Vojny

Ľudská história je bohatá na vojny. Vojny nutné na prežitie, vojny na získavanie nových území, národov, otrokov, alebo len tak ako pokračovanie politiky... Najprv sa bojovalo systémom „muž proti mužovi” (neskôr kôň proti koňovi a rytieri i kone sa chránili brnením). Pri "moderných" veľkých vojnách bojovali armády vojakov proti armádam vojakov. Utvorila sa frontová línia, bojovalo sa zo zákopu proti zákopu. Potom prišli na rad tanky a iná technika, bol to tank proti tanku, kanón proti kanónu, lietadlo proti lietadlu. Umierali vojaci a v zázemí strádala ekonomika chorá preorientovaním na výrobu zbraní. A múzy mlčali. 

Dnes síce existuje akási frontová línia, ale bojuje sa aj bez nej, zo zázemia do zázemia... Vojaci sú v maximálnom bezpečí ako operátori "dronov" a bezpilotných lietadiel (pilotov by bolo škoda). Aj rakety lietajú ako bomby. Vojaci útočia z bezpečia krytov na ciele ďaleko za frontovou líniou. Aj tí na línii sú dokonale vystrojení, hádam majú aj nepriestrelné vesty. Do vojny sú zapojené "obranné" ekonomiky všetkých zúčastnených. Do "práce" vojakov sú zapojené všetky pozemné aj vesmírne technické prostriedky. Vojenská technika sa najlepšie overuje v praxi, teda vojna je súčasťou "inovácií" a v tom je riziko technického pokroku. Doma (si myslíme, že) sme v bezpečí, kým niekoho kdesi nenapadne, že môže beztrestne potrestať aj nevinných... Niektorí už vraj majú pripravené podzemné kryty so zásobami na prežitie...

Keď hovoríme o vojnách, treba spomenúť aj ich nedávne a súčasné formy. Pamätáme si ešte "studenú" vojnu, v ktorej nepadlo veľa výstrelov, ale boj medzi ekonomickými sústavami bol tvrdý a nezmieriteľný. Okrem toho existoval tzv. "tretí svet", ktorý sa učil od "vyspelých civilizácií". Najnovším vynálezom je tzv. "hybridná" vojna, ktorá môže byť aj zástupná. Bohvie čo je to, alebo je to všetko, čo nám napadne. Často sa o tom hovorí, napríklad aj vo Wikipédii:

(stručne) "Hybridná vojna je vo vojenskej stratégii zmes konvenčnej vojny, nekonvenčnej vojny a kybernetickej vojny..."  

Hurá, máme počítače, techniku, ale aj vesmír...  

Podľa tejto definície je "hybridná vojna" akýsi vojnový "voľný štýl". V športe dáva voľný štýl zápasníkovi takmer úplnú voľnosť záberov, v hybridnej vojne, zdá sa, nie sú žiadne obmedzenia. 

Úplne nakoniec spomeniem, že sú aj vojny "svetové", ale aj lokálne, obmedzené, neobmedzený terorizmus a iné špeciálne vojenské operácie, ale v lepšom prípade to môže byť aj vojna diplomatov. Len nukleárnu vojnu by som do zoznamu vojen nezaradil, aj keď v tej poslednej (?) svetovej bola trochu naznačená.      

Ako pointu na záver dávam (aby bola sranda) výrok Vlada Javorského z blogu: 

-    Nespomínam si, žeby za ostatných sto rokov skrachovala nejaká zbrojárska firma. 

p.s. Všetko tu je len laická úvaha pozorovateľa sveta a ľudstva. Riaďte sa v živote vlastnými vedomosťami a skúsenosťami... ale pozor na zdroje informácií.

 

Jedenáste okná

"Pri tvorbe nového se netreba báť chýb,
lebo sú súčasťou učenia a rastu."(FB)

Zažil som "na vlastnej koži" operačné systémy od MS DOS po Windows s rôznymi číslami až po súčasnú jedenástku. Verzia 3.11. bola zvláštnosť, ale v praxi skoro na nič. Sympatický bol Windows 95, aj trochu pozmenený Windows 98. Windows Me som vynechal a neujal sa. XP z roku 2001 bol (mojou) hviezdou a bolo ťažké sa s ním rozlúčiť. Vistu z roku 2006 som vynechal, podobne ako mnoho iných užívateľov, neujal sa.  Windows 7 z roku 2009 opäť zažiaril, škoda bolo z neho odísť. Windows 8 a 8.1 som mal na laptope, nahradila ho desiatka, s ňou je to lepšie, ale už je oznámené, že skončí. S  tým skončením "podpory" je to paradoxné, užívateľ (ja) sa teší, že už nebude zdržiavaný neustálymi "vylepšovaním", hoc aj za cenu istého bezpečnostného rizika. 

Na aktuálnom hlavnom stroji (bolo ich niekoľko) som si Windows 10 z roku 2015, ani neviem prečo, vymenil za jedenástku. Škoda bolo desiatky, aj pivo 10 som mal najradšej...

Windows 11 je potvrdením fenoménu "vylepšovania". Človek si kúpi produkt, ale bez obligátnej dvojročnej záruky, potom mu ho stále za chodu opravujú... Ale aj v kúpe systému sa to trochu (podstatne) zmenilo, už si nekupujeme program na doživotie, ale na rok a  každý rok znovu. V podstate ide o prenájom. Konšpiračné teórie hovoria, že tak to bude v budúcnosti so všetkým... Ale kto by veril konšpiráciám? 

Užívateľ systému si na daný produkt (dá sa to ešte nazývať produktom?) zvykne, zopár vecí (možno maličkostí, ale príjemných) sa dostane do mechanickej pamäti a potom sa to pri prechode na "lepší" (možno) systém zmení, zakáže alebo nahradí niečím iným. Zmení sa idea a zmeny sa nedajú vrátiť späť. Niekedy len s pomocou externých utilít, ale len dočasu. Niekedy sa to staré vráti po čase späť, ako sa vracajú staré dobré časy... 

Niečo o kultúre

Ide mi tak trochu o kultúru filmovú, nie o Studenkovú a podobne... Nedávno som videl český film "Duše jako kaviár"  z roku 2004 (ocenenie: Český lev 2004). Tešil som sa, že uvidím niečo pohodové, ale akustická realita filmu vytvorila pravý opak. Z akéhosi neznámeho dôvodu bol zvuk dialógov trvale podfarbený akoby ruchom ulice a značne to rušilo očakávanú pohodu. Viete si predstaviť, že točíte film s reálnym zvukom v byte na prízemí na rušnej ulici a máte pritom otvorené okno? Stále rovnaký ruch, či v byte, vonku, alebo v aute?

Trailer si radšej nepúšťajte, ten je od toho (asi z reklamných dôvodov) očistený. Možno som zaostalý, alebo je to len tým, že si ešte pamätám (aj zvukovo) kvalitné filmy z minulosti a české komédie boli pojmom...

Berte toto ako jeden z diskusných príspevkov v hodnotení na CSFD o aspekte, ktorý tam nikto nespomenul, lebo pôsobí na diváka "podprahovo", ale masívne: "Typický český naprosto podprůměrný film o vztazích... prý komedie!"

Papierové noviny

 Z akéhosi chvíľkového rozmaru som si kúpil papierové noviny. Nebudem ich menovať, aj tak sú si všetky podobné ako vajce vajcu. Priznávam, neprečítal som ich celé, lebo ma v nich nič nezaujalo a čas čakania v čakárni sa minul pomerne rýchlo. Najlepšie hodnotím tri (možno staré) vtipy, tie boli (sú) fajnové.

Takže, ako by vyzeral dnešný vtip za stovku?

1. Slobodní muži túžia po peknej, múdrej, láskavej, nežnej a starostlivej žene. Ženatí tiež.

2. Moderný Móricko príde k lekárovi a ten mu prikazuje aby sa vyzliekol.  
  - Celkom?
  - Áno.
  - Aj mobil?

3. U zubára.
    - Pán doktor, ja sa strašne bojím plombovania zubov, že by som radšej rodila.
    - No tak si to rýchlo rozmyslite, lebo práve nastavujem kreslo.

Na záver už len stručne:

Noviny majú 24 strán, celostránková reklama je len na troch. Čo zaujímavé je na ostatných 21 stranách, okrem vtipov, krížovky a sudoku netuším, ale to čo hocikde inde nenájdete, je na strane 11:

Komédia (plná) omylov

Najkrajšia Shakespearova divadelná hra je tá,  ktorá má slovo komédia priamo v názve. V živote to býva trochu inak, najväčšie komédie sa tvária ako vážne drámy, ale aj tak bývajú plné omylov. Najmä v "kohúťom" zápase medzi vládou a opozíciou to často tak býva. Nie, nechcem písať o politike, to by som si tu nedovolil... Len by som rád spomenul komédiu, ktorá sa odohráva každodenne, najmä v diskusiách, hlavne na sociálnych sieťach. 

Keď niekto pridáva svoj hlas k "vychytenej" skupine  každodenne a nemá vlastný názor, ani nové argumenty, len tie prevzaté, možno to nazvať aj "oportunizmom" (pasívne, bezzásadové prispôsobovanie sa okolnostiam, nedodržanie zásad v prospech okamžitých výhod).

Tie výhody sú však vždy diskutabilné, ale také pritakávanie autora teší, lebo sa cíti silnejší ako člen "hlavného" prúdu. 

Diskusný príspevok je dôležitým nástrojom na vyjadrenie názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme.

Takzvané "diskusné príspevky", ktoré sú bez argumentov, sa teda technicky ani nedajú považovať za diskusné, je to možno len hlas do zvláštnej ankety. Ako keď sa niekto zasmeje na nepodarenom vtipe a ďalší sa k nemu pridajú, aby nevzbudili pozornosť, že nepochopili pointu...

"Uistite sa, že vaše argumenty sú jasné, logické a dobre podložené."

Nakoniec sa odvolám na názor niekoho iného, lebo sa mi páči: "Mať vlastný názor je povinná vlastnosť človeka. Ak osoba nemá takýto názor, ak sú všetky jej závery založené na orgánoch tretích strán alebo všeobecne akceptovaných bludoch, potom táto osoba nie je osobou."

"Kde je málo slov, tam majú váhu." (William Shakespeare)

A to je koniec, alebo aj inak povedané... 

PS: Zamlčal som pointu: všeobecná diskusia o novej hudobnej úprave našej hymny...