Opakovanie je...

Matka múdrosti mi radí, aby som odľahčil waboviny niečim jemnejším ako politika, tak som načrel do iných múdrostí z dávneho času, takmer poézia. Nie je to z internetu, je to z mojej knihy (hlavy), teda tie myšlienky sú moje, možno o nich pochybovať, polemizovať s nimi, prípadne ich vyvrátiť, nič sa nestane, život pôjde po svojich chodníčkoch...

* Osud je to, čo bolo a nie to, čo bude. To, čo bude je stále otvorené nášmu zásahu.

* Žena je ženou, až keď má muža. A naopak.

* Bol ako slovenská ekonomika, príliš otvorený svetu, teda závislý na vonkajších stykoch.

* Slová lásky môžu časom stratiť platnosť, ale slová nenávisti ostávajú navždy zapísané.

* Nebyť tela, boli by sme len kus duše v nohaviciach a saku.

* Ideál je to, čo nebolo, nie je a nebude.

* Čo človek nezažije na tomto svete, na druhom márne čaká.

* Minulosť je všade okolo nás a rastie. Je stále silnejšia ako budúcnosť.

* Človek nemusí nájsť všetko, ale mal by vedieť, čo našiel.

* Úsmev je priateľ, len keď je sám a adresne smeruje k nám.

* Ženy sú jemné stvorenia a niektoré sú ako vánok - ani lístok na strome sa bez nich nepohne.

* Strata každého priateľa bolí. Výnimkou sú priatelia na sociálnych sieťach.

* Geniálny paradox teórie relativity: Keby sme boli všetci géniovia, nebolo by géniov. 

* Nehľadajte múdrosti v knihách, váľajú sa v prachu vedľa nás. 

* Človek je čiastočne slobodný, až keď dosiahne na svoj starobný dôchodok. Absolútne slobodný je, až keď mu ho prestanú vyplácať.

* Každá múdrosť má svoju achilovu pätu. Aj táto...

 

 

 

 

Politika v bubline

Strašné slovo "politika" a hneď v titulku, až ma striaslo, keď som to písal. Počuť aj také vyjadrenia: "Mňa politika nezaujíma!". To si politika nevšíma a ide si tak ako pred mnohými rokmi za svojimi (nie našimi, pochopiteľne) cieľmi. My sa prizeráme opodiaľ, opäť sa zatvárme do bublín, ale politika nás ovplyvňuje tak, či onak, útočí na nás z každej strany - vládna, opozičná, stranícka, nezisková (?), ale aj mediálna a tá útočí denne, každú hodinu a minútu sa nám doslova vtiera do domácností (do mobilov). Hádam len internet ostal pluralitný, na vyjadrenie aj iných názorov, ale aj tam je perspektíva katastrofická. 

Diskusie k článkom o politike sú len o zlobe. Tam sa presťahovala aj tá zlá politika. Ako mlynské kamene tam melie zrno porozumenia. Zdá sa, že ľudia zabudli (alebo nikdy nevedeli), čo je to diskusia, čo sú argumenty. Čistý boj nečistými slovami. Hovoríte, že treba niečo urobiť, nemlčať. Ale odpovedzte najprv na otázku - nemlčať proti komu? Noviny sa dajú ignorovať, nekúpiť, ale skúste prekričať ukričané moderátorky. Aj televízory a rádiá sa dajú vypnúť. "Kam jsme došli kdo to ví?"

Ľudia sa inak už o politike nerozprávajú, je to skoro nemožné, lebo by hrozil nesúlad a možno aj tvrdé (...nečisté) vzájomné slová. Zdá sa, ako by tvrdosť a agresivita bola devízou dneška. Silnejší (ukričanejší) vyhráva... Hádam ani v krčmách sa už o politike nehovorí, ale to neviem isto, lebo už tam nechodím, pijem doma nealko.   

Moc na svete

Náš svet je planéta Zem, je to tretia planéta slnečnej sústavy, ktorá vznikla pred 4,54 miliardami rokov. Je domovom rôznych druhov rastlín a živočíchov. Ľudstvo sa tu objavilo relatívne nedávno, ale vďaka schopnosti prispôsobiť sa a využívať prírodné zdroje stále rastie.

Čítam knihu s názvom "MOC", ktorá sa zaoberá históriou a vývinom spoločenstiev na Zemi od šimpanzov (naozaj) až po dnešných ľudí. Zaoberá sa hlavne tým, či moc (vedúce postavenie, alfa samce) mocných korumpuje, alebo do pozícií mocných sa dostávajú najčastejšie tí s prívlastkom "alfa". Je tu aj tretia možnosť, že tých mocných (aj skorumpovaných) si v demokratickej spoločnosti volíme my sami a sme za to zodpovední. 

Možno ich korumpuje ten pocit moci, príležitosť, možnosti (systém?), ale asi len vtedy, ak na to majú charakterové osobné predpoklady. Zaoberajú sa tým psychológovia (a psychiatri), robia rôzne "pokusy", pri ktorých testujú charaktery ľudí, ktorí majú záujem o moc a hodnotia tých, ktorí ju už reálne vykonávajú (vykonávali). Zaujímavo spracovaná kniha.

Súčasná ľudská spoločnosť je hierarchicky usporiadaná. Aj v pracovných kolektívoch by to bez vedúcej osobnosti ťažko fungovalo. Hierarchické usporiadanie vzťahov je základ modernej spoločnosti, pokusy o sociálnu rovnosť (asi) historicky zlyhali. Opakom hierarchicky usporiadanej spoločnosti je zrejme chaos. Aj celý svet je usporiadaný podľa toho hierarchického vzoru, teda sme fakt dobrí, ale prečo sú potom medzi nami vojny? Možno tiež pre to isté...

To je aktuálna otázka pre psychológov a bohužiaľ, len námet pre mnoho ďalších štúdií a vedeckých kníh.

(Brian Klaas, MOC. Je pravda, že moc korumpuje? IKAR, a.s. 2025) 

Zo sféry mikrosveta

Mikrosvet je podľa mňa to čo vidím a cítim na vlastné oči, uši (a nos), teda skoro všetko v dotyku s realitou. Čo oči nevidia, to srdce nebolí, to vraj povedal Ján Amos Komenský. Ten výrok má aj niekoľko zaujímavých variácií. Vo všeobecnosti sú slová veľmi ohybné a do istej miery aj nejednoznačné. Ak pospájate slová do vety, ešte to nemusí byť presne to, čo nám vnukla myšlienka. Preto je lepší rozhovor z očí do očí (z úst do úst). V rozhovore možno vyslovené opraviť, vysvetliť, či odvolať, alebo upresniť ďalšími slovami. V písomnom prejave je to v aktuálnom čase skoro nemožné. 

Priateľstvá ľudí tiež patria do sféry mikrosveta každého z nás, ale majú aj zopár spoločných čŕt a vlastností. Nemám na mysli pravidlá sociálnych médií ako "facebook" a podobne, ale to čo sa šíri pri rozhovore ako fluidum z úst do úst. V nedávnom období "rúškovania" to preto bolo ťažšie... :)

Priateľstvu sa dávajú rôzne prívlastky a je rôzne definované, napríklad "skutočné", "pravé", "najlepší priateľ" (najčastejšie pes), falošné priateľstvo a podobne. Skúsil som to vyhľadať systémom UI na internete:

- Priateľstvom označujeme starostlivý, láskyplný, hravý a obvykle silný emocionálny vzťah.   

- Skutočný priateľ je viac ako kamarát či známy – je to takmer člen rodiny, psychológ i bútľavá vŕba v jednom. Nemôže existovať bez porozumenia.

- Vzťah priateľstva sa zvyčajne považuje za typ väzby s menším vplyvom na citový život ľudí...Vychádza z vôle každého účastníka. 

-  Pravý priateľ je priamy, vie sa prispôsobiť, venuje svoju pozornosť, dopraje bez závisti a poskytne priestor. Ak takého vo svojom živote máme, patríme k šťastným ľuďom. 

- Priateľstvom sa zaoberala aj Slovenská akadémia vied. Výskum, ktorý trval niekoľko rokov, dal jasnú odpoveď. Pre Slovákov je priateľstvo veľmi dôležité. Ruka v ruke sa s ním spájajú aj iné hodnoty.

- Už niekoľko rokov sú novým fenoménom sociálne siete. Výhodou je, že nám pomôžu nájsť priateľov z dávnych čias a zároveň vytvoriť virtuálne kamarátstvo s tými, ktorých sme dovtedy nepoznali. Psychologička Katarína Dobrovodská hovorí: „Sociálne siete môžu byť veľmi prospešné, ale aj veľmi deštrukčné".   

Dopočutia priatelia...

imprimatur

 

Že by nebolo

 Že by nebolo o čom písať? Aj to sa stáva, ale keď sa chce, vždy sa niečo nájde. Niečo vo vlastnom mikrosvete, či v globálnej hlave, alebo vo vesmíre. A keď už naozaj nič neprichádza, stačí si prečítať čo píšu iní. Nemyslím tým tzv. "mainstream", teda médiá hlavného prúdu, lebo tie netreba čítať, tie sú aj tak všade vo vzduchu ako hmla v zlom počasí. Treba čítať názory ľudí, nie novinárov (a hercov)... 

Vyzerá to ako oxymoron, ale čosi na tom bude. Nie všetci novinári však opakujú to isté čo píše "Pravda" a "Rudé právo" (názvy denníkov sú z minulosti a nemajú nič spoločné s tými, ktoré existujú dnes). Sú aj také, ktorým sa nadáva do "konšpiračných", miernejšie "alternatívnych", alebo len tak jednoducho, že šíria hoaxy (klamstvá a polopravdy). 

Otázne je vždy len to, kto je arbiter pravdy? 

Tak to treba vidieť a aké ciele tým sleduje. Alebo ide o nekalú konkurenciu? Napríklad, keď herec ohovára herca. Možno ide len o súboj názorov na spoločenské záležitosti a právo na názor má každý. Každý však považuje tú svoju pravdu za pravdu s veľkým "P". Akoby diskusia neexistovala... Ťažným koňom sa dávali klapky na oči, aby sa neobzerali a ťahali stále len tam, kam ich vedie pohonič. 

Občas sa vraciam k vete Milana Lasicu, že najťažšie je napísať prvú vetu a potom to už ide. Takže po úvodnej otázke "Že by nebolo o čom písať?" to išlo samé od seba a teraz by som mal začať písať ja. Medzičasom som si vypočul rozhovor s Romanou Tabak o divadle. Tiež o tom ako bola v SND na predstavení s Annou Netrebko. a videla aj ten "zverinec" (ako sa vyjadrila) pred divadlom. Proste hanba, že škoda o tom písať (nebol som tam). Len toľko, že z vyjadreniami Romany som na rovnakej vlne a zdá sa mi, že Romana je perfektná. 

Tak toto nebolo z môjho mikrosveta, skôr v dotyku s glóbusom. Často sa zamýšľam nad psychológiou davu, zrejme sa človek v dave cíti dobre, je súčasťou niečoho veľkého, aj keď sám je maličký a z vlastnej vôle by sám nikdy s tým, čo dav vyjadruje možno ani nesúhlasil. Psychológia davu je špeciálny vedný odbor, do toho mi nič, len tak na prvý pohľad, keď vidím prejavy davu, vždy sa zamýšľam nad tým, čo (a kto) je za tým? Lebo za každou revolúciou je vždy vodca, podobne ako za každou vojnou. A o tom potom, nabudúce a možno aj o iných sférach.

oxymoron -u m. lit. vyjadrenie obsahu spojením dvoch navzájom sa vylučujúcich pomenovaní (napr. chudobný boháč)

arbiter -tra m. (arbitra -y ž.) ‹l› kniž. rozhodca sporu (vybratý stranami); autoritatívny posudzovateľ, sudca...