Blog aj podľa Pravdy

Alebo aj o blogovaní podľa wabovín. O blogoch a blogovaní som písal viackrát a vždy sa to stretlo s diskusiou na danú tému. Teraz to asi nebude inak (alebo to bude presne naopak). 

Inšpiroval som sa článkom na blogu Pravda (3. augusta 2025), v ktorom píše Anton o blogovaní ako o novej forme komunikácie. Tento blog (waboviny) píšem od augusta 2006. Podľa Antona je blogovanie "výzvou pre starý systém masovej komunikácie". Zaujal ma jeho záverečný postoj k aktuálnej a dlhodobej situácii v blogovaní, kde by chcel vidieť väčšiu pestrosť tém a nie len: 

"... a nie len dookola stále: Fico – Matovič – Trump – Putin…" (Anton)

Súhlasím s Antonom (to sú témy, ktoré tu nájdete len okrajovo a výnimočne). 

Na porovnanie, vrátil som sa do starších názorov na blogovanie z wabovín:

Motto od neznámeho autora: "...čo je na blogoch iné ako keď čítaš knihu, je to, že podvedome máš strach, že to, čo čítaš je pravda..."

*2006/11... Na "blogovisko" vstupuje každý autor s čistým štítom, na ktorý postupne pripína svoje trofeje (výhry a prehry) v podobe návštevnosti a hodnotenia z diskusií. V tom je spravodlivosť rovnaká pre každého, ale každým článkom autor zároveň píše aj o sebe (svoj osud). Čitateľ spoznáva jeho "osobnostný profil", vytvára si obraz o ňom, prípadne si vytvára k nemu vzťah cez jeho dielo...

*2007/02... čítam a plním si hlavu novými informáciami, srdce novými emóciami, občas niečo pridám do diskusie a zrazu zisťujem, že moja zamýšľaná téma, môj nápad, môj vlastný postreh je proti tomu všetkému strašne maličký... K slovu sa hlási neodbytná otázka: Písať, či nepísať? To je ako byť, či nebyť, lenže v zelenom. 

*2007/07... "blogujem" od apríla 2006, ale prvý blog som si založil o rok skôr. K blogom som sa dostal pri hľadaní možnosti zverejňovania fotografií. Potom sa to nejako zvrtlo, stal som sa čitateľom a neskôr aj autorom vlastného (názorového) blogu. 

*2010/08... okolo blogov sa logicky vytvárajú čitateľské "kluby". Ich nepísané (alebo písané) členstvo sa časom mení, aj keď "skalní" čitatelia ostávajú... (a stále ich je menej)

*2010/10...  Začínam si zvykať na vlastné prázdne reči... Naozaj sú odrazom môjho myslenia? Alebo len hľadajú iné slová, aby s nimi založili spoločenstvo príbuzných slov? Musím provokovať, naraziť na odpor, aby si ma všimli? 

...

Quark 8/25

Augustový úvodník Quarku je ako sen, hlavne začiatok textu je o snoch. Nielen o tých, čo sa nám snívajú, ale hlavne o tých, ktoré máme a ktoré si (občas) plníme. Aj časopis Quark chce plniť sny čitateľov a chce si plniť aj ten svoj - byť najzaujímavejším časopisom. To je ale veľmi neskromné želanie a posúva sa skoro až do utópie...

... ranná šálka kávy pomáha ženám zdravo starnúť...  Vraj dve šálky kávy denne sú potenciálne prospešné (ženám) a šance sa zvyšujú až do 5 šálok denne (keď čítam takéto články, mám pocit, že ich sponzoruje zväz dodávateľov kávy, alebo tak nejako). Ale to nie je to, čo ma v tomto čísle zaujalo. Výber článkov by sa dal nazvať pêle-mêle - pestré všeličo (kedysi tak nazývali rubriku zaujímavostí v časopise Mladý svět). 

V dnešnej informačnej dobe sa dajú získavať informácie priebežne zo všetkých oblastí vedy a poznania aj na internete, ak si človek dá pozor, aby nebral všetko doslovne a vie si vyberať, myslieť a používať vlastnú hlavu, aby vedel rozlišovať medzi pravdou a zavádzaním (moderne - hoax). Trochu detailnejšie som sa preto pozrel na článok o tom "Ako študovať na vysokej škole?". Zaujal ma, ale nie preto, že by som sa chystal študovať, nejde o mňa, možno len o štúdium na univerzite 3. veku, ale ani to nie je môj prípad.

V článku sa píše, že človek si zapamätá  z toho čo číta asi 10%, z počutého 20%, 30% z obrazovej informácie, 70% z z toho čo počuje, vidí a o čom sa rozpráva a až 90% z toho čo sám aktívne vykonáva.

Skrátka, na učenie je najlepšie zapojiť najviac zmyslov a ešte lepšie je spojiť učenie s praxou. A sme u toho, že v minulosti boli najlepšie tzv. "priemyselné školy", v ktorých išlo o pevné spojenie teórie s praxou (tak trochu aj učňovské školy). V článku sa ďalej píše, že existuje osem druhov inteligencie. Dúfam, že do toho nepočítajú tú "umelú" (UI).

Najmenej obľúbené je učenie "naspamäť", tzv. "biflovanie" (ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť). Zaujímavé sú aj mnemotechnické pomôcky, niekedy nás učili na zapamätanie si obojakých spoluhlások: pzsvbrmf = poza lesa vyberal mi fialky. Inde učili niečo iné, ja som si to takto uložil a platí to dodnes. 

V štúdiu a v učení sa je ešte veľa zaujímavého, ale o tom je lepšie dočítať článok v Quarku č. 8/25, alebo v knihe z vydavateľstva "UK Veda", z ktorej článok vychádza, skoro ako recenzia. 

Trochu od veci je moje vlastné skúmanie v kuchyni "Ako zistiť na prvý pohľad, či je nôž ostrý, alebo tupý? Napríklad, pri krájaní paradajok, je dobré vziať taký nôž, ktorý má perfektné ostrie. Môj postup je jednoduchý: otočím nôž ostrím hore a hľadám odraz svetla na reznej hrane. Ak ho nenájdem, je všetko v poriadku, nôž je ostrý. Ak na reznej hrane uvidím líniu odrazu svetla, nôž je (na paradajky, aj na mäso) tupý, treba ho nabrúsiť.   

Toto bolo spojenie teórie s praxou, teda na 90% si to zapamätáte...

- . - 

Poučenie od časopisu k internetu: Quark (kvark), je člen skupiny elementárnych subatomárnych častíc, ktoré interagujú prostredníctvom silnej interakcie a o ktorých sa predpokladá, že patria medzi základné zložky hmoty... (boli časy, keď bol najmenšou čiastkou hmoty atóm, ale časy sa menia...)

Z čakárne

Dávno som nebol u lekára, tak si musím niečo o pacientoch z čakárne vymyslieť. 

... bolo to u lekára špecialistu, u ktorého sa čaká podľa potvrdenej objednávky. Moja čakacia lehota bola niečo vyše mesiaca, ale nebolo to nič akútne, tak v pohode som prežil. V pomerne priestornej čakárni som po príchode zaregistroval 5 pacientov predo mnou. Ako zvyčajne som sa začal zaoberať vnímaním čakajúcich a veru bolo to zaujímavé. 

Pomerne mladý pacient, športového vzhľadu v krátkych nohaviciach a s ruksakom na chrbte bol nervózny. Nesadol si, len chodil z miesta na miesto, krížom krážom ako na chodeckom tréningu, zrejme aby nevyšiel z formy. Prišiel na kontrolu. Len dvaja sme tam boli na objednávku a ja som mal byť prvý. Ostatných, ktorí prišli len na kontrolu vybavil lekár a sympatická sestrička asi za 30 minút. 

Začal som sledovať svoje alfa vlny, ale nedarilo sa mi, bál som sa, že zaspím. Keď sme ostali sami dvaja objednávkoví, začali sme konverzovať o svojich diagnózach. Tak sa to zvyčajne robí, pacienti si vymieňajú skúsenosti (a chvália sa, alebo sťažujú). V jednej diagnóze sme zistili zhodu, tak sme si povedali, ako to zvládame. Keďže išlo o problém s chodidlom, odporúčal som spávať v ponožkách. Tiež som sa o tom niekde na internete dočítal. 

Lekárom však nikdy nehovorte, že máte informácie z internetu, niektorí vás preto odmietnu. 

V družnom rozhovore mi moja spolu čakajúca prezradila, že má problém aj s prstami na ruke zapríčinený chemoterapiou. Vďaka Bohu, v tom sme sa diagnosticky nestretli. Vzápätí ma zavolali do ordinácie. 

Na záver, predsa len aj niečo z internetu, zo stránky "osel.cz". Je to o vedeckom výskume (so zapojením UI) o tzv. "zombie reflexe". Vedci odhalili, že:

"ľudský mozog aktivuje imunitné bunky prvej línie obrany, ktoré se hneď pustia do patogénov hlava nehlava, už aj vtedy, keď zbadáme nemocného človeka." 

Veru, oplatí sa chodiť k lekárom, tam najčastejšie (v čakárni) stretneme nemocného človeka... 

Len treba veriť, že UI sa nepomýlila a nie je to naopak.

 

 

Zotrvačnosti

Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa, tak preto človek rád robí to, na čo si zvykol. Inšpiroval ma opäť úvodník, tentokrát z časopisu CHIP,  v ktorom sa zamýšľa šéfredaktor nad osudom a budúcnosťou počítačov, tak ako ich poznáme doma alebo v práci. Čo bude s počítačmi? Vraj to vypadá tak, že: 

"stojíme na prahu doby, keď počítač možno prestane znamenať "bednu" s Windows a klávesnicou". "Možno to bude zariadenie, ktoré nám porozumie, bude s nami viesť dialóg a pochopí kontext...  

Tu som sa zastavil a začal som sa obávať doby, keď počítač pochopí kontext... Inak povedané, ten "počítač", keď pochopí kontext, bude vedieť, možno lepšie a viac ako ja, čo chcem a kam smerujem... Nakoniec, možno k tomu nebude potrebovať ani mňa, lebo bude myslieť za mňa. Hrozná predstava, ako sci-fi podľa zle napísaného scenára.  

Možno to však ešte nie je tak horúce, umelá inteligencia je, napriek fantastickým predstavám stroj, ktorý bude potrebovať na svoj "život" kopu energie a keď jej nebude mať dosť, najprv zhlúpne a potom skončí na smetisku dejín. Opäť nastane na Zemi éra ľudí (ak to prežijú). 

Naučili sme sa žiť s počítačmi (niektorí nie) a vznikla akási závislosť, s ktorou chceme zo zotrvačnosti žiť ďalej. Je to skoro ako manželstvo, nemusí byť vydarené, ale ak vznikla závislosť, v zotrvačnosti v ňom chceme žiť ďalej. 

Freelancer

V nedeľnej kázni odznelo: "Každý človek občas zatúži mať pocit že je stredom vesmíru." 

Čo znamená, mať pocit, že som stredom vesmíru? Stroskotanec, ktorý sa ocitol sám na opustenom ostrove, nemôže mať pocit, že je stredom vesmíru, lebo nemá vesmír. Vesmír sú ľudia, rodina, priatelia, kolegovia z práce, čitatelia kníh, článkov, esejí, blogov, poslucháči hudby, sledovatelia divadelných hier, aj poslucháči profesorských prednášok (do vesmíru nepatria účastníci masových politických zhromaždení, tie sú vždy o niečom inom, tam sa jedinec stráca v dave). Iste som všetky príležitosti byť stredom vesmíru nevymenoval, za ostatné sa ospravedlňujem.  

Neviem, či je tá citácia z kázne presná, ale zmysel z nej plynie jasne, človek chce pocítiť vlastnú jedinečnosť, vlastnú dôležitosť a to sa inak nedá, len byť dôležitý pre iného, iných (pre spoločnosť)!  

Sú ľudia, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu a sú presvedčení, že každý človek je dôležitý, že na každom živote  záleží. Napriek tomu sa veľké hodnoty vytvárajú najmä v kolektíve. Aj kedysi to tak bolo, jednotlivec mohol byť hrdina, ale v kolektíve bola sila. Vzory sa preberali od "veľkého brata". Kto si pamätá, vie čo boli "stachanovci", vie čo boli hrdinovia práce a kolektívy BSP. 

Dnes nerobíme spoločenské podujatia ako za čias BSP, dnes sa kolektívy schádzajú na "Team buildingu", ale za tým istým účelom - utuženie pracovného kolektívu.    

Team building je budovanie tímu – je to organizovaná činnosť a aktivita zamestnancov mimo pracoviska, za účelom rozvoja a posilnenia tímového výkonu, "inovatívnym" a hravým spôsobom, ktorý napokon povedie k zlepšeniu spoločného pracovného výkonu. 

Sú však aj ľudia, ktorí radšej pracujú sami ako sólisti, alebo inak - ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Živnosť tiež patrí do skupiny samostatnej zárobkovej činnosti, ale živnostník podniká podľa živnostenského zákona.

Inovatívnym typom voľnej činnosti je tzv. freelancer. Z názvu je jasné, že sme sa tentokrát inšpirovali iným veľkým bratom. Freelancer je zvyčajne živnostník alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba. V Bratislave pre nich chystajú vybavené sídlo (aby sa necítili osamelí) a tam môžu mať pocit že sú stredom vesmíru. Možno to bude lepšie ako práca doma (home office). Freelanceri budú sídliť v budove bývalého obchodného domu Dunaj. Ak bude seriál o obchodnom dome Dunaj dosť dlhý, skončí ako Dom freelancer. 

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk

 

Práca nie je všetko

Práca, ale čo s takou prácou, ktorá sa dnes volá "home-office"? Klasická práca, teda zamestnanie "v ofice" je potrebným korením života. Práca doma je nudná, žiadna zmena počas dňa, celý deň (a noc) stále ten istý kolektív okolo pracovníka (rodina), tá istá stolička a počítač. Nič proti rodine, nič lepšie nemáme, ale aj denná zmena prináša zdravý stereotyp. Človek pri "homofici" prichádza aj o zdravý pracovný a spoločenský status - kolegovia (a kolegyne), plno rečí o všetkom a o ničom, nielen o práci cibrí pozornosť a úsudok. Aj na pracovisku sa vytvára stereotyp, ale hlavne, že sa to strieda s tým domácim. 

Novodobým pracoviskom sú aj sociálne siete a blogy. Pre niekoho však stačí písať komentáre a niekto sa v nich rád vyjadruje ostro a štipľavo. Má jednoznačné postoje, vždy a všade rovnako, aj keď je to ďaleko od témy článku. Najčastejšie obhajuje svoje ideológie. Lebo nič iné taký komentár nie je, okrem uvoľňovania vlastnej negatívnej energie a služby naočkovanej ideológii. Ideológia bývala a dnes už zase je (vždy bola) prostriedok na zjednocovanie ľudí (oviec a baranov) v mene zvučných ideí a zahmlených cieľov ("aby sa naše deti mali lepšie" a podobne). Niekedy býva aj základom revolúcií, teda vzbury proti danému poriadku a volania po zmene. 

Zmena je život, ale je životom aj búranie domu? Záleží na uhle pohľadu. Hovorí sa tomu aj pokrok, progres. Záleží však na cieľoch toho pokroku a úprimnosti hlásateľov pokroku. Záleží hlavne na tom, či ideológia nie je len prostriedok dostať ľud (ovce a baranov) do jedného stáda proti inému stádu (povedané slovami Ezopových bájok). A to všetko pre tajomné a skryté ciele jednotlivca, alebo skupiny okolo neho. 

Ako teraz z tejto úvahy "vykorčuľovať" k didaktickému (ezopovskému) poučeniu? Asi tak, že každý človek sa učí aj na vlastných chybách, ale ľudstvo je v princípe nepoučiteľné, teda neostáva nič iné, len začať od seba, otvoriť očí, zapnúť vlastný rozum, lebo iný nemáme (ak máme) a rozmýšľať strategicky ako šachista, aspoň 5 ťahov vopred, rozmýšľať nad ťahmi súpera a odhaliť jeho skutočné ciele.

 

  

 

 

Nadbytok

Opäť som sa chytil na úvodník v časopise Quark, ktorý vydáva CVTI SR. Možno sa z toho stane moja tradícia. Mám rád také literárne formy, ktoré sa na nič nehrajú, ale hrajú sa so slovami. Quark vyzýva vedkyne a vedcov k spolupráci pri písaní popularizačných článkov z oblasti vedy pre tento časopis. 

Všimol som si, že redakcia použila viackrát toto nezvyčajné poradie: "vedkyne a vedcov", "čitateľkám a čitateľom"... Tak ako čitateľ som na druhej pozícii. Trochu mi to škrípe pri porovnaní so zaužívanou praxou, ale chápem to, lebo časopis vedie šéfredaktorka Mgr. Renáta Józsová a v tíme má redaktorku Mgr. Luciu Kralovičovú a pre spestrenie je tam aj Peter Javůrek. Dúfam, že som týmto neporušil GDPR, lebo toto sú verejné informácie udávané v časopise. 

Prvé dva odseky tohto môjho tárania sú akýmsi neforemným úvodom a teraz by malo nasledovať niečo k veci, teda to, čo ma priviedlo k "peru" vo forme klávesnice. Nezvyklé je, že v tomto časopise čítam ako prvé úvodník. Zabáva ma nielen obsah, ktorý prináša témy z aktuálneho čísla, ale aj jeho forma, ktorá sa mi pozdáva. Svojim spôsobom (aj keď vzdialene a bez urážky) mi pripomína niektoré moje články tu na wabovinách. 

Skúste si niektoré (staršie) prečítať a potom môžete oponovať... Bývali aj v diskusiách iné časy: (píše Iveta 2022): Je zaujímavé, že aj dnešné mladé časy budú raz staré dobré časy... Tvoje staré dobré časy boli skvelé, keď na ne nezabúdaš a spomínaš s láskou. Alebo tu na moje články reaguje (Iveta 2025) takto: Podarilo sa ti to, má to hlavu aj pätu. Mne sa tvoje myšlienky páčia 👏

Môžem chcieť viac? Teším sa na augustové číslo Quarku a možno sa rozpíšem aj k niektorej aktuálnej téme. 

 

 

 

A alebo U?

O umelej "inteligencii" sa veľa napísalo a ešte sa veľa napíše. Až do konca sveta, či do konca umelej inteligencie? 

Inteligencia je rozsiahly pojem, ktorý zahŕňa schopnosť učiť sa (učiť sa, učiť sa, učiť sa - kto to povedal?), chápať, a riešiť problémy (aké a čie problémy?). 

V istom zmysle môže byť inteligencia umelá, ale len po určité hranice. Otázkou je, či si má UI navrhovať problémy na riešenie sama, alebo to ostane na nás? Existujú riešenia technických problémov, kde sú jasné pravidlá (matematicky presné), tam je možné uplatniť UI bez veľkých rozpakov. Je to nástroj a nástrojom by mal ostať.   

Ak sa vezmú všetky (ľudské) vedomosti sveta (internetu) a spracujú sa tak, že bude vytvorená nová syntetická múdrosť, bude to umelá inteligencia, alebo niečo ako bravčový guláš z kvalitných surovín? Kto bude kuchár a kto dodá suroviny, kde sú ľudskí autori? UI zrejme žiadne vlastné ciele nemá a to je dobre, len tie vložené a v tom je isté riziko. Ciele sú ľudské, to znamená, že môžu byť dobré aj zlé. 

Dajú sa morálne zásady, slušnosť a emócie integrovať do umelej inteligencie? Zásady sa medzi ľuďmi menia podľa doby a podľa účelu. A tu sme u podstaty problému - kto zadá účel a teda morálku riešenia? Ten, kto vlastní zdroje, teda internet? A komu to bude slúžiť? Tomu, kto to stvoril...

Najväčšie riziko je v možnosti manipulovania verejnej mienky, teda nástroj na politické použitie. Kto dnes rozozná, čo napísal človek a čo umelá inteligencia? Možno príde doba, že sa nebude dať veriť ničomu napísanému a to predchádza chaosu organizovanej spoločnosti.   

Pohľad z iného uhla:  

Inteligencia je pojem z psychológie  a psychológia vo svojej podstate nie je len štúdium správania, ale je to aj skúmanie našich duševných procesov a príčin ľudského konania. Psychológia nie je len o vedomostiach – je predovšetkým o vzťahu k sebe samému. Ako to aplikovať na umelú inteligenciu? 

Pojem „inteligencia“ vznikol z potreby použitia psychológie v praxi. Inteligencia je vlastne niečo ako „dôvtip, pochopenie, nápad“. Inteligencia je komplikovaný pojem, pretože sa na ňu môžeme pozerať z rôznych hľadísk a teda neexistuje jednotná definícia inteligencie. 

Inteligencia ako sociálna trieda vzdelaných a kultúrne osvietených jednotlivcov, ktorí sú považovaní za intelektuálnu elitu spoločnosti. Členovia inteligencie majú zvyčajne pokročilé znalosti, zručnosti kritického myslenia a kultúrny kapitál v oblastiach ako umenie, literatúra, veda, filozofia a politika. 

Inteligencia zohráva významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky, ovplyvňovaní politických rozhodnutí a napredovaní spoločenských a kultúrnych zmien prostredníctvom svojich myšlienok, spisov a aktivizmu.  

Chceme aj toto vložiť "do rúk" umelej inteligencii?

Základom inteligencie je zrejme schopnosť myslenia a všetkého, čo s tým súvisí. A čo je to "myslenie"? Všeličo. Každé logické poznanie sa realizuje myslením. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz skutočnosti. Je to odraz podstatných vlastností príčinných vzťahov a zákonitých súvislostí v mozgu človeka. Myšlienku nemožno vnímať zmyslovými orgánmi... a to je kameň úrazu pre UI!

Umelá inteligencia je stroj. Náročný na energiu a zdroje informácií. Malo by sa k nej pristupovať z pozície neznámeho autora: Až vo chvíli, keď s nami začnú stroje vtipkovať, sa dočkáme umelej inteligencie.

Ešte názor z jednej diskusie o UI: ... umelá inteligencia len imituje inteligenciu. Imitovať inteligenciu je ťažké ale dá sa to. (stan021) 

Doslov (epilóg):

Nič z toho, čo je tu napísané, nie je výsledkom môjho bádania, je to len "guláš" uvarený z internetových vedomostí. Všetky závery z tejto úvahy sú "umelé" (myslel a hľadal som sám). Tieto laické pohľady do problematiky umelej inteligencie (UI)(AI) zďaleka nevyčerpávajú danú problematiku. Nezaoberajú sa technickou stránkou tvorby a použitia systémov UI, jej variabilitou a ani spôsobom vnímania a reakcie ľudskej spoločnosti na umelú inteligenciu, zvlášť v oblasti všeobecnej dôvery k verejným prejavom. Personalizácia (zľudšťovanie) UI do ľudskej podoby (ako v niektorých sci-fi filmoch) je preto obzvlášť zavádzajúce. Nie je tu spomenutá ani možnosť zneužitia UI.        

 

Jednou vetou

Počúval som rozhlasovú stanicu Regina v súvislosti s folklórnym festivalom vo Východnej a musím konštatovať, že čoho sa chytia ženy, to je fajn a na správnej ceste. Menovite ministerka PaedDr. Martina Šimkovičová, dočasne poverená riaditeľka NOC Eva Smolíková a generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková. Ďakujem.

GDPR

GDPR znamená pre mnohých nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov. Dnes som si túto skratku nahradil inou:  GD+PR, ktorá znamená prvú európsku ligu v komediálnych filmoch v Európe aj vo svete. Znovu som sledoval film s názvom: Kopyto (La Chèvre) z roku 1981, v hlavných úlohách s vynikajúcou dvojicou Gérard Depardieu a Pierre Richard (teda u mňa odteraz GD+PR). Spolu natočili 3 filmy, Kopyto bol prvý.

Pierre Richard, tiež Veľký blondýn - už má 90 rokov podobne ako Gérard Depardieu. Ich osobitý humor nadväzuje na umenie klasikov nemej grotesky.  

Vďaka za uhorkovú sezónu v televíznych kanáloch, že vyťahujú (aj) to dobré z minulosti. Dnes už ani filmová komédia nie je to, čo bola kedysi v zlatej ére kinematografie.  

Na záver ešte jeden filmový postreh: Obrázok je z filmu Hudba z Marsu (Alena Vránová), tiež prepracovaná výborná komédia z roku 1955, ktorá sa dá aj dnes sledovať a zabaviť sa pri nej, aj keď vlastne dej už dávno poznáme. 

 Už mi je jasné, kým sa inšpirovali tvorcovia seriálu Dunaj pri postave Mariny... 

 

Rozhovor

Všetko, čo sa týka rozhovoru všetci poznáme, je len otázkou, či sa tak aj správame. Aby som tu nehovoril len z vlastnej skúsenosti, odvolávam sa na myšlienky z tejto stránky (voľná interpretácia), ktorá sa odvoláva na Lexikón slušného správania.  

 

    Rozhovor je základná forma komunikácie, medzi ľuďmi. Má formu dialógu. Pri rozhovore sú všetci účastníci v rovnakom postavení. Rozhovor je teda striedavá reč, vzájomné rozprávanie...

 

    Je slušné dbať na formu rozhovoru, nemalo by sa hovoriť o veciach, ktoré sa môžu toho druhého dotknúť. Niekedy aj mlčanie je prejavom slušnosti... (na tichú domácnosť to neplatí).  

 

    Neslušné je obracať sa k spolubesedníkovi chrbtom alebo sa roztržito obzerať okolo seba. Je neslušné hovoriť s niekým tak hlasno, aby to počuli všetci naokolo, prípadne vzbudzovali pozornosť okolia. Nemusíme vždy súhlasiť s tým, čo nám hovoria, ale nemali by sme to vyjadrovať slovami:

 

                „To nie je pravda“, „To je nezmysel“, alebo dokonca „To je lož“.

 

Na to sú medzi slušnými ľuďmi, celkom iné výrazové prostriedky. Stačí povedať, že je to možno omyl, nedorozumenie alebo nepresná či mylná informácia... A vôbec nie je dobré hovoriť: "Ja viem ako si to myslel... (myslela)", lebo je to logický nezmysel. 

 

    A nakoniec ešte jedna rada: 

 

                Nie je umenie iba hovoriť, umenie je aj vypočuť si druhého... 

 

... počúvať s porozumením a nehľadať za počutým iné, domnelé "skryté" významy. 

 

    Ako vo všetkom, aj rozhovory môžu byť príjemné, ale aj také, ktorým by sme sa najradšej vyhli. No a čo nie je rozhovor? Hádam je to jasné z kontextu tejto úvahy. 

 

    V rozhovore musíme vedieť, s kým hovoríme, preto zároveň pozorne sledujeme partnera. Niekedy pri rozhovore nepremýšľame o jeho forme a o slušnosti vlastného vyjadrovania. Hľadáme skôr chybičky u partnera, prekrúcame jeho slová. 

 

    Často zabúdame, že nielen fakty a vypovedané slová hovoria o našom charaktere, ale hovorí o nás aj forma rozhovoru, "neštandardný" slovník, gestá a výrazy tváre. Často tak partner vidí viac, ako by sme chceli a môže to vnímať ako prejavený negatívny postoj. 

 

    V internetových diskusiách je to inak, tam ide len o slová, preto niektorí diskutujúci vkladajú míny do útočných a ironických viet úmyselne. 

 

    Rozprávajme sa často, aby sme to nezabudli a dajme do rozhovoru slušnosť. Vynechajme rozkazovacie vety, povely, príkre slová, jednoznačné tvrdé stanoviská a odsudzovanie partnera (v porovnaní s vlastným egom), vynechajme to, čo do rozhovoru nepatrí... 

 

 

 

 

Sankcie a tichá domácnosť

Čo sú to sankcie? No, ako ktoré. V definíciách na internete sú sankcie opísané hlavne ako pojmy z oblasti práva a ekonomiky. Je to zložité, tak radšej sa na sankcie, nepoučený z internetu, pozriem laicky, jednoducho na príklade zo života. 

Sankcie, ktoré majú trestať za nedodržiavanie práva sa môžu uplatňovať v oblasti, v ktorej sa dotknuté subjekty nachádzajú spoločne, či už ekonomicky, alebo v oblasti všeobecného práva. Hlavne v ekonomike sa zdá, že sankcie môžu mať aj opačný ako zamýšľaný efekt. Môžu v konečnom dôsledku "postihnúť" obe strany. Sankcie zvyčajne spôsobujú úbytok vzájomnej komunikácie, diplomacia odchádza. 

Sankcie medzi partnermi tiež postihujú oboch, ale silnejší vydrží viac a s tým počíta. Dalo by sa to demonštrovať na príklade partnerského vzťahu osôb, napríklad manželstva. Sankciou je aj tzv. "tichá domácnosť". Jeden sa rozhodne, že už nič nepovie, samozrejme ako protest, či potrestanie toho druhého, lebo mlčanie je vo vzťahu to najhoršie. Na dôvodoch nezáleží, lebo cieľom je trest s nádejou, že vyvolávača tichej domácnosti postihne menej, lebo sa cíti silnejším. V tom je čertovo kopýtko sankcie. 

Ak silnejší použije fyzickú silu, je to "domáce násilie", útok v oblasti psychiky sa posudzuje, ktovie prečo, inak (asi preto, že sa ťažšie dokazuje a ľahšie sa dá hrať, záleží na hereckých kvalitách herca). Tichá domácnosť v skutočnosti postihuje obe strany a ničí vzťah, lebo kde niet komunikácie, tam sa rodí zlo a odcudzenie. Je to vlastne vojna realizovaná zvláštnym "mierovým" prostriedkom (podobne ako diplomacia, len je to oveľa škodlivejšie). V partnerstve potom prídu na rad otázky položené v blogu "bronislavy" na blog.pravda.sk:

Kedy sa to vlastne pokazilo? Prestali spolu raňajkovať, prestali sa pýtať „ako sa máš?“, prestali sa smiať.  Partnerstvá sa nerozpadajú naraz, ale postupne, po kúskoch, keď problémy neriešia, len ich prehliadajú. 

"Sankcie" sú teda akýmsi záverečným dôsledkom rozpadu vzťahu doma, alebo aj vo svete. Dôležité je pozrieť sa na začiatok. Iné je to, ak tá "tichá domácnosť" vznikne úmyselne, ako taktický, či strategický úskok, ak nie je záujem problém riešiť, ale cieľ je vojna. 

Alternatíva: 

Komunikácia, rozhovor, diskusia, počúvanie s porozumením (o tom sa veľa hovorí, lebo nikto nevie, čo je to). Čo je rozhovor a čo nie je, o tom nabudúce (možno). 

Pre tých, ktorí chcú vedieť niečo z ozajstnej psychológie je tu kniha: Super-jednoduchá psychológia, ktorá vyšla v tomto roku vo vydavateľstve IKAR.

Držme sa!

Inšpiroval ma úvodník z najnovšieho čísla vedeckého časopisu Quark, v ktorom píše šéfredaktorka o troch písmenách D, R, Ž. Akože je to o slovenčine, ktorá nepatrí medzi najjednoduchšie jazyky a má množstvo pravidiel aj výnimiek z nich. Z troch písmen plus zopár ďalších našla mnoho aj protichodných významových slov. Páčila sa mi tá úvaha, ktorá sa začína slovom "Drž": 

Drž, podrž, vydrž, zadrž, drž sa, drž jazyk za zubani, držím ti palce...    

alebo aj

 držať hubu, držať sa pokynov, držať stráž, držať kasu,  držať slovo, držať diétu... 

Páčilo sa mi to aj ostatných (cca) 40% úvodníka, ktoré venovala obsahu aktuálneho čísla časopisu Quark, napríklad o obydliach vytesaných do kameňa, o svetle a podstate tmy, o pumpách pre mozog, o magnetických delách aj o vírusoch a tiež o lietajúcich "tanieroch"...

Tento magazín o vede a technike vydáva Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Kedysi vychádzal pre mládež časopis VTM, Veda a technika mládeži.

Niečo o ňom sa dá nájsť tu.

Nie som už najmladší, ale záujem o vedu a techniku nemá vekové ohraničenie. Vďaka Nikole, mám predplatený tento časopis na celý rok, Nikolka, drž sa! 

Ďakujem. 

Priatelia

Ešte raz o priateľoch, lebo dobrého nikdy nie je dosť. To by sa dalo povedať aj o dobrých priateľoch, ale ja som skeptik, neexistuje priateľstvo v absolútnom zmysle slova (výnimky potvrdzujú pravidlo). Existujú priatelia, ktorí prichádzajú a potom odchádzajú, aby prišli ďalší, lebo človek nikdy nie je sám, teda aspoň na sieti Facebook a podobných. Spomínam si na kolegov z práce, na vynikajúci pracovný kolektív (BSP), boli sme priatelia, ale keď to skončilo, každý šiel svojou cestou. Niektorí do iných fabrík, iní len za svojimi miestnymi, domácimi a rodinnými cieľmi. 

Možno sa náš okruh aktuálnych priateľov zmenil, ale všetci, ktorí už raz boli, ostali v pamäti a v spomienkach. Tam sú najdôležitejší! Pribudli aj noví. V inom čase, v inom prostredí sa vyskytujú iní ľudia. Dnes nám pribúdajú priatelia, najčastejšie na fejsbúku. Akoby sa tam, na "sociálne" siete presunul  aj život. Bohužiaľ, okrem priateľov je tam už aj (a hlavne) politika a reklama a tieto dve komodity (komodita = druh tovaru) naozaj nie sú priateľské. Spoločnosť je rozdeľovaná práve na základe politiky aj prostredníctvom sietí, ktoré si paradoxne zakladajú na priateľstve.

Pripomenulo mi to knihu od Ericha Maria Remarqua z roku 1956 o následkoch (1.) svetovej vojny a kontrastoch v povojnovej nemeckej spoločnosti, ktorú práve čítam. Prekvapilo ma, ako sa opis vtedajšej nemeckej spoločnosti podobá tej našej (a nielen našej) dnešnej, aj keď doba je celkom iná - nie sme práve po svetovej vojne a inflácia (rozumu) ešte nie je taká veľká:

"... na tribúne rečnil o lumpoch, údere dýkou do chrbta, neporazenej nemeckej armáde a sľube našim mŕtvym hrdinom, že si ich budeme ctiť, že ich pomstíme a že znovu vybudujeme nemeckú armádu."  (E. M. Remarque, Čierny obelisk)

... 

Slovo Facebook sa dostalo do poslednej kodifikačnej príručky - do Krátkeho slovníka slovenského jazyka z roku 2020 v tvare fejsbúk, fejsbuk. 

 

 

 

Echt-Man-Eko

Toto nie je recenzia, len zopár vlastných názorov na základe skúseností so záhradnými motorovými čerpadlami. Aby som nezdržiaval, poďme rovno na vec. Všetky spomínané čerpadlá majú podobný výkon aj parametre. Každé som mal v prevádzke cca jednu sezónu, až na posledné, to je nové. Skutočné značky a typy neuvádzam, nemám v úmysle im robiť reklamu. 

 

ECHT - Ukotvené je čerpadlo, motorová jednotka je pripojená k čerpadlu prostredníctvom chladiaceho ventilátora v tenkej skrini z hliníkovej zliatiny. Prvá vec, ktorá sa stala, prasklo mechanické tesnenie medzi čerpadlom a motorom. To malo za následok prienik vody k ventilátoru a tiež falošný vzduch do čerpadla s následkom prerušenia vodného stĺpca a koniec činnosti čerpania a zároveň vplyvom chvenia popraskanie skrine ventilátora. 

MAN - Z môjho pohľadu priaznivý technický vývoj - ukotvená je motorová jednotka a čerpadlová skriňa, ktorá je menšia, je pripojená k motoru. Jedinou chybou je slabo dimenzované úchytné plechy kotvenia čerpadla. Kotviace úchyty som nahradik vhodným riešením s vhodnejším dimenzovaním.

EKO - Momentálne moja konštrukčná hviezda, nádejný dlhý život čerpadla. Čerpadlová skriňa je veľká, pevne ukotvená a motorová jednotka je tiež kvalitne podopretá. 

Nákresy čerpadiel sú schematické.