80 rokov

Nie, nejde tu o moje okrúhle výročie, ale o nedávne 80. výročie začatia SNP. Už dávno som v (S)TV nepozeral oficiálne prejavy tak dlho ako teraz. Napriek tomu, že boli oficiálne, boli ľudsky zrozumiteľné a to sa dalo počuť naposledy v 68. roku a odvtedy dlho nič podobné. Dúfam, že to neskončí ako vtedy zásahom "spriatelených" armád. Zdá sa, že tie najviac "spriatelené" by boli v prvom slede, tak ako vtedy, ale stačilo spomienok na minulosť, dôležitá je budúcnosť. 

Vydržal som pri týchto oslavách sledovať dokonca aj 2,5 hodinovú vojenskú prehliadku. Moskva nám ju iste závidela... Keď si to tak spočítam, naša armáda (cca 3000 vojakov) plus zastúpené malé jednotky NATO, tak potom to netrvalo až tak dlho. Trochu mi vadilo, že sa tá kolóna pestrej zmesi vojenských útvarov a armádneho vybavenia vlečie tak pomaly. Keby boli trochu zrýchlili, mohli tú prehliadku skrátiť na polovicu. 

V každom prípade, nová STVR si zaslúži odo mňa prvú veľkú pochvalu za zvládnutie tohto dňa. Všetko bolo vyrovnané, vyvážené a pekné. Bola tam aj hra na city, aj informačná náplň. Konečne vieme, kde sú dislokované naše vojenské útvary... Nebudem ich menovať, všetko bolo v komentároch. Chýbalo mi trochu viac informácií o cudzích vojakoch u nás, napríklad počty, umiestnenie a tiež druh vojska, v čom nás chránia a s akou technikou (vojenské tajomstvo?). 

Tak už teda opäť máme dve stíhačky a dokonca vraj aj s našimi pilotmi, ktorí sa predviedli nad hlavami divákov po paráde s vlajkovými výsadkármi. Zdalo sa mi, že helikoptér bolo málo, ale asi som z daného uhla obrazovky nevidel všetko. Gala večer som už nepozeral, ale videl som "práskanie" bičmi. Súhrnne môžem povedať, že to bol nezvyčajne pekný deň, ktorý mal perfektne premyslený scenár a jeho realizácia bola do najmenších detailov účinná.    

P.S. 

Toto nepíšem preto, aby som sa zaradil do húfu tých, ktorí o oslavách 80. výročia SNP píšu tak, či naopak, ale píšem to len preto, aby som si zaznamenal môj (a nielen môj) dobrý dojem, že náš život sa normalizuje (to nemyslím ako frázu) a nadobúda postupne vyváženú formu. Dúfam.

Vrchnáčiky a iné oné

Videl som na fb správu žiadajúcu eposlancov: "Vážení poslanci EP, ak chcete zabodovať u svojich voličov, iniciujte zákaz pripevňovania vrchnákov na PET fľaše! (AP)" 

Ja by som to tak nevidel, jednak tie vrchnáčiky nevidím ako zásadný problém, určite mi takto nepadne pod stôl, ale vrchnáčik na lane je ako výchovná facka decku a ono si to zapamätá. Takže zrušenie pripútania vrchnáčikov by naozaj nič nestálo (ani ich ponechanie). Tak či onak aj tak si ten vrchnáčik každý smädný človek môže odtrhnúť sám. 

Je tu však iný problém, ktorý vidím ako aktívny cyklista (po novom "bajker"): Toľko sa pohovorilo, aj urobilo na chodníkoch pre cyklistov, aj v mestách, ale v mestách a sídliskách sa zabudlo na nich. Predstavte si ulicu dlhú až 100 m a na nej sú dve také blbosti krížom cez celú cestu, hovorí sa tomu "retardér", alebo spomaľovač a spomaľuje to aj cyklistu (bajkera). Na každej "blbosti" dvakrát nadskočí a nabudúce pôjde radšej po chodníku pre chodcov. 

Takže moja výzva znie: "Prikážte skrátiť každý retardér v intraviláne miest a obcí na každej strane o cca 25 cm ako ústretový krok pre cyklistov a ich plynulú jazdu. Koniec koncov, aj retardéry by sa mohli zrušiť, veď sme sa už naučili a facka zaúčinkovala."

Vtedy, keď začínali retardéry spomaľovať našu súčasnosť, zavádzali sa aj na základe žiadostí obyvateľov: "Dajte aj na našu ulicu spomaľovač, lebo už ho majú všetci okolo, len my nie!" Teraz by sa to mohlo otočiť: "Dajte ho preč, nech sme aj my normálni s našou ulicou."

Dnes je zajtra, bez pointy ale s hlavnou myšlienkou v strede (nie v stredu, dnes je štvrtok).  

Zajtra

 Zajtra je univerzálna príslovka, urobím to, napíšem to zajtra. Zajtra si to prečítam (po sebe) a zajtra to zverejním. Zajtra je univerzálny princíp "prokrastinácie", ale môže to byť aj špecifický umelecký postup autora, osvedčený postup na zachytávanie chýb textových, aj myšlienkových, na opravu štylizácie viet, až to bude takmer dokonalé. Niekto proti "zajtra" bojuje, ale veď prečo bojovať proti približovaniu sa k "dokonalosti"? Problém je len v tom, že zajtra sa nesmie použiť opakovane (ako zvyk) na tú istú úlohu. Takže toto zverejním už dnes.  A kde je pointa? Príde zajtra. 

Suchý u Šípa

Bola to repríza z roku 2014, ktorá ma inšpirovala k tomu, aby som zaspomínal na svoju športovú minulosť aj budúcnosť, lebo vraj, čo bolo dobré, to treba zachovať. Jíří Suchý kedysi odpovedal na otázku týkajúcu sa jeho dobrej kondícii vo vyššom veku asi takto (v preklade): "Nepijem, nefajčím a nešportujem!" Táto úžasná veta ma vrátila do mojej reality: 

"Nepijem, nefajčím, nešportujem."

Nebolo to vždy tak, lebo svoje som si odfajčil (v rokoch hlúpej mladosti až do 20 cig. denne), aj som si svoju štatistickú dávku odpil (to mi trvalo dlhšie ako mladé letá), len neviem, kto dnes štatisticky pije za mňa... A čo sa týka športu, tam nie som až taký čistý a priezračne spravodlivý. Keď som bol malý, lyžoval som. V zime vždy po skončení školy na krátkych lyžiach. Korčuľoval som na zamrznutom potoku, raz som si dokonca kúpil "kanady". Zatiaľ žiaden športový úraz. 

Na ZVS (základná vojenská služba) som cvičil atletiku vždy po večeroch, keď sa nikto nepozeral. Dokonca sa mi podarilo zabehnúť súťažne aj 100 m, ani neviem, koľko je rekord, ja som to dal za 15,6 s (mám doklad, nie diplom, ale FO). Plávanie mi išlo najlepšie (žiadne rekordy). Pri plávaní je skoro nemožné prísť k úrazu. Maximálne sa utopíte... Niekoľkokrát v živote som dokonca zabehol 1000 m (na vojne aj 5000 m). Prvýkrát to bolo na Mladej Garde a získal som prvenstvo - dobehol som suverénne posledný. 

Najkrajším mojim športom bola turistika. V mladosti boli lákadlom vrcholové bufety, neskôr donesené zásoby. Turistiku milujem, ale už sa sústreďujem radšej na zdolávanie vrcholov, na ktoré vedie lanovka. Boli časy, keď boli najdôležitejšie bufety. Pamätám si, že na chate M. R. Štefánika som si po neúspešnom Ďumbieri dal teplý čaj a studené pivo. Bez následkov.    

A naša budúcnosť, ktorú žijeme?  Aj na to odpovedal Jiří Suchý, keď sa ho opýtali, v súvislosti s tým, že vlastní divadlo, čo bolo lepšie - socializmus, alebo kapitalizmus: "Kapitalizmus je lepší ako socializmus, ale horší, ako som čakal."

Slováci

Myslíte si, že facebook je vhodná platforma na diskusiu a zamyslenia? Asi nie, čítate "statusy" svojich "priateľov" aj tých ostatných a zistíte, že sa v nich najčastejšie objavujú postoje, zvyčajne tvrdé a nemenné. Diskutovať o nemenných postojoch nemá zmysel, diskutuje sa zvyčajne o faktoch, inak by to nikam neviedlo. V komentároch k statusu o pracovitých Slovákoch sa riešila aj téma: "Akí sú?" Akí sú Slováci? 

 "Slováci síce majú dosť zlých vlastností (furt čosi kritizujú a často závidia), no sú to tí najväčší makáči..." (ZK)

A kto hocikde inde nemá dobré aj zlé vlastnosti?

Na opravu strechy si zavolala Slovákov z Oravy a čudovala sa, akí sú pracovití... To sa dnes asi príliš často nevidí. Sú to vraj potomkovia svojich otcov drotárov. Zrejme sú lepší tí, ktorí majú schopnosti dostať sa k peniazom iným spôsobom. Z toho vznikla polemika, názory a komentáre a to viedlo k trochu zvláštnemu hodnoteniu Slovákov. Za všetky aspoň jeden názor:

"... Slováci sú dosť nesystémoví (možno už aj anti-systémoví), ale na Slovensku veľa systémov nefunguje..."(MGC)

Nemôžem takto hodnotiť Slovákov, lebo som tiež Slovák, ale to by bola nezdôvodnená sebakritika, lebo som tiež pracovitý. Aj keď mám po predkoch trochu českej a trošička maďarskej nátury, aj tak som Slovák. V tomto priestore, teda na Slovensku, kde žijú Slováci, sa to stáva často. Hľadal som obsah pojmu "nesystémový občan" na "google", aj na "DuckDuckGo", ale nenašiel som zodpovedajúcu charakteristiku. (Politika by síce mohla byť "nesystémová", ale tu ide o Slovákov ako takých.) 

Autor tej poznámky je tiež Slovák, ale už dlhšie žije v Prahe (pozdravujem). Myslím si, že je to v tomto prípade len vymyslené klišé na dehonestovanie Slovákov a nič to o charaktere Slovákov nehovorí. "Nesystémovosť" sa týka hlavne politiky, nie konkrétnych osôb. 

Myslím, že autor sa takto "ne-systémovo" (takmer anti-systémovo) vyjadruje o Slovákoch lebo z tej diaľky nevidí detaily a číta len "systémové" noviny. Zrejme sa aj on v Česku správa systémovo, hoci je Slovák (iný kraj, iný mrav). K tomu, aby mal pravdu o Slovákoch, nestačí jedna osobná skúsenosť, ani to, čo sa píše v oficiálnom (systémovom) internete. Skrátka, je to zložitejšie a detailné rozoberanie by bolo zasahovaním do systémovej politiky. "A vo tom to je." 

Kuchynské rádio

Existuje taký zaužívaný výraz pre špeciálny rádioprijímač: "kuchynské rádio". To preto, lebo je určené na nenáročné počúvanie rozhlasu v kuchyni. Je tam niekde položené, alebo zavesené, tak aby nezavadzalo normálnej prevádzke kuchyne. Niekedy sa však z dobrého informačného sluhu stáva zlý pán. Keď už tam je, tak sa aj zapína (u nás zvyčajne ráno pri raňajkách) a potom sa na to zabudne a beží od rána až do obeda. Niekedy aj počas hlavného denného jedla. 

Každé rádio má aj vypínač, ale na ten sa u nás v kuchyni akosi zabúda. Keď ho niekto, po niekoľkých hodinách akustického a myšlienkového obťažovania vypne, je to balzám na uši a dušu. Pri takomto spôsobe používania rádia sa naladí jedna stanica a tá beží, beží, až sa stane (nechcenou) súčasťou rodiny. Už som o tom raz písal, že nedostatkom vysielania a to skoro na všetkých kanáloch je to, že v skutočnosti nechodí rádio do domácnosti, ale domácnosť vťahuje do svojich (spoločenských, politických) problémov. A je to tak. Horšie by mohlo byť len vtedy, ak by začali vyrábať "kuchynský televízor". To by sa už všedný život zastavil a preniesol by sa do TV kanálov. 

Najvyššie štádium vniknutia médií do rodín by nastalo až vtedy, keď by tam nonstop bežal počítač s internetom, so všetkými svojimi dobrými (zlými) vlastnosťami. Už teraz odmietame hľadať recepty v knihe po "babičke", ale nájdeme si ich niekoľko na každé jedlo v počítači (na mobile) a nielen to, aj návody na život a postrehy z neho... Napríklad aj takýto Briffaultov zákon, ktorý bol objavený a konštituovaný britským chirurgom a antropológom francúzskeho pôvodu Róbertom Briffaultom v roku 1935 a znie takto: „Nie muž, ale žena určuje všetky podmienky v rodine. Tam, kde žena nemôže mať žiaden prospech zo vzťahu s mužom, žiadny taký vzťah nie je realizovaný.“  

Dopočutia v rozhlase...