Piatok je preč

Nemám spot na piatok... a to ma veľmi mrzí. Však nevadí, piatkové srandičky sme si prečítali v pyžame u girl (čítajte opatrne, tento krát nejde o erotiku)... Pravda, niečo som chystal, ale zdalo sa mi to málo vtipné na piatok, tak som to nechal v drafte. Veď posúďte sami:

Voľný piatok - je piatok a nepracujem, zo zotrvačnosti však myslím na robotu (nesmejte sa)... Najväčšou nepríjemnosťou v práci je čas upratovania. Okolo jedenástej príde upratovačka a začne šuchotať plastovou hubicou vysávača po kamennej dlažbe, za ňou zavíja jej starý vysávač. V tom čase bývam v najväčšom pracovnom zanietení a stresuje ma aj žalúdok, hlásiaci sa o prídel energie.

Procedúra - upratovanie nie je jednoduchý akt, je to procedúra. Po vysávači príde na rad široký mop na stieranie podlahy, hrmotanie stoličkami a ak včas neuvoľníte svoj post, zájde vám s mopom aj medzi nohy s jemným náznakom erotiky... Tretie dejstvo je založené na utieraní prachu zo stolov a iných zariadení s výnimkou obrazovky monitora...

Monitor a google - na mojom bývalom pracovisku som mal monitor CRT, ktorý mi slúžil aj ako super rýchla externá operačná pamäť. Na jeho pomerne široký plastový okraj som si zapisoval aktuálne telefónne čísla a odkazy... Stačil jediný pohľad a hľadanú informáciu som našiel rýchlejšie ako v goooogli... Preto som upratovačke zakázal utierať môj monitor, aby som neprišiel o dôležitý zdroj informácií.

Veľké hlavy - Dnes je iná doba, informácie majú cenu zlata, každý majiteľ si ich stráži ako oko v hlave. Prístupové kódy meníme povinne raz za mesiac. Je to náročné na zapamätanie stále nového a nového hesla. Moderné monitory LCD majú úzke rámy, tak sa tam nezmestia ani telefónne čísla, lebo sú široké... a široké sú aj heslá a kódy, z ktorých máme veľké hlavy, aby sa tam všetky kódy zmestili...

Záruka

- Doklady k uplatneniu záruky
Pri uplatnení záruky je nutné predložiť dodávateľovi faktúru, prípadne servisný list alebo doklad z registračnej pokladnice, t.j. doklady, z ktorých je zrejmý spôsob nadobudnutia tovaru, výrobné číslo tovaru a deň prevzatia odberateľom.

Nedávno som našiel starostlivo odložený doklad z registračnej pokladne o zakúpení nejakého elektronického zariadenia, ale neviem od akého, lebo lístok je tak vyblednutý, že je nečitateľný...

Pri nákupe vám dajú záručný list, ktorý platí spolu s pokladničným dokladom príslušnej predajne. Zdalo by sa, že otázka: aká dlhá je záručná doba, je jasná, je predsa daná zákonom. Ale podmienkou je, predložiť doklad z registračnej pokladne predajne, kde bol tovar zakúpený.

V pokladniach niektorých predajní majú asi špeciálny atrament, alebo tlačiarenské pásky, ich písmo po istom, nie veľmi dlhom čase vybledne tak, že sú nečitateľné... Tak dokedy trvá záručná doba? No asi len do doby zmiznutia písma na doklade z registračnej pokladne...

Agresívna a zákerná

Príbeh, sily, statočnosti a nekončiacej vojny...


Ostatné si treba prečítať v originálnom podaní.


.

Zámocká reštaurácia

V meste, ktoré nebudem menovať je vcelku honosná, štýlová zámocká reštaurácia. Najlacnejšie predjedlo za 90 Sk... Sadli sme si tam k obedu, tak trochu pre spomienku na niekdajší príjemný čas strávený v tomto meste.

Trochu mi vadilo, že po bielom obruse behajú mravce, ale naštvalo ma, keď sa jeden začal prechádzať aj v práve prinesenom jedle na tanieri... Asi som sa zachoval netypicky, nesťažoval som sa, veď všetci sme ľudia a niektorí sú mravce...

Odchádzali sme s tým, že sa zastavím na WC... Zamknuté a ešte s "cenníkom" 5 Sk za použitie... To už som musel reklamovať a myslíte, že som sa dočkal ospravedlnenia? Nie. iba vysvetlenie - vraj to tak prikázal majiteľ a vraj to pre hostí reštaurácie neplatí a tým je to vybavené.

Už ma nikto nepresvedčí, aby som do tejto reštaurácie išiel... ani kvôli spomienkam...

Teraz už viem

Od istého času dochádzam denne do práce na vzdialené pracovisko a neviem si to vynachváliť. Keď dokončím denný prídel práce, idem domov a mám od roboty svätý pokoj. Horšie to bolo, keď som pracoval doma. Teraz už viem, že nie je nič horšie ako pracovať doma.

Doma je na všetko čas, veď deň má 24 hodín. Tak sa ľahko práca odkladá z rána na obed, z obeda na večer a z večere na neskorú noc. V najhoršom si poviete, že ráno je múdrejšie večera... Tak prebiehal môj obvyklý pracovný deň doma. Až do chvíle, keď už nebolo kam uhnúť, potom nasledoval nevídaný finiš, so všetkými dôsledkami.

Preto ak môžete, radšej sa zamestnajte, ako by ste si mali brať prácu domov.

.

Taktický ústup

Toto je náhrada za zrušený odkaz na scarabeus z piatka 23. marca... :)

Raz, nedávno, hneď po príchode na pracovisko som zašiel na WC, uľahčiť svojmu svedomiu... Bolo tam ticho ako v lese, iba lesná vôňa bola substituovaná inou, čo zvýrazňovali zatvorené dvere na jednej kabínke. Postavil som sa teda k prvej pozícii stojacieho strelca, aby som urobil zadosť svojej nutnej povinnosti.

Než to začalo, miestnosťou sa rozozvučala hlasná melódia o smrtke na pražskom orloji, dôverne známa z kancelárie, ako šéfov vyzváňací tón mobilného telefónu... Vyzváňanie sa opakovalo, volaný váhal - zdvihnúť a tak sa svojim hlasom priznať sám k sebe, alebo nezdvihnúť... Byť, či nebyť?

To bola jeho dilema. Ja som podliehal inej, o poznanie menšej - pokračovať v načatom diele, alebo voliť únik... Zvíťazil vrodený takt a naučená diskrétnosť - taktický ústup z pozície... Náhlivo som vyšiel z miestnosti, iba medzi dvermi som ešte začul ako sa volaný prihlásil... Nemýlil som sa, bol to on... Odvtedy necháva v istých situáciách svoj telefón na stole...

Dĺžka a kvalita

Súčasný trend predlžovania života je často na úkor jeho kvality. Počet ľudí dožívajúcich sa vysokej staroby stále rastie. Dlhý život je však sám o sebe hodnotou nanajvýš pochybnou, predovšetkým, ak je jeho kvalita nízka. Bez kvality života sa život stáva existenciou, ktorá nemá zmysel.

___________________________________
...Opísané z ošetrovateľskej diplomovej práce... bez kontextu to znie cynicky... ten materiál sa týka hlavne starostlivosti o starších, starých, a veľmi starých ľudí, s cieľom zlepšiť kvalitu ich života a dožívania... Ako bolo na počiatku, tak bude i na konci...


.

Hurá, piatok...

Keď som bol "nezamestnaný" každý deň bol rovnaký, neplatil na mňa piatok, ani sviatok. Teraz keď som nádenník* v oblasti "síejdí", má pre mňa piatok opäť svoj zabudnutý význam. Nutne sa potrebujem odreagovať od CAD diametrálne odlišnou aktivitou na báze CAB (Computer-aided-blogging)...

Keby som sa spoliehal iba na dnešné príhody v práci, veľa by toho nebolo, iba ráno jedna taká nevhodná do spoločnosti, lebo sa stala na WC... Jedna (už) stará reklama hlásala, že na nete je všetko... už viem, že je to pravda. Je to neuveriteľné, ale takmer navlas podobnú príhodu som našiel na blogu scarabeus... Tak načo sa namáhať, keď stačí odkaz..?

Keď som už vonku, takpovediac u konkurencie, začítal som sa aj do iných článkov a hneď na začiatku som narazil na jazykový skvost "o vecnej laske", len by som prosil, nekritizovať, je to naozaj chutné... pre pohodlných, malá citácia:

"..kazdu chvylku s terajsou osobou myslim len a len nanu!:( nedokazem zabudnut na tie krasne chvylky tie objatia bozky vylety s rodicmi a s nou prechadzky po bielom snehu.."

Hneď o kúsok ďalej som našiel niečo, na čo vás chcem nalákať (ale myslite na to, že dobrého aj málo stačí), je to úprimnosť nadovšetko, prekrásny citát, skoro reklama na ragnarok :

"...Tento blog bude dúfam úspešný, ak nie, tak ho zmažem... Taktiež sa okrajovo zaoberám mágiou. Momentálne mi viac nenapadá :D..."

Aby som bol spravodlivý, v tamtých blogoch sa tiež dajú tušiť pohnuté ľudské osudy, u mortishie alebo u leeloo, ale to sú trochu vážnejšie veci...

Pred pár dňami si môj šéf vymieňal s kolegyňou kopu super vtipov, až sa mi brucho natriasalo... Chcel som sem nejaké dať na známosť, ale nešlo to, kolegyňa všetko zmazala a pamäť na vtipy nemá... Tak len jeden aktuálny:

- Zaplatili ste už DANE? pýta sa Fero kolegov v práci.
- Pravdaže, svorne odpovedajú
- To je zaujímavé, všetci jej platia a nikto ju nepozná...

Nakoniec múdrosť:

Najhoršia rada niektorým ľuďom: Buďte sami sebou...

p.s. nehnevajte sa na mňa, toto som si všimol dodatočne v záhlaví blogu ako motto:

Môj blog, ktorý budem používať, ak pocítim potebu :D

Je to krásne...

____________________________________________________________
*nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);

Zajtra bude

Dnes iba únava zo 150 km v nohách (v kolesách), 6 hodín v práci za počítačom a 3 hodiny v diskusnom fóre o filozofii a ľudských slabostiach, ale aj o histórii, blogovaní, fotografii a o drogách... Napriek tomu s dobrým pocitom z množstva silných zážitkov. Zajtra bude piatok..... Deň bude opäť pracovný, lenže v tomto týždni už

p_o_s_l_e_d_n_ý...



A večer padne únava do perín a možno bude aj blog na piatok...

Muž, ktorý všetko vie, umrie

Milan Rúfus: Vernosť

Tridsaťdeväť básní v desaťtisícovom náklade.

O Trnave len v dobrom

Trnava je pekné mesto. Staré centrum tiché a pokojné, pokiaľ nie sú Vianočné trhy, ale má aj chybičky krásy... Má problémy s automobilovou dopravou a tým sa aspoň dvakrát za deň blíži k najväčšiemu veľkomestu Slovenska.

Mesto má cestný obchvat, len neviem, či to tak možno nazvať, lebo "obchvatuje" tak asi jednu štvrtinu mesta, potom tých čo idú do Modry a Bolerázu vráti späť do mesta, tak je jednoduchšie prechádzať krížom cez mesto.

A tam je pes zakopaný - moderná vymoženosť - kruhový objazd... Práve tam, na tomto "kruháči" sa hromadia autá a tvoria dlhé vyčkávajúce kolóny... Svetelné križovatky sú v pohode.

Prečo je to tak? Možné príčiny (podľa mňa):

1. kruhový objazd je malý (hlavná chyba)
2. mnohí vodiči sa do neho nevedia dynamicky zaraďovať. Iní sa tam pichnú aj keď by ešte nemali... to sa časom zlepší...
.

Sen, nekonečno a nádej

Nedávno som sledoval v televízii anketu s otázkou: Aký ste mali v detstve sen? Aký som mal?
Je ťažké odpovedať, mal som veľa snov. Časom sa menili, niektoré sa uskutočnili, iné nie, na niektoré som zabudol... Bol však najmenej jeden..., ktorý ma dlho sprevádzal životom a ešte kúsok z neho ostalo.

Som vďačný za ten celoživotný sen, aj keď celkom nenaplnený, lebo bol mojim motorom, dodával mi nádej a vieru. Je to podobné, ako pocit mladého človeka, že nič nie je nemožné, že na všetko má ešte čas... Je to nekonečný priestor, ktorý dáva nekonečné možnosti a kým ostáva kúsok nekonečnosti, stále máme nádej, stačí veriť...

.

Ničnerobenie

Niekedy sa mením na buldozér.

To vtedy, keď ako teraz mám pred sebou viacero úloh, zopár zámerov a ešte by som chcel aj čosi napísať. Tak hrniem všetko pred sebou a neviem čo skôr... Je to únavné, stále tie úlohy zoraďovať podľa dôležitosti, skúmať parametre, stupeň dôležitosti, až sa zo skúmania stáva ďalšia úloha a stáva sa tou najdôležitejšou.

Kruh je uzatvorený... Je to niečo podobné, ako v porekadle - kde sa dvaja bijú, tam tretí víťazí... Tu sa ich bije niekoľko a víťazí tá mimo, nezaujatá - ničnerobenie... Veď o nič nejde, dnes je sobota a predo mnou je ešte nedeľa a tá má tiež 24 hodín...

A buldozér hrnie, hrnie a hrnie... len pre tento deň (stojí za to žiť...) ho vypínam.

.

Oholiť, či ostrihať?

Dnes ma prenasleduje smola. Ráno som vyplnil svoje daňové priznanie a na obed som s ním bežal na úrad. Cestou domov mi začala vŕtať v hlave výška nedoplatku, tak som to začal prepočítavať a zistil som, že jedna položka (v môj prospech) z potvrdenia od zamestnávateľa tam chýba. Zakalkuloval som ju do opravného tlačiva a ušetril som 1200 Sk. Kvôli tomu sa oplatí ísť ešte raz na daňový úrad. Chyba lávky... Slečna za priehradkou ma presvedčila, že na tú položku nemám nárok...

Mimo (môjho) plánu som bol prvýkrát zapriahnutý do práce v záhrade. Považoval som to za premyslený spôsob mučenia, ale dobre, ostrihal som stromy, aj vinič... Pravda, spadol som z plastovej prepravky na šampusové fľaše, ktorú už roky používam pri dosahovaní vyšších mét. Zabudol som na zimný prírastok vlastnej hmotnosti... :) a nazbieranú neobratnosť...

Večer doma, spokojný že sedím, dal som sa do písania - spracovať jednu z mojich super tém na blogspot... Ku podivu sa mi darilo, s výsledkom som bol spokojný, až keď.... tá mašina zamrzla, ako by bolo -17. Ani sem, ani tam, jedine reset a strata všetkej mojej vypotenej múdrosti. Vzdávam to. Téma, ktorá sa takto zachová je nehodná môjho pera...

Ale, ak by ste chceli vedieť, o čom to bolo, bez mojich (vtipných) komentárov, nadpis ostal pôvodný (ten sa zachoval, potvora), odporúčam nasledovné poradie odkazov a budete vedieť skoro všetko. Vlastne iba 50%, zvyšok pointy pošlem každému na požiadanie mailom...

Jasné, že to je (malo byť) o holení, od kamenného noža cez britvu po "žiletku", proste trochu histórie... až po super moderný 5+1 systém s vibráciami a mikročipom (horúca novinka roku 2007)... a k čomu to (mimo iného) vedie... (v strojčeku je vraj zabudovaná mikrokamera na sledovanie tváre a ktovie ešte čoho, dámy, bacha...) bojkot systému 5+1.

Kto vydržal až do konca, je tu bonbónik, či čerešnička na torte... neviem, či to mám odporúčať dámam, alebo pánom... je to tiež o holení... podľa triangulačných bodov...

Koniec dnešnej smoly... (dúfam). Veľa šťastia, dobrú noc, deň, alebo čo práve beží na oblohe u vás...

.

Strangelet

Včera som sa rozplýval nad mojimi ružovými okuliarmi a nad krajším svetom, dnešný večer som v rámci relaxu venoval koncu sveta. Z piatich ponúkaných možností som si vybral tú najrýchlejšiu - strangelet. Jeden exemplár tejto hypotetickej strašne malej častice so strašne veľkou príťažlivosťou je schopný pohltiť v krátkom okamihu celý svet.

Keď len svet, je to predsa lepšie ako čierna diera, ktorá by tiež mohla vzniknúť experimentálne v urýchľovačoch a stiahla by do seba nielen Zem, ale asi aj okolité planéty, a scucla by všetko svetlo a teplo zo slnka. Nie som škodoradostný, nech si len slnko pekne svieti až naveky.

Alternatívu zákerne nákazlivej choroby odmietam, na tú by sme určite vymysleli nejaký liek, možno neskoro, ale predsa. Záplavové vlny tsunami ma vo vnútrozemí až tak nestrašia, ale následky by boli zlé. Odmietam aj pády meteoritov a super sopku... Nie sme predsa dinosaury, sme vrchol civilizácie, zaslúžime si niečo sofistikovanejšie, hoci aj taký malý záhadný strangelet...



Dnes bolo na ČT1... Deň konca sveta dokum. film BBC, možné varianty konca života na našej planéte.
Už vlani sa o tom písalo...

Krajší svet

Svet je vraj krajší ak sa naň dívame cez ružové okuliare. Môžem to potvrdiť, mám ich nasadené skoro nepretržite. Pred spaním si ich zložím, len vo sne vidím skutočný svet... Je plný rôznych farieb, ľudí úprimných a milých, ktorých mám rád.

Niekde som čítal, že všetky sny sú čiernobiele... Nebudem sa hádať, naozaj si nepamätám scénu zo sna, o ktorej by som mohol s určitosťou povedať že bola farebná, ale veď aj biela a čierna sú farby. Často spoznávam vo svojich snoch skutočných ľudí, tak musia byť takí, ako v skutočnosti... alebo krajší.

Ráno si nasadím svoje ružové okuliare a svet opäť stojí za to. Obloha nadobudne výraznejšie odtiene modrej, biele oblaky sú belšie, tráva je viac zelená a voda, ako zrkadlo znásobuje farby v jemných odtieňoch. Ľudia sú prívetivejší a usmiati... Tak to vnímam aj pri fotografovaní...

Keď prídem domov, sadám k počítaču, dávam si dolu ružové okuliare a vidím iternetový svet taký, aký je bez ružových sklíčok. Vnímam pravdu, úprimné vyznania, radosť, ale aj pózu a občas nenávisť... zbieram sklamania... Našťastie príde noc a sen a po ňom opäť ráno s ružovými okuliarmi.

_____________________________

Obsluhoval som anglického kráľa

Mám za sebou ďalší kultúrny zážitok... ak sa to tak dá nazvať, bol som v kine.

Vopred upozorňujem náročných čitateľov, že toto nie je recenzia filmu, je to iba poprehŕňanie sa vo vlastných dojmoch z filmu a jeho blízkeho okolia... Priznávam, že sám som nenatočil žiaden celovečerný film, moje prvé a posledné filmové veľdielo - dokument, mal iba 20 minút... Neskôr som točil dlhšie formáty, ktoré mávali po spracovaní max. 60 minút, ale to už bolo video...

Poďme však k veci, keď tak nad tým uvažujem, chodíme do kina takmer vždy na nejakú výzvu. Najčastejšie je to spoločenská výzva produkovaná reklamou. Ísť do kina, na to musí byť nejaký dôvod. Nechodíme do kina ako kedysi, že sme si pozreli program a hľadali sme, čo hrajú...

Dnes ideme do kina preto, lebo všetci o tom filme hovoria, v TV je silná reklama, píše sa o ňom v novinách, na blogoch. Už vieme, o čo ide, len to treba vidieť na vlastné oči, aby sme vedeli kde je sever... nezaujímame sa, čo hrajú v kine, ale hľadáme kino, kde hrajú práve tento film...

Stávame sa kolieskami vo filmovom priemysle... Stávame sa súčasťou súčasnej kultúrne-konzumnej civilizácie (aspoň čo sa týka filmu). Nevidieť film, o ktorom sa hovorí, je spoločenský prehrešok...

Tak sme včera videli, ako Huba obsluhoval anglického kráľa. Vlastne to sme nevideli, ale videli sme Hrabala prepísaného do súčasnej filmovej češtiny. Naozaj, prečítal som niekoľko Hrabalových kníh a tie dojmy boli trochu iné. Samozrejme, bol som vtedy o dosť mladší a kniha dáva priestor fantázii... Tým nechcem povedať, že som sa na filme nezabával.

O samotnom filme sa už dosť popísalo, tak nebudem nosiť drevo do lesa... Ja som si ho priradil takmer na úroveň filmu Musíme si pomáhať, aj keď žiadne porovnávanie nie je na mieste.

Skrátka, je to výzva, musíte ten film vidieť...

Zabávajte sa, prosím

Mám pre vás "blog na piatok", tentokrát taký, aby ste sa usmievali, smiali, alebo až (občas) rehotali... Nie nebojte sa, nebudem to ja, kto vás bude chcieť rozosmiať. Moje sú len inšpirácie k humorným génom, ktoré som našiel tuto vedľa...

Najprv odporúčam truľovník, niečo na spôsob Skalického trdelníka, lenže tento nie je zo Skalice a nie je až tak presladený... Ak budete dostatočne trpezliví, zaručene nájdete v zozname "truľovín" tie perly, ktoré vás rozhýbu k smiechu.

Keď budete mať za sebou truľovník, už budete vedieť o čo ide a môžete sa porozhliadnuť po aktualitách tohto nesporne zaujímavého kefowebu. Chvíľami buďte opatrní, aby ste nestúpili do ... niečoho mäkkého... Opatrne treba pristupovať aj k čítaniu takých chuťoviek, ako je Šušňový vlak a podobne...

Zvlášť zaujímavý mi pripadá ročník 2005, alebo rovno môžem poukázať na silikónovú diétu, stať o vplyve kakaa, ale je tam aj (takmer) vážna rozprava o láske a básnikoch a o tom, ako sa rodia lásky... Nebudem vás ďalej unavovať linkami, veď kto chce, si tam všetko nájde... Takže na záver ešte niekoľko pozoruhodných názvov:

- Verejné intímnosti
- Balada o vyváženom vzťahu
- Pochovaný v spomienkach

A dosť... aj tak už nemám čas na vypisovanie, idem čítať kefoweb... je tam toho dosť.

Úplne na koniec malá ukážka z ponožkového cyklu:

Kedysi som z recesie kupil svojej kamaratke balicek nohaviciek s napismi Sunday, Monday... a povedal som jej, ze ak mi to chce oplatit, moze mi k sviatku kupit balicek treniek s napismi January, February ... Bolo to pre nu nieco nepredstavitelne, ale mne to pripada celkom logicke. Len by ma mrzelo, ze februar je taky kratky a neboli by uplne dorazene.

.:))

Reakcia na "Smútok..."

6. marca na Bútľavej vŕbe...

Dotýkal sa hádam každého blogera v tomto priestore... Nedávno som si poznačil námet na blog "Čo bude potom?". Otázka stále visí vo vzduchu, ale už na ňu nehľadám odpoveď. Odpovede môžu byť smutné, ale spomienky ostanú...

Reálny svet

Dostal som sa zo zajatia monitora, sadám si k nemu až večer. Cítim sa zbavený závislosti na písaných slovách, čo sa tvária láskyplne, smutno, všedne i vzrušujúco, deprimujúco, umelecky voľne aj viazane vo veršoch. Celý deň ma nevzrušujú cudzie osudy, žijem svoj vlastný.

Nie je to so mnou také zlé, žiadne abstinenčné príznaky, nepotrebujem pomôcky na "odblogovanie". Nehovorím o počítači, lebo ten ma naďalej živí, hovorím o blogoch a o internete, ktorý mám v práci zakázaný... Som odstrihnutý, žijem a voľne dýcham. Nech žije reálny svet...!

Nie, tu ani tam nekončím...

Titulkovanie

Hrozné je, keď vždy pri vstupe na blog mi zasvieti titulok "Hrozné veci..." Som hrozný, také niečo napísať do prvého riadku, ktorý by mal pútať pozornosť (takto skôr odpudzuje) a naznačiť o čom to vlastne bude. Vymýšľať titulky článkov je umenie, nesmú byť nenápadné, ani nudné, ale nemali by skĺznuť ani do výkriku kamelota...

"Dvadsať mŕtvol panien a dvesto nahých tiel...!" to by mohol byť bulvárny výkrik na článok o filme Parfum... Nebol to zlý film, ak hodnotím podľa toho, koľkokrát som sa počas premietania pozrel na hodinky... Iba dvakrát a aj to až v druhej polovici... Neberte to ako recenziu, toto vôbec nie je o filme, toto je o mojich nadpisoch...

Na dnes by som mohol zvoliť titulok článku: Slováci sú dobrí podnikatelia... Tankoval som super, aj keď nie som bohvieaký nosáč, zaplatil som a odskočil si na vecko. V kabíne sa chystal chlap čúrať rovno na "prkno", ale keď ma zbadal, slušne ho zdvihol a po odznení jeho dažďových kvapiek začal marketingovú debatu.

Vraj či nepotrebujem zaskliť okná, lebo že on je sklenár... V duchu som prešiel všetky plastové okná v byte a boli celé, tak som pekne poďakoval... Ospravedlnil sa, že on je predsa podnikateľ a musí si robiť reklamu. A možno by ten dnešný titulok mal byť O záchodovom marketingu... A možno vôbec nešlo o okná...

Hrozné veci

Dal som sa do blúdenia po plážach blogosféry, v nádeji, že nájdem nejaké perly... Tušil som, že Slovenské spravodajstvo na webe prerástlo rozsah novín. Zaujímavá rozprava o tom, ako to chodí na SME, PRAVDE na Bleskovkách a inde...

Blogy ako médium v médiu...
Číslo 1: blog.sme.sk, za ním sa šplhá blog.pravda.sk , ale podrobnosti aj o iných sú tam.

Blog.sme.sk netreba v tejto komunite predstavovať, je všeobecne známy, blog.pravda.sk je pre mňa novinkou, tak trochu prekvapením a tiež aj istým sklamaním. Zaujal ma projekt fotoblog Pravda.sk, ale po prečítaní pravidiel a podmienok som stratil záujem... možno neskôr... Prekvapilo ma zlúčenie pravdy a blog.sk, ak som tomu dobre rozumel.. a sklamala ma úroveň zopár blogov, ktoré som si prečítal.

Zvlášť jeden, ktorému nechcem robiť reklamu, tak radšej bez linky. Aby som aspoň niečo naznačil, ide o blogera presťahovaného z blog.sme.sk, ktorý si potreboval na novom smetisku najprv porozsýpať smeti zo sme a nakydať.

Najnovší (a najodpornejší) článok, plný invektív a osobných nenávistných útokov tam našťastie vydržal iba chvíľu, zrejme ho admini stiahli, lebo to boli texty žalovateľné...Hrozné a ešte k tomu v piatok...

Na druhej strane pripadol mi celkom zaujímavý parazitný projekt k Hogovmu projektu Ženy o mužoch... Aby sa v tom človek vyznal...

A tiež Osudovosť vo vysoko odbornom výklade na diamonione...

Pre prípad, že sa hrozne nudíte a nemáte do čoho pichnúť...

:)

Mechanická pamäť v prstoch

Som pravák, ale ani ľavú ruku celkom nezanedbávam, napríklad pri vyťukávaní písmen na klávesnici. Klávesnica je asymetrická, viac úloh má pravá ruka a naviac do pravej patrí aj myš. Ruky a ich prsty majú svoju vlastnú mechanickú pamäť, získanú praxou, zvykom a ten nepustí. Bolo by asi náročné preprogramovať mechaniku prstov...

Nie je mi celkom jasné, prečo je niekto ľavák a niekto pravák, ak to má byť len otázka zvyku..? Možno v tom bude niečo viac, nejaký vrodený predpoklad. Nedávno som chcel zadať 10 číslic (heslo, ktoré veľmi dobre poznám), ľavou rukou, nepodarilo sa. Po tretej číslici som bol úplne mimo, a nevedel som to číslo vôbec zadať, ako by som ho práve v tej chvíli zabudol. Po výmene rúk, sa všetko vrátilo do starých koľají.

Iný príklad mechanickej pamäte mi spôsobil dosť nepríjemné prekvapenie - niekto "inovoval" klávesnicu tak, že umiestnil ovládanie napájania na veľmi neobvyklé miesto. Pre porovnanie je tu obrázok - vľavo moja obvyklá klávesnica, vpravo "inovovaná":

Okolnosti ma donútili použiť kolegov počítač a túto zmenu som zaregistroval až potom, ako som nechtiac, namiesto Delete automaticky stlačil Power... Počítač sa komplet odporúčal a všetky nezapísané úlohy som nenávratne stratil... trikrát..., napriek tomu, že už som o tom vedel. Odvtedy odmietam sadnúť si k takejto "inovovanej" klávesnici...