Správa, ktorá sa v občas objavuje na viacerých miestach webu a v reťazových mailoch:
"Výsledky štúdie ukazujú, že človek nečíta slová po písmenkách, ale vníma ho ako celok – stčaí, ak je pvré a posldené písemno slvoa na svojom meiste a osttané písemná môžu byť mirene rozházdané."
Je to naozaj tak, lebo vždy hľadáme veci podobné, aj medzi napísanými slovami hľadáme podobnosť s tým, čo poznáme, čo predpokladáme, čo nám plynie zo súvislostí. Toto pravidlo platí pri všetkých vizuálnych vnemoch človeka, nemusí to byť len písmo. Vždy, keď sa nám dostane niečo nové, neznáme do rúk, začíname to skúmať a pýtame sa:
- Čo je to?
Tá otázka spúšťa v našej vizuálnej pamäti databázu vecí na porovnávanie, hľadáme niečo, s čím by sme danú vec mohli porovnať, alebo stotožniť.
Málokto si uvedomuje, že presne to isté, čo ukazujú výsledky "štúdie" s čítaním slov, platí aj v oblasti porozumenia reči. Ak niekoho dlho poznáme, môže "brblať", môže "mlieť", alebo aj mierne koktať, nevadí, ľahko porozumieme jeho slovám, jeho reči aj keď bude hltať písmená, čo skoro všetci za istých okolností, v bežnej komunikácii aj robíme...
- Môžeš mi to zopakovať? Hovor prosím, pomalšie... Čo hovoríš? ... Ale to iba spočiatku, kým si na svoje rozdielnosti nezvyknú. Mám kolegu, ktorému som v prvý deň na pracovisku skoro nič nerozumel, potom som musel byť dva dni v strehu, ale už mu rozumiem všetko, aj v jeho rýchlej bežnej reči (možno je na tom aj on podobne vo vzťahu ku mne... :).
Bežne sa ráno zdravíme ...bréráno.., namiesto dovidenia počujeme len ..denia.., namiesto ahoj iba ...hoj a vieme, koľko odbilo...
Tak podobne je to aj v porozumení medzi nárečiami, preto je dobré, keď ľudoví rozprávači z rôznych kútov Slovenska šíria medzi nami osvetu a učia nás zvukom ich reči z Mauacek, spod Tatier, či zo Šariša alebo ešte ďalej. Rozdielnych slov nie je až tak veľa, ale rozdielny je zvuk aj tých, ktoré poznáme.
Preto som mal (a mám) rád rozprávanie Strýca Marcina, či Andera z Košic a iných a rád počúvam aj Drišľakoviny...
..brývečer..
zhodou okolností som včera večer bola pozrieť u nás na dedine v rámci Abovských slávností vystúpenie skupiny Drišľak..a práve pri ich počúvaní mi napadlo, či vôbec rozumejú tomuto pre nás východniarov absolútne zrozumiteľnému írečitému nárečiu i typu humoru aj naši rýdzi Stredoslováci i Západoslováci.. :), keď priznám sa, aj mne robilo občas problém porozumieť ... :)))
OdpovedaťOdstrániťMlsnov humor bol ľudsko-vtipný a írečitý. Mala som ho veľmi rada (a vlastne dodnes mám).
OdpovedaťOdstrániťono to tak funguje aj s vizualom...nas mozog si dokresli to co vidi- dany vnem, podla toho co uz pozna a predtym videl. Stacia obrysi a on uz si dokresli zvysok...
OdpovedaťOdstrániťMoj drahy to dokonca studoval a vyrobil simulaciu nasho mozgu prave na zaklade toho ze si dotvara vnemy podla to co pozna..je to dost fascinujuce. :-)
mia, Nechcem povedať, že závidím, veď sú každý týždeň v TV a ja ich práve tu potrebujem, keď sedím pri PC a stačí mi počúvať... ale keby si ma bola pozvala...
OdpovedaťOdstrániťsilvia, niekoľko kaziet si schovávam, v aute mám kazeťák, teraz tam nosím Andera, ale už ho nahradí tetka Agneša..
oida, máš super "drahého", keď je taký múdry a hlavne, má fantáziu... je to fascinujúce, čím sa zaoberá... si iste šťastná žena.