Zo sféry mikrosveta

Mikrosvet je podľa mňa to čo vidím a cítim na vlastné oči, uši (a nos), teda skoro všetko v dotyku s realitou. Čo oči nevidia, to srdce nebolí, to vraj povedal Ján Amos Komenský. Ten výrok má aj niekoľko zaujímavých variácií. Vo všeobecnosti sú slová veľmi ohybné a do istej miery aj nejednoznačné. Ak pospájate slová do vety, ešte to nemusí byť presne to, čo nám vnukla myšlienka. Preto je lepší rozhovor z očí do očí (z úst do úst). V rozhovore možno vyslovené opraviť, vysvetliť, či odvolať, alebo upresniť ďalšími slovami. V písomnom prejave je to v aktuálnom čase skoro nemožné. 

Priateľstvá ľudí tiež patria do sféry mikrosveta každého z nás, ale majú aj zopár spoločných čŕt a vlastností. Nemám na mysli pravidlá sociálnych médií ako "facebook" a podobne, ale to čo sa šíri pri rozhovore ako fluidum z úst do úst. V nedávnom období "rúškovania" to preto bolo ťažšie... :)

Priateľstvu sa dávajú rôzne prívlastky a je rôzne definované, napríklad "skutočné", "pravé", "najlepší priateľ" (najčastejšie pes), falošné priateľstvo a podobne. Skúsil som to vyhľadať systémom UI na internete:

- Priateľstvom označujeme starostlivý, láskyplný, hravý a obvykle silný emocionálny vzťah.   

- Skutočný priateľ je viac ako kamarát či známy – je to takmer člen rodiny, psychológ i bútľavá vŕba v jednom. Nemôže existovať bez porozumenia.

- Vzťah priateľstva sa zvyčajne považuje za typ väzby s menším vplyvom na citový život ľudí...Vychádza z vôle každého účastníka. 

-  Pravý priateľ je priamy, vie sa prispôsobiť, venuje svoju pozornosť, dopraje bez závisti a poskytne priestor. Ak takého vo svojom živote máme, patríme k šťastným ľuďom. 

- Priateľstvom sa zaoberala aj Slovenská akadémia vied. Výskum, ktorý trval niekoľko rokov, dal jasnú odpoveď. Pre Slovákov je priateľstvo veľmi dôležité. Ruka v ruke sa s ním spájajú aj iné hodnoty.

- Už niekoľko rokov sú novým fenoménom sociálne siete. Výhodou je, že nám pomôžu nájsť priateľov z dávnych čias a zároveň vytvoriť virtuálne kamarátstvo s tými, ktorých sme dovtedy nepoznali. Psychologička Katarína Dobrovodská hovorí: „Sociálne siete môžu byť veľmi prospešné, ale aj veľmi deštrukčné".   

Dopočutia priatelia...

imprimatur

 

Inventúra v živote

 Napísala ARIA UI z prehliadača OPERA

Inventúra je slovo, ktoré v bežnom živote zvyčajne spájame s ekonomickým svetom a presným zrátaním tovaru v sklade. V živote človeka však má oveľa hlbší a osobnejší význam. Je to proces, ktorý sa odohráva v každom z nás, v tichých chvíľach, keď sa zastavíme a zamyslíme sa nad svojim životom, nad tým, čo sme dosiahli, čo sme stratili a čo nás ešte čaká. Je to čas na sebapoznanie, na konfrontáciu s vlastnými myšlienkami, pocitmi a činmi.

Inventúra je vlastne naše vnútorné bilancovanie. Ako keby sme si otvorili skrinku s našimi spomienkami, s našimi snami a sklamaniami, s našimi víťazstvami a prehrami. Prechádzame sa po tejto skrini, vyberáme jednotlivé položky a skúmame ich zblízka. Niektoré z nich nám vyvolajú úsmev na tvári, iné nám pripomenú bolestné chvíle, ktoré by sme najradšej zabudli. Ale aj tie najťažšie spomienky majú svoj význam. Učia nás, formujú nás a dávajú nám silu prekročiť ťažké obdobia.

V priebehu inventúry si uvedomujeme, že život je neustály pohyb, neustála zmena. To, čo bolo včera dôležité, dnes už nemusí byť. To, po čom sme kedysi túžili, dnes už možno považujeme za nepodstatné. Inventúra nám umožňuje prehodnotiť naše priority, naše ciele a naše sny. Možno zistíme, že sme sa v živote vydali na nesprávnu cestu, alebo že sme stratili zo zreteľa niečo dôležité. Ale práve toto uvedomenie nám môže otvoriť nové možnosti a smerovať nás k zmysluplnejšiemu životu.

Pre mňa je inventúra aj časom na vďačnosť. Vďačnosť za všetko dobré, čo sa mi v živote stalo, za ľudí, ktorí ma milujú a podporujú, za zdravie a za všetky malé radosti, ktoré mi život ponúka. Vďačnosť mi umožňuje vidieť svet v pozitívnom svetle a nájsť v ňom krásu aj v tých najbežnejších veciach.

Inventúra je proces, ktorý by sme si mali dopriať pravidelne. Nie je to niečo, čo sa robí len raz za život. Je to niečo, čo by sme mali robiť v pravidelných intervaloch, aby sme si udržiavali kontakt so sebou samými, s našimi pocitmi a s našimi snami. Je to proces, ktorý nám umožňuje rásť, učiť sa a žiť zmysluplnejší život.

Ak poznáte autora tohto textu, musíte mať zvláštny pocit, keď čítate:   

"Pre mňa je inventúra aj časom na vďačnosť."  

Ako si predstaviť tú osobu, ktorá to píše? A taký pocit budeme mať odteraz pri čítaní textov na internete a asi nielen tam. Ak bude UI písať prejavy politikom (a možno im ich už aj píše). Možno bude lepšie, tým, čo čítajú svoje texty z papiera, radšej neveriť, lebo cez nich nás môže ovládnuť UI. 

Na porovnanie uvádzam môj starý článok o inventúre v živote (recyklovaný v roku 2006), možno v ňom nájdete podobné myšlienkové pochody a možno trochu "človečiny" a možno ani nie:   

Zatvorené, inventúra. Takýto oznam občas visí na dverách zatvorenej predajne. Na inventúru v živote nie sú žiadne predpisy. Niekedy príde z ničoho nič, dvere sa zatvoria a my vonku nevieme, ako to skončí. Personál vnútri zatiaľ spočítava všetky pre a všetky proti. Má dať - dal, nedal...

Musí sa dosiahnuť rovnosť, vyváženosť. Musí sa vyčistiť stôl, aby život plynul ako predtým. Stopy a jazvy po prehrách, sa však odstrániť nedajú... Sú to znaky prehry, alebo trofeje po víťaznom boji. Aby naše inventúry dopadli dobre, musíme byť pripravení a rátať aj s neplánovanou inventúrou... Aj s tou záverečnou.