"Zobali vrabci zobali, igelitové obaly..." Už Ivan Mládek a Banjo band si všimli ako nebezpečne plytváme obalmi.
Nielen igelitové, ale aj tie tzv. ozdobné, aj z papiera pribaľujeme ku každému darčeku. Fľaša vína + obal, bonboniéra (samozrejme bonbóny sú zabalené) + obal. Stovka (teoreticky) ako úplatok + obal... Chlieb v igelite, uhorka v igelite (a tak ďalej). Raz sa v obaloch utopíme.
Raz to musí skončiť, veď ani pravdu nie je možné večne baliť do igelitu.
Dnes ráno, keď som vošiel do najmenšej miestnosti v byte, práve tam hovoril Jan Werich o bratstve (bratrství) v roku 1968. Poznamenal, že hovorí o bratstve, aj keď brata nikdy nemal... Ono to je vlastne o niečom inom, ale páčila sa mi tá poznámka, hovoriť o niečom, čo nepoznám, tak som si hneď spomenul na to, ako som včera strihal hrozno, aj keď to neviem a nikdy sa to asi nenaučím.
Niektoré veci sa musia dostať do mechanickej pamäti a tá sa najlepšie upevňuje pozorovaním starších a múdrejších. Starší a múdrejší sú už úzkoprofilový tovar, tak o strihaní hrozna mi ostal len starší odkaz mojej (mladšej) kolegyne, že "sila je len jedna" a túto zásadu ju učil jej otec keď strihal hrozno. Držal som sa zásady a zredukoval som prúty podľa nej a preto dúfam, že na budúci rok budeme opäť piť aj burčiak.
Niekedy (skoro vždy) stačí čítať titulky novín, alebo článkov na blogu. Platí to však len pre zorientovaných čitateľov...
Dnes boli v titulkoch aj tieto myšlienky a informácie bez komentára:
To, že Matovič pomenoval svoju stranu Slovensko, je prejav chorej mysle a cynizmu - Matovičovo vystúpenie v parlamente šokovalo, v inom štáte by ho vypli - Čaputová použila pri vymenovaní Matovičovej a Ficovej vlády dvojaký meter - Oslavujme, čo sa oslavovať patrí: 30. a nie 28. október - Ukrajinský Naftogaz stopne dodávky plynu do Európy - Rusi chcú skonfiškovať majetok EÚ, ak siahne na ich zmrazené aktíva - Nemusíme slepo prijímať, čo nám EÚ diktuje - Neberte si svoje orgány do neba, potrebujú ich tu na Zemi - Zabitých bolo už vyše osemtisíc Palestínčanov - Na zbrojárskom priemysle nie je nič neetické, tvrdí šéf NATO - Prečo je príroda taká krásna a ľudia nie?
Alebo inak aj Homo erectus, podrobnosti sú na stránke wikipedie. Tento pojem mi prišiel na myseľ dnes, keď som v daždi kráčal po ulici čiastočne zatopenej vodou. Vnuklo mi to myšlienku, že sme vlastne chodiaci ľudia, aj keď väčšina z nás namiesto nôh najčastejšie používa zadok. Keby to prešlo do vedeckej terminológie, tak by sme sa museli premenovať na Homo sedens (po slovensky Človek sediaci), ale tak ďaleko som nechcel ísť.
Chodenie na vlastných nohách je naša dávna prirodzenosť, ktorá sa zatiaľ u človeka zachovala, aj keď v stále menšej miere. Najradšej sa presúvame v sede. Dnešný dážď mi však potvrdil moju voľbu - na chodenie si obuť kvalitné topánky. Je čas prezúvania, odložiť sandále a obuť si kvalitnú trekingovú, či turistickú obuv. Tak to každú jeseň robíme aj s našim veľkým bratom - autom, meníme mu letné na zimné pneumatiky.
Poďme znovu chodiť!
Aby som bol zrozumiteľný, myslím tým súčasnosť.
"Faktom je, že súčasnosť už nie je taká pestrá ako minulosť, keď sa každý deň odvíjal nový príbeh. O budúcnosti radšej nehovorím. Aká bude a či bude? Držte mi (si) palce a vlejte si do stránok na internete trochu optimizmu."
(copy paste from)
Čas beží, lebo všetko je v pohybe. Vnímanie času je iná kategória. Človek má v živote niekoľko období, či etáp, ktoré trvajú rozdielny čas, ale aj vnímanie toho času človekom je rôzne. Ak si spomeniem na ostatných 20 rokov, zdá sa mi, že ubehli náramne rýchlo. Asi to bude tým, že som sa nenudil, čas plynul napĺňaný rôznymi aktivitami. ako záhrada, cestovanie, ale aj návštevy lekárov, sem tam nejaká operácia, ale aj aktívna "literárna" činnosť na internete v blogoch a čítanie kníh. Nebudem tu uvádzať údaje z mojej súkromnej štatistiky, ale je to naozaj zaujímavé obdobie. Želám si pokračovanie v takomto tempe, aj keď to znamená, že opäť mi ten čas uletí ako vták.
Mám taký aktuálny projekt, napísať každý deň jednu krátku myšlienku (alebo aspoň jednu bezmyšlienkovú vetu) od dnešného dňa každý deň. Chcem sa dostať do knihy rekordov (ha, ha, ha). Neviem síce, či taká kniha rekordov v tejto sfére existuje, ak nie budem si ju musieť vymyslieť.
- Ahoj, máme vládu.
Čo práve píšu iní (bez komentára):
Čaputová vymenovala štvrtú vládu Róberta Fica - Konečne máme novú vládu - Noví ministri sa zišli na prvej schôdzi - Naď bude poradcom českej ministerky obrany (...) - Oľano sa premenovalo na Slovensko (?) - Stoltenberg: Musíme vyrábať viac zbraní, aby sme vyhoveli potrebám Ukrajiny
Všetky kuchárske knihy starých materí blednú pri internetových vyhľadávačoch na tému varenie a recepty. Nielen internet, ale aj televízne kanály sú plné varenia a hlavne receptov od výmyslu sveta. Dokonca aj bez servítky. Hádam len rozhlas nevarí... Alebo som niečo prehliadol (prepočul)?
Dajte nejaký dobrý recept do diskusie.
Ja ponúkam (recyklujem), trochu opozdene letný šalát k bravčovému rezňu.
Je podobná tej od Pandory, v ktorej sa ukrývalo dobro aj zlo. Trápenia, strasti a choroby zatvorené v skrinke, ktorú Pandora otvorila, boli uvoľnené medzi ľudí. Pandora skrinku rýchlo zatvorila, ale to už na dne skrinky ostala len nádej. Tento starý mýtus sa zachoval v rôznych verziách, podobne, ako sa píšu ľudské dejiny, vyberáme si, čo sa nám akurát hodí... Čo je pre niekoho utrpením, inému môže prinášať radosť aj nádej. Nádej je symbolicky aj na dne Pandorinej skrinky od Antona Pižurného.
Antonova zbierka (OZ Paradajz 2013) obsahuje 64 básní, ktoré sú lyrickou výpoveďou človeka postihnutého láskou, ale aj sklamaním a ktorému nakoniec ostáva to najdôležitejšie: nádej. Prvá časť knihy je o Bielej vdove, so záhadným podtitulom - Štrnásta komnata.
Oceán vzdúva sa, je na obzore loď,
ktorá však čakala na iných dvoch.
Rozbité srdce na dno hĺbky vhoď.
Hojdajúc klesne tam, kde sídli Boh.
(V strede zeme)
Je po politike, tej predvolebnej, teraz by mal začať ťažký (ale radostný) život, ale nie je to tak. Zdá sa, že sme sa zamotali v mediálnej vojne, ktorá kraľovala na našom mediálnom území dlho pred voľbami. TRT nie je spisovné slovo zo slovníka slovenského jazyka, ale stará skratka pre "siedmu veľmoc", teda Tlač-Rozhlas-Televízia. Čo je to siedma veľmoc v starom ponímaní? Nuž, to sú noviny a časopisy, rozhlas je stále rozhlas a televízia je ešte stále televízia.
Už je to dávno, čo sa zmenila štruktúra vlastníkov médií. Okrem tzv. verejnoprávnej "rozhlasotelevízie" máme tu presilu súkromných médií. Siedma veľmoc teda už nie je v réžii štátu a informuje nás podľa želania jej vlastníkov. Ako ukazuje posledné obdobie (každé predvolebné), stal sa z teoretickej veľmoci aj silný nástroj politiky. Keby išlo len o náš komplex TRT, tieto voľby by dopadli inak. Je tu však v 21. storočí aj INTERNET. Internet je (zatiaľ) voľná, slobodná platforma nahradzujúca komplex TRT a preto tieto voľby dopadli inak, ako plánovala siedma veľmoc.
Po voľbách sa mi žiada trocha humoru a veselosti, tak som si chcel kúpiť nejakú veselú "tlač" (od papierových novín som si našťastie odvykol, ako mnoho iných ľudí), tak som sa rozhodol pre špecializovaný časopis Kocúrkovo. Mám rád humor, aj satiru a iróniu, tak padla moja voľba na tento "Nezávislý humoristicko-satirický mesačník" číslo 10/23. Je to síce slabý odvar grafickej úrovne Roháča, tentokrát je dokonca mierne kontaminovaný povolebnou satirou, ale zopár úsmevov sa našlo.
Pri tejto príležitosti som skúsil nájsť na internete "Dikobraz", čo bol kedysi ako vlastný brat Roháča a vychádzal v Česku. Našiel som. O časopise Roháč je len zmienka v minulom čase. A čo sa týka úrovne humoru v týchto moderných variantoch humoru? Asi by som to povedal metaforou "Horná-Dolná".
Je čas prezradiť pointu tejto "politickej" úvahy. Podľa výsledkovej povolebnej mapy je jasná jedna vec: Slováci sú digitálne zruční (okrem BA), čítajú a nechávajú sa inšpirovať skôr názormi na internetových "alternatívach" než správami a komentármi na médiách "hlavného prúdu", ktoré robili všetko čo mohli. Dávna skratka siedmej veľmoci bude asi obohatená o ôsmu a skratka bude TRT+I, len dúfam, že z alternatívy sa nestane hlavný prúd.
