2025/03/13

Analóg, či digitál?

Každý vie, aký rozdiel je medzi tými dvomi pojmami. Analógový princíp znamená byť spojitý, plynule premenný (od nuly po nekonečno) a digitálny, číslicový svet je zložený z jednotiek a núl. Uznávaný je tzv. dvojkový (binárny) kód. Samozrejme, v počítačoch sa dá vyjadriť všetko od nuly až po nekonečno pomocou tých dvoch čísel 0 a 1. Počítače sú tak stvorené, len neviem, či s tým vystačí aj umelá inteligencia, nabudúce sa jej spýtam...

Ľudia sú na tom trochu inak. V princípe sme analógoví, lebo sa tak rodíme, Od malička poznáme veľa odtieňov pravdy a učia nás, že svet nie je čiernobiely. Potom je zvláštne, že sú medzi nami aj výnimky, niektorí ľudia sú založení, alebo preorientovaní na digitálny (čiernobiely) svet - poznajú len áno, alebo nie. Pravda, alebo lož. Pravda však musí byť tá pravá, teda ich jediná uznávaná pravda. Svojim spôsobom by sa takýto postoj dal nazvať vierou. Veria vo svoju (alebo prevzatú) pravdu. 

Digitálni ľudia sú sebavedomí, je ťažké s nimi komunikovať a bez komunikácie neexistuje vzťah, bez vzťahu začína osamelosť.


2025/03/12

Holuby sa vracajú

Naposledy som písal o holuboch hrivňákoch na wabovinách v roku 2024, ale až v júni. V tomto roku sme v predstihu, "hrivňáci" sú už tu (za oknom). Znovu sadajú na parapet a hrkútajú ostošesť. Niektoré veci a javy sa vracajú v pravidelných intervaloch, podobne ako holub hrivňák z čeľade holubovitých. (ako aj Halleyho kométa z čeľade kométovitých). A tak je to dobre, že zabehaný poriadok sa (prudko) nemení. S holubmi to nie je vždy ružové, lebo pod ich obľúbeným stromom parkujú autá a niektorí vodiči ráno nachádzajú masívne znaky ich dobrého trávenia (myslím trávenia holubov). Ale to je maličkosť...

Aj všeličo iné sa nám vracia. Možno si, hlavne starší spomenú na raňajšie desaťminútovky v práci, keď sa nám snažili naši vedúci prezentovať dennú tlač, teda vtedajší oficiálny názor. Ja som si na to spomenul pri čítaní o záverečnom akte (desaťminútovke) v našom najnárodnejšom divadle. Zákon večného návratu sa opäť potvrdil. Nezáleží na tom, aký názor vnucujú divákom kultúrneho podujatia, ten princíp je rovnaký. A bude to mať pokračovanie, lebo Romana sa vraj chystá znovu do divadla. (Ona za to nemôže...) Hovorí sa, že kto nepozná svoju históriu, musí si ju zopakovať aj v desaťminútovkách. 

Tak je to, že všetko (a všetci) starne, len niektoré princípy nie a nie zostarnúť. Na druhej strane je dobre, že niektoré veci veľmi nestarnú. Napríklad tento môj monitor už má 15 rokov a stále na ňom nenachádzam žiadnu chybu. Každý deň beží od zapnutia po vypnutie. Vtedy ešte asi nemontovali do elektroniky to "udělátko", teda "kazítko" a veci žili svojim prirodzeným životom. 

Môj starý počítač tiež ešte nebol z tých dnešných "moderných". Má 10 rokov a jeho jedinou chybou je, že stále chodí tak ako bolo na počiatku, tak je aj dnes, teda nezrýchľuje, ako by mi bolo milé. A ešte jednu všeobecnú chybu zahlásim - každú chvíľu (relatívne) sa mu mení operačný systém, ako som už písal minule, od čísla sedem až po jedenásť a ktovie, kde to skončí... Trochu sa zlepšil, keď som mu vymenil HDD za SSD. 

Ešte jednu "zhovadilosť" som s ním urobil - nainštaloval som mu namiesto okien linux (naspäť cesta nemožná). 

A je to!


 


2025/03/07

Priame a nepriame reči

Nebude to o gramatike ani o štylistike, aj keď sa to týka obsahu aj formy nášho vyjadrovania. Vychádzam z nasledujúceho "domnelého" akože múdreho a vtipného vyjadrenia na sociálnej sieti:

Skúsme si to rozobrať, aj keď vtipy sa obvykle nerozoberajú (je to vtipné?). Autor predovšetkým tvrdí, že niektorí ľudia sú svine. Iste, ale v takomto vyjadrení to môže vziať na seba hocikto (aj keď práve "sviňa" asi nie).

Niečo dobré je v každom človeku, to nakoniec tvrdí aj táto vtipná hláška. Hľadať "niečo dobré" v človeku je podobné, ako hľadať pravdu, lebo pravda aj "to dobré" môže byť občas relatívne. V zmysle nášho osobného postoja, názoru, či pocitu, posudzujeme, čo je dobré a čo je pravda (pre nás)... Nie je to možno pekné, ale je to úprimné, ak si to priznáme.  

Najprv treba mať jasno v pojmoch. Čo je dobré, posudzujeme zväčša vo vzťahu k sebe, či k inej blízkej entite. O pravde možno povedať, že jedinou dokázateľnou pravdou je fakt, ktorý sa reálne dá dokázať. Sú však aj také pravdy, ktoré platia za určitých podmienok. Trochu inak sa posudzuje klamstvo.

Na tomto "vtipe" je nepríjemné to, že vlastne obviňuje všeobecne každého, aj keď hovorí, že svine sú len niektorí (ale kto?), svoje obvinenie musí skúmať každý, kto to číta. Tak som sa po zrelej úvahe rozhodol, že to nie je o mne a hľadať dobro  v ľuďoch neprestanem. 

(Štylistika je jazykovedná disciplína, ktorá skúma výrazové prostriedky a kompozíciu  jazykových prejavov, pri komunikácii medzi ľuďmi. Každý text má svoj obsah a formu.)

We are the World

 Jediná entita, ktorá vie dať svet dohromady je umelá inteligencia...


2025/02/26

Anjeli v hlave

 Heslá sú výkriky, keď myšlienkam dôjdu argumenty. (V. Javorský)

 Vedci radi skúmajú všetko neznáme. Niektorí ľudia vraj majú v hlave akýsi "anjelský vzor" a tvrdia, že vidia rôzne nadprirodzené bytosti, vrátane anjelov. 

Že niekto vidí niečo, čo iní nevidia, ešte nemusí znamenať, že tí druhí mimo nich sú zaslepení. Najmä v politickom zmysle to môže znamenať aj presný opak.