"Zobali vrabci zobali, igelitové obaly..." Už Ivan Mládek a Banjo band si všimli ako nebezpečne plytváme obalmi.
Nielen igelitové, ale aj tie tzv. ozdobné, aj z papiera pribaľujeme ku každému darčeku. Fľaša vína + obal, bonboniéra (samozrejme bonbóny sú zabalené) + obal. Stovka (teoreticky) ako úplatok + obal... Chlieb v igelite, uhorka v igelite (a tak ďalej). Raz sa v obaloch utopíme.
Raz to musí skončiť, veď ani pravdu nie je možné večne baliť do igelitu.
Dnes ráno, keď som vošiel do najmenšej miestnosti v byte, práve tam hovoril Jan Werich o bratstve (bratrství) v roku 1968. Poznamenal, že hovorí o bratstve, aj keď brata nikdy nemal... Ono to je vlastne o niečom inom, ale páčila sa mi tá poznámka, hovoriť o niečom, čo nepoznám, tak som si hneď spomenul na to, ako som včera strihal hrozno, aj keď to neviem a nikdy sa to asi nenaučím.
Niektoré veci sa musia dostať do mechanickej pamäti a tá sa najlepšie upevňuje pozorovaním starších a múdrejších. Starší a múdrejší sú už úzkoprofilový tovar, tak o strihaní hrozna mi ostal len starší odkaz mojej (mladšej) kolegyne, že "sila je len jedna" a túto zásadu ju učil jej otec keď strihal hrozno. Držal som sa zásady a zredukoval som prúty podľa nej a preto dúfam, že na budúci rok budeme opäť piť aj burčiak.
Niekedy (skoro vždy) stačí čítať titulky novín, alebo článkov na blogu. Platí to však len pre zorientovaných čitateľov...
Dnes boli v titulkoch aj tieto myšlienky a informácie bez komentára:
To, že Matovič pomenoval svoju stranu Slovensko, je prejav chorej mysle a cynizmu - Matovičovo vystúpenie v parlamente šokovalo, v inom štáte by ho vypli - Čaputová použila pri vymenovaní Matovičovej a Ficovej vlády dvojaký meter - Oslavujme, čo sa oslavovať patrí: 30. a nie 28. október - Ukrajinský Naftogaz stopne dodávky plynu do Európy - Rusi chcú skonfiškovať majetok EÚ, ak siahne na ich zmrazené aktíva - Nemusíme slepo prijímať, čo nám EÚ diktuje - Neberte si svoje orgány do neba, potrebujú ich tu na Zemi - Zabitých bolo už vyše osemtisíc Palestínčanov - Na zbrojárskom priemysle nie je nič neetické, tvrdí šéf NATO - Prečo je príroda taká krásna a ľudia nie?
Alebo inak aj Homo erectus, podrobnosti sú na stránke wikipedie. Tento pojem mi prišiel na myseľ dnes, keď som v daždi kráčal po ulici čiastočne zatopenej vodou. Vnuklo mi to myšlienku, že sme vlastne chodiaci ľudia, aj keď väčšina z nás namiesto nôh najčastejšie používa zadok. Keby to prešlo do vedeckej terminológie, tak by sme sa museli premenovať na Homo sedens (po slovensky Človek sediaci), ale tak ďaleko som nechcel ísť.
Chodenie na vlastných nohách je naša dávna prirodzenosť, ktorá sa zatiaľ u človeka zachovala, aj keď v stále menšej miere. Najradšej sa presúvame v sede. Dnešný dážď mi však potvrdil moju voľbu - na chodenie si obuť kvalitné topánky. Je čas prezúvania, odložiť sandále a obuť si kvalitnú trekingovú, či turistickú obuv. Tak to každú jeseň robíme aj s našim veľkým bratom - autom, meníme mu letné na zimné pneumatiky.
Poďme znovu chodiť!
Aby som bol zrozumiteľný, myslím tým súčasnosť.
"Faktom je, že súčasnosť už nie je taká pestrá ako minulosť, keď sa každý deň odvíjal nový príbeh. O budúcnosti radšej nehovorím. Aká bude a či bude? Držte mi (si) palce a vlejte si do stránok na internete trochu optimizmu."
(copy paste from)
