V jednej ľudovej opileckej pesničke sa spieva o tom, že "zasadil som liter rumu, vyrástol mi demižón". Ja som zasadil cibuľu sadzačku do krtinca a neviem, či bude cibuľa krtkovi chutiť. Dobrá správa je, že vraj krtkovia nemajú radi vôňu cibule, tak hádam vyrastie. Ak nevyrastie, prídem o investíciu 3,5 €. Budem sa musieť snažiť, aby som zase zarobil na honorároch. Viete si to predstaviť, budeme sedieť okolo krbu v záhrade a zľava i sprava vyťahovať mladú cibuľku. Paráda.
Čítam knihu od Lisa Berne, Nevestin bozk (Ikar 2022). Už som skoro na konci, prešiel som cez sľubne sa rozvíjajúci romantický úvod, so zápletkou nečakaného zasnúbenia až po vyvrcholenie (dvakrát) s opisom intímností páru na, takpovediac, dnešnej úrovni a to ešte pred svadbou. Dej sa odohrávajúci vo vyššej anglickej spoločnosti v roku 1811.
Vzrušujúce čítanie s anglickou uhladenosťou a strojenosťou, ale s opisom ľudských vlastností, ako by to bolo v období 21. storočia. Ešte neviem, ako to skončí, zatiaľ došlo ku katastrofickému zlomu, z hľadiska majetku panstva, a obávam sa o osud veľkej lásky Lívie a Gabriela. On mal v pláne odísť do Brazílie, aby sa zbavil spoločenských pút v rodine. Ona o tom ešte nevie...
Držte im (mi) palce.
V čakárni u lekára sa pacient vždy niečo dozvie. Ako dnes, že celé Slovensko je choré, že máme chorú vládu. No neviem, keď v televízii po telesnej stránke vyzerajú normálne, až na to, že do tváre im nevidieť. Keď však povie doktor, že všetci sú chorí, otázna je už len diagnóza. Máme odborníkov na všetky choroby, treba to liečiť. A aká je potom naša diagnóza?
Čo je káva? Podľa našej tradície, káva, to sú mleté kávové zrná zaliate vriacou vodou v horčičáku. Samozrejme, ani Google (DuckDuckGo) nevie, čo je to "horčičák". Podľa nich je to "nákrčník", ale u nás to boli kedysi sklenené poháre, asi 2 dcl, v ktorých sa predávala horčica. Obyčajná, alebo kremžská. Po spotrebovaní horčice ostali v domácnosti kvalitné horčičáky, do ktorých sa robila "zalievaná" (turecká) káva. Proste, taký ekologický prístup.
Čítal som o jednom talianskom letcovi, ktorý omylom preletel z Rakúska do ČSSR a po pristátí mu ponúkli kávu. Urobili mu našu "tureckú" do horčičáku. Nestačil sa čudovať, čo mu to vlastne dali. Oni už vtedy boli takí fajnoví a rozmaznaní, že poriadna zalievaná káva im nechutila.
Obyčajne si robím dve kávy denne - po raňajkách a po obede. Dnes som mal chuť aj večer, ale neurobil som si kávu, ale "café lungo".
Caffé lungo je espresso, ktoré je pripravené s väčším množstvom vody a je teda menej silné.
Ale čo je espresso?
Espresso sa pripravuje približne zo 7 g jemne mletej kávy (ako do nášho horčičáku). Optimálne množstvo vody je 50 až 60 ml (u nás 150 ml). Podáva sa najlepšie v malých šálkach kónického tvaru zo silného porcelánu. Typickým znakom espressa je zlatá, jemne melírovaná krémová vrstva, ktorá nápoj korunuje. Podle chuti sa pridáva navrch cukor. (Fajnovosti nemusia byť, cukor dávame do kávy a potom treba nápoj zamiešať).
Kto by sa v tom vyznal...
Caffe ristoretto (ristreto), Caffé corto, Espresso, Caffé lungo, Caffé macchiato, Latte macchiato, Espresso con panna (panenské espresso?), Caffé doppio, Caffé correto, Cappuccino, Caffé latte, Café au lait, Kapuziner, Café cortado, Caffé mocca, Espresso granitá / Café granitée, Iced Espresso, Eiskaffee, Café Créme / Schümli...
Naučiť sa to je problém, nie to ešte v praxi rozoznať. Najnovšie máme v kapsulách ešte aj "Zázvor anti pandémic CVD19" a to už je "iné kafe", ktoré určite ani Taliani nepoznajú.
PS - po napísaní len krátky dodatok.
Postskriptum pôvodne označuje dodatok listu, obvykle za podpisom. V elektronických textoch a v e-mailoch je možné dodatočne vkladať čokoľvek. Postskriptum sa často používa pre informácie, ktoré nesúvisia s hlavnou správou, rušili by jeho súvislosť, alebo keď chce pisateľ nakoniec dodať niečo osobnejšie. Výraz sa často používa v metaforickom, prenesenom význame, pre rozsiahlejší dodatok knihy a článku.
PS1 - Takže čo dodať, aby to nesúviselo s tým, čo už bolo "napísané", aby to nerušilo naše kruhy? Neviem, všetko je O.K., ako sa odo dneška na Slovensku konštatuje. Postskriptum je aj vydavateľstvo, z ktorého vyšla kniha, ktorú som prečítal. Bolo to dávno (2013), poézia ma už tak často neoslovuje. Prečo nie? Lebo básnikov je stále viac a viac. To je v princípe dobré, ale na každý typ poézie sa musí čitateľ inak sústrediť, nájsť si čas aby pochopil obsah aj ducha básne. Aby zažil jej atmosféru.
PS2 - Básne sa nedajú rýchlo čítať, stratili by na prenesenej obsažnosti, cesta od autora k čitateľovi by bola dlhá. No a na básne sa treba ladiť a naladiť do rovnakej tóniny a rovnakého rytmu ako autor. Možno vy to vnímate inak, ja takto.
