Možno bude pokračovanie

Veľmi nerád sa vyhováram na počasie, lebo tak ako politiku, ani počasie nevieme ovplyvniť. Naozaj som mal v úmysle ísť dnes do prírody a chodiť a chodiť, lenže drobný a vytrvalý dáždik neznášam, tak tu sedím a rozmýšľam, čo s tým?

Ani piatkový blog som nestíhal, a v práci aj tak nič nové nemám, iba obed bol zaujímavý, spestrený spoločenskou konverzáciou s dámou z druhého poschodia, ktorá trochu zľudštila záverečný mesačný finiš na pracovisku. Keď sa stretnú dvaja blogeri, vždy je o čom hovoriť.

Márne sa inak snažím nájsť nejakú pointu včerajšieho dňa. Možno iba taká malá provokácia, že už mám chuť splniť to, čo som tu pred istým časom sľúbil a možno by som už ani nemusel, lebo je to tak dávno a čas dobre maže stopy. Alebo sa sľuby majú plniť bez ohľadu na čas?

Bez komentára...

Strýco Marcin a normálna rodinka

Na strýca Marcina, uja Mlsnu si ešte občas spomeniem a spomínal som ho aj dnes, keď som si zo záznamu pozeral včerajšieho Petra Marcina a jeho Normálnu rodinku. Nebudem vás napínať, hneď na začiatku poviem, že Marcin podľa mňa neprekročil svoj komediálny tieň a tak ma celú polhodinu trochu znervózňoval...

Eva Pavlíková bola komediálne trochu preexponovaná, ale inak si asi zahrala s chuťou... Najviac sa mi páčila rola Juraja Hrčku s jeho hip-hopom a bratislavčinou, to je ono.... bola to zatiaľ iba epizódna úloha, ale možno ešte dostane príležitosť. Možno aj z Petra časom spadne istá strnulosť a v dobrom trochu vypadne zo svojho obnoseného kabáta.

Formát relácie mi vzdialene pripomenul české kameňáky (hrané vtipy) a trochu aj tele-tele (absurdná groteska s prvkami paródie). To pripomenutie nastalo v scéna v ružovej záhrade, mimochodom , asi najvydarenejšej pre Marcina. Nakoniec, inšpiráciu treba brať tam, kde je z čoho... Cez hlavnú postavu rodinky cítiť pochopiteľne značný vplyv susedov...

Celá relácia mi pripadá ako pokus o grotesku, čo nemusí byť zlé, iba trochu s mierou..? ale "s mierou" to sa ku groteske príliš nehodí, preto nech je preexponovaná, ale presvedčivo... Netvrdím, že si už ďalšie pokračovanie nepozriem, ale ani nesľubujem, že sa stanem divákom Normálnej (praštenej) rodinky...

Panta rei

Opäť sneží (dnes 10:00)
Nebolo by na tom nič zvláštne, veď ešte nie je apríl - najkrajší mesiac, ale zvláštne je, že moje pocity sa zhodujú s počasím a možno nielen moje.

Zastavil sa čas, alebo len hodiny idú pomalšie? V jednej diskusii som čítal, že pri prechode na letný čas sa čas posúva o jednu hodinu... Aký to omyl ľudskej relativity.

Čas je vesmír a svetlo je odvrátenou stranou tmy. Čas nás núti premýšľať o podstate... Vesmír je živá hmota a má dušu, lebo základnou vlastnosťou živého je pohyb a vesmír je v neustálom pohybe.

Bez pohybu nič neexistuje, všetko je hmota a energia v rôznych formách a prejavoch. Základnou časťou hmoty, menšou ako atóm a jeho známe zložky, je častica život - motor pohybu, sila príťažlivosti a podstata všetkého...

Neexistujú nehmotné veci, duša vecí je v nich, sú však veci a vzťahy, ktoré my (ešte?) nepoznáme, alebo nechápeme (a možno nikdy chápať nebudeme), lebo nám to naša hmotná podstata neumožňuje..

Sám si oponujem - veď myslenie, predstavy, vedomosti a fantázia s ktorou narábame sú prejavy ducha... Áno, aj duchovno a filozofiu sme si vymysleli, naučili sme sa rozprávať a písať, aby sme ovládli slová, ktoré tvoria dušu, aby sme vyjadrili a zaznamenali zložitosti nášho vnímania v procese vlastného uvedomovania.

To všetko existuje v nás a všetka fantázia a múdrosť je uväznená v našom tele. Bez neho to prestáva existovať, ostávajú iba stopy uložené v iných živých bytostiach. Všetky filozofické úvahy o vzťahu tela a duše skončia ako otázky vyslovené z nepochopenia súvislostí a času. Napriek tomu sa budeme pýtať...

Všetko je v pohybe, všetko sa vyvíja, všetko plynie. Z toho pochádza všetko vo vesmíre. Na počiatku možno stačil závan motýlích krídel, jedno jediné slov a všetko ostatné zariadil život vnútri hmoty.

Napriek všetkému tu povedanému, nie som vyznaním materialista, lebo myslím a cítim pohyby okolo a moja hmota sa prejavuje navonok zdanlivo nehmotnými prejavmi.

Človek si uvedomuje svoje bytie a sám si vytvára dušu, vymýšľa si teórie a hypotézy o pôvode sveta i o tom, kto je a kam kráča. Vyznáva všeobecné ľudské duchovné hodnoty, ale to mu nebráni myslieť individuálne a absolútne voľne...

...

Prestal padať sneh, svieti slnko...

_______
Panta rei - všetko plynie je Platónova skrátená interpretácia tvrdenia antického filozofa Herakleita, že "zostupujeme i nezostupujeme do tých istých riek, sme to my i nie sme to my, lebo sa nedá dva razy vstúpiť do tej istej rieky". Platón to chápe tak, že všetko sa neustále mení, a preto neexistuje bytie v pravom slova zmysle.

Aktuálne filmové a TV dojmy

Už niekoľko dní sa chystám písať o filme KVASKA, z ktorého som mal veľmi dobrý dojem... Neotrepaný námet, žánrovo akože muzikál, ale na nič sa nehrá, nič nekopíruje... Po dlhšom čase český film, ktorý ma príjemne prekvapil po každej stránke. Dokonca ani na zvukovú kvalitu sa nesťažujem.

To však nemôžem povedať o filme MEDVÍDEK, ktorý sa mi premietol pred očami dnes. Je tu istá žánrová podobnosť s filmom Polčas rozpadu, ale o triedu slabšie. Nemastné, neslané, násilne posplietané príbehy troch pražských dvojíc... Herecky slabé, od polovice nudné a s pointou vypísanou ako text na plátne. Pripadlo mi to ako zriedený seriálový príbeh.

Dnes odpoludnia som si konečne pozrel (zo záznamu) aj reláciu STV OTO 2007 a som unesený, pripájam sa ku všetkým superlatívom ktoré tu v blogoch aj inde odzneli. Nádhera po každej stránke, ale hlavne inteligentný scenár, super moderovanie, nápady a vynikajúce herecké výkony všetkých zúčastnených.

Nádherný a zároveň dôstojný gala večer na úrovni doby prekonal všetko, čo doteraz stvorili na našich komerčných televíziách. Vďaka Slovenskej jednotke, ktorá toto dokázala vyprodukovať.

Vážený pán riaditeľ STV (štatutár), odteraz vám fandím a prosím, príďte si pre koncesionársky poplatok, rád zaplatím...

Čokoládový sex

Vraj je dnes zelený štvrtok a zároveň prvý jarný deň. Zobudil som sa do mrazu a vonku stojace autá boli pekne do biela pocukrované. Z parkoviska sa ozývali typické zvuky pri zoškrabávaní námrazy z okien. Mal som dojem, že je biela sobota, nie zelený štvrtok.

Keď som vychádzal z garáže, z rádia sa ozývala známa vianočná melódia... Rozhlasáci Expresu si robili srandu z počasia prvého jarného dňa aj z nadchádzajúcej Veľkej noci. Cesta bola v pohode, nikde námraza a aspoň Trnava bola zelená, lebo som na križovatkách chytil zelenú vlnu.

Záruby predo mnou boli biele, tak ma už ani v robote príliš neprekvapilo náhle sneženie. O chvíľu však slnko uviedlo veci na pravú mieru. Zdá sa, že pani Zima nechce odovzdať svoje žezlo Vesne, napriek prvým lastovičkám, ktoré sa vraj už na Slovensku objavili.

Ani predpoveď počasia na sviatky nie je príliš optimistická, na veľkonočný pochod sa budeme musieť dobre obliecť. Paradoxne, v dôsledku globálneho otepľovania sa rýchlejšie topia ľadovce, voda v oceánoch sa ochladzuje a z toho sú potom tieto extrémne zmeny v zaužívanom rytme počasia.

Možno sa práve nachádzame v akomsi prechodnom období smerovania k otepleniu, ktoré sa prejavuje aj lokálnou nestabilitou počasia.

Počasie na nás útočí cez naše telo ale aj cez dušu. Správame sa neštandardne, naša nálada sa prudko mení ako to počasie. Niekedy sa prehrievame, inokedy chladneme vo vzťahoch... V každom prípade by sme si mali zachovať ľudskú tvár....

Aby som si zachoval svoju (vtipnú) ľudskú tvár aj dnes, priniesol som kolegom (a kolegyniam) v rámci sviatku do práce bonboniéru značky KÁMASUTRA...

Bol to dobrý taktický ťah, už je obed a ešte sa nikto neodhodlal zahryznúť do niektorej zo šiestich čokoládových dvojíc, ani do skupinky v čokoláde... Čokoládový sex asi nie je to pravé javorové...

Perpetuum mobile

Pohyb je úžasný, aj vesmírna rovnováha v pohybe, ktorá je v protiklade s názorom, že perpetum mobile neexistuje... Zastavenie všetkých pohybov znamená absolútnu nulu. Absolútno však neexistuje, rovnako ako neexistuje nekonečno.

Dobro a zlo sme si vymysleli, aby sme mohli obhajovať svoj egoizmus. Objektívne všetky javy, pohyby a pnutia prebiehajú medzi tými dvomi hraničnými kameňmi dobra a zla. Absolútne dobro ani absolútne zlo však neexistuje... Je len ich neustále zápasenie o človeka.

Medzi moje duálne hodnoty patrí aj vedomosť a nevedomosť... K vedomosti smeruje spoznávanie, porovnávanie nového s poznaným, ale podmienkou porovnávania v behu času je pamäť.

Opakom poznania sú tajomstvá, záhady, neodhalené princípy - proste neznámo a opakom pamätania je zabúdanie. V živote prechádzame všetkým, od prvotného nevedomia k záverečnému zabudnutiu, ale výška naplnenia medzi tým je u každého človeka iná.

Život je len to, čo je medzi krajnými hodnotami. Aj pondelok je krajnou hodnotou týždňa. Veci sa rozbiehajú, napätie rastie... Tentokrát adrenalín vyvrcholí výnimočne vo štvrtok.. To medzi tým je realita, šeď života.

Vyplniť daňové priznanie (ísť na spoveď), dať si zhotoviť nový IP, vymeniť duše v bezdušových zimných pneumatikách za letné bezduše a kúsok času venovať aj svojej duši... Zajtra jej dovolím dotknúť sa umenia...

Ak ma stretnete, nemusím to byť ja

Je tu piatok a týždeň sa stratil ako vietor čo preletel korunami zimných stromov. Tento piatok bol zvláštny, už ráno som prešiel všetky trnavské križovatky na zelenú vlnu, iba raz som dával prednosť na zebre.

V práci, na vrátnici ma zastavili dve uniformované strážkyne a začali ma spovedať, kde robím, čo robím a hádam aj prečo to robím... Zvláštne bolo, že môj preukaz nechceli vidieť.

Vysvetlil som im princíp mojej prítomnosti na tomto pracovisku a zaklincoval to kolega, ktorý náhodou tadiaľ prechádzal, že tu robím "dobrý dojem". Napriek tomu, že mi je vlastne šéfom a dáva mi robotu, hneď som ho zaradil medzi kamarátov.

Aféra sa nakoniec vyjasnila, dievčatá si mysleli, že som bezpečnostný technik, lebo sa na neho, alebo on na mňa veľmi podobá. Na dôkaz otvorili dvere do vedľajšej miestnosti a uvidel som sa ako vo veľkom zrkadle. S úsmevom na tvári sa na mňa pozeral bezpečnostný technik. Nebudete mi veriť, aj oblečenie sedelo.

Na svete je vraj to tak, že platí akýsi duálny princíp a každý človek má aspoň jedného dvojníka. Ak tento princíp aplikujeme na vesmír, je jasné, že aj naša zem má najmenej jednu kópiu...

OTO, vráť sa

Všetci naokolo ospevujú OTO show, aké to bolo výborné, len ja, nekultúrny chumaj som radšej čítal blogy namiesto čumenia do televízora... Vážne mi je ľúto, že to tak vynikajúco prebehlo bezo mňa a možno práve preto.

Najviac ma prekvapuje Polnišová, lebo tie jej prvotné kreácie z SOS mi vôbec neimponovali.. Problém bude asi v tom, že je to dobrá herečka, iba niektoré jej role boli slabé. Napriek tomu jej vzdávam patričnú úctu a po takom vynikajúcom OTOVI je u mňa hereckou celebritou..

Toľko hádam aj stačilo o relácii a ohlasoch na ňu, lebo som ju nevidel.. Vlastne som videl a počul ako naschvál, iba záverečné vystúpenie Petra Dvorského, ktoré u zasvätených divákov tak silne zarezonovalo, že sa dostal do rečí.. Vystúpiť na pódium je vždy trochu riskantné...

Škoda, že v TV programoch nie je dopredu napísané, ktorý program je dobrý a ktorý je lepšie nepozerať.

Lajf is lajf

Po mojom včerajšom duchaplnom a obsiahlom zamyslení nad najkrajšou oblinou života by sa mi patrilo vyrukovať s niečim ešte všednejším... Ibaže, kde vziať a nekradnúť? Je dobrým zvykom klasických blogerov nekradnúť, ale odkazovať, odkazovať a odkazovať...

Kam by som vás teda mal odkázať? Určite nie tam, kde si myslíte, to by som si nedovolil. Ja mám radšej vtip a humor v iných podobách, tak by som si dovolil odporúčať vám klik na jednu úžasnú paródiu našej aktuálnej súčasnosti (naše současnost za pět set, beze stráty květinky...).

Life is live... tak nejako sa to spieva v istej peknej, už klasickej nahrávke z roku 1985... Ale je tu aj lajf.sk s článkom, ktorý odporúčam hlavne pracovníkom a "kádrom" z firiem a firmičiek... Aby som to nepredával ako mačku vo vreci, tak dodávam, že je to o tom ..ako usporiadať poriadny míting.. a dodávam ešte: dobrú zábavu...


Na lajf.sk to jednoducho žije...

Vraj to bude syn

Nový pracovný týždeň sa začal celkom zaujímavo, na chodbe pri kopírke som uvidel stáť mladú, krásnu štíhlu ženu akosi blízko pri stroji. Keď som ju pozdravil, pootočila sa a ukázala mi svoje nádherné bruško v šiestom mesiaci...

Štvrtý sociálny pilier

Zase taký jeden obyčajný piatok... V robote nič, iba niekoľko nových tvárí mladých štíhlych a krásnych dievčat na vyššom poschodí, ale aspoň pri obede je na čo pozerať :) Na cestách je pokoj, včera som sa z práce ťahal za šéfom, ale stíhal som napriek tomu, že moje vozítko je o dve tretiny lacnejšie :)

Dnes, cestou z práce som sa zastavil v supermarkete, kúpil som vynikajúcu čerstvú bryndzu, mleté oškvarky a pekného veľkého (mastného) údenáča ... Keď nič iné, aspoň jedlo bude cez víkend patrične nezdravé... A skoro som zabudol na reďkev čiernu, tento týždeň mi náramne chutila, tak som doplnil zásoby.

Ahááá a pri odchode z marketu som stretol kolegu, ktorý robí veľkú kariéru v podniku... Stal sa veľkým šéfom a zaviedol na pracovisku úžasný systém - práca bez zbytočných stresov. Tomu rozumiem... Tak som sa mu pochválil, že aj ja som nedávno vymyslel nový sociálny princíp, taký nejaký štvrtý virtuálny dôchodkový...

Viem že vás to zaujíma, koho by aj nie, veď vyšší vek čaká na všetkých šťastlivcov... O čo ide? Môj virtuálny pilier spočíva v postupnom znižovaní počtu pracovných hodín pre pracujúcich nad povedzme 55 rokov, teda v rozmedzí 55 - 60 by mali skrátený pracovný čas na 7 hodín denne a od 60 do 65 na 6 hod. denne. A to všetko za rovnakých platových podmienok...

Nie je to až tak zlý nápad, ako sa na prvý pohľad zdá. Skrátený pracovný čas je silnou motiváciou k vyššiemu pracovnému nasadeniu, preto by z toho mali prospech aj zamestnávatelia. Porozmýšľajte... Ja to mám overené, pracujem denne 5,5 hodiny a pracujem ako drak.... :)

Žurnál

Cestou z práce som si kúpil týždenník Žurnál, podľahol som opakovanej rozhlasovej reklame.

Nechcem hodnotiť jednotlivé články, iba taký všeobecný postreh... Je to týždenník, teda je v ňom všetko čo sa... a teraz by ste čakali, že udialo u nás a vo svete, ale presnejšie by bolo, že je v ňom všetko čo sa v TV novinách i na blogoch cez týždeň niekoľkokrát premlelo, plus niečo navyše.

Takže na prvý pohľad je to akási rozšírená kronika týždňa...

Prečítal som si zopár článkov, z ktorých našťastie netrčal ako čertovo kopýtko nejaký jednoznačný (politický) príklon autora k tej, či onej politickej strane, čo je v našich končinách dosť nevídané...

Raz by som sa chcel dožiť toho, aby sa písalo o politike ako o verejnom živote a nemusela sa pritom spomenúť ani jedna politická strana. V tomto týždni sa všade točí o problémoch v opozičných stranách, až mám chvíľu dojem, že je to iba cielená reklama...

Časopis som si vlastne kúpil kvôli článku o "neprehliadnuteľnom" fotografistovi Tiborovi Huszárovi. Jednak preto, že som ho raz v deväťdesiatom roku videl na "mítingu" a tuším fotil Mečiara v čase jeho najväčšej slávy.

Výstavu jeho "rómskych" fotografií som videl pred pár rokmi v Liptovskom Mikuláši. Bol to iba malý výber z jeho tvorby a bolo to dávno, preto sa neodvažujem opisovať svoje dojmy. Aj keď som zažil éru čiernobielej fotografie, v súčasnosti ma viac oslovujú farby.

Žurnál ma teda oslovil najprv reklamou, potom ma zahltil témami, ktoré idú mimo mňa, ale aj takými, ktoré si ešte rád dočítam... Kdeže sú tie časy, keď všetka múdrosť a informácie prichádzali potichu na papieri... Dnes dlhé články ani na blogoch nečítam a s papierovými je to ešte zložitejšie...

Sú však výnimky, ktoré za to stoja.

Účet svätí prostriedky...

Nové porekadlo...

Diskusia, blogy a imunita

Dosť často, takmer pravidelne sa na najväčšom slovenskom blogu, ale aj inde objavujú články kritizujúce diskutujúcich. Popravde a po zásluhe... Osobné útoky, vulgarizmy, skrývaná i neskrývaná nenávisť a všetko zatracujúce postoje nie sú nikomu príjemné.

Čo má v takomto prípade urobiť autor, ako má zareagovať? Najhoršia cesta je odplatiť sa rovnakou mincou. Najlepšie je zareagovať múdro, ale niekedy je najmúdrejšie mlčať...

Podobný fenomén nenávisti sa objavuje nielen v diskusiách, ale aj v článkoch súvisiacich s politikou. Osobné útoky na politikov sa zvyknú ospravedlňovať tým, že kto vstúpi do politiky, musí s tým počítať - je verejný činiteľ....

Dobre, ale nie vždy ide o ľudí v politike... Často je znevažovaná skupina ľudí len preto, že vo voľbách (slobodných, demokratických, tajných atď.) nevolili podľa gusta autora článku.

To mi pripadá nefér minimálne z dôvodu, že voľby sú intímnou individuálnou vecou každého voliča a voľba je často rozhodovaním v neistej atmosfére, keď všetci sľubujú takmer všetko.

Voľby sú o videní budúcnosti, nie o známych minulých veciach, ktoré bývajú jasné a práve ten jasný vzťah k minulosti býva aj dôvodom na voľbu zmeny.

Nie každý volič je vysokoškolsky vzdelaný, nie každý je obdarený rovnakou inteligenciou, nie každý má rovnaké postavenie v spoločnosti, nemáme ani rovnaké ekonomické pozadie a tak podobne... Nemáme preto všetci rovnaké vízie budúcnosti.

V demokratickej krajine však má každý právo voliť slobodne, podľa vlastného uváženia a na toto rozhodnutie by mala platiť imunita ako u poslancov, za ich vyjadrenia v parlamente...