Naša kvetinová história

 Aj na kvety môžeme mať rôzny uhol pohľadu z hľadiska histórie. V našej obývačke bola na začiatku pestrá skladba kvetov. Na tróne sa týčila palma Howea forsteriana, najprv mladá, ale vydržala na rovnakom mieste v byte 35 rokov. Spolu s palmou mal výsostné postavenie (na skrini) Pothos epipremnum aureum (ľudovo zvaný "hlúpy, alebo divý Jano").  Veľmi dekoratívny a vďačný bol Šachor "táto rostlina túží mať nohy stále ponorené ve vode. Za dostatek vlahy se odvďačí nevšedným pôvabom" píšu o nej.  Naozaj to tak bolo, narástla do výšky vyše 2 metrov a bola krásna. 

 

S touto historickou trojicou dominoval ešte do výšky vedený filodendron. To bolo najkrajšie obdobie nášho bytu (tzv. bytový antropocén...). 

 

V medziobdobí vývoja obývačky sa vyskytovalo množstvo iných, aj módnych druhov, napríklad "svokrine jazyky" (Sansevieria), filodendron scandens, dokonca aj neúspešný pokus o pestovanie paprade. Občas sa vyskytla aj orchidea. Čas beží a bežal aj medzi kvetinami, niektoré ostávali dlho, iné sa striedali. Tak sme sa dopracovali až k dnešnej historickej epoche, keď nastala éra zvaná "zemiokulkas". Pozitívne je, že sa znovu objavil Pothos epipremnum aureum (divný Janko). Veľmi často, vlastne pravidelne raz do roka, sa na oknách objavujú aj kolónie rajčiaka jedlého a rovnako veľké kolónie Capsicum annum (paprika zeleninová). Našťastie len skoro na jar, potom sa tešíme na leto.  

 

 

Múdry ako herec

"... herci majú akýsi „širší pohľad“ na spoločnosť, pretože majú viac „načítané..."

Núka sa tu hamletovská otázka "Čo je viac?" Napríklad, ja som v mladosti prečítal najmenej 800 kníh, okrem učebníc a tiež nedávno - za 20 posledných rokov som prečítal asi 200 kníh. Je to málo, alebo veľa? Fakt je, že herci sa svoje texty učia naspamäť, ale ja o prečítaných knihách aj píšem. Tým sa nechcem porovnávať s hercami, mám rád dobrých hercov. Herci na scéne však majú, pre istotu, na predstavení aj šepkára.  Ja nemám. Pri natáčaní filmov a hlavne seriálov má asi najdôležitejšiu úlohu strihač (a lepič). Aby sme nezabudli na filmy, koľko filmov ste videli v kine? Ktohovie. A koľko filmov ste videli v televízii? Ktovie. Seriály nepočítam, lebo tie nie sú o múdrostiach, ale o zabíjaní času (česť výnimkám).  

Často hľadám pri čítaní kníh aj to, čo nie je v prvom pláne v napísaných slovách, či vetách. Hľadám skryté významy, konfrontujem príbehy s realitou života. Kedysi sa nás v škole pýtali: "Čo tým básnik chcel povedať?" To sú tie dôležité "kontexty", ktoré veľa napovedia aj dnes a na knihách je zaujímavé práve to hľadanie.  Kedysi sa pejoratívne  hovorievalo  príliš múdrym ľuďom "si múdry ako rádio"(to si pamätám). To sa dnes v jednom nemenovanom rozhlase ujalo v úplne opačnom význame: zavolaj, budeš "múdry ako rádio".  Pôvodne sa to myslelo naopak. Aj istý politik to raz v tom "našom" starom zmysle použil o inom politikovi (že vraj vrana vrane...). Písal o tom pred časom istý denník. Ktovie, či sa aj toto ujme ako nový bonmot (v akom význame):  "Si múdry ako herec!"  

Super-inteligencia

Do diskusie v blogu  Superinteligencia AI - utópia spojenca alebo dystopia vyhynutia?

Najväčšia hrozba zo strany "superinteligencie" je  v tom, že ľudstvo spohodlnie, ergo zhlúpne, teda postupne zanikne jeho prirodzená inteligencia. Super AI bude bez ľudí tiež zbytočná a neprežije... Možno sa tak stane s mnohými ľuďmi, len výnimoční jedinci, si zachovajú svoju inteligenciu. Možno bude trochu  zdeformovaná ľudskou túžbou po moci. Zmocnia sa vlády nad hlupákmi, aj nad AI a na krídlach "superinteligencie" budú vládnuť "svetu". To je mierne poetické vyjadrenie, ale princíp je jasný.

- Predstavte si svet, kde AI tisíckrát prevyšuje ľudskú inteligenciu – buď ako záchranca civilizácie, alebo ako jej koniec... 

Už samotná predstava kvantifikácie inteligencie - veľká, väčšia, super - je filozoficky nesprávna a scestná. Inteligencia, ktorá ničí inú inteligenciu nie je super, ale je primitívna, aj keď by to robila  technicky super inteligentne.                                         

- Najlepší prípad: AI ako ultimátny spojenec ľudstva... Superinteligentná AI by radikálne vylepšila ľudský život. Predstav si... AI, ktorá je tisíckrát chytrejšia ako my, s dokonalou schopnosťou riešiť problémy. 

Kto bude zadávateľ problémov na riešenie? To je otázka smerovania. Pozrime sa na domestikované zvieratá - prasatá, hovädzí dobytok, hydina - ovládla ich "vyššia inteligencia", majú radikálne vylepšený život. Alebo nie? Zlý príklad? Možno, ale podobnosť nie je čiste náhodná. Medzi človekom a zvieratami ide predsa o ten istý inteligentný prístup - prežiť (pokiaľ možno príjemne). 

Nezabúdajme na to, že aj super umelá inteligencia má a bude vždy mať svojho "stvoriteľa". Tak sa dostávame k ideológii, ktorá platí ako základ morálky. Inteligencia musí byť (je len vtedy), ak je morálna (z nášho ľudského pohľadu). To nevylučuje možnosť využitia "umelej inteligencie" vyššou bytosťou - človekom ako pomocníka a nástroj. Tam je ideológia a morálka v jednom. Riziko je opäť len v tom, že tou "vyššou bytosťou" a stvoriteľom AI je človek...

- Ľudstvo by sa venovalo kreativite, umeniu a objavovaniu...

Utópia. Aký by bol zmysel umenia, kreativity a objavovania, keď "superinteligencia" aj to všetko zvládne lepšie namiesto nás? Ale pre koho? Bol by ešte človek schopný vnímať a posudzovať umenie, zmysel objavovania a tvorivosť?

- Najhorší prípad: Extinkcia alebo dystopia

Najhorší prípad je len jeden: pustiť AI z reťaze (vyjadrené symbolicky) a všetko ostatné je povedané v predchádzajúcom texte. Nikdy nezabudnúť na núdzový vypínač. Nezabúdať ani na chvíľu, že AI, hoc aj so "superinteligenciou", je nástroj a nikdy viac, než nástroj a nečakať od nej viac. Nevrhať sa do vody, kým nevieme plávať. 

Záverom len toľko: Osud umelej inteligencie a teda aj nás záleží od inteligencie ľudí (v každom jej druhu). Zbaviť sa inteligencie jej odovzdaním strojom nie je inteligentné. 

 

Dunaj, Sľub a Osud

Zdá sa, že seriálová tvorba v slovenských televíziách pomaly vyrastá z plienok. Kedysi dávno sme zažili časy, keď príbehmi z “Nemocnice na okraji mesta” žila celá "socialistická" spoločnosť u nás. Vtedy to bolo jasné, seriálová tvorba bola vzácna, ale skôr bola zameraná na ľahké zábavné žánre, ale "Nemocnica" bola "sága", preto zaujala všetky vrstvy "pracujúcich". Osudy postáv sa preberali pri cestovaní vlakom, autobusom, alebo aj v prestávkach na pracovisku a doktor Sova bol pojem.

V tejto dnešnej "novej" dobe už prehrmelo na našich obrazovkách množstvo seriálov domácich aj zahraničných. Viaceré (retro) seriály však slúžia len ako pozadie, aby sme mohli posúdiť, kam kráčame v oblasti televíznej kultúry. Osobne idú mimo mňa všetky staré konzervy ako Priatelia, či MASH, alebo kriminálky z amerických veľkomiest. Z kriminálok som zaregistroval zvláštny rukopis hlavne vo francúzskych seriáloch, lebo francúzsky film je u nás pojem kvality. V nemeckých seriáloch sa dá spoznať oblasť, v ktorej bol natočený (napríklad bývalá NDR). Špeciálne nám voňajú české krimi svojou ľudskou bezprostrednosťou konania postáv.   

Poďme však k seriálu "Dunaj k vašim službám". Už dlho nás drží v strehu, skoro ako kedysi tá  Nemocnica. Rozvíjajúce sa príbehy protagonistov, ich častá obmena a tým pádom aj oživenie deja, prispievajú k príťažlivosti  seriálu. Vnímame  a tešíme sa na pomerne jednoduchý dej každej časti, ale má to dynamiku na pozadí dejinných udalostí vojny a faktickej nemeckej okupácie. Excelentné herecké výkony si zaslúžia pochvalu, hlavne zvládnutie charakteru postáv až tak, že ich vystupovanie v inom žánri je ťažko uveriteľné, lebo sa zžili s charakterom postavy v Dunaji. Problematické sa ukázalo napríklad objavenie sa "Holubca" v relácii Vtip za stovku počas dramatických udalostí v "Dunaji".

Sľub na moju vlastnú škodu nepozerám pravidelne, ale to čo som videl má niečo, čo sa vymyká zo šablónovitého pohľadu na minulý režim na časy socializmu, najmä v školstve a v súvislostiach každodenného života spoločnosti aj v rodine. Absolútne normálne a prirodzene vyznieva pre pamätníkov aj oslovovanie súdruh, súdružka, lebo to nepôsobí ako nálepka. Herecké výkony v stvárnení charakterov osôb sú podobne ako v Dunaji uveriteľné a na výbornej úrovni. Pochopiteľne, aj dobové kostýmy a módny dizajn (look), rovnako ako v Dunaji, sú výborné a dokresľujú pravdivo atmosféru. Obdobie Dunaja som síce na vlastnej koži nezažil, ale seriál Sľub som zažil naplno od A do Zet.

Nakoniec by som rád ospieval aj seriál Osud, ale už sa nemôžem opakovať, lebo v Osude sú herecké výkony značne diferencované. Od vynikajúcich, až po "doplnkových". Netreba menovať, lebo divák to pozná na prvý (aj druhý) pohľad. Osud je tak trochu z celkom iného cesta. Moje pracovné hodnotenie bolo, že je to klasická "telenovela", alebo aj politicky zobrazenie "prvotného kapitalizmu". To sa samozrejme týka hlavne námetu, scenára, ale aj réžie. Niektoré scény vychádzajú značne naivne a nedotiahnuto. Autori postupujú ako by nemali pevný plán, ako by improvizovali. Tento seriál sledujem pravidelne, lebo ak sa človek zadíva do osudov ľudí, vedie ho to od dielu k dielu.

Spoločnou negatívnou črtou "modernej" seriálovej tvorby je nekvalitná práca so zvukom. V tomto prípade hádam s výnimkou Sľubu. V Sľube príjemne pôsobí výber dobovej hudby a piesní, čo výborne približuje atmosféru doby. Aj hudobné pozadie je vedené s citom. Na Dunaji a Osude rušivo pôsobí v niektorých scénach nepatričné hudobné pozadie až tak, že ruší zrozumiteľnosť dialógu. Neviem, čím to je, či zvukár, strihač, alebo za všetko je zodpovedná réžia. Považujem to za "detskú" chorobu, z ktorej slovenský seriál určite vyrastie. Držím palce.

 

Chiméra

Chiméra je strašná a podivná beštia gréckych bájí a povestí.  Slovo "chiméra" sa používa aj na označenie preludu, vidiny, klamnej predstavy, či niečoho  nereálneho.  Internet je v prenesenom zmysle slova podobný ako chiméra - je to predstava, ktorú nemožno uchopiť a schovať do skrine... Internet je oveľa viac ako obraz na monitore, v smartfóne, či na tablete. 

S internetom priamo súvisí aj umelá inteligencia (AI). Bez internetu by nebola kompletná. AI sa vie dokonale uplatniť v sieti, možno ju považovať za nadstavbu internetu. Otázkou je len, komu dáva AI ten pravý, zamýšľaný zmysel? AI je tvárna, jej úlohy a zameranie môžu byť nasmerované želaným smerom. Internet s AI môže byť preto aj účinným nástrojom na formovanie názorov ľudí... 

Môžeme sa akademicky sporiť o to, či nám AI hovorí pravdu a len pravdu. Zároveň však musíme filozoficky rozobrať pojem "pravda", čo je pravda plynúca z cudzích (neoverených) informácií... Pravdou sú hlavne fakty, ale výber faktov, ich zoradenie dáva možnosť ovplyvňovať (skresľovať) realitu. Fakty sa vyberajú a radia tak, aby smerovali k cieľu, o ktorom chceme presvedčiť. Niekto to potom označí za polopravdu, ale aj tak sa to robí...

Od začiatku internetu bolo jasné, že fakty a názory uložené v jeho databázach možno využiť ich triedením, rozborom a vyhodnotením, ale až umelá inteligencia to skutočne dokáže, nájsť aj ihlu v kope sena. Umelá inteligencia môže byť užitočná v mnohých oblastiach aj vo vede, ale tu je reč o jej súvislostiach s internetom a s jej celosvetovým "obecenstvom".

Umelá inteligencia (AI) je technológia, ktorá umožňuje počítačom a strojom simulovať ľudské učenie, porozumenie, riešenie problémov, rozhodovanie, kreativitu a autonómiu. (IBM)

Umelá inteligencia neexistuje. Je to iba nástroj na ovládanie ľudí… Pojem umelá inteligencia je používaný nesprávne, ale vedome práve preto, aby pomocou tejto techniky mohli byť manipulované miliardy ľudí po celom svete. (I. Štubňa)

Jednou z vážnych otázok v súvislosti s jadrovými zbraňami je aj ich kombinácia s umelou inteligenciou. (M. Nanias) 

Keď niekto odmieta AI, často to nie je preto, že by bol „neandertálec“. Často je to preto, že AI narúša jeho predstavu o vlastnej hodnote, bojí sa, že jeho zručnosti prestanú byť potrebné, cíti sa stratený v rýchlosti zmien, má pocit, že svet mu uniká spod rúk. To nie je len technologický problém - je to psychologický a existenčný problém. (V. Čuchran)

Biely dom vydal rozsiahle nariadenie, ktorého cieľom je monitorovať a regulovať riziká umelej inteligencie a zároveň využiť jej potenciál. Toto úsilie je zamerané na riešenie rýchlo sa rozvíjajúcej technológie, ktorá vyvolala obavy svetových lídrov. (30. októbra 2023) 

Problémom je okrem iného aj to, že inteligencia je veľmi relatívna, podobne ako pravda. Vo veľkej miere závisí od názoru a očakávaní posudzujúcej osoby. (rojko)

 Čo bude potom? Prestaneme veriť svojím snom a vlastným ideálom. Prestaneme byť optimistami, ale aj pesimistami. My dokonca prestaneme byť i realistami. My totižto… Prestaneme byť. (allmarvellous)

Až sa umelá inteligencia naučí klamať, už nebude umelá. (...)

Všetko je to v názoroch na umelú inteligenciu. Existuje však (zatiaľ) aj tá ozajstná ľudská inteligencia a na tú sa treba spoliehať, veriť, overovať, myslieť a myslieť v súvislostiach.    

Bilancia času

Má dať -  dal, to je základ finančnej bilancie. Súvaha je základný účtovný výkaz k určitému okamihu (ku dňu účtovnej závierky). V živote je to inak, súvahu môžeme robiť každý deň. Sú však aj "významné dni" a existuje aj záverečná bilancia (tú urobia za nás iní). Významnými dňami sú obvykle okrúhle výročia, ale nemusia to byť len tie s nulou na konci. V životnej súvahe sa nepočítajú financie, lebo peniaze sú len dočasnou hodnotou. 

Námety a základná koncepcia článkov sa rodí v snoch (fáza REM), tesne pred prebudením. Málokedy sa mi však sníva definitívna verzia článku. Kým si ráno sadnem ku klávesnici, stane sa veľa vecí a menia sa aj myšlienkové postupy. Zväčša text kryštalizuje, ale sa aj mení. Spočiatku jasná pointa nadobúda nové formy a niekedy aj nový obsah. Zmena a prepisovanie sú základom literárnej tvorby (ak nemáte talent). Kontrola je v každom prípade dôležitá.

Dnes mi zmysel (pointa) môjho sna unikol, takže musím myslieť sám a v bdelom stave. Snívať (v zmysle očakávaní) možno len o budúcnosti. Na verejnosti zvyčajne ľudia píšu o aktuálnych udalostiach. Teraz napríklad o susedných voľbách píše skoro každý kto má klávesnicu.  Ja mám tri, ale o politike (a o vojne) nepíšem. Posielam ich tým virtuálne do zabudnutia. Momentálne sa ma teda žiadna aktualita nedotýka. 

Som pozadu, mám na stole tri neprečítané knihy (a dvoje pyžamá). Aj tak to môže dopadnúť, keď máte dôležité (trochu kostrbaté) životné výročie. 

 

 

 

 

 

Problémy rastu

 ... a rast problémov, tak sme kedysi glosovali našu osobnú situáciu súvisiacu s rastom. Dnes sa núka otázka: Ako je to s nami dnes? Problémy rastu rastú a je ich stále dosť. Nič nové pod slnkom. Často mlátime prázdnu slamu... Asi aj ja, ale píšem pre vlastné potešenie z mlátenia...

Začítal som sa do svojich nedávnych článkov na tomto blogu a chytila ma úzkosť, sú tak dobré, že už ťažko vymyslím niečo lepšie (...), novšie. Inovácie, teda niečo neobvyklé a nové sú základom rastu. A rast prináša aj problémy... Znamená to, že nepísať je bez problémov? Je to ako začarovaný kruh. 

Dajte mi tému a ja vychýlim zemeguľu (Archimedes).

Zdá sa vám, že takéto úvahy o blogovaní sú scestné? Ani nie! (málokedy používam výkričník, častejšie zátvorky). Zátvorka je odbočenie, výkričník vetu nadobro končí! To je koniec... Tri bodky pokračujú skryte v načatom, ale čo som načal? Otáznik je otázka. 

Deti sa pýtajú, dospeláci oznamujú, ale niektorí aj rozkazujú (výkričník). Potom žije medzi nami aj taká menšina, ktorá myslí. Mysliaca menšina nepotrebuje špeciálnu ochranu, žiaden menšinový zákon.  Kto myslí, má za tri  hovorí stará (pokazená) múdrosť. Konfucius k tomu dodáva:

Človek môže múdro konať tromi spôsobmi: premýšľaním, napodobňovaním a učením sa na vlastných skúsenostiach (chybách).  

Pri písaní sa nedá nepremýšľať, ale dá sa napodobňovať, kopírovať (v modernom poňatí, v internetovej dobe sa tomu hovorí plagiát). Vlastné skúsenosti a chyby sa v mojich wabovinách príliš nenosia (skromnosť nadovšetko), je tu (teoreticky) spätná väzba formou komentárov a diskusií. Boli aj také časy, keď sme boli mladí a rozprávali sme sa. Aj tu, ale tomu sa už dlho hovorí "spomienkový optimizmus" alebo "staré dobré časy". 

Nikdy se nevrátí pohádka mládí

 

Temný les aktualizácia

Temný les je pokračovanie a hádam aj ukončenie čínskeho sci-fi príbehu "Problém troch telies" (ešte nemám prečítané všetko, je to rozsiahle dielo, preto budem túto správu o knihe aktualizovať). Tešil som sa na pokračovanie, lebo v závere "Problému troch telies" sa píše, že mimozemšťania prepadnú našu zem o 400 pozemských rokov. Za taký čas sa svet, teda ľudstvo mohlo riadne pripraviť na nevyhnutnosť.  Kolaboranti mimozemšťanov boli porazení, ale obranné plány Zeme sú odhalené. Ostáva posledná nádej naša myseľ, ktorá výskumníkom ostáva v boji proti mimozemskej civilizácii... 

Na začiatok malá ochutnávka myšlienok, či aktuálnych postrehov z knihy...

"Na život potrebujete hladkú trasu, ale aj smer."

"... šesťdesiatka je najlepší vek, lebo človek odhodí bremeno štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, no spomalenie a choroby sedemdesiatročných a osemdesiatročných ho ešte len čakajú." 

Okrem iného je v knihe zmienka o udalostiach medzi Spojenými štátmi a Venezuelou, čo znie čerstvo aktuálne.  Prvá časť knihy je zameraná na kreovanie vesmírnej flotily sveta pre boj s mimozemšťanmi. Tvorba a stavba vesmírnej flotily napreduje po storočiach. K dispozícii má ľudstvo len spomínaných 400 rokov. 

"Svet je v sračkách. Morálka už nie je to, čo bývala..."

Čítanie kníh má rôzne úrovne chápania. To, čo je vyjadrené slovami a vetami nie je všetko, čo chcel (povedal) autor. Myšlienky tvaruje kontext a daná doba. Spisovatelia sú, tak trochu aj zrkadlom doby. A keby som sa mal vrátiť k inému fenoménu dnešnej doby - k hercom, tí sú len zrkadlením, či "ampliónom" názoru tých, ktorí píšu romány a divadelné hry. (Toto bola moja "nadpráca", vyjadrenie môjho názoru, či dojmu.) Inak si myslím, že to spadá do oblasti hodnotenia psychológov, preto sa už musím konečne zavŕtať do "Super jednoduchej psychológie" (pre každého), ktorá mi zatiaľ nečinne leží vedľa "temného lesa".  

Čo by ste povedali ku knihe, ktorá opisuje vymyslený príbeh sci-fi siahajúci až do 400 rokov  budúcnosti a začína v našej horúcej súčasnosti? Hodnotí "kauzu Venezuela" a jej budúci význam vo svete, vyzdvihuje úlohu malých národov a normalizuje veľké štáty... O predsedovi Európskej rady píše ako o "opatrnom a skúsenom politikovi".

Píše, že kognitívne schopnosti zvierat sú oveľa rozvinutejšie ako sme si mysleli... Píše o kvantovom princípe na ktorom funguje náš mozog (ťažko tomu uverí, kto myslí po starom).

Na druhej strane, píše aj o špeciálnych postavách v rámci ľudstva zvolených OSN na 400 rokov, o "stratégoch", ktorí majú dostať neobmedzenú moc a prostriedky (štyria diktátori?), ktorí prežijú 400 rokov a zvíťazia nad mimozemšťanmi...  A možno sa dovtedy naučíme aj my priamej komunikácii myšlienkami (ako mimozemšťania z Alfa Centauri) a preto zanikne na Zemi lož, klamstvo a vojny...

Pokračovanie nabudúce. 

LIOU CCH´-SIN, Temný les, Ikar, a.s. 2026   

 

Ora et labora

Občas mi niekto vytkne, že používam cudzie slová, ale latinčina hádam nie je až taká cudzia, lebo je akýmsi základom našich civilizačných rečí. Neviem nakoľko ju ešte dnes používajú lekári, snáď len v odborných termínoch. Ani farári ju už nepoužívajú, čo je škoda, lebo latinská liturgia bola základom mojich vedomostí z latinčiny. Ale nie o tom som chcel písať...

Raz som si vypočul rozhovor dvoch Čechov, kde sa jeden sťažoval (alebo chválil?), že po päťdesiatke je strašne ukecaný. A potvrdilo sa mi to, naozaj som začal rozprávať aj keď som nemal čo povedať. Hovorím o mužoch, nie o ženách. U nich je to celkom iná kapitola. Väčšinou je to tak, že v pracovnom kolektíve sa  človek môže vyrozprávať, až ho bude "huba" bolieť. Výnimkou je stav zvaný "homofice". 

Po nástupe na dôchodok sa zvyčajne rapídne zmenší okruh "spolupracovníkov" a občas ani nie je nablízku niekto, s kým by sa dalo rozprávať (o niečom, alebo aj o ničom). Vyskytuje sa len otázka, čo s tým? Tu je každá rada drahá. V záujme zachovania zdravia a kognitívnych schopností by bolo veľmi dobré viesť zmysluplné (aj iné) rozhovory. 

Aby som dlho nerozprával (nepísal hlúposti), poberiem sa už priamo k pointe tejto úvahy. Ak ste sa dopracovali až tak ďaleko, že poberáte dôchodok (alebo inú rentu), nezabúdajte na zásadu: "modli sa a..." ale nie, s prácou je to v tom veku asi ťažšie, tak hlavne musíte chodiť a rozprávať (sa).  

Ak sa nemáte s kým rozprávať, tak aspoň píšte! Tu sa tomu hovorí blogy, ale aj komentáre, alebo diskusia. Nie tak ako je dnes vo zvyku - negativisticky, lebo to škodí zdraviu. Píšte optimisticky, a hlavne k veci. Pomôže vám to v udržiavaní kondície...

Etudy

Etuda je drobná hudobná skladba pre jeden nástroj. 

Cieľom etudy nie je výrazná hudobná (spoločenská) myšlienka, ale precvičovanie techniky, použitia tónov (slov). Tak a podobne je to niekedy s úvahami o živote, ktoré nič neriešia, len precvičujú techniku myslenia autora (v lepšom prípade aj čitateľa). Nedávno som čítal, že obrovská vodná nádrž v Číne spôsobila spomalenie otáčania Zeme (o 0,06 mikrosekundy), tak to môže byť aj s veternými turbínami.    

Vietor vzniká  vyrovnávaním tlaku medzi oblasťami s vysokým a nízkym tlakom a do klimatickej hry vstupuje  aj slnko, odparovanie vody a tiež to, že planéta sa otáča. Slnko nás asi bude hriať dosť dlho, jemu je jedno čo my tu robíme, ale ak sa naša Zem spomalí, bude to ďalší krok ku globálnej zmene klimatických pomerov. Ľudstvo vždy prežilo, lebo sa vedelo prispôsobiť. Bude to vedieť aj keď vetry prestanú fúkať? 

Čo sa stane s našou planétou, keď postavíme mnoho veterných turbín a otáčanie Zeme sa začne  spomaľovať? Lebo zákon o zachovaní energie predsa nepustí, ak z vetra odoberieme energiu, vietor bude slabší. Zrejme to vyvolá aj iné klimatické zmeny v okolí. Pohyb listov turbín premiešava vzduch a zmení pomery pod turbínou, nehovoriac o iných dôsledkoch na život. Ak postavíme veľa veterných parkov, mohlo by to ovplyvniť aj globálne počasie.

Znie to neskutočne fantasticky, ale problémy sa niekedy riešia aj skúmaním krajných hodnôt. Keď postavíte horiacu sviečku do prúdu vzduchu, sviečka zhasne. Vplyv veterných parkov na mikroklímu je zrejmý a podobne by to asi bolo aj pri globálnom rozmnožení veterných turbín. Áno, zem je veľká, slnko ďaleko, nad nami je veľa vetra (vzduchu) a my sme takí maličkí...  A čo tak iný druh "zelenej" energie získanej zo solárnych panelov, ako zmení svet?   

 

Závislosti

Káva, alkohol a cigarety... Cigarety ma už dlho nedržia, alkohol len ako obligátny pohárik na Nový rok. Káva mi však stále chutí, ale závislosťou by som to nenazval. Nová závislosť na internete sa v úvodníku šéfredaktora časopisu "21. století" (č.3) nespomína, ale možno je to podobné ako závislosť na káve. 

Spomínam si na svoje dávne pracovné zvyklosti (závislosť na tvorivej práci), na raňajky 20 dkg bryndze, potom prvá káva na pracovisku (zalievaná). Po výdatnom obede v závodnej jedálni nasledovala druhá, ešte chutnejšia káva a v ešte dávnejších časoch ku káve patrila aj cigaretka. Bolo to tak dávno, že už môžem prezradiť aj značku cigariet: Mars, potom Clea a výnimočne som si zapálil aj Spartu. 

V ešte dávnejšej minulosti si spomínam na cigarety bez filtra Lipa, Bystrica a Detva. (hoj mor ho! Detvo môjho rodu...) Nefajčil som nikdy "ameriky", ani BT z Bulharska, či Fecske z Maďarska. Fajčiarsku závislosť som včas opustil, hlavne silou vôle a vydržal som. Istý čas som bol aj členom rozhlasového klubu "bývalých fajčiarov". 

Ostala mi závislácka káva a prečo to nepriznať, istý čas aj pivo... Teda alkohol v miernej a chutnej forme. Aj to však skončilo, ostali len sviatky. A ostala pretrvávajúca závislosť na internete. Informácie, správy, blogy... Ranná káva s prehľadom správ, poobedňajšia káva a potom písanie, či iná tvorivá činnosť... Večerná káva len výnimočne, ak sa chystá dlhý televízny večer (Dunaj a podobne...).

Po rannej káve som stretol starých známych v známom supermarkete a spomínali sme. Spomínali sme, až sa v konverzácii objavila nová závislosť "láska". Neviem, kto to vyslovil, ale musím uznať, že je to závislosť celkom ľudsky príjemná a aj prospešná zdraviu. Problémom je len to, že to slovo má veľa významov a bez bližšieho určenia obsahu mu ťažko rozumieť. Písať tu o láske je teda ako nosiť drevo do lesa, tak teraz radšej nie...

Po obedňajšej káve mi napadla ešte jedna závislosť "spomínanie na minulosť" na "lepšie časy". Tam kde bolo všetko ako vymaľované. Čím sme starší, tým radšej spomíname.    

 

   

 

Na písmeno "M"

Mobil 

Nie je to tak dávno, keď sme mali v byte telefón napojený na pevnú linku. Keď zazvonil, bol to skoro sviatok, museli sme k nemu hneď dobehnúť, zdvihnúť slúchadlo a predstaviť sa. "Haló" (alebo aj inak...) Pri volaní sme používali hrubý telefónny zoznam, kde sme si vyhľadali príslušné číslo podľa mena a adresy. Čísla sme zadávali sekvenčne, vytáčaním na číselnici prstom. Neskôr bývali aj tlačidlové telefóny. Na našej dedine bývalo v tých dávnych časoch len zopár telefónov. Jeden bol u riaditeľa školy, druhý u starostu, tretí u farára, prípadne ešte u lekára. Čísla boli jednoduché, neboli potrebné hrubé zoznamy.

 

V súčasnosti sú pevné telefóne linky zriedkavosťou, všetci máme mobil a nie je to len telefón... Mobil (tzv. smartfón) je okrem telefonovania určený na mnoho iných vecí - prenášanie krátkych správ, video-hovory, platobná karta, sociálne siete, internet a všetko  čo je na ňom. Keď sa stretneme s priateľmi, alebo aj s rodinou, mobil je súčasťou komunikácie. Pri stolovaní má mobil podľa predpisu ležať z ľavej strany taniera... Chcete navariť guláš, či Kung Pao a neviete ako sa to robí? Máte predsa v ruke mobil... Mobil sa drží v ľavej ruke, ľaváci v pravej (všetko majú naopak).       

Muži, kedysi a dnes... 

Mierne upravený citát z blogu (Peter Hroško): 

"Čo vlastne znamená byť mužom dnes? Má byť tvrdý? Má byť citlivý? Má viesť? Má ustúpiť? 

Keď pravidlá zmiznú a nové nevzniknú, prichádza zmätok. Čo sme stratili? Prechod z chlapca na muža.  

Kedysi existovali momenty, ktoré z chlapca urobili muža – zodpovednosť, služba, záväzok.  

Dnes často prichádza len vek, ale psychologická dospelosť nepríde automaticky".

Mikróby

Náš život riadia mikróby...           

"Et tu, Brute?!" Tak nejako to vraj kedysi povedal Cézar ako svoje posledné slová a W. Shakespear to prepísal do svojej drámy. Na titulnej strane časopisu "21. století" (č. 2) je hlavná téma: "Jak mikrobi řídí náš život?" A nám ostáva len povzdych "Tak už aj mikróby?".

„Človek nie je ničím iným, len radom jeho činov.“ — Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/54429-georg-wilhelm-friedrich-hegel-clovek-nie-je-nicim-inym-len-radom-jeho-cinov/

„Človek nie je ničím iným, len radom jeho činov.“ Napísal Georg Wilhelm Friedrich Hegel, a tiež aj šéfredaktor Jan Zelenka v aktuálnom čísle časopisu 21. storočie. Mieril tým aj na 900 rokov, ktoré uplynuli od smrti kronikára Kosmu, ktorý napísal svoju "Kosmovu kroniku" (Kroniku Čechov). Kosma počas svojho života všeličo videl a mnoho zažil. Popri vážnych témach v kronike vraj písal tak trochu aj "šteklivo". Čo znamená v súčasnosti výraz "šteklivo" (v origináli "lechtivě"), nemusí byť to isté, čo znamenalo pred 900  rokmi. Dnes, akoby neexistovali mantinely. Povedzme, že to znamená občas písať aj s humorom. Mne sa písanie "s humorom" páči aj dnes, lebo písať hoc aj bez štipky humoru je ako piecť chlieb bez soli.

Poďme však k tým mikróbom, ktoré nás držia pri živote... Článok s názvom "Zachráňme mikróby..." už od nadpisu vyznieva bojovne, ako je v dnešnej dobe zvykom, lebo "bez nich život na Zemi neprežije". Z toho je jasné, kto je tu pánom sveta. Mikróby tu boli bez nás a budú (zrejme) aj bez nás, ale my vlastne chceme zachraňovať seba. Ušľachtilá myšlienka, lenže... Mikróby sú všade, od oceánov, cez púšte až po naše črevá. Medzi mikroorganizmy patria baktérie, vírusy, huby, prvoky a ďalšie drobné formy života. Niektoré máme radi, iné nás občas potrápia. Dôležitá je rovnováha. Zaujímavý a podnetný článok, len aby sme to opäť s tým bojom neprehnali.. 

Ilustračné foto. (zdroj: FOTOLIA)

 

 

 

 

„Človek nie je ničím iným, len radom jeho činov.“

Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/54429-georg-wilhelm-friedrich-hegel-clovek-nie-je-nicim-inym-len-radom-jeho-cinov/

Suchý február

Niekedy stačí prečítať titulky článkov a všetko je jasné. (Je potrebné brať do úvahy aj kontext, médium a autora? Áno!) Titulky vybraných článkov na internete s dátumom 25. januára 2026:  

Sila sociálnych sietí  Núti zamyslieť sa nad aktuálnym stavom spoločnosti, možných trendov a dôsledkov stavu. 

Za hrsť drobných… Budúcnosť je natoľko čitateľná, že ju netreba ani veštiť.  (javor52) Humoru nikdy nie je dosť a odľahčený pohľad na realitu je soľou, bez ktorej ani chlieb nechutí. 

Spojené štáty ignorujú Vladimíra Putina! Píše istý bloger (píše bloger, ktorý je asi vo veľkej politike expert, podobný ako krčmový štamgasti vo futbale).

Nové silné magnety využívajú bežné chemické prvky, nie vzácne zeminy Už žiadne magnety z blata a hliny.

Nemecko už nechce skladovať svoje zlato v USA  Odstavili si elektrárne, majú voľné bunkre.

NATO chce na východnom krídle skladovať výrazne viac zbraní a munície Prečo práve na krídle? 

Médium číta z (pokazenej) vešteckej gule:

---

KARAS: SLOVENSKO NEDOSTALO POZVÁNKU OD TRUMPA DO RADY MIERU, JE TO FICOVO ZLYHANIE – 25.01.2026

BLANÁR: SLOVENSKO DOSTALO PONUKU ZAPOJIŤ SA DO TRUMPOVEJ RADY MIERU –  25.01.2026 

---

Cesnak – vitamíny & minerály & zaujímavosti    (kategória: dôležité & a &)

Študentov, ktorí budú maturovať elektronicky, čaká generálna skúška.  Vstanú noví generáli.

Absolventi stredných odborných škôl volajú po kvalitnejšej praxi. To znie ako návrat do našej minulosti.

Iniciatíva Suchý február pozýva Slovákov na mesačnú pauzu od alkoholu. My, ktorí sme doteraz nepili, si môžeme pripiť na úspech iniciatívy. Len aby zapršalo. 

Nechcete pokoj. Chcete mať pravdu. ... a mať posledné slovo... (Bronislava)   Asi tak to je.

Moje dnešné posledné slová sú: Tento "titulkový" a náhodný prehľad článkov (som si ich aj prečítal) zďaleka nevystihuje šírku a množstvo tém s akou sa (nielen) naše médiá a nielen tie s anglickou prípojkou "main...", ale aj iné, denne zaoberajú. Médiá platené aj neplatené, hor sa do písania, píšte! A my (vy) možno budeme (budete) aj čítať, ale s rozvahou, veď často je už z titulku jasné, o čom bude reč a hrozí strata času. 

 

Vnútorná záležitosť

 Tak by sa dalo nazvať všetko, čo sa stane bez zásahu zvonka, alebo s vnútornou pomocou, a nemalo by sa stať. Daniel Silva vo svojej knihe s názvom "Vnútorná záležitosť" opäť píše detektívno-špionážny román z umeleckého sveta. Ide o objav strateného vzácneho obrazu, jeho nájdenie a zvláštnym spôsobom získanie späť. Od Daniela Silvu som čítal knihu "Zberateľ" z vydavateľstva IKAR. Základná informácia o knihe je prakticky rovnaká, skoro všetko by sedelo: 

Z krátkeho popisu knihy je známe, že ide o hľadanie ukradnutého obrazu slávneho maliara (v tomto prípade Leonarda...) a jeho spätné získanie.

 Začína to v štáte Vatikán. Kto už bol vo Vatikánskom múzeu, môže príbeh konfrontovať so svojimi spomienkami. Druhá línia príbehu začína v Benátkach, kde bývalý riaditeľ izraelskej tajnej služby Gabriel Allon, špión vo výslužbe žije ako reštaurátor obrazov objaví v lagúne plávajúcu mŕtvolu mladej ženy. Takto, skoro mimochodom a nenápadne sa zapojí do pátrania a odkrýva skryté súvislosti. Niečo ako skúsený amatérsky detektív pracujúci s dedukciami. Hľadá sa vrah (alebo aj v dvaja) a stratený obraz. Obraz treba získať späť, ale ako?

 Väčšina účinkujúcich v tomto príbehu sa vyskytuje aj v "Zberateľovi" a to je na ňom zaujímavé. Ak ste už čítali Zberateľa, ste hneď doma. Presnejšie ste doma v Európe od Švajčiarska po Taliansko, cez Anglicko a Francúzsko sa vozíte súkromným lietadlom. Nechýba ani najkrajšia a najšikovnejšia európska zlodejka a počítačový mág Ingrid, ani pápež, ktorý sa aktívne zapája do príbehu. Zaujalo ma, že Gabriel používa špeciálny malvér s názvom "Proteus", s pomocou ktorého sa vie napojiť na ľubovoľný mobil a odpočúvať hovory, čítať SMS a e-maily. Stačilo zadať do aplikácie číslo telefónu cieľovej osoby. Úplná fantázia, to sa potom ľahko pátra po podozrivých osobách, skoro ako sci-fi.. 

 V tejto knihe nechýba nič z toho, čo čitateľ od nej očakáva. Príjemné oddychové čítanie, ale trochu zabŕdne aj do súčasnej politickej situácie vo svete, podobne ako v Zberateľovi, dotkne sa Ukrajiny. Len s trochu iným uhlom pohľadu...

Z krátkeho popisu knihy: "Niekedy jediný spôsob, ako získať späť ukradnuté majstrovské dielo, je ukradnúť ho tiež..."  Daniel Silva, Vnútorná záležitosť, IKAR, a.s., 2025

Začína to vo Vatikáne: 

 

21. storočie

Nie, nevymenil som časopis "Quark" za "21. století", len rozširujem svoj obzor. Nebudem sa zaoberať úvodníkom, ale prejdem rovno k mojej "ústrednej" téme z 21. storočia:

    Spánok: najchytrejšia investícia do zdravia a života.   

V spánku strávime veľkú časť svojho života a je to rozhodne dôležitá a zaujímavá časť. Možno je to preto, že v ňom máme sny, ktoré sú iné ako tie z reality o životných cieľoch, predsavzatiach a túžbach. Zvyčajne sú aj oveľa krajšie.  

    Spánok nie je odmenou, ale základnou biologickou potrebou.

Pri čítaní odborných (popularizačných) článkov zvyčajne preferujeme také, ktoré nejakým spôsobom podporujú naše predstavy, dopĺňajú ich, alebo sú s nimi v súlade, či inak zaujímavé. Všimol som si preto článok s myšlienkami a poznatkami o spánku.

Spánok je základom zdravia, dlhovekosti a duševnej rovnováhy... (Ako ste sa dnes vyspali?) Podhodnocovanie spánku má katastrofálny dopad na zdravie. Zdravý spánok sa u väčšiny ľudí začína kaziť okolo tridsiatky. Nočné prebúdzanie vraj nemusí byť problém, lebo ľudia sa v noci budia stále. Dôležité je, aby sa človek v pokoji vrátil znova do spánku, aby sa nerozbehol "kolotoč" (bdelých) myšlienok. Ak sa ráno zobudíme svieži, tak nezáleží na počte nočných prebudení.  

Aký význam majú sny? Majú význam biologický, ale aj psychologický, lebo sa v nich mozog čistí, triedi informácie na dôležité a nepodstatné. Konsoliduje myšlienky a nevýznamné posiela do zabudnutia, čím sa vytvára priestor pre nové učenie. Toto sa odohráva vo fáze REM spánku. REM spánku posilňuje dôležité asociácie a odfiltruje zbytočné detaily.  

Ešte o farebných snoch, ak ich máte, ste lepší v kreativite a v riešení problémov.  

Okrem vedeckých poznatkov sa v článku o snoch dozviete aj množstvo zaujímavostí, napríklad, že  v roku 1964 vydržal istý muž bez spánku 14 dní. Potom mal problémy s pamäťou, motorikou a trpel halucináciami. 

"21. století" nie je len o spánku, to by bolo na solídny časopis málo. Témy v tomto prvom čísle 2026 sú napríklad aj:

Mamuti zo severných Čiech-Ďalší nástroj v boji proti rakovine-Korálové útesy na hrane-Ticho medzi hviezdami-Konšpiračné myslenie a mnoho iných. Tzv. špeciál je tentokrát o Hitlerovej piatej kolóne.

Nechcem hodnotiť úroveň časopisu, ani porovnávať s iným (mojim "známym" QUARK-om). Niektoré články ma zaujali, iné boli mimo môjho "zorného poľa". Najviac ma zaujalo to o spaní a snívaní, nie že by v ňom boli prevratné vedecké zistenia, ale potešilo ma, že ešte dobre spím... (aspoň podľa teórie :). Trochu mi nesedel špeciálny článok o piatej kolóne, ale počkám si do budúceho mesiaca, o čom to bude.     

(Použité myšlienky o spánku sú z článku v časopise "21. století" od  autora Martin Janda)  

Tiráž je v tlačenom časopise vysádzaná písmom menším ako 9 bodov a to chce lupu, preto uvádzam profil z webovej stránky časopisu: 

21. STOLETÍ je časopis plný novinek postaven na čtyřech pilířích - věda, technika, objevy, lidé. 21. STOLETÍ je důkazem, že i o vědě se dá psát čtivě, srozumitelně, lehce a s nadhledem. 21. STOLETÍ je časopisem čtenáře z 21. století.   

Simona a Silvester

Silvestrovská "Simona First", to bolo to, čo nám urobilo počas posledného večera v roku tradične dobrú náladu, aj keď na polovicu ľudstva (mužskú) nebola práve jemná, aj keď sa občas vyskytlo hrubšie slovíčko, ale sedelo (ako r-ť na šerbeľ). Celkový dojem bol výborný.  

"Simona je slovenská komička, moderátorka, umelkyňa, spisovateľka a príležitostná herečka. Pochádza zo Žiliny, kde študovala na Katolíckom gymnáziu. Časť svojho života prežila v Kysuckom Novom Meste. Neskôr začala pôsobiť a žiť v Bratislave. Nejaký čas podnikala v oblasti gastronómie." (csfd.sk)

Trochu ma mýli to súčasné dobové označenie takýchto "zabávačov"  "Stand-Up" komik. Stendapistom sa kedysi hovorilo "ľudový rozprávač". Pamätám si ešte svojho času najlepšieho, ktorého volali "Ujo z Detvy" (Ľudo Zelienka), trochu sa odväzoval aj náš slávny herec a komik František Dibarbora. Neskôr prišla éra Andera z Košíc, ale zabával nás aj Strýco Marcin (Záhorie). Ak ešte máte doma gramofón a LP s nahrávkami našich rozprávačov, pustite si ich, lebo na youtube toho veľa nie je. Boli to veselé časy a my sme boli mladí... V našej "diskotéke" som našiel iba jedného dávneho stand-up komika, kde rozpráva o tom ako "Strýco Marcin koštuje" (samozrejme víno).

Nepoznám iných súčasných slovenských "stendapistov" tak dobre ako Simonu a prispel k tomu aj nedávny Silvester. Je dobrá a myslím, že aj originálna. Držím jej palce. Nech dlho ostane "The number one".        

 

Diskusia

... diskusia, aká už po Novom roku nebude (sci-fi)!

Hejtovanie (hejtnutie), príslušná osoba je hejter, príslušný prejav sa niekedy označuje aj ako hejt (pochádza z angl. hate = nenávidieť) je hovorový výraz (neologizmus) pomerne nejednoznačného významu, ktorý môže znamenať:

- negatívne hodnotenie príspevkov na sociálnych sieťach

- vyjadrovanie (nevhodným spôsobom) nesúhlasného postoja resp. že sa danej osobe niečo nepáči, kritizovanie, najmä na internete, a to aj bez prejavenia nenávisti

- nenávistný prejav (angl. hate speech) je verejný prejav, ktorý podnecuje k hanobeniu a nenávisti.  (wikipedia)

Nenávistné prejavy sú podľa slovenskej legislatívy trestné - prejavenie nenávisti najmä na internete (najmä pre inakosť, t.j. rasu, etnickú príslušnosť, pohlavie a pod., ale niekedy aj z iných dôvodov, napr. voči známej osobe a pod.) Hejt môže byť aj nárečovo pokrik na kone či kravy, aby išli napravo...

V Česku je to tiež tak podobne... 

Čítajte pozorne, lebo v budúcom roku už takéto hejty nebudú! Túto "hejtovinu" som si zostavil a povypisoval, aby sme sa na Silvestra zasmiali (nikoho nemenujem, žiaden "nickname" z reality tu nie je). Podobnosť je čiste náhodná (autentická je len gramatika a štylistika z minulých diskusií). Diskusia v 21. storočí (na internete), ktorá sa už (dúfam) nebude opakovať. Skondenzoval som to, lebo tie staré diskusie sú zdĺhavé a ťažko čitateľné...

NECH ZIJU DEMOKRATI- BLIZI SA HLBOKA ORBA - Všetko je to jedna ,,mafianska" banda, okrem HS - obyčajných ľudí ! - Čo je HS? - Však BUZ..ANTI vnucujú svoj názor NASILU VŠETKÝM… - Aký pán, taký krám. - ...oni majú zas iné meno? Už nie sú Slovensko? - Tazka a blba tema.… - No nechcel som nič napísať ale najväčšie hejty a invektívy som zaregistroval od Demokratov. Zaregistroval si odo mňa nejaké hejty? - no možno by pomohlo pozrieť sa na situáciu s nadhľadom... - Prehnané ego robí z týchto osobností nepríjemných ľudí, ale predovšetkým narúša kolektívne puto, ktoré je nevyhnutné na splnenie akejkoľvek zložitejšej úlohy založenej na spolupráci. - Toto je už v poriadku? Nadávať do retardov a hejtovať -

Kto toho už má dosť, nech skočí na poslednú vetu...

- veľmi si vás vážim prosím vás dajte aspoň pár príkladov kto a kedy či to niekto nenarafičil , len aby si zase niekto mohol kopnúť - dala som vam otázky.. ani na jednu ste mi neodpovedal..pýtala som sa, ci vam nevadí, ze jaro nad bol na jednom pódiu s orbanovskym podporovateľom pelleho s gubikom..tak prosím, nezavadzajte.. - Ako chvíľku čítam, už sú aj tu útočné komentáre, zbytočné a detinské hádky, chytanie za slová apod.  - Nikdy som toho zákerného, mentálne úchylného a narcistického exota nevolil a nikdy ani nebudem.- No a teraz mrkni čo sa stalo - ľanoUltras sa zomkli a svojho Spasiteľa urputne bránia - A hlavne si myslím, že ostatní naši politici, je jedno odkiaľ sú, už nežijú v realite. Ale rešpektujem Tvoje uvedené stanovisko. Ešteže tu máme kúsok demokracie.  - Nemám rád takéto spory a ťahanie sa za slovíčka a najradšej by som tento príspevok zmazal. Ale tým by som ustúpil tým, ktorí ho vlastne vyprovokovali a tak ho nechám. Nech si každý urobí vlastný úsudok. Takže už mi prišli aj hejtujúce správy. Jasný znak, že som sa nemýlil. .  - trolla máš doma, sledujem ťa 6 rokov. Ešte si ma neblokla? Ako všetkých ostatných, čo si dovolili niečo ti napísať? - ty si ma kedy skúšala, trollko? A z čoho?, -  minaš ho až priveľa a dlho a zbytočne. Ú mňa si dávno prepadla. Už to musím napísať. Nepáči sa mi, ako prívrženci HS okamžite a systematicky hejtujú kohokoľvek, kto nevelebí ich stranu a vodcu. Ja som nikdy nikomu svoj názor nevnucoval a aj práve pre toto NIKDY HS voliť nebudem.

Jasné! Už nikdy viac.

O tom potom

 Už niekoľko dní som nepísal, už niekoľko dní som nepísal o umelej inteligencii. Práve počúvam spomínanie Borisa Filana o jeho detstve, tiež by som mohol. On skončil u Zuzany, tej na zneškodňovanie protipechotných mín. Aj o tých som už raz písal, že je to v podstate začiatok umelej inteligencie, síce veľmi primitívnej a sprostej, ale funguje automaticky (podľa vloženého programu). Tam to začalo. Dnes je už vraj oná umelá (nie umelecká) aj ako jazykový klam a spoločenský problém. Ako inak? Všetko okolo nás je aj spoločenský problém a niekedy hlavne to. 

Dalo by sa písať o nových externých výdavkoch našej únie, ale o tom budú písať všetci na smetisku internetu. Vraj je to len začiatok. Možno aj začiatok konca. Že je to len pôžička, ale realisti to vidia tak, že tá pôžička je v skutočnosti dar. Ja to vidím trochu inak, ale o tom potom, ak berieme do úvahy aj kontext s inými plánmi a zámermi. Nuž, asi sa máme príliš dobre, čosi si budeme musieť utiahnuť. Niektorí sa majú až príliš a kto sa má príliš, chce sa mať ešte lepšie. Sú v živote našťastie aj zaujímavejšie témy ako peniaze a zbrane na mlátenie prázdnej slamy v blogoch.

Väčšina ľudí vraj (?) nežije špatný život. Len žijú život, ktorý sa stal normou, teda podľa stálych, všeobecných pravidiel a dalo by sa povedať, že prežívajú bez fantázie. Alebo ich život pripomína kolotoč. Preto sa snažím písať, aj keď nemám o čom. Aby som odolal tlakom prostredia, na chvíľu sa zbavil zodpovednosti a úlohy, ktorá sa odo mňa čaká každodenne. Čo sa vlastne očakáva od dôchodcu? Aký výkon? Minúť penziu a podporiť tak ekonomiku štátu? Občas si kladiem aj tú hamletovskú otázku: Ako sa vlastne mám? 

Ostáva mi len prežívať, namiesto žiť? Čo by sa stalo, keby som si začal klásť tú nepríjemnú otázku, ako sa mám? Naučili sme sa prežívať (aj na dôchodku), ale mohli by sme aj žiť? Zredukujme tú otázku do jednoduchej psychológie, ktorá so životom až tak veľa spoločného nemá... Na internete sa dajú nájsť rôzne múdre rady aj na tému žitia. 

Možno je životom aj písanie článkov na blog, ktorý nemá veľa čitateľov (ako tento môj), teda je skoro súkromný a číta ho pár skalných priaznivcov, úzky kruh dávnych priateľov a náhodných čitateľov "cestujúcich životom". Možno sa aj to dá zaradiť do autorskej kategórie "žiť". Preto sa snažím a snažím sa to po sebe aj prečítať, opravovať chyby a nedostatky až po domnelú "dokonalosť".  Aj to je radosť a pocit tvorivosti, ktorý je blízky pocitu "žiť".

Myslím, že na dnes to bol dosť široký okruh tém, aj keď idú Vianoce (radšej ich v tom balaste oslavných slov nespomínať), lebo "pečie celé Slovensko" a keby len Slovensko, ale aj u nás sa to pečie hádam už dva týždne. Pár zákuskov ako pointa Vianoc 2025 musí stačiť.

 

 

 

 

Silo

Podzemné silo ako negatív veľkomesta, to je základná myšlienka post-apokalyptickej ľudskej spoločnosti v románe amerického spisovateľa Hugh Howey. Zaujímavé je, že pred svojou prvou knihou (má ich už 5) pracoval ako kníhkupec, kapitán jachty, klampiar a audio-technik. Silo je sci-fi príbeh, aký by sme nechceli zažiť. Zem je zamorená niečím nedýchateľným a smrtiacim, čo zrejme vzniklo ako dôsledok nezmieriteľných ľudských vojen. V osemnástych podzemných "mestách", ktoré sú samostatne životaschopné, ale nespolupracujú ni o sebe nevedia, prežívajú generácie ľudí od narodenia až po smrť a ich mŕtve telá slúžia ako hnojivo pre výživu rastlín pestovaných tiež pod zemou. 

Každé silo má všetko potrebné na prežitie tisícov ľudí, od zdroja nafty, generovanie energie cez pestovanie rastlín, vrátane spracovateľského priemyslu v potrebnom rozsahu. Práve v tom je majstrovstvo autora (a zároveň problém) pri opise praktických detailov tej technológie. Celkom pochopiteľne, centrom (tajného) riadenia tejto dystopickej spoločnosti je oddelenie informačných technológií (IT). Formálne je spoločnosť riadená demokratickým systémom, ale s totalitnými praktikami a ovládaním z pozadia. 

Občas vznikajú vzbury a povstania, ktoré sú tvrdo potlačené a ide sa ďalej. Nie je kam utiecť... Taká podzemná obdoba reálnej spoločnosti v malom... V osemnástych podzemných silách, ktoré sú do detailov podobné, žije celé ľudstvo. Nie všade sa však veci a vzťahy vyvíjajú rovnako. Náš príbeh sa odohráva v dvoch silách 18 a 17. Jedno zvláda život s občasnými ťažkosťami, druhé skoro vymrelo. Najväčším problémom je tajomstvo, o ktorom sa ľudia nesmú dozvedieť... V podstate vládne cenzúra vyjadrovania, názorov a myslenia, lebo myslenie je nákazlivé.   

Nedávno som čítal inú post-apokalyptickú knihu od Jacqueline Harpman, ale tá je písaná z trocha iného zorného uhla. Tiež je to typ príbehu, ktorý by sa dal nazvať dystopiou, aj keď spočiatku trochu pripomína úspešný poľský film "Sexmisia". Tá žena, o ktorej je to nikdy nepoznala mužov, len svojich strážcov. Nejde tam o humor, alebo nadsádzku, ale o smutný príbeh skupiny žien, ktoré sa ocitli v podzemnom väzení, ani nevediac prečo. Netušili, či sa nachádzajú na našej planéte, alebo niekde inde. Keď sa náhodne dostanú z podzemného väzenia, zistia, že sú na celom svete samé, ľudstvo neexistuje. Len jedna prežije...  

V prípade "Sila" ide o opačný princíp, zem je neobývateľná a vybraní ľudia boli pred generáciami nasťahovaní do podzemia s cieľom záchrany ľudstva po "pripravovanej" vojne (podobnosť s realitou čisto náhodná). Vôbec nejde o fádny príbeh, aj keď naozaj nie je ľahké z takých jednotvárnych, ale záhadných a neskutočných okolností vyprodukovať dej a napätie. Autorovi sa však podarilo. Len občas to trochu zaškrípe pri opise technických detailov (alebo je v tom aj zásluha prekladu?). Silo v princípe vychádza z aktuálnych technických a technologických možností ľudstva, len pri predstave, čo to všetko muselo stáť, sa mi zdá, že tí, čo tie silá stavali museli mať "neobmedzené" prostriedky na stavbu a mali zároveň aj "neobmedzené" prostriedky na chystané zničenie vlastnej planéty - len nie na obyčajný život... A to je neprijateľné... 

 Hugh Howey, Silo, Albatros Media Slovakia, 2024

Jacqueline Harpman, Ja, čo som nikdy nepoznala mužov, IKAR, a.s. 2025

 

Okolnosti, kontext a dôsledky

"O pravde sa nediskutuje."

protiargument: "Pravda bez diskusie neexistuje."

 

"Umelá inteligencia vie všetko, čo sme kedy vedeli (napísali) my všetci."  Kde je teda pravda? Tam, kde je ticho, alebo tam kde sa diskutuje?  

 

"Ja vždy viem, kto je v letiskovej hale tajným agentom. Číta noviny." (V. Javorský) Pre novú dobu si musíme vyššie uvedené pozmeniť "Agenti síce čítajú, ale držia v ruke tablet (alebo mobil)". Kto by dnes čítal noviny, bol by podozrivý. To by sme však boli všetci tajní agenti (a nie sme?). Podobné je to aj s umelou inteligenciou, tá naša k tomu už dávno smerovala, lebo všetko, čo človek vymyslí, má kus jeho inteligencie, aj keď to funguje umelo. Keby umelá inteligencia nevznikla, museli by sme si ju teda vymyslieť. 

Nečudujme  sa, že je tu. Je to dôsledok dostupnej a fungujúcej (vymyslenej) technológie, ktorá predbehla doterajšie spoločenské, právne a iné princípy. Tie sa ťažšie vymýšľajú a ešte ťažšie realizujú. V technike a v technológii je to jasné, tu je plus, tam mínus, tam je akcia a tu reakcia... Otázkou je len to, čo s tou umelou jasnosťou? Ako žiť s vedomím, že je tu niečo (Niekto?), čo (Kto?) všetko vidí a sleduje (Veľký brat?) a za chvíľu bude všade, vo všetkom okolo nás a ovplyvňovať ovplyvniteľných, teda nás všetkých, lebo sme ľudia, nie nejakí umelí inteligenti.

"Umelá inteligencia musela zákonite vzniknúť ako dôsledok internetu." 

Takéto chápanie umelej inteligencie zďaleka nevystihuje celú šírku jej oblasti uplatnenia a záujmu jej tvorcov. Sú oblasti a je ich veľa, kde umelá inteligencia zvládne mnoho zložitých organizačných, či výrobných úloh (automatizácia v priemysle, personalizovaná medicína, dopravné riadiace systémy...). Len či nám vždy povie len pravdu, čistú pravdu ako pred súdom? Bude to mať zákonite dopad na ľudskú spoločnosť, s tým treba počítať, lebo sme "len ľudia". Ako na to, by nám možno mohla poradiť práve umelá inteligencia, ale nezabudnúť pritom tú na našu originálnu, ľudskú... 

Prežila len jediná

Táto kniha od Riley Sagera má ako lákadlo text "New York Times bestseller" a myslím, že celkom oprávnene. Už som ju raz spomínal medzi svojimi novinkami že vraj je to "gotický triler" inšpirovaný skutočnými udalosťami. Už som ju dočítal a moje dojmy sú excelentné. Málokedy život napíše taký strhujúci príbeh, aby sa o ňom dal napísať taký bestseller. 

Hlavná postava tohto príbehu Virginia Hopeová, ktorá v knihe vystupuje zväčša pod iným menom, sa v skutočnosti dožila 101 rokov. Možno aj preto, že mnoho rokov ležala po tragickej udalosti paralyzovaná, tak že mohla hýbať len ľavou rukou. Napriek všetkému, jediný orgán, ktorý jej perfektne fungoval, bol mozog. Nechcem prezrádzať, ako to bolo s jej paralýzou, to patrí k bodom, ktoré čakajú na rozlúsknutie až nakoniec. 

Tejto knihe nemôžem nič vyčítať, keď sa už príbeh rozbehne, tradične po stránke č. 100, už napätie len stúpa a je ťažké ju odložiť. Jej špecialitou je fakt, že tu vystupuje pomerne dosť postáv, čitateľ však dokáže sledovať ich premeny a zaradiť ich konanie na správne miesto. Žánrovo je to tak trochu detektívka, lebo od začiatku sa pátra po páchateľovi (alebo páchateľoch) troch vrážd. Neskôr pribudne ešte jedna. 

Trochu som tento detektívny príbeh s výborne podávaným napätím a rozuzlení prirovnával k tzv. severským kriminálkam od J. Nesba. Aj keď úloha detektíva tu nijako neexceluje, skôr naopak, ale je to amatérske pátranie zdravotnej sestry, ošetrovateľky ťažko chorých. Istou zvláštnosťou, s ktorou som sa inde nestretol, je striedanie opisu deja a výpoveďou Lenory podozrievanej z trojnásobnej vraždy rozdielnym typom aj veľkosťou písma. Takže sú potrebné kvalitné okuliare... 

Slovenský preklad vyšiel vo vydavateľstve Dot  

Riley Sager, Prežila len jediná, DOT. vydavateľstvo s.r.o. 2025, preložila Ľubica Dvončová. Je dostupná vo vydavateľstve DOT. aj vo viacerých knižných domoch, napríklad Martinus, Pantha Rhei, alebo Bux.  

Moja kniha mi bola darovaná v rámci rodiny, ďakujem. 

Pre záujemcov o obšírnu (skutočnú)  recenziu tejto knihy odporúčam.