podarilo sa aj v aj tento rok, počasie bolo ako na objednávku, jediné čo ma trochu sklamalo, boli lesy na strednom Slovensku, ktoré ešte nezačali naplno zelenieť, tak celkový ráz lesa bol vlastne jesenný... Stromy priesvitné, lúky vysušené, len miestami sa slabo začala presadzovať zelená tráva.

Našli sa jarné kvietky, hlavne Záružlie močiarne a Prvosienka jarná, ale aj iné. Výhľady do okolia na celkom slušnú vzdialenosť... O apríli som mával inú predstavu, považoval som ho za najkrajší mesiac v roku, ale zdá sa, že tento rok príde trochu opozdený, možno až v máji...

Apocalypto - bol som v kine

Vraciam sa ešte raz k filmu Apocalypto, tentokrát s vlastným názorom a dojmami. Film patrí k tým s veľkou reklamou, k tým o ktorých sa veľa píše.

Mám dojem že film verne zobrazil všetko to, čo som už v minulosti o kultúre Mayov čítal. Mel Gibson asi čítal tie isté knihy ako ja - svet má dnes jednu kultúru a ľudstvo jeden pohľad na svoju históriu vytváraný postupne filmovým priemyslom (napriek množstvu teórií a slobode slova i názoru). Po tej stránke sa teda prekvapenie nekonalo.

Film bol akčný od začiatku do konca, bol to príbeh strhujúci až hrdinský. Netrápilo ma, nakoľko je podobný skutočnosti, lebo pôsobil vierohodne. Reči o krutých scénach... akosi to išlo mimo mňa, boli tam scény, ktoré naozaj boli drastické, ale už sme asi dosť "vypreparovaní" na filmovú krutosť, tak to už tak nedvíha zo stoličiek.

Film neukázal veľa z predpokladaného spôsobu života Mayov, bol to len krátky úsek, jednostranne zameraný na jednu udalosť s jej súvislosťami. Krutosť Mayov vynikne v porovnaní s našim pokojným životom, ak ju však porovnávame s konaním našej civilizácie pri osídľovaní Ameriky, počas "našich" vojen, tak neviem...

V dnešnom chápaní je to vlastne vojnový film a práve táto podobnosť s realitou nedávnou i súčasnou ma priviedla k myšlienke, ako málo sa konanie ľudstva od čias Mayov (Sumerov, Filištíncov... a pod.) zmenilo v čase kríz a vojen. Zmenili sa prostriedky, ale podstata, snaha zabíjať a získavať životný priestor sa nezmenila.

Apocalypto

.

Candle and Wind

Tak nejako by sa dal pomenovať dnešný deň. Vstal som skoro ráno, bez budíka, len tak zo zvyku. Možno sa zo mňa stane ranostaj, už na sebe pozorujem, že menej ponocujem... Ale to sa ešte môže vrátiť do starých koľají, prácu nechám iným a ja obnovím svoj nočný život.

Včera, pred spaním ma trápil jeden problém, na mojom najobľúbenejšom fotoaparáte (jedinom) sa odlomila časť držiaku dvierok batériového priestoru. Hrozilo vypadnutie akumulátorov a spôsobovalo to aj výpadky napájania a stratu dát.

To ma trápilo večer pred spaním, čo s tým? Dať do opravy, znamená byť dlhší čas bez aparátu, nehovoriac už o tom, že by to stálo niekoľko tisíc... Ráno som vstával v dobrej nálade, len som nevedel, či je na príčine príjemný sen, alebo niečo iné. Asi to bolo oboje...

Skrátka, dnes je taký deň, že dostávam darčeky... Jedným z nich bola aj košeľa, v ktorej boli použité špeciálne formovacie spony, na prvý pohľad, po malej úprave vhodné ako východiskový materiál na opravu dvierok na foťáku..! Začal som zhlboka dýchať, aby som nič nepokazil a po raňajkách som sa na 10 minút stal servisným technikom Olympusu....a ... dielo sa podarilo, nové riešenie je lepšie a spoľahlivejšie ako originál...

Ďakujem všetkým, ktorí mi dnes gratulovali k narodeninám...

Sviečku na torte sfúkne môj vlastný "wind" a pripijem si na vaše zdravie nápojom starých škótskych pašerákov "Old Smuggler"... lebo som sa nenápadne prepašoval do nového roku svojho života (n+1).

Na zdravie.


.

Dnes prvýkrát

Ako takmer každý deň, aj dnes som sa na vrátnici podniku kde pracujem zapísal do do "knihy návštev" a ako vždy, som bez vyťahovania preukazu (veď už ma poznajú...) pokračoval ďalej, len som ešte pozdravil vrátnika. Keď som prešiel zo dvadsať metrov od vrátnice, niekto sa za mnou náhlil a zastavil ma. Bol to vrátnik z vrátnice a hneď mi položil zásadnú otázku:
- Kam idete?
- Predsa do práce, veď som sa zapísal do knihy a chodím sem už mesiac...
- Ale ja vás vidím prvýkrát, nedal sa vrátnik
Radšej som vytiahol môj firemný pracovný preukaz. Nedôverčivo si ho obzeral a neostalo mu nič iné, len ma nechať kráčať ďalej... Aj tak mi bolo jasné, že chcel ešte vidieť môj preukaz totožnosti, kde je aj fotografia, ale na to už asi nemal odvahu...

Pointa? Včera som vymenil svoju hlavu s dlhými vlasmi, ktoré ma už omínali, za hlavu takmer bez vlasov "hore bez"... som skoro dohola... som teda iný človek a hneď taký mylný dojem... Na holé lebky si musia dať strážnici bacha... :) a ja sa cítim ako znovuzrodený...

.

Veľkonočná akcia

Od včera mám nahodené letné pneumatiky, tak prosím (koho?), zimu už nevracajte späť... Nejde mi vôbec o globálne otepľovanie, iba o také malé, lokálne a sezónne.

Kvôli prehodeniu gúm som obehal dva pneuservisy a všade to vyzeralo najmenej na hodinu čakania.. Aj v tomto sa správame tak trochu stádovito. Na tretí servis som zabudol, ale vo štvrtom, na okraji mesta som dobre pochodil. Hneď som bol na rade, mal som šťastie, lebo technik sa sťažoval, že už má od rána za sebou 40 prezutí a práve to chcel zabaliť.

Keď už bolo auto na nosidlách, napadlo mi, či mám dosť peňazí, lebo poslednú tisícku som rozmenil pred pár dňami a odvtedy som bankomat nestretol... Do sumy, ktorú požadoval servisman, mi chýbala dvacka. Mávol nad tým rukou a dal sa do práce. Na záver ešte ručne skontroloval dotiahnutie skrutiek, aby bola istota.

Platil som celou svojou papierovou aj mincovou hotovosťou, dokonca v tom bola aj jedna zahraničná minca navlas podobná nášmu päťdesiathalierniku, ktorú som, ani neviem kde dostal. Výborný malý servis, kolesá mám perfektne vyvážené, hneď som ich vyskúšal až do úrovne 140...

Ženy majú umyté okná, nachystané recepty, ja mám pripravené auto na veľké Veľkonočné voľno... Vraj sú pripravení aj policajti, preto vyhlásili špeciálnu akciu o Veľkonočné vajíčko a šibáky. My spravodliví sa ich báť nemusíme, len dúfam, že si nachystali aj veľa vody pre dievčatá...

SUDOKU

Sudoku, zábava pre tých, čo práve nemajú možnosť robiť niečo užitočné. Skúšal som to, ale podarilo sa mi vyriešiť len tie najľahšie... Dnes v práci (prosím, neprezraďte ma) som vytvoril svoje prvé sudoku. Trvalo to asi 5 minút, takže som svojho kapitalistu až tak o veľa neobral.. :)

Tak posúďte, či je to moje prvé ľahké... Aby ste nepovedali, že to nechám len na vás, idem to skúsiť vyriešiť aj ja... Myslíte si, že to budem mať ľahšie? Sľubujem, že do ťaháku sa nebudem pozerať. O pravidlách hádam netreba... Tu je moje sudoku č. 1:




Ak by ste toto moje zamietli, môžete si vybrať iné, online sudoku...
...

Nedeľná chvíľka poézie

Úderom dnešnej štrnástej
pritlačil sused, vrták na panel.
Do ticha rachot kladiva
ako keď zubár vŕta zaživa...


.

End of blogging

"Bloging je koniec-koncov veľmi osobné a spoločenské médium, a čím viac sa budete odhaľovať, čím viac o sebe napíšete, tým jedinečnejší bude váš blog..." čítal som to u Martina Pilníka a on zase inde...

Ľahko sa to povie, ale písať svojsky, jedinečne je len jedna stránka veci. Dôležitá je, téma, obsah aj forma. Ak to všetko zvládate na jednotku, ste majster písma. Vaša téma môže zaujať a spôsob jej spracovania sa môže priblížiť akejsi oficiálnej amatérskej publicistike, ktorá sa "tvári" ako noviny, alebo časopis.

Občas sa mi podarí zareagovať na spoločenské témy a udalosti, ktoré práve poletujú vo vzduchu, ale snažím sa pri nich byť osobný, vyjadriť vlastný názor, alebo sa im radšej vyhýbať. Blogovanie je komplex čítania i písania, mne fakticky nahradilo noviny. Celosvetové i naše domáce témy sa premelú v rozhlase a v TV niekoľkokrát za deň, tak načo ešte čítať to isté...

Internetové vydania novín čítam len výnimočne, príležitostne a cielene pri téme, ktorá ma zvlášť zaujala. Politika na blogoch je zväčša naivného typu a zvlášť výlevy na blog.sme sú často detinské a niekedy pripomínajú dávnu minulosť... Kto to zažil, vie o čom hovorím. Škoda čítať...

Správa z netu:

Analytici očakávajú, že Blogging vyvrcholí v roku 2007, keď počet blogerov dosiahne 100 miliónov. Príťažlivosť blogovania začne klesať a blogeri budú rušiť svoje osobné online denníky. Nových autorov bude menej ako tých, čo s blogovaním končia. Počet bývalých blogerov narastie na 200 miliónov.

V čom je pointa môjho dnešného spotu? Rozhodol som sa, že s blogovaním skončím.....
Majte sa tu dobre, milujte sa a množte sa.