Jednou vetou

Počúval som rozhlasovú stanicu Regina v súvislosti s folklórnym festivalom vo Východnej a musím konštatovať, že čoho sa chytia ženy, to je fajn a na správnej ceste. Menovite ministerka PaedDr. Martina Šimkovičová, dočasne poverená riaditeľka NOC Eva Smolíková a generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková. Ďakujem.

GDPR

GDPR znamená pre mnohých nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov. Dnes som si túto skratku nahradil inou:  GD+PR, ktorá znamená prvú európsku ligu v komediálnych filmoch v Európe aj vo svete. Znovu som sledoval film s názvom: Kopyto (La Chèvre) z roku 1981, v hlavných úlohách s vynikajúcou dvojicou Gérard Depardieu a Pierre Richard (teda u mňa odteraz GD+PR). Spolu natočili 3 filmy, Kopyto bol prvý.

Pierre Richard, tiež Veľký blondýn - už má 90 rokov podobne ako Gérard Depardieu. Ich osobitý humor nadväzuje na umenie klasikov nemej grotesky.  

Vďaka za uhorkovú sezónu v televíznych kanáloch, že vyťahujú (aj) to dobré z minulosti. Dnes už ani filmová komédia nie je to, čo bola kedysi v zlatej ére kinematografie.  

Na záver ešte jeden filmový postreh: Obrázok je z filmu Hudba z Marsu (Alena Vránová), tiež prepracovaná výborná komédia z roku 1955, ktorá sa dá aj dnes sledovať a zabaviť sa pri nej, aj keď vlastne dej už dávno poznáme. 

 Už mi je jasné, kým sa inšpirovali tvorcovia seriálu Dunaj pri postave Mariny... 

 

Rozhovor

Všetko, čo sa týka rozhovoru všetci poznáme, je len otázkou, či sa tak aj správame. Aby som tu nehovoril len z vlastnej skúsenosti, odvolávam sa na myšlienky z tejto stránky (voľná interpretácia), ktorá sa odvoláva na Lexikón slušného správania.  

 

    Rozhovor je základná forma komunikácie, medzi ľuďmi. Má formu dialógu. Pri rozhovore sú všetci účastníci v rovnakom postavení. Rozhovor je teda striedavá reč, vzájomné rozprávanie...

 

    Je slušné dbať na formu rozhovoru, nemalo by sa hovoriť o veciach, ktoré sa môžu toho druhého dotknúť. Niekedy aj mlčanie je prejavom slušnosti... (na tichú domácnosť to neplatí).  

 

    Neslušné je obracať sa k spolubesedníkovi chrbtom alebo sa roztržito obzerať okolo seba. Je neslušné hovoriť s niekým tak hlasno, aby to počuli všetci naokolo, prípadne vzbudzovali pozornosť okolia. Nemusíme vždy súhlasiť s tým, čo nám hovoria, ale nemali by sme to vyjadrovať slovami:

 

                „To nie je pravda“, „To je nezmysel“, alebo dokonca „To je lož“.

 

Na to sú medzi slušnými ľuďmi, celkom iné výrazové prostriedky. Stačí povedať, že je to možno omyl, nedorozumenie alebo nepresná či mylná informácia... A vôbec nie je dobré hovoriť: "Ja viem ako si to myslel... (myslela)", lebo je to logický nezmysel. 

 

    A nakoniec ešte jedna rada: 

 

                Nie je umenie iba hovoriť, umenie je aj vypočuť si druhého... 

 

... počúvať s porozumením a nehľadať za počutým iné, domnelé "skryté" významy. 

 

    Ako vo všetkom, aj rozhovory môžu byť príjemné, ale aj také, ktorým by sme sa najradšej vyhli. No a čo nie je rozhovor? Hádam je to jasné z kontextu tejto úvahy. 

 

    V rozhovore musíme vedieť, s kým hovoríme, preto zároveň pozorne sledujeme partnera. Niekedy pri rozhovore nepremýšľame o jeho forme a o slušnosti vlastného vyjadrovania. Hľadáme skôr chybičky u partnera, prekrúcame jeho slová. 

 

    Často zabúdame, že nielen fakty a vypovedané slová hovoria o našom charaktere, ale hovorí o nás aj forma rozhovoru, "neštandardný" slovník, gestá a výrazy tváre. Často tak partner vidí viac, ako by sme chceli a môže to vnímať ako prejavený negatívny postoj. 

 

    V internetových diskusiách je to inak, tam ide len o slová, preto niektorí diskutujúci vkladajú míny do útočných a ironických viet úmyselne. 

 

    Rozprávajme sa často, aby sme to nezabudli a dajme do rozhovoru slušnosť. Vynechajme rozkazovacie vety, povely, príkre slová, jednoznačné tvrdé stanoviská a odsudzovanie partnera (v porovnaní s vlastným egom), vynechajme to, čo do rozhovoru nepatrí... 

 

 

 

 

Sankcie a tichá domácnosť

Čo sú to sankcie? No, ako ktoré. V definíciách na internete sú sankcie opísané hlavne ako pojmy z oblasti práva a ekonomiky. Je to zložité, tak radšej sa na sankcie, nepoučený z internetu, pozriem laicky, jednoducho na príklade zo života. 

Sankcie, ktoré majú trestať za nedodržiavanie práva sa môžu uplatňovať v oblasti, v ktorej sa dotknuté subjekty nachádzajú spoločne, či už ekonomicky, alebo v oblasti všeobecného práva. Hlavne v ekonomike sa zdá, že sankcie môžu mať aj opačný ako zamýšľaný efekt. Môžu v konečnom dôsledku "postihnúť" obe strany. Sankcie zvyčajne spôsobujú úbytok vzájomnej komunikácie, diplomacia odchádza. 

Sankcie medzi partnermi tiež postihujú oboch, ale silnejší vydrží viac a s tým počíta. Dalo by sa to demonštrovať na príklade partnerského vzťahu osôb, napríklad manželstva. Sankciou je aj tzv. "tichá domácnosť". Jeden sa rozhodne, že už nič nepovie, samozrejme ako protest, či potrestanie toho druhého, lebo mlčanie je vo vzťahu to najhoršie. Na dôvodoch nezáleží, lebo cieľom je trest s nádejou, že vyvolávača tichej domácnosti postihne menej, lebo sa cíti silnejším. V tom je čertovo kopýtko sankcie. 

Ak silnejší použije fyzickú silu, je to "domáce násilie", útok v oblasti psychiky sa posudzuje, ktovie prečo, inak (asi preto, že sa ťažšie dokazuje a ľahšie sa dá hrať, záleží na hereckých kvalitách herca). Tichá domácnosť v skutočnosti postihuje obe strany a ničí vzťah, lebo kde niet komunikácie, tam sa rodí zlo a odcudzenie. Je to vlastne vojna realizovaná zvláštnym "mierovým" prostriedkom (podobne ako diplomacia, len je to oveľa škodlivejšie). V partnerstve potom prídu na rad otázky položené v blogu "bronislavy" na blog.pravda.sk:

Kedy sa to vlastne pokazilo? Prestali spolu raňajkovať, prestali sa pýtať „ako sa máš?“, prestali sa smiať.  Partnerstvá sa nerozpadajú naraz, ale postupne, po kúskoch, keď problémy neriešia, len ich prehliadajú. 

"Sankcie" sú teda akýmsi záverečným dôsledkom rozpadu vzťahu doma, alebo aj vo svete. Dôležité je pozrieť sa na začiatok. Iné je to, ak tá "tichá domácnosť" vznikne úmyselne, ako taktický, či strategický úskok, ak nie je záujem problém riešiť, ale cieľ je vojna. 

Alternatíva: 

Komunikácia, rozhovor, diskusia, počúvanie s porozumením (o tom sa veľa hovorí, lebo nikto nevie, čo je to). Čo je rozhovor a čo nie je, o tom nabudúce (možno). 

Pre tých, ktorí chcú vedieť niečo z ozajstnej psychológie je tu kniha: Super-jednoduchá psychológia, ktorá vyšla v tomto roku vo vydavateľstve IKAR.

Držme sa!

Inšpiroval ma úvodník z najnovšieho čísla vedeckého časopisu Quark, v ktorom píše šéfredaktorka o troch písmenách D, R, Ž. Akože je to o slovenčine, ktorá nepatrí medzi najjednoduchšie jazyky a má množstvo pravidiel aj výnimiek z nich. Z troch písmen plus zopár ďalších našla mnoho aj protichodných významových slov. Páčila sa mi tá úvaha, ktorá sa začína slovom "Drž": 

Drž, podrž, vydrž, zadrž, drž sa, drž jazyk za zubani, držím ti palce...    

alebo aj

 držať hubu, držať sa pokynov, držať stráž, držať kasu,  držať slovo, držať diétu... 

Páčilo sa mi to aj ostatných (cca) 40% úvodníka, ktoré venovala obsahu aktuálneho čísla časopisu Quark, napríklad o obydliach vytesaných do kameňa, o svetle a podstate tmy, o pumpách pre mozog, o magnetických delách aj o vírusoch a tiež o lietajúcich "tanieroch"...

Tento magazín o vede a technike vydáva Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Kedysi vychádzal pre mládež časopis VTM, Veda a technika mládeži.

Niečo o ňom sa dá nájsť tu.

Nie som už najmladší, ale záujem o vedu a techniku nemá vekové ohraničenie. Vďaka Nikole, mám predplatený tento časopis na celý rok, Nikolka, drž sa! 

Ďakujem.