15 minút na zeleno

Motto: "Nezmysly, ktoré o vás povedia (napíšu...) ľudia, sú často o nich, nie o vás." (voľne podľa Bronislavy)

Pozrime sa na aktuálne masívne podporovanú cyklistiku. Peniaze sa sypú do cyklistickej infraštruktúry, ako by na tom závisela pekná budúcnosť. A možno na tom aj trochu visí, ak berieme do úvahy "15 minútové mestá" a ten kontext. Z iného pohľadu ide o opačný smer ako u benzínových a naftových áut - v cyklistike (a v kolobežkách) sa namiesto lacného, prospešného a vrcholne ekologického spôsobu dopravy pomocou vlastného tela a pedálov rozširuje baterkový pohon.

Čo je to 15-minútové mesto? Podľa tohto konceptu z 20. storočia by sa mal každý obyvateľ mesta dostať k základnej občianskej vybavenosti do pätnástich minút chôdze. Či už je to obchod, pošta, detské ihrisko alebo park, žiadna služba by nemala byť od seba vzdialená ďalej než pätnásť minút.

Autá tvoria podľa klimatických alarmistov neúmerné množstvo emisií na našich cestách, takže je zrejmé, prečo by bola táto schéma navrhnutá na zníženie ich používania atraktívna. Nehovoriac o zdravotných výhodách chôdze alebo bicyklovania.  

Z hľadiska tzv. grindílu by bolo ideálne keby v prvom rade začalo uplatňovanie baterkovej technológie vo vojenstve. Viete si predstaviť tanky a obrnené vozidlá poháňané lítiovými baterkami? Alebo aj vojaci na baterky? To by bola krása, žiadne svetové vojny by sa nekonali, maximálne len také malé, susedské. Aj stíhačky 6. generácie na baterky by krátko po vzlete museli pristáť a dobiť si batérie. Ich užitočné zaťaženie by tvorili vlastné batérie, takže na bomby by nebolo miesto. Utópia, alebo dystópia vojenstva? V každom prípade by Zem bola príjemným a pokojným miestom na život.  Bohužiaľ, lacné drony s AI tú predstavu trochu kazia... 

Koncept 15 minútového mesta je na prvý pohľad pekný, ako sú pekné všetky technické vynálezy ľudstva. Prvá oblasť, kde sa nové vynálezy uplatňujú je obvykle vo výrobe nových typov zbraní a tie sú vždy namierené proti ľuďom, okrem poľovníckych. Ktovie, kam smeruje koncepcia 15 minútových miest?

Sloboda a sloboda prejavu

Zaujal ma článok Filipa T. Holzera na blogu Pravda "O etike a morálnych princípoch". V našej modernej spoločnosti môže každý vyjadriť svoj názor hlavne na sociálnych sieťach. Ani do rozhlasu, či televízie nemusíte písať listy, stačí, keď pošlete "hlasovku", alebo rovno video. Na sieťach to ide priamo na obrazovky tých, čo bažia po informáciách. Informácií do mobilov a PC sa valí toľko, že bez vlastného filtra budete skoro zahltený. 

Autor toho článku si však všíma fakt, že "morálne systémy a hodnotové rámce  sú porušované, alebo úplne ignorované". Odporúčam, prečítať si to celé, vrátane záverečného poučenia. Nezáleží na tom, či ste autor verejných textov, alebo čitateľ, lebo sa to bytostne dotýka aj komentárov a diskusií na internete. Povedal by som, že tie zásady by mali byť alfou a omegou konania každého, ale hlavne každého kto sa, hoc len raz, oháňal právom na slobodou prejavu. Inak nejde o slobodu, ale o prvky chaosu. 

 

 

 

 

 

 

Kvarky a antikvarky

Písať o umelej inteligencii na internete je už dnes skoro ako nosiť drevo do lesa. Umelá inteligencia začína žiť svojim vlastným (naprogramovaným) životom. V žiadnom okamihu by sme ale nemali zabúdať na to, že je to nástroj a nástrojom aj ostane. Záleží len na tom,  kto ho bude držať v rukách a čo s jeho pomocou urobí (nie čo urobí ona!)

Zaujímavé je, že aj umelá inteligencia je ženského rodu (aspoň gramaticky), takže kto sa má v nej vyznať? Toľko by hádam stačilo ako úvodné slovo  k úvodnému slovu (a nielen k nemu) septembrového časopisu Quark, ktorý má byť takou malou časticou (ako kvark) z 30 ročnej histórie tohto časopisu, tak toto číslo je aj o tom jubileu. 

Je sympatické, ak autorka uvádza, že informácie získala aj od umelej inteligencie a tie si (podľa nej) treba poriadne overiť, lebo umelá inteligencia rada halucinuje. (Halucinácie sú nepravé zmyslové vnemy, ktoré sa môžu zdať reálne, ale v skutočnosti vznikajú v centrálnom nervovom systéme jedinca. U umelej inteligencie zrejme vznikajú "halucinácie" nesprávnym posúdením relevancie nadmerného množstva dostupných informácií.) Vyjadrila presvedčenie, že v určitom smere umelá inteligencia ešte dlho nenahradí človeka z pohľadu ľudského chápania vecí a ich významu, nenahradí naše myslenie, spomienky či zmysel pre humor (podľa mňa nikdy). Preto ju logicky musíme brať stále ako stroj. 

Druhý významový styčný bod v "úvodnom slove" Quarku som našiel v súvislosti s mobilnými telefónmi, ako sa ich svet (a náš tiež) zmenil za posledných 30 rokov od "telefónov" typu tehlička, až po "smartfóny", ktoré sú síce aj na telefonovanie ale aj na mnoho iných vecí a  nosíme ich vo vrecku (všade) ako mobilnú kanceláriu a zábavné centrum (niekto viac a niekto menej užitočne). A kazia nám deti. Otázkou je, aká je a bude v mobiloch bezpečnosť našich vlastných dát (správy, fotky, názory a pod.), ale to je rovnaký problém ako u počítačov a tabletov. 

História vývinu mobilných telefónov je celkom zaujímavá. Kedysi sa rozprávali vtipy, o mobiloch, že vraj v Rusku majú najväčší mobil na svete, ale história sa oklamať nedá: Ruský mobilný telefón (1957) vážil iba 70 gramov a zmestil sa do dlane. Jeho predaj sa začal už v roku 1963 a mal dosah 30 kilometrov. Samozrejme, vývoj mobilov začal na opačnej svetovej strane, aby nedošlo k omylu. Môj prvý mobil Nokia 5110 ma potešil až v roku 2007, keď sme odhlásili pevnú linku, takže ešte nemá 30 ročné jubileum.

Ostávajú mi na klávesnici ešte antikvarky. Neviem čo s nimi, ale sa mi to páčilo, že ako všetko na svete má svoj protiklad - hmota antihmotu, dobro má zlo a tak musia mať aj kvarky svoje antikvarky.  Nepomýľte si ich s antikvariátom, alebo s akváriom...

Blog aj podľa Pravdy

Alebo aj o blogovaní podľa wabovín. O blogoch a blogovaní som písal viackrát a vždy sa to stretlo s diskusiou na danú tému. Teraz to asi nebude inak (alebo to bude presne naopak). 

Inšpiroval som sa článkom na blogu Pravda (3. augusta 2025), v ktorom píše Anton o blogovaní ako o novej forme komunikácie. Tento blog (waboviny) píšem od augusta 2006. Podľa Antona je blogovanie "výzvou pre starý systém masovej komunikácie". Zaujal ma jeho záverečný postoj k aktuálnej a dlhodobej situácii v blogovaní, kde by chcel vidieť väčšiu pestrosť tém a nie len: 

"... a nie len dookola stále: Fico – Matovič – Trump – Putin…" (Anton)

Súhlasím s Antonom (to sú témy, ktoré tu nájdete len okrajovo a výnimočne). 

Na porovnanie, vrátil som sa do starších názorov na blogovanie z wabovín:

Motto od neznámeho autora: "...čo je na blogoch iné ako keď čítaš knihu, je to, že podvedome máš strach, že to, čo čítaš je pravda..."

*2006/11... Na "blogovisko" vstupuje každý autor s čistým štítom, na ktorý postupne pripína svoje trofeje (výhry a prehry) v podobe návštevnosti a hodnotenia z diskusií. V tom je spravodlivosť rovnaká pre každého, ale každým článkom autor zároveň píše aj o sebe (svoj osud). Čitateľ spoznáva jeho "osobnostný profil", vytvára si obraz o ňom, prípadne si vytvára k nemu vzťah cez jeho dielo...

*2007/02... čítam a plním si hlavu novými informáciami, srdce novými emóciami, občas niečo pridám do diskusie a zrazu zisťujem, že moja zamýšľaná téma, môj nápad, môj vlastný postreh je proti tomu všetkému strašne maličký... K slovu sa hlási neodbytná otázka: Písať, či nepísať? To je ako byť, či nebyť, lenže v zelenom. 

*2007/07... "blogujem" od apríla 2006, ale prvý blog som si založil o rok skôr. K blogom som sa dostal pri hľadaní možnosti zverejňovania fotografií. Potom sa to nejako zvrtlo, stal som sa čitateľom a neskôr aj autorom vlastného (názorového) blogu. 

*2010/08... okolo blogov sa logicky vytvárajú čitateľské "kluby". Ich nepísané (alebo písané) členstvo sa časom mení, aj keď "skalní" čitatelia ostávajú... (a stále ich je menej)

*2010/10...  Začínam si zvykať na vlastné prázdne reči... Naozaj sú odrazom môjho myslenia? Alebo len hľadajú iné slová, aby s nimi založili spoločenstvo príbuzných slov? Musím provokovať, naraziť na odpor, aby si ma všimli? 

...

Quark 8/25

Augustový úvodník Quarku je ako sen, hlavne začiatok textu je o snoch. Nielen o tých, čo sa nám snívajú, ale hlavne o tých, ktoré máme a ktoré si (občas) plníme. Aj časopis Quark chce plniť sny čitateľov a chce si plniť aj ten svoj - byť najzaujímavejším časopisom. To je ale veľmi neskromné želanie a posúva sa skoro až do utópie...

... ranná šálka kávy pomáha ženám zdravo starnúť...  Vraj dve šálky kávy denne sú potenciálne prospešné (ženám) a šance sa zvyšujú až do 5 šálok denne (keď čítam takéto články, mám pocit, že ich sponzoruje zväz dodávateľov kávy, alebo tak nejako). Ale to nie je to, čo ma v tomto čísle zaujalo. Výber článkov by sa dal nazvať pêle-mêle - pestré všeličo (kedysi tak nazývali rubriku zaujímavostí v časopise Mladý svět). 

V dnešnej informačnej dobe sa dajú získavať informácie priebežne zo všetkých oblastí vedy a poznania aj na internete, ak si človek dá pozor, aby nebral všetko doslovne a vie si vyberať, myslieť a používať vlastnú hlavu, aby vedel rozlišovať medzi pravdou a zavádzaním (moderne - hoax). Trochu detailnejšie som sa preto pozrel na článok o tom "Ako študovať na vysokej škole?". Zaujal ma, ale nie preto, že by som sa chystal študovať, nejde o mňa, možno len o štúdium na univerzite 3. veku, ale ani to nie je môj prípad.

V článku sa píše, že človek si zapamätá  z toho čo číta asi 10%, z počutého 20%, 30% z obrazovej informácie, 70% z z toho čo počuje, vidí a o čom sa rozpráva a až 90% z toho čo sám aktívne vykonáva.

Skrátka, na učenie je najlepšie zapojiť najviac zmyslov a ešte lepšie je spojiť učenie s praxou. A sme u toho, že v minulosti boli najlepšie tzv. "priemyselné školy", v ktorých išlo o pevné spojenie teórie s praxou (tak trochu aj učňovské školy). V článku sa ďalej píše, že existuje osem druhov inteligencie. Dúfam, že do toho nepočítajú tú "umelú" (UI).

Najmenej obľúbené je učenie "naspamäť", tzv. "biflovanie" (ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť). Zaujímavé sú aj mnemotechnické pomôcky, niekedy nás učili na zapamätanie si obojakých spoluhlások: pzsvbrmf = poza lesa vyberal mi fialky. Inde učili niečo iné, ja som si to takto uložil a platí to dodnes. 

V štúdiu a v učení sa je ešte veľa zaujímavého, ale o tom je lepšie dočítať článok v Quarku č. 8/25, alebo v knihe z vydavateľstva "UK Veda", z ktorej článok vychádza, skoro ako recenzia. 

Trochu od veci je moje vlastné skúmanie v kuchyni "Ako zistiť na prvý pohľad, či je nôž ostrý, alebo tupý? Napríklad, pri krájaní paradajok, je dobré vziať taký nôž, ktorý má perfektné ostrie. Môj postup je jednoduchý: otočím nôž ostrím hore a hľadám odraz svetla na reznej hrane. Ak ho nenájdem, je všetko v poriadku, nôž je ostrý. Ak na reznej hrane uvidím líniu odrazu svetla, nôž je (na paradajky, aj na mäso) tupý, treba ho nabrúsiť.   

Toto bolo spojenie teórie s praxou, teda na 90% si to zapamätáte...

- . - 

Poučenie od časopisu k internetu: Quark (kvark), je člen skupiny elementárnych subatomárnych častíc, ktoré interagujú prostredníctvom silnej interakcie a o ktorých sa predpokladá, že patria medzi základné zložky hmoty... (boli časy, keď bol najmenšou čiastkou hmoty atóm, ale časy sa menia...)