Diskusia?

 Diskusia k článku o politike na istom známom blogu (ale inde to nie je o nič lepšie, ani krajšie). Nie je to kópia diskusie, len malé zhodnotenie typických príspevkov...

- (dan) autorovi vyčíta, že obhajuje "nacionalistu, extrémistu a antivaxera” a zároveň ho zaraďuje do istej nenávidenej skupiny, teda osobný útok bez argumentov.
    - (dpu) pripája sa k (dan) a obvinenie autora rozširuje o to, že je narkoman.
        - (dan) rozvíja myšlienku z príspevku (dpu)
- (dfv)  pridáva sa konšpiračne k predchádzajúcim.
    - (dde) diskutuje k danej téme, rozvíja myšlienku, ale v závere sa ironicky usmieva.
        - (dšt) sa pýta (dde) ako to myslí?
- (dan) rozširuje zoznam nadávok a cíti sa urazený, že on v tej skupine nie je.
- (dmi) opäť zaškatuľkovaná invektíva voči autorovi článku.
    - (dpu) filozofujúca poznámka o dočasnosti ľudského bytia.
- (dza) rozširuje a ilustruje invektívu voči autorovi pomocou akéhosi obrázku a že sme v r...
    - (dpu) súhlasi so (dza).
        - (dza) si povzdychne OMG (Oh môj bože).
- (dmi) apeluje na slobodu prejavu, názoru, vyzýva na vyjadrenie.
    - (dpu) opakovanie invektív voči autorovi.
        - (dag) ironické zdôraznenie myšlienok diskutujúcich, ale so zakomponovaním istých politických strán do kontextu.
            - (dšp) „láme palicu” nad predchádzajúcim diskutérom.
- (dra) časť príspevku doslova: „+++++” a vyjadruje sa k téme s pozitívnym hodnotením myšlienky v článku.
    - (dag) sa nedá, ale k veci tvrdí, že je to zbytočné a samozrejme, pridá aj slovné útoky na určené osoby v istej skupine.
        - (dza) chváli (dag)
- (dšp) zapája do úvah istého speváka, ktorý kazí mládež. a nikto sa o to nestará.
    - (dto) toho speváka platí štát, alebo je to jeho biznis? Pýta sa ďalší. Ale (dšp) hneď radí k istej politickej strane.  
        - (dza) všetkých označil za narkomanov.
            - (dšp) ironizuje (dza)
- (dpa) vyčíta všetkým dvojaký meter (a v tom má asi pravdu)

Štatistika: celkom 24 diskusných príspevkov (otázne je, či je to naozaj diskusia). Z toho pozitívne hodnotenia, alebo čiastočne pozitívne a k veci celkom 4. Zvyšok sú nenávistné osočovania autora článku, alebo aj útoky navzájom medzi sebou (viac ako 80% nenávisti a osočovania) .  

    Toto hodnotenie sa netýka žiadneho skutočného diskusného fóra, ani žiadnych diskutujúcich. Zobrazuje len môj všeobecný dojem z diskusií pod článkami o politike. Označenie diskutujúcich v zátvorke je len pre orientáciu v texte.

Povedz mi, čo čítaš

 Nedávno som, po dlhom čase, stretol bývalého kolegu z práce a zaspomínali sme na staré časy. Prišla reč aj na súčasnú situáciu na našom bývalom pracovisku. Nemal som v úmysle načrieť do politiky, ale on zaviedol reč aj na túto šikmú rovinu... Ostal som v pozícii poslucháča, lebo viem, ako je naša spoločnosť rozdelená a dobré vzťahy z minulosti netreba kaziť. Prečo je to tak? On je spokojný so stavom jeho vecí, ale názor si tvorí (asi) podľa novín. Aj ja som (relatívne) spokojný. Z jeho postojov mi však bolo jasné, že číta iné noviny ako ja, ale inak si rozumieme.

Namiesto pointy len malé zamyslenie po sledovaní TV relácie s humorom rokov dávno minulých (Silvester)... Nájdite dva rozdiely medzi vtedy a dnes. 

- Vtedy sa humoristi tvárili vážne (lebo robiť humor, to nie je sranda) a diváci sa zabávali, smiali, prípadne aj tlieskali (napríklad slávne silvestrovské programy, ale aj  L+S a pod.).

- Dnes sa zabávajú hlavne humoristi (tiež herci a pod., napr. taká "partička") a diváci robia "hluk", prípadne aj zatlieskajú (sú za to platení), ale hlavne sa zabávajú herci, preto sa im v súčasnosti hovorí "zabávači".

Básnici

Slová sú len slabou napodobeninou myšlienok... Báseň, to sú rýmy, pred ktoré sa naskladajú myšlienky a emócie, alebo len ďalšie slová... Moderná báseň - myšlienky, emócie, alebo len slová, ktoré sa sem tam okorenia rýmom, alebo aj nie...

Lucia je známa z facebooku, ale aj na iných platformách a je literárne, aj poeticky aktívna. Nedávno ma zaujala jej báseň, skúsim ju rozobrať. Teda tú báseň, nie Luciu. Kedysi na základnej škole nás nútili "rozoberať" básne a iné literárne útvary "Čo chcel básnik povedať?". Dnes sa to už asi nevyžaduje, lebo školy prešli mnohonásobnými reformami s cieľom, aby sa deti učili len to čo chcú, veď načo by bol budúcim dospelým všeobecný rozhľad, keď od malička majú v rukách mobily? A google za ušami. Ale o tom som tu nechcel...

O básňach a o básnikoch som tu už párkrát písal (najmenej 6x), takže toto nie je nič výnimočné, môžem byť stručný, aj keď básnici sú rôzni a každý je iný. Nie som odborník na poéziu, som len čitateľ, ktorý (občas) číta s porozumením. Básnici bývajú aj profesionáli, ale to je extra trieda, napriek tomu sa mi z času na čas podarí objaviť perly ducha aj tu dolu medzi ľuďmi. Nedávno ma teda zaujala báseň Lucie "Nehovor mi to".

Nehovor mi to.
Nič mi nehovor, nechcem slová.
Iba ma drž.
Tma sa vypnúť nedá,
musíš zažať svetlo.
A všetko v tej tme je jedno.
Objatie láska teplo
nesmie žiť iba v hlave.
Nikto úplne sám
nemôže cítiť nádej,
ktorú stvoria  iba dvaja,
sama so sebou som sa už o tom
rozprávala.
Teraz zažni.
Nechcem slová.
Nehovor mi nič.
Nakresli do tmy dvere.
A zober ma tam, kde všetko zabudneme.

Slová sú nič proti dotykom a málo je mať lásku v hlave... Lucia sa nehrá s rýmami, všetko dáva ako fluidum do hlavy vnímavého čitateľa. Apollinaire by mal radosť ("... vo svojich básňach zrušil starú kompozíciu básne založenú na logickom rozvíjaní obrazu, či myšlienky a objavil kompozíciu novú, založenú na voľnom prúde vedomia, bez prechodu a často bez zjavného logického sledu nesúvislé prvky, pocity, úvahy, spomienky."...  M. Raymond)

Na danú tému zacitujem príležitostne ešte niečo majstrovské z Milana Rúfusa:

Láska sa noci nebojí.
Svietia jej hviezdne roje.
A v nepokojnom pokoji
verne si koná svoje. 

Benjamín Škreko je básnik, ako sa u nás hovorí, "par excellence", majster rýmov a excelentných myšlienkových pochodov, o tom niet pochýb. Zaujala ma ukážka z jeho nedávneho fb statusu:  

Aspoň veršom.

Po duši krásne spiacej ženy
perlivé tečie potokmi.
Zobuď sa, láska, odomkni,
omamný mok aj vo mne pení
a prvý lúč ho krášli zlatom!
Nikdy som nebol najsmelší,
nuž ti ním aspoň vo verši
premieňam na cit každý atóm.

Jedným slovom nádherné vyznanie mimo akýchkoľvek klišé, čistá básnická radosť.

Do tretice spomeniem ešte jedného nášho súčasníka, básnika a spisovateľa Antona Pižurného. Písal som o jeho Pandorinej skrinke a možno si čoskoro od neho prečítam aj nejakú povesť. 

DOTYK S NEKONEČNOM

Nežime len vo svojej
materiálnej
virtuálnej realite
a pocítime v každom okamihu
 večnosť.
A iba tak
sa môžeme stať
nesmrteľnými...

 Moje básnické pokusy, ak dovolíte, radšej zamlčím...

Cesty za zdravím

Nedávno som absolvoval krátky rozhovor so susedom na priedomí. Bol si zafajčiť (lebo je ešte mladý). Ja som dal definitívnu bodku za fajčením v deň svojich 40. narodenín a dobre som urobil. Mohlo to byť aj skôr, mal som dvakrát výpadok z fajčenia, že som nefajčil celý rok, ale vrátiť sa k tomu bolo (v tom čase) veľmi ľahké. Dnešné (parné) elektronické cigarety, to je niečo strašne škaredé. Mne to pripadá, ako by sa fajčiar vrátil do čias parných lokomotív.

Na úvod som zašiel príliš ďaleko do histórie. Náš sused našťastie nefajčí tie moderné chemické vyvíjače pary, ale klasické cigarety. Neviem, akú značku, ale to už ani nechcem vedieť. Na zábradlí má špeciálny popolník, ktorý je stále plný. Pozitívom je, že nefajčí doma (ako my, kedysi), ale na čerstvom vzduchu pred domom (a čo zelený údel?). Aj tak sa trochu čudujem, keďže je zdravotník a dokonca pracuje v  RZP (112). Debatovali sme len krátko, lebo sa ponáhľal na nočnú. Aktuálne zdravotnícke problémy sme nerozoberali, aj tak to vždy skončí na zvýšení platov a všetko je jasné.

Moje skúsenosti s lekármi, aj so sestričkami a vôbec so zdravotníckymi zariadeniami sú na 99 % pozitívne. Dokonca si rád posedím aj v čakárňach u lekárov, tam sa dajú zbierať zaujímavé námety na krátke poviedky, alebo len tak na uvažovanie o živote. Pre môjho suseda zdravotníka som vybral z wabovín zopár starších článkov o doktorských čakárňach, o lekároch, sestričkách a podobne:  

Kladivo na virózu  (2008)
S príchodom voľných dní prišla na mňa viróza. Ohlasovala sa miernymi príznakmi už v práci, ale včera vrcholila. Povedal som si, že potrebujem pokoj a teplý čaj s energetickými prísadami, tak som si vzal voľno aj na piatok a kurírujem sa...

3 plus jeden  (2007)
Čože je to päťdesiatka... Spievaval si kedysi F. K. Veselý. Niekedy si človek vypočuje aj to, čo nechce. Čakal som dnes u lekára, keď sa spoza rohu ozvalo hlasné zvítanie dvoch starých známych. Cestovali spolu v autobuse, ale spoznali sa až v čakárni, tak si vymieňali dojmy zo stretnutia...

Kontrola  (2012)
Bol som u doktora, veď každý tam raz musí. Nebol to obyčajný lekár, ale špecialista. Keď prišla reč na poisťovňu, upozornil ma, že v prípade zmeny špecialistu sa najprv musím od neho odhlásiť. Nerátam so zmenou, veď ani nemám dôvod, má sympatickú mladú sestričku, tak prečo pokúšať osud. Pravdou je, že som sa zatiaľ nepreukázal žiadnou pozornosťou a napriek tomu ma majú radi. Teda aspoň tá sestra, dúfam...

Všedný deň  (2009)
A je to tu, konečne začínajú všedné dni. Už ma nerozhádže ani voľba prezidenta, lebo mi je to všetko jedno, zapovedal som sa, že sa už s nikým nebudem hádať, ktorý kandidát je lepší, alebo krajší (vsjo jásno, načem bukvy?). Nebudem už robiť pozitívnu propagáciu žiadnemu z nich, taký pozitivista neexistuje...

Extrakcia  (2009)
Práve som si prečítal článok istého zubára z Austrálie, ktorý tvrdí, že zuby si treba umývať hneď po každom jedle, aspoň 3 - 4 minúty a po umytí (čistení) nevyplachovať vodou. Skúsil som si predstaviť, život bez chuti z jedla počas siesty, bez tých odložených zbytkov mäsa na špici špáradla, ale zároveň som si predstavil aj toho človeka, povolaním čistič zubov a húfy zubných lekárov a dentistov, žijúcich na hranici chudoby...

Experimentálny dôkaz  (2009)
Ráno som bol v nemocnici na preventívnej prehliadke, ale do 14-tej hodiny som sa k svojej lekárke nedostal. Nakoniec vyšla sestra, že doktorka je už unavená a končí, ale že príde jej syn, ktorý je tiež lekár a bude pokračovať on. Tak som čakal ďalej, až kým ma doktor nezavolal. Zvláštne bolo, že to bol urológ a všetci mu hovorili súdruh doktor...

Nová Sieťovka

Alias Sieťovky je "(pôvodne) nultý slovenský internetový magazín", na ktorom sa aktívne podieľal aj Jaro Filip a existuje od  15.1.1997. Od 11.7.2000 bola stránka hibernovaná, ale teraz, zdá sa, že naberá druhý dych. Sieťovka vraj nie je blog,  lebo články na nej publikované sú často „na objednávku“ a publikované len správcom domény. Chce to byť od začiatku internetový magazín. Správcom a vlastníkom domény je Róbert Dyda, a to je známe meno aj zo začiatkov blogovania na blogu.sme. Všimol som si, že viacero nových článkov napísal Milan Buno, väčšinou o nových knihách. Držím im palce. Sieťovku som objavil iba dnes, tak ešte nie som celkom zorientovaný.

Waboviny sú charakterovo "čistý blog", takmer súkromný na doméne "blogger.com", správcom a prispievateľom som sám, aj keď sa občas vyskytne výnimka a som ochotný spolupracovať, nemám veľa ponúk. Waboviny začínali v auguste 2006, to znamená, že "nultý slovenský magazín" bol pre mňa akýmsi internetovým vzorom. Napriek všetkému waboviny nevynechali ani jeden rok, ku dnešnému dňu tu je celkom 1206 článkov, ktoré sú tak trochu kronikou doby, ktorú žijeme. Články sú o všedných dňoch skoro denník, ale sú v nich aj recenzie kníh, filmov, a zamyslenia o "veľkých" udalostiach sveta a Slovenska. Len tej obyčajne politike, ktorá vždy niekomu "straní" sa cielene vyhýbam.

Boli časy, keď pod mojimi článkami bývala podnetná diskusia. Časy sa však trochu zmenili, vyprchal mladícky elán. Ak sa tu však moji bývalí diskutujúci, aj podobní blogeri po rokoch objavia, budem rád. Spomienkový optimizmus je dobrá vec. 

Sieťovka

 

Retro

„Retro štýl je napodobňujúci alebo vedome odvodený
zo životných štýlov, trendov, alebo umeleckých foriem
minulosti, vrátane hudby, módy, alebo postojov.”
(wikipédia)

 

Dali sme si polhodinku "retra" z oblasti hudby. V tajnom zákutí starého HD som našiel prepis ešte starších hudobných nahrávok, z ktorých niektoré pamätajú aj kazetový magnetofón. Z toho je jasné, že označenie "retro" majú zaslúžene. 

 

Nájde sa tam viac ako 300 titulov, na ilustráciu zopár známych:

Tom Jones, Backstreet Boys, Walking On Broken Glass, Tina Turner, Medulienka, Evita, Jezebel, Winnetou, Země Antilop, Večerný zvon, Discopribeh, Secret Garden, Milovanie v daždi, Po schodoch, Equinoxe, Tlaková níž, Prečo sa máme rozísť, Milan Lasica, Plesový marš, Mamma Mia, Ave Maria, Beethoven pre Elišku, Boney_M, Improvizace (moravska Afrika), Klub dôchodcov oslavuje, Serenade No. 13 in G-Dur K525, Shania Twain, Vomdráčková, Gudeamus...

Pointa je v niečom inom, toto sme si prehrávali na novom miniatúrnom zariadení "Music Player" (MK-311) (z čínskeho obchodu), ktoré tiež patrí do kategórie "retro", aj keď jeho reprodukcia hudby je neobvykle kvalitná. Bolo veľmi príjemné vypočuť si po mnohých rokoch skladby, ktoré nás kedysi tešili, ale prekvapilo ma pri počúvaní ticho. Vždy, keď skončila skladba, bolo "počuť" 5 - 10 sekúnd TICHO. To nádherné a príjemné ticho! Myslím to vážne, vyskúšajte si niekedy ticho medzi dvomi skladbami.      

 

 

Na margo DPH

 Mnohí tí, čo píšu na internete a takmer všetci notorickí diskutéri sa už vyjadrili k zvýšeniu DPH na knihy, tak to skúsim aj ja, ale tak nejako inak, porovnávaním. Kritici DPH na knihy zrejme veľa čítajú, a možno ani nie. Knihy môžu byť aj výstavné exponáty v obývačke, ako domnelý doklad o vzdelanosti. Podľa ohlasov sa zdá, akoby naše vydavateľstvá  nestačili knihy vydávať. Chodiť do knižníc kvôli knihám je dosť nepohodlné.

Pozrel som sa radšej našu knižnicu v obývačke, ktorá reprezentuje knižné vydavateľstvá minulosti a je tak trochu reprezentačným výberom tej doby. Máme plno kníh ešte z čias, keď boli knihy naozaj drahé (alebo, ako sa to vezme). Tak som skúsil na ilustráciu vybrať 11 "štatistických" kníh do tabuľky. Vtedy ešte boli v tiráži kníh všetky údaje, vrátane  nákladu a ceny:

Ťažko posúdiť, či boli vtedy knihy drahé, alebo nie. To musí každý sám podľa seba posúdiť. Vždy je to relatívne, alebo "ako pre koho". Ako mladá rodina sme kupovali asi tak 5 - 6 kníh za rok (cca 100 Kčs). Väčšinou to bolo z edície SPKK, kde sme si vybrali knihy z edičného plánu na celý rok a v priebehu roka postupne prichádzali po jednej, ako vyšli. Knihy, ktoré sme si objednali, sme v priebehu roka aj prečítali... Zvláštnou edíciou bola kvalitná poézia v českom "Klub přátel poezie" Naše portfólio čítania dopĺňal "Mladý svět"a Svätovojtešský kalendár.

Tak sa mi zdá, že vláda zabudla na časopisy. Tam by neškodilo zvýšiť DPH, možno by to malo vplyv na kvalitu obsahu. Tiež dodnes kupujeme časopisy (odborné, krížovky, humoristické, spoločenské a TV program) za približne 40 € mesačne. Bohužiaľ, hlavne tie spoločenské sa nápadne podobajú na niektoré TV seriály, časté reprízy omieľaných informácií a "vedomostí". 

Ešte tu mám doplnok k "štatistickej" tabuľke o knihách minulosti: 

Po zohľadnení hrubého mesačného príjmu v príslušných rokoch, v pomere k cenám kníh, mi vyšlo, že ceny kníh boli vo výške cca 1% z tohto priemerného príjmu. Nedokážem to porovnať s dneškom, lebo dnes je fantastický rozdiel v príjmoch. Pre bohatých DPH reálne nič neznamená a dôchodcovia? Tí už majú väčšinu svojich kníh prečítaných.   

Od roku 1991 do 2023  sa pohybovala priemerná mzda na Slovensku od 125 € po 1430 €. Ceny bežných kníh sa dnes pohybujú od 15 do 20 €. Ak zoberieme tú hornú hranicu a rok 2023, tak cena knihy je priemerne 1,3 % z priemernej mzdy. Priemerný starobný dôchodok je 576 €, tak pre dôchodcu stojí priemerná kniha skoro 3,4 % z dôchodku. 

Ak berieme do úvahy to, čo som napísal vyššie, že dôchodca už má väčšinu kníh prečítaných, tak sa to dá vydržať. Ak berieme do úvahy aj to, čo sa dnes v knihách píše (a vydáva), tak dôchodca to všetko už má zažité a možno aj vo vyššej kvalite.   

Nová Utópia

 Doba pokročila, krčmové reči nahradili blogeri a youtuberi... (Tomáš Stanislav)

Názov „utópia“ pochádza od Thomasa Mora, ktorý napísal dielo „Utópia“. Utópia je "nejestvujúce miesto" podľa súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí v ideálnom usporiadaní spoločnosti. Prvotným vzorom pre  všetky utópie je Platónovo dielo „Štát“. Utopický žáner sa neskôr stal populárny v literatúre i vo filme. (wikipédia) Platónovo dielo "Štát" som nečítal, ale skúšal som si predstaviť, ako by mohla taká "Utópia" vyzerať na základe našej aktuálnej reality a situácie ľudstva, ktorá vôbec nie je ideálna. Logicky som sa dostal do kategórie žánru sci-fi.  

Začnem napríklad takým "moderným" výrazom "Green Deal". Ten by mal byť východiskom k záchrane sveta. Príznačné je, že sa hovorí o záchrane sveta a myslí sa tým (zdá sa), obetovanie ľudstva na záchranu planéty (ak ľudstvo spôsobuje otepľovanie, treba začať tam...). Nebudem sa hádať o tom, prečo vznikol problém s klímou, prečo má byť všetko zelené (len stromov je stále menej). Za vinníka je označovaný CO2, tak proti nemu bojujme! V Utópii je to dobré východisko do budúcej ideálnej spoločenskej dohody a zhody. Zelená agenda má však zmysel, len ak zachytí všetky oblasti života spoločnosti, teda aj techniku a technológie, ale nie v zmysle ich zničenia. Zelená agenda by nemala ubrať zo životnej energie ani zo životnej úrovne spoločnosti, či jednotlivca. Zdá sa, že je to v konečnom dôsledku oxymoron, ale v Utópii je možné všetko. 

Malá vsuvka k problému: Čo tak začať armádami a zozelenieť vojny? Začať vojenskými autami, tankami, lietadlami. Koľko fosílnych palív ide na vojny? Nehovoriac o energii potrebnej na výrobu zbraní... Keby "zelený údel" prerobil tanky a obrnené vozidlá, či lietadlá na baterky, CO2 by bledlo od závisti... Aj na výrobe výbušnín (to je tiež energia), aj na ich použití vo vojne by sa poriadne množstvo CO2 ušetrilo. Samozrejme, energia nie je z luftu, treba ju z niečoho dostať, premeniť, lebo zákon o zachovaní energie hádam ešte platí (energia nevzniká a nezaniká, ale sa len premieňa z jednej formy na druhú) Riešením je hľadať voľnú energiu. Premena energie a jej spotreba však spôsobuje aj jej úniky vo forme tepla a to má za následok otepľovanie... A stále sme v slepej uličke aj s Utópiou.   

Vývoj techniky a technológie trval storočia, aj ich presmerovanie do inej kvality tiež bude reálne asi trvať storočia. V oblasti súkromných vozidiel to už začalo, elektrifikuje sa doprava na preplnených cestách, aj keď trochu nepremyslene, lebo plné uplatnenie elektrických áut v rozsahu v akom sú dnes na cestách benzínové a naftové, by si vyžiadalo "presun" energie z oblasti fosílnych palív (alebo jadra) do oblasti výroby elektriny. Elektrina zo "zelených" zdrojov s takou kapacitou a pohotovosťou nie je a možno ani nebude k dispozícii. Znamenalo by to aj podstatne iné (väčšie) a "nárazové" zaťaženie elektrických rozvodných sietí a infraštruktúry. Všetko sa dá zariadiť, ale je na to potrebný čas. Aj v Utópii.

Zelená budúcnosť bude mať výrazný vplyv na vzťahy a spoločenské správanie ľudí a to sa nedá tak ľahko zariadiť ani v Utópii. Tie cesty sú tvrdé. Trvá to dlhšie, ako vymyslieť novú technológiu, či techniku. A v tom je problém. S ľuďmi je stále nejaký problém... Nechajme teda utópiu tam kam patrí (umelecké žánre pre pobavenie). Utópia je nerealizovateľná, je to ako "perpetum mobile" v ľudských vzťahoch. Vymyslime niečo prevratné, vesmírne. Veru, zabudol som na vesmírne lety. Tiež potrebujú energiu a nie málo. Nemám riešenie. Zatiaľ sa tešme z problémov starého dobrého sveta, lebo podľa vedcov (a podľa superpočítača)  vraj náš svet môže zaniknúť už o 250 miliónov rokov... Podľa iných vedcov tu budeme "ešte jednu miliardu rokov" a to už stojí za to snažiť sa žiť v súlade sprírodou...

80 rokov

Nie, nejde tu o moje okrúhle výročie, ale o nedávne 80. výročie začatia SNP. Už dávno som v (S)TV nepozeral oficiálne prejavy tak dlho ako teraz. Napriek tomu, že boli oficiálne, boli ľudsky zrozumiteľné a to sa dalo počuť naposledy v 68. roku a odvtedy dlho nič podobné. Dúfam, že to neskončí ako vtedy zásahom "spriatelených" armád. Zdá sa, že tie najviac "spriatelené" by boli v prvom slede, tak ako vtedy, ale stačilo spomienok na minulosť, dôležitá je budúcnosť. 

Vydržal som pri týchto oslavách sledovať dokonca aj 2,5 hodinovú vojenskú prehliadku. Moskva nám ju iste závidela... Keď si to tak spočítam, naša armáda (cca 3000 vojakov) plus zastúpené malé jednotky NATO, tak potom to netrvalo až tak dlho. Trochu mi vadilo, že sa tá kolóna pestrej zmesi vojenských útvarov a armádneho vybavenia vlečie tak pomaly. Keby boli trochu zrýchlili, mohli tú prehliadku skrátiť na polovicu. 

V každom prípade, nová STVR si zaslúži odo mňa prvú veľkú pochvalu za zvládnutie tohto dňa. Všetko bolo vyrovnané, vyvážené a pekné. Bola tam aj hra na city, aj informačná náplň. Konečne vieme, kde sú dislokované naše vojenské útvary... Nebudem ich menovať, všetko bolo v komentároch. Chýbalo mi trochu viac informácií o cudzích vojakoch u nás, napríklad počty, umiestnenie a tiež druh vojska, v čom nás chránia a s akou technikou (vojenské tajomstvo?). 

Tak už teda opäť máme dve stíhačky a dokonca vraj aj s našimi pilotmi, ktorí sa predviedli nad hlavami divákov po paráde s vlajkovými výsadkármi. Zdalo sa mi, že helikoptér bolo málo, ale asi som z daného uhla obrazovky nevidel všetko. Gala večer som už nepozeral, ale videl som "práskanie" bičmi. Súhrnne môžem povedať, že to bol nezvyčajne pekný deň, ktorý mal perfektne premyslený scenár a jeho realizácia bola do najmenších detailov účinná.    

P.S. 

Toto nepíšem preto, aby som sa zaradil do húfu tých, ktorí o oslavách 80. výročia SNP píšu tak, či naopak, ale píšem to len preto, aby som si zaznamenal môj (a nielen môj) dobrý dojem, že náš život sa normalizuje (to nemyslím ako frázu) a nadobúda postupne vyváženú formu. Dúfam.

Vrchnáčiky a iné oné

Videl som na fb správu žiadajúcu eposlancov: "Vážení poslanci EP, ak chcete zabodovať u svojich voličov, iniciujte zákaz pripevňovania vrchnákov na PET fľaše! (AP)" 

Ja by som to tak nevidel, jednak tie vrchnáčiky nevidím ako zásadný problém, určite mi takto nepadne pod stôl, ale vrchnáčik na lane je ako výchovná facka decku a ono si to zapamätá. Takže zrušenie pripútania vrchnáčikov by naozaj nič nestálo (ani ich ponechanie). Tak či onak aj tak si ten vrchnáčik každý smädný človek môže odtrhnúť sám. 

Je tu však iný problém, ktorý vidím ako aktívny cyklista (po novom "bajker"): Toľko sa pohovorilo, aj urobilo na chodníkoch pre cyklistov, aj v mestách, ale v mestách a sídliskách sa zabudlo na nich. Predstavte si ulicu dlhú až 100 m a na nej sú dve také blbosti krížom cez celú cestu, hovorí sa tomu "retardér", alebo spomaľovač a spomaľuje to aj cyklistu (bajkera). Na každej "blbosti" dvakrát nadskočí a nabudúce pôjde radšej po chodníku pre chodcov. 

Takže moja výzva znie: "Prikážte skrátiť každý retardér v intraviláne miest a obcí na každej strane o cca 25 cm ako ústretový krok pre cyklistov a ich plynulú jazdu. Koniec koncov, aj retardéry by sa mohli zrušiť, veď sme sa už naučili a facka zaúčinkovala."

Vtedy, keď začínali retardéry spomaľovať našu súčasnosť, zavádzali sa aj na základe žiadostí obyvateľov: "Dajte aj na našu ulicu spomaľovač, lebo už ho majú všetci okolo, len my nie!" Teraz by sa to mohlo otočiť: "Dajte ho preč, nech sme aj my normálni s našou ulicou."

Dnes je zajtra, bez pointy ale s hlavnou myšlienkou v strede (nie v stredu, dnes je štvrtok).  

Zajtra

 Zajtra je univerzálna príslovka, urobím to, napíšem to zajtra. Zajtra si to prečítam (po sebe) a zajtra to zverejním. Zajtra je univerzálny princíp "prokrastinácie", ale môže to byť aj špecifický umelecký postup autora, osvedčený postup na zachytávanie chýb textových, aj myšlienkových, na opravu štylizácie viet, až to bude takmer dokonalé. Niekto proti "zajtra" bojuje, ale veď prečo bojovať proti približovaniu sa k "dokonalosti"? Problém je len v tom, že zajtra sa nesmie použiť opakovane (ako zvyk) na tú istú úlohu. Takže toto zverejním už dnes.  A kde je pointa? Príde zajtra. 

Suchý u Šípa

Bola to repríza z roku 2014, ktorá ma inšpirovala k tomu, aby som zaspomínal na svoju športovú minulosť aj budúcnosť, lebo vraj, čo bolo dobré, to treba zachovať. Jíří Suchý kedysi odpovedal na otázku týkajúcu sa jeho dobrej kondícii vo vyššom veku asi takto (v preklade): "Nepijem, nefajčím a nešportujem!" Táto úžasná veta ma vrátila do mojej reality: 

"Nepijem, nefajčím, nešportujem."

Nebolo to vždy tak, lebo svoje som si odfajčil (v rokoch hlúpej mladosti až do 20 cig. denne), aj som si svoju štatistickú dávku odpil (to mi trvalo dlhšie ako mladé letá), len neviem, kto dnes štatisticky pije za mňa... A čo sa týka športu, tam nie som až taký čistý a priezračne spravodlivý. Keď som bol malý, lyžoval som. V zime vždy po skončení školy na krátkych lyžiach. Korčuľoval som na zamrznutom potoku, raz som si dokonca kúpil "kanady". Zatiaľ žiaden športový úraz. 

Na ZVS (základná vojenská služba) som cvičil atletiku vždy po večeroch, keď sa nikto nepozeral. Dokonca sa mi podarilo zabehnúť súťažne aj 100 m, ani neviem, koľko je rekord, ja som to dal za 15,6 s (mám doklad, nie diplom, ale FO). Plávanie mi išlo najlepšie (žiadne rekordy). Pri plávaní je skoro nemožné prísť k úrazu. Maximálne sa utopíte... Niekoľkokrát v živote som dokonca zabehol 1000 m (na vojne aj 5000 m). Prvýkrát to bolo na Mladej Garde a získal som prvenstvo - dobehol som suverénne posledný. 

Najkrajším mojim športom bola turistika. V mladosti boli lákadlom vrcholové bufety, neskôr donesené zásoby. Turistiku milujem, ale už sa sústreďujem radšej na zdolávanie vrcholov, na ktoré vedie lanovka. Boli časy, keď boli najdôležitejšie bufety. Pamätám si, že na chate M. R. Štefánika som si po neúspešnom Ďumbieri dal teplý čaj a studené pivo. Bez následkov.    

A naša budúcnosť, ktorú žijeme?  Aj na to odpovedal Jiří Suchý, keď sa ho opýtali, v súvislosti s tým, že vlastní divadlo, čo bolo lepšie - socializmus, alebo kapitalizmus: "Kapitalizmus je lepší ako socializmus, ale horší, ako som čakal."

Slováci

Myslíte si, že facebook je vhodná platforma na diskusiu a zamyslenia? Asi nie, čítate "statusy" svojich "priateľov" aj tých ostatných a zistíte, že sa v nich najčastejšie objavujú postoje, zvyčajne tvrdé a nemenné. Diskutovať o nemenných postojoch nemá zmysel, diskutuje sa zvyčajne o faktoch, inak by to nikam neviedlo. V komentároch k statusu o pracovitých Slovákoch sa riešila aj téma: "Akí sú?" Akí sú Slováci? 

 "Slováci síce majú dosť zlých vlastností (furt čosi kritizujú a často závidia), no sú to tí najväčší makáči..." (ZK)

A kto hocikde inde nemá dobré aj zlé vlastnosti?

Na opravu strechy si zavolala Slovákov z Oravy a čudovala sa, akí sú pracovití... To sa dnes asi príliš často nevidí. Sú to vraj potomkovia svojich otcov drotárov. Zrejme sú lepší tí, ktorí majú schopnosti dostať sa k peniazom iným spôsobom. Z toho vznikla polemika, názory a komentáre a to viedlo k trochu zvláštnemu hodnoteniu Slovákov. Za všetky aspoň jeden názor:

"... Slováci sú dosť nesystémoví (možno už aj anti-systémoví), ale na Slovensku veľa systémov nefunguje..."(MGC)

Nemôžem takto hodnotiť Slovákov, lebo som tiež Slovák, ale to by bola nezdôvodnená sebakritika, lebo som tiež pracovitý. Aj keď mám po predkoch trochu českej a trošička maďarskej nátury, aj tak som Slovák. V tomto priestore, teda na Slovensku, kde žijú Slováci, sa to stáva často. Hľadal som obsah pojmu "nesystémový občan" na "google", aj na "DuckDuckGo", ale nenašiel som zodpovedajúcu charakteristiku. (Politika by síce mohla byť "nesystémová", ale tu ide o Slovákov ako takých.) 

Autor tej poznámky je tiež Slovák, ale už dlhšie žije v Prahe (pozdravujem). Myslím si, že je to v tomto prípade len vymyslené klišé na dehonestovanie Slovákov a nič to o charaktere Slovákov nehovorí. "Nesystémovosť" sa týka hlavne politiky, nie konkrétnych osôb. 

Myslím, že autor sa takto "ne-systémovo" (takmer anti-systémovo) vyjadruje o Slovákoch lebo z tej diaľky nevidí detaily a číta len "systémové" noviny. Zrejme sa aj on v Česku správa systémovo, hoci je Slovák (iný kraj, iný mrav). K tomu, aby mal pravdu o Slovákoch, nestačí jedna osobná skúsenosť, ani to, čo sa píše v oficiálnom (systémovom) internete. Skrátka, je to zložitejšie a detailné rozoberanie by bolo zasahovaním do systémovej politiky. "A vo tom to je." 

Kuchynské rádio

Existuje taký zaužívaný výraz pre špeciálny rádioprijímač: "kuchynské rádio". To preto, lebo je určené na nenáročné počúvanie rozhlasu v kuchyni. Je tam niekde položené, alebo zavesené, tak aby nezavadzalo normálnej prevádzke kuchyne. Niekedy sa však z dobrého informačného sluhu stáva zlý pán. Keď už tam je, tak sa aj zapína (u nás zvyčajne ráno pri raňajkách) a potom sa na to zabudne a beží od rána až do obeda. Niekedy aj počas hlavného denného jedla. 

Každé rádio má aj vypínač, ale na ten sa u nás v kuchyni akosi zabúda. Keď ho niekto, po niekoľkých hodinách akustického a myšlienkového obťažovania vypne, je to balzám na uši a dušu. Pri takomto spôsobe používania rádia sa naladí jedna stanica a tá beží, beží, až sa stane (nechcenou) súčasťou rodiny. Už som o tom raz písal, že nedostatkom vysielania a to skoro na všetkých kanáloch je to, že v skutočnosti nechodí rádio do domácnosti, ale domácnosť vťahuje do svojich (spoločenských, politických) problémov. A je to tak. Horšie by mohlo byť len vtedy, ak by začali vyrábať "kuchynský televízor". To by sa už všedný život zastavil a preniesol by sa do TV kanálov. 

Najvyššie štádium vniknutia médií do rodín by nastalo až vtedy, keď by tam nonstop bežal počítač s internetom, so všetkými svojimi dobrými (zlými) vlastnosťami. Už teraz odmietame hľadať recepty v knihe po "babičke", ale nájdeme si ich niekoľko na každé jedlo v počítači (na mobile) a nielen to, aj návody na život a postrehy z neho... Napríklad aj takýto Briffaultov zákon, ktorý bol objavený a konštituovaný britským chirurgom a antropológom francúzskeho pôvodu Róbertom Briffaultom v roku 1935 a znie takto: „Nie muž, ale žena určuje všetky podmienky v rodine. Tam, kde žena nemôže mať žiaden prospech zo vzťahu s mužom, žiadny taký vzťah nie je realizovaný.“  

Dopočutia v rozhlase...

 

Slávne klavírne koncerty

Diskotéka Mladého světa (1987) a niekoľko ďalších relikvií som našiel v šuplíku a hneď som strčil slávne koncerty do šachty prehrávača v aute. Odvtedy nepočúvam rozhlasové správy, len občasné prerušenie dopravnými hláseniami. A je to fajn. Je v tom melódia, rytmus aj dynamika. Žiadne tragédie počas jazdy. Pochopiteľne, existuje oveľa viac možností na pokojnú jazdu, aj z tej "mladej" diskotéky...

Mladý svět byl (bol) náš časopis a zbierali sme ho na horšie časy, len raz sa vyskytla slabšia chvíľa, bola to revolúcia (alebo starnutie), alebo sme len hľadali miesto pre nové knihy? Z hľadiska histórie to bola len malá, bezvýznamná a nenávratná chvíľa. Prišli sme o kompletnú zbierku Mladého světa (mladosti). Malo to skoro pol metra na výšku. Zašantročili sme tie spomienky kamsi do zberu druhotných surovín. 

Niektoré veci sa, bohužiaľ, nedajú vrátiť späť, človek s tým musí žiť. Škoda. "Nikdy se nevrátí pohádka mládí..."

Chopin

Newspeek

Nedávno som objavil zaujímavý software na zhromažďovanie poznámok, výstrižkov a upozornení. Za dva týždne sa mi nazbieralo zopár "citátov", názorov a zamyslení: 

Cowen: Internetové písanie nie je to disciplína, je to sféra, ale deje sa tam toho viac ako kedykoľvek predtým. Je to však oddelené od toho, čo sa považuje za klasické teoretizovanie v akademickom zmysle slova.

"Skutočne dobré písanie na internete je multidisciplinárne". 

V istej diskusii sa objavila poznámka k seriálu Dunaj, ktorý sme sledovali, tak ma to zaujalo: "Celý seriál je gýč. Telenovela podľa argentínskeho formátu" (1469234). (Skoro by som s autorom toho výroku súhlasil, ale s pripomienkou: "Chvála Bohu, že si ten seriál nedával za cieľ byť historický"). 

Z našej EÚ:  

"Posun k elektrickým autám znamená potrebu omnoho väčšieho množstva (elektrickej) energie. Tej bude treba každým rokom viac aj pre dátové centrá, ktorých počet i energetická náročnosť bude s rozvojom umelej inteligencie rýchlo rásť" (cudzis).(To je predsa jasné, len sa nesmieme domnievať, že terajší počet áut sa zamení za rovnaký počet elektrických. To ani nie je zámer a to by ani nebolo ekologické. Bude v tom niečo iné... Musí ich byť oveľa menej.)

Z tej istej EÚ: „Jednotný trh v dnešnej podobe nestačí, pretože bol vytvorený pre svet, ktorý už neexistuje“(Enrico Letta). (Nič už nie je a ani nebude také, aké bolo).

Lacná slovná múdrosť: "Slovami stále zabíjame druhých. A kto je múdrejší, ten zabíja postupne, nie hneď. Aby sa nestal nepriateľom, jedná prostredníctvom druhých, začne o druhom šíriť klebety a tak ďalej". (Aj slovami sa dá...)

Televízne seriály a hollywoodske trháky: "Tento balík konzumujeme s tým, že formuje náš svetonázor a do istej miery nás vychováva. My to netušíme, ale preberáme celé vzorce správania, osobnostné vzory, a optiku, ktorou nazeráme na svet". Aj Hollywood nás naučí kadečomu… Hlavne snívať o veciach, ktoré by nám prirodzenou cestou ani nenapadli. Takto si žijeme mimo realitu celé roky. A potom sa čudujeme, keď jedného dňa zistíme, že život nie je rozprávka. To sú psychologické fakty. (A to ani nebola reč o základnom pilieri televíznych seriálov a filmov - o reklame).

V.D. Layen: "Extrémisti nesmú ničiť náš spôsob života". (Ktovie, ako to myslela. Veta, ktorá vďaka použitému zámenu dáva rôzny výklad...)

DJC: "K neduhom staroby, ktorý postihuje hlavne intelektuálov, patria predovšetkým dve vady komplementárne spojené. Je to neschopnosť udržať myšlienku a druhá vada je neschopnosť myšlienku opustiť." (Prosím, definujte v diskusii "neduhy mladosti").

Ona: "Bola to najlepšia prezidentka, akú Slovensko malo". (Alebo aj naopak, lebo Slovensko malo iba jednu prezidentku, teda nie je s čím porovnávať).

Murthy: Sociálne médiá u mladých zvyšujú riziko výskytu symptómov úzkosti a depresie. (Že by len u nich?)

V „newspeaku“ sa propagandista či politruk nazýva „Strategický komunikátor.“

...

Hor sa do ďalších svetlých týždňov!

Zvláštna uhorková sezóna

Je rok 2024, ale o uhorkách a ich sezóne som už písal viackrát a držím sa stále svojho presvedčenia z roku 2014: "Mám celkom rád uhorkové sezóny, keď sa práve nezačína žiadna vojna." (Bohužiaľ, neskončila sa tá, ktorá začala pred dvomi rokmi). Budem radšej, keď každý rok príde len nová uhorková sezóna a nech sa tak stane a nech naše múzy nikdy nemlčia. Táto uhorková sezóna nezačala dobre, aj keď naše sezónne kvasené uhorky už pomaly dochádzajú k stavu chuťovej dokonalosti.

Zdá sa, že naše a nielen naše médiá nemajú žiadanú uhorkovú sezónu, lebo sú plné inej udalosti, ktorú rozoberajú sprava, zľava, spredu aj odzadu... Ale o tom radšej pomlčím, netreba nosiť drevo do lesa. Tu by už mala prísť pointa mojej krátkej uhorkovej glosy, ale už som ju vlastne vyčerpal v úvode, tak nič, len nech je ďalej "pekne a veľmi teplo"... Tak mi napadlo včera, keď som vyšiel z nášho (teda nie naozaj z nášho, ale je najbližší) klimatizovaného supermarketu a obliala ma horúčava, že už by mohli na nebi prestať kúriť a trochu to tu zmraziť... 

8 smrteľných hriechov civilizácie

Ďakujem svojej dcére Ivete,
že mi odporúčala prečítať si túto knihu.

Konrad Lorenz, OSM smrtelných hříchů civilizace.
Vyšlo v nemeckom origináli v roku 1973, 2005 vo vydavateľstve Piper Verlag GmbH, Mníchov
Do češtiny preložil Petr Příhoda 2014, vydavateľstvo LEDA, s. r. o. 2014

Netvrdím, že je to ľahké čítanie, ani to nie je príliš optimistický pohľad na našu civilizáciu, lebo všetko vidí jasne a v súvislostiach vývoja. Je písaná v odbornom štýle, preto netvrdím, že som všetkému rozumel, ale podstata myšlienok tejto knihy je tak jasná, že ich nie je možné nepochopiť. Niektoré pozoruhodné myšlienky by som rád uviedol, tak sa pokúsim vybraté citácie voľne preložiť do jazyka "wabovín".

Napríklad o konzervativizme a mládeži:

... krajne konzervatívne uchovávanie toho, čo už bolo raz úspešne vyskúšané je životne dôležitou vlastnosťou mechanizmu, ktorý v kultúrnej evolúcii plní úlohu analogickú úlohe "genómu" vo vývoji druhov. Zachovanie doterajších skúseností je totiž dôležitejšie, ako získavanie nových...

... K veľmi škodlivým dôsledkom vedie chybné presvedčenie, že len rozumovo pochopiteľné, alebo len vedecky dokázateľné patrí k trvalým vedomostiam ľudstva. Tento názor povzbudzuje "vedecky osvietenú" mládež, aby hodila cez palubu ohromnú zásobu vedomostí a múdrostí obsiahnutých v tradíciách každej civilizácie...  

... Každý, kto je presvedčený, že to všetko (čo bolo) už neplatí, si pestuje nebezpečnú ilúziu, že veda môže vytvoriť celú kultúru so všetkým a prakticky z ničoho, len pomocou púheho rozumu. Táto predstava je len o málo menej slabomyseľná ako názor, že naše znalosti už stačia k tomu, aby sme dokázali zlepšiť ľudstvo zásahmi do jeho genetickej výbavy. 

... V postoji mnohých príslušníkov mladšej generácie k rodičom nájdeme značnú dávku  prezieravého pohŕdania, ale ani štipku zhovievavosti. Revolta modernej mládeže je nesená nenávisťou veľmi podobnou tej najnebezpečnejšej a ťažko prekonateľnej - nenávisti nacionálnej. Inak povedané, dnešná mládež reaguje na staršiu generáciu rovnako, ako kultúrna, či etnická skupina reaguje na skupinu cudziu, nepriateľskú...

Toto je len malá ukážka, náhodne vybratá z knihy, ale podobných hlbokých myšlienkových úvah je v knihe veľa a sú až podozrivo aktuálne. Je tam dosť aj o ľudských vojnách, o ekonomickej situácii a veľa iného vhodného na pozorné čítanie a zamyslenie sa nad osudom našej (západnej) civilizácie, ergo ľudstva... 

Dozvedieť sa pravdu o sebe, pri pohľade do zrkadla je užitočné. Táto múdra kniha je vhodná aj ako základ ďalšieho štúdia. Niektoré pasáže, vlastne celá kniha, sú odlišné od politiky, ktorá dnes ide akosi mimo realitu do štádia voľného pádu samo-dôležitosti jedinej civilizácie. Možno existuje alternatíva... Skúmanie príčin a následkov môže čo-to napraviť. Čítajme múdre knihy a verme budúcnosti.    

Konrad Zacharias Lorenz (1903 - 1989) bol rakúsky zoológ a ornitológ. Zakladateľ modernej etológie, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu z roku 1973 za štúdium správania zvierat.

Aktualizácia - k záverom (10.7.2024):

Zdá sa mi, že je dôležité uvedomiť si v súvislosti s touto knihou, že Konrad Lorenz písal svoju knihu v roku 1973, keď ešte existoval Sovietsky zväz a tzv. Východný blok, čo je trochu iná situácia sveta ako dnes. Ako na tom teda sú aktuálne jednotlivé (Lorenzove) hriechy ľudstva dnes? 

1- Z hľadiska "preľudnenia" sa nič nezmenilo...
2- Devastácia prostredia v zásade pokračuje, ale existujú snahy čo-to spomaliť, napraviť, ale to je Sisyfovská práca.
3- Beh o závod so sebou samým - sa stále zhoršuje, v tomto sme asi nepoučiteľní.
4- Vyhasnutie citov presne ako predchádzajúci bod.
5- Genetický úpadok - to neviem posúdiť, to je asi beh na dlhšie trate.
6- Rozchod s tradíciou pôsobí stále, ale myslím, že je to zámer. Nedostatočne dospelá mládež je ľahšie ovládateľná a "použiteľná" na akékoľvek ciele.
7- Nekritická poddajnosť - to asi súvisí s obrovskou propagandou vedenou cez médiá a reklamu. Stále zle.
8- Jaderné zbrane - Lorenz toto riziko považuje za ľahko odstrániteľné, ľahšie ako všetky ostatné riziká. Bodaj by mal pravdu, ale dnešný svet aj v tomto smere zhoršil svoje postavenie, aj keď istý princíp odstrašenia účinkuje stále.  

Ktovie, čo by napísal dnes?

Úspešné "Klimaktérium"

Podstúpil som "Klimaktérium" v Kultúrnom dome Ružinov (už dávno). No a čo? Komédia, kabaret, fraška s pesničkami, tak sa to uvádza v programovom bulletine. Autor - Alžbeta Jodlovska, preklad - Berta Bartsch, texty piesní - Martin Sarvaš... réžia - Svetozár Sprušanský. DK Ružinov Cultus Bratislava. Toľko k základným parametrom a teraz dovidenia, bude zase...

 

Viete, čo ste (jedli)?

Na margo náhodne vypočutej relácie na istej nemenovanej stanici: Zákerný vírus prenikol aj do vysielania rozhlasu. Vcelku vecná "diskusia" (v podstate monológ) o tom, aby sme jedli "správne". Relácia je akýmsi "nedopatrením podfarbená" nesúvisiacou hudbou na pozadí (prečo, keď ide hlavne o informácie?). 

So "správnym" jedlom tá hudba nijako nesúvisí, ale poslucháča podvedome znervózňuje. A to je zrejme cieľ tohto zlozvyku podľa vzoru "moderných" TV seriálov, v ktorých je "podmazávacia" hudba takmer všade, ale určite tam, kde najviac ruší, hlavne pri dôležitých dialógoch prednášaných takmer šeptom a aj nekvalitne nasnímaných. Rekreáciou z tohto marazmu sú už len staré filmy a dabingy z čias, keď sa ešte točili filmy a relácie pre ľudí... Vydržať, alebo preladiť? That is the question. 

p.s.

Z archívu tej rozhlasovej stanice som zistil, že originálne bola tá relácia nahraná čisto, bez podmazu. Problém teda vznikol pri repríze, keď sa "zvukár" neudržal a nestiahol hudobné pozadie na nulu. A toto sa deje čast.

 

Hrivňákoviny

Holub hrivňák patrí do čeľade holubovitých (vcelku je to jasné...). Hniezdi v severnej Afrike, v západnej a centrálnej Palearktíde, v Oriente a hlavne u nás na sídlisku, pod oknami na vysokých topoľoch, ale chcel by aj na našich okenných sušičoch bielizne. Už si začali stavať hniezdo u suseda. U nás ešte nie, zatiaľ náš vešiak používajú hlavne na milostné hry. Celé dni hrkútajú a potom hučia ako piliňáky. Keď sa stretnú na našom vešiaku (láka ich), hrkútajú ostošesť, až sa ona prikrčí, on využije príležitosť a je to "co by dup", ako sa hovorí v Česku. Ona potom odstúpi a o chvíľu odletia, aby sa prevetrali.

Hrivňák je najväčší európsky holub, vraj sťahovavý vták. Na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a začína hniezdiť v polovici apríla, odlieta v septembri až v októbri, najčastejšie do teplejších oblastí juhozápadného Francúzska. Obýva celé územie Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa. Najvyššie hniezdenia boli preukázané vo výške 1 250 mn.m, na Vtáčniku a 1 330 mn.m na Poľane. (wikipedia)

V starších publikáciach sa uvádza, že je plachý, divoký a že žije v prírode ďaleko od miest, kde vyhľadáva vysoké ihličnaté stromy a žije skrytým životom, no v posledných rokoch ho často stretneme aj v mestských parkoch, v blízkosti ľudských obydlí či dokonca v mestách. To je on a žije tiež u nás v meste a vôbec nie je plachý. Naopak, je to trochu ako sídlisková sliepka a v tom konkuruje drozdom čiernym. 

Súžitie dvojice končí výchovou mláďat. Vtedy už sú ticho, žiadne hrkútanie (načo aj?). Ako u ľudí. Potom všetci odletia do teplých krajín (na dlhú dovolenku) a nám tu ostanú len vrabce, sýkorky a tie drozdy. O rok dovidenia a dopočutia na Slovensku (hrkúúú).

 

 

Úvaha po...

Nemám vo zvyku počúvať úvodné prejavy politikov, ale teraz som, z neznámych príčin urobil výnimku pri našom novom prezidentovi. Konečne to bola reč k veci, celkom jasná a pozitívna. Žiadne obvyklé, očakávané frázy, ako to doteraz bývalo zvykom. Naznačenie smerovania jeho politiky na obhajobu štátnych záujmov Slovenska. Tak to má byť.  Nech mu to v zdraví dlho vydrží.

 

Sapiens, zjednotenie

Ľudská spoločnosť sa riadi imaginárnym poriadkom, ale rozsah voľnosti sa nám (vraj) zväčšuje. Bez spoločenstva by sme však neboli tým, čím sme (a možno by sme ani neboli). Trochu som sa vrátil k druhej časti knihy Sapiens, kde sa autor zaoberá jazykom čísel. Niekedy v deviatom storočí sa začalo tvoriť nové "čiastočné písmo", ako to autor nazýva, a sú to číslice 0 až 9 so súvisiacimi matematickými symbolmi.  Vývoj aj v písme však išiel ďalej, na vyjadrenie všetkého už dnes stačia len dve čísla - 0 a 1. Oblasť umelej inteligencie sa snaží vytvoriť nový druh inteligencie založenej iba na binárnom zápise všetkého. 

A kde potom budeme my, ak nás UI prekoná? Neprekoná, ostanú veci, ktoré nikdy nedokáže! (moja poznámka)

Zaujímavá a aktuálna je ôsma kapitola, v ktorej autor píše o nespravodlivosti histórie a narába znova pojmami ako "imaginárny poriadok" "sloboda jednotlivca a skupín" a uvažuje o "božskom" vysvetľovaní pôvodu každého imaginárneho poriadku. Nezabudol ani na imaginárne vysvetlenie pojmov "pohlavie" a "rod", teda načrel aj do filozofie aktuálnej reality. "Prečo sú muži páni tvorstva?" ... radšej poďme ďalej, na problematiku zjednotenie ľudstva, teda do súčasnej budúcnosti Homo sapiens...

Rozdiely a rozpory medzi kultúrami i v rámci nich v histórii sú, ale rozpory sú neoddeliteľnou súčasťou každej ľudskej kultúry. Sú motorom zodpovedným za kreativitu a dynamiku nášho druhu. Hovorí sa tomu "kognitívna nezhoda".  Nasledujúce kapitoly sa zaoberajú globálnou víziou, ale aj "vôňou peňazí". Peniaze sú vraj najuniverzálnejší a najefektívnejší systém vzájomnej dôvery, aký kedy vznikol.

Jedenásta kapitola je venovaná impériám od starých Rimanov (ale aj impériám pred nimi) až k dnešnému imperiálnemu svetu. Hodnotí ich plusy a mínusy. Konkrétne rozoberá americké impérium, miešanie kultúr a situáciu porobených národov. Tvrdí, že hybridný civilizačný výsledok je pre prevažnú väčšinu národov cudzí. "V súčasnosti je svet ešte stále politicky roztrieštený, ale štáty rýchlo strácajú svoju nezávislosť". Ktovie, ako to myslel... 

Ďalšia kapitola je o náboženstvách, ale aj o tom, čo vlastne dnes plní úlohu náboženstva. Kapitola napodiv vecná a cynická je o náboženstvách (aj o ideológiách). Náboženstvá definuje ako "systém ľudských noriem a hodnôt, ktorý je založený na viere v nadľudský poriadok".  

Boj dobra a zla, zákony prírody súvisiace so zjednocovaním ľudstva rozoberá autor takmer filozoficky na životnom prípade Gautama. Čo je príčinou smútku a nepríjemností? Odpoveďou je, že je to túžba. Keď túžba zmizne, nastáva stav nazývaný "nirvána". Človek, ktorý netúži, nemôže trpieť. Dosahuje sa to meditačnými technikami, ale vraj veľmi málo ľudí to dokázalo. Laická otázka by bola, bol by život v nirváne naozaj životom?  

Čerešničkou na torte zjednotenia ľudstva je opis súčasného liberalizmu, komunizmu, kapitalizmu, nacionalizmu a nacizmu, ale zaoberá sa aj socialistickým humanizmom. Kto už tieto systémy aspoň trochu zažil, môže porovnávať... Mať vlastný názor a kritické myslenie niečo napovie. Za tzv. gól mesiaca by som pasoval tieto vety: Niektorí vedci si myslia, že kultúra je určitý druh duševnej infekcie, alebo parazit...  Kultúry sú skôr mentálnymi parazitmi, ktoré sa objavujú náhodne a potom využívajú všetkých ľudí, ktorí sa nimi nakazili...  Nekomentujem.

Aj "zbrojárske preteky" sú vzorec správania, ktorý sa šíri ako vírus z jednej krajiny do druhej, pričom všetkým škodí, ale sám víťazí.   

Aktuálnejšia a pravdivejšia veta by sa dnes hádam ani nenašla.  

Nasleduje: Štvrtá časť - Vedecká revolúcia.

Yuval Noah Harari, Sapiens, stručná história ľudstva, vydal Aktuell Bratislava, 2018 (druhé vydanie)

Navždy sa zachová...

 ... v pamäti stužková, ako spieva Elán. Bolo to v roku pána (....), v jedálni Štátnej banky Československej v Bratislave. Zdá sa mi, že dnes v tej budove sedí generálny prokurátor. Boli sme trieda z priemyslovky a mali sme len 3 spolužiačky, tak sme si na tanec a spoločnosť zavolali dievčatá zo zdravotníckej školy (ak sa dobre pamätám). Zabávali sme sa veľmi dobre, ako inak. Ja som mal fotoaparát Exakta VX 1000 a blesk Mecablitz požičaný od bratranca Róberta. Veľa fotografií sa u mňa nezachovalo, asi som málo fotil. Aspoň jedna spoločná mi ostala (mňa tam nehľadajte, fotím):

A jedna ako doklad pohody a dobrej nálady:

Autorský fotoaparát

Naša škola

Taká bola naša stužková...

Sapiens, druhá časť

Druhá časť knihy začína kapitolou s príťažlivým názvom "Najväčší podvod v histórii". Začalo to pred 10 tisíc rokmi, keď sa človek začal "venovať manipuláciám so životom niekoľkých živočíšnych a rastlinných druhov". Začal siať semená, zavlažovať a vodiť ovce na lepšie pastviny. Tak začala poľnohospodárska revolúcia ľudstva. Evolúcia vraj produkovala čoraz viac inteligentných ľudí (teda sa ukázalo, že práca zušľachťuje...), to tvrdia niektorí, ale vraj je to len ich fantázia a neexistuje žiaden dôkaz na takéto tvrdenie. Nuž, ktovie, ale názor, že pšenica, ryža a zemiaky si podmanili "múdreho človeka" a že jeho život je odvtedy oveľa ťažší je pravdou. 

Nedávno som stretol priateľa, bývalého učiteľa, vysokoškolsky vzdelaného, ktorý mi povedal, že túto knihu číta už druhý raz, lebo tie hlboké myšlienky je ťažké na prvé čítanie správne pochopiť a dať do súvislostí. Ja som ju čítal iba raz, ale občas sa vraciam k prečítanej kapitole, aby mi bolo všetko jasnejšie. Tým nechcem povedať, že so všetkým v knihe súhlasím, ale väčšina názorov a poznatkov sa mi zdá byť vysoko realistická.

Zaujímavostí je v tejto časti viac, napríklad, ako viera v božstvá začala ovplyvňovať život človeka, či stavba pyramíd. Vďaka poľnohospodárskej revolúcii sa budúcnosť stala dôležitejšou ako kedykoľvek predtým. Bolo treba plánovať život na roky dopredu. 

Vznikla spoločenská deľba (práce a zisku), ako o tom svedčí táto veta: "História je niečo, čo vytvárala malá skupina ľudí, všetci ostatní orali polia a nosili kýble s vodou". V tých časoch vzniklo aj niečo, čo autor nazval "imaginárny poriadok". Patrí to k pojmom, ktoré si treba uvedomiť, lebo sa bude vyskytovať aj v ďalšom texte. Z imaginárneho poriadku vraj niet cesty von... 

História nie je spravodlivá.

Tretia časť knihy je o zjednotení ľudstva.

Yuval Noah Harari, Sapiens, stručná história ľudstva, vydal Aktuell Bratislava, 2018 (druhé vydanie)

Prší

 Stačí pozrieť z okna, alebo zobrať dáždnik a vyjsť do dažďovej smršte, ktorá chvíľami padá na cesty a chodníky medzi vysokými panelákmi (prosím, píšte o daždi, nie o tom istom každý deň) a počítajte (so všetkým).

 

 

 

Sapiens, kognitívna revolúcia

Za túto inšpiráciu ďakujem Nikolke.

Yuval Noah Harari napísal obsiahlu knihu "Sapiens, stručná história ľudstva". Skúsim napísať ešte stručnejšiu charakteristiku tejto zaujímavej knihy. Keďže obsahuje všetko od čias, keď bol človek len jedným z mnohých živočíchov na zemi až do dneška aj s vyhliadkami (sapiens) do budúcnosti, skúsim svoje stručné resumé rozdeliť do piatich častí podľa kapitol v knihe. 

Na úvod o kognitívnej revolúcii, teda o čase, kedy začal človek (Homo) rozmýšľať inak ako ostatné živočíchy (zdá sa, že aj toto je dosť odvážne tvrdenie). Definícia "kognície" hovorí, že je to súhrn operácií a pochodov, prostredníctvom ktorých si človek uvedomuje a poznáva svet i seba samého.

Kognícia a emócie sú dva významné aspekty ľudskej psychiky, ktoré sa tradične považujú za rozdielne, ba až protichodné. Kognícia zahŕňa procesy ako vnímanie, uvedomovanie si, pamäť, pozornosť, predstavivosť, porozumenie reči, jej tvorenie a používanie, schopnosť počítať, plánovať, riešiť problémy, rozhodovať sa.  

V prvej kapitole autor, okrem iného, vysvetľuje podstatu pojmov fyzika, chémia a biológia (o histórii až neskôr), lebo tie zložky pôsobili na počiatku. Homo sapiens sa začal formovať do kultúrnych foriem asi pred 70 000 rokmi. 

Zábavná poznámka k človeku, síce pochádza z iného zdroja, ale je zaujímavá - všetci ľudia vraj pôvodne mali hnedé oči (ako ja), až náhodou sa u niekoho objavili modré a tak máme dnes aj modrookých...

V úvodnej kapitole je uvedená časová os histórie zeme a vesmíru počnúc 13,5 miliardy rokov pred nami, až po súčasnosť a predpokladanú budúcnosť. 

Keď sa začítate do takejto knihy, všimnete si aj iné informácie na tému človek a planéta Zem. Z iného zdroja je tiež informácia, že vedci už vedia, kedy príde k zániku našej Zeme. Bude to o 250 miliónov rokov (Ešteže tak, ešte si užijeme). Je jasné, že na internete treba všetko brať s istou rezervou a niekedy (často) radšej aj s humorom.

Dovolím si odcitovať stať z knihy o súčasnosti: Ľudia prekračujú hranice planéty Zem, jadrové zbrane ohrozujú prežitie ľudstva, organizmy čoraz častejšie formuje inteligentný plán namiesto prírodného výberu. 

Nám známu modernú históriu ľudstva autor začína príbehom Adama a Evy, ale nie ako biblický príbeh a spomína aj potopu a Noemovu archu. V závere prvej časti nás varuje: Neverte ľuďom, ktorí tvrdia, že objímajú stromy a tvrdia, že naši predkovia žili v harmónii s prírodou. Toto spolužitie riadne škrípalo. 

                 Druhá časť knihy sa zaoberá poľnohospodárskou revolúciou, o tom nabudúce. 

Úplne od veci

Namiesto motta - rád si prečítam aforizmy z blogu Vlada Javorského. Napríklad tento má vtip a prekvapivú pointu: "Ak padá hviezda, vždy si niečo milé zaželám. Manželka je zásadne proti". Alebo tento: "Ak sa krátia dni, automaticky to neznamená, že sa predlžuje čas nočných radovánok.".  Keď sme u radovánok, nedávno bol v BA koncert Jeana Michela Jarreho, ktorého istý týždenník označil ako “rozhodne progresívneho umelca“. Ani som netušil, že už v minulom storočí som počúval rozhodného "progresivistu". Tak to dopadne, keď sa namieša politika do umenia...

Druhý odsek začnem tiež progresívnou myšlienkou Od V.J.: "Zásnuby sú ako špička ľadovca. 9 desatín následkov je skrytých pod hladinou". Ako inak, od toho istého autora je aj toto: "Láska je, ak ti manželka podá presolenú polievku a ty mlčíš". O láske sa toho napísalo strašne veľa, ale načo nosiť drevo do lesa, je všade okolo nás (drevo). Dosť bolo V.J., alebo ešte jeden: "Náš mozog ukrýva tajomstvá, ktoré treba pred jazykom utajiť", a nedá mi, ešte jednu, poslednú múdrosť: "Ticho vraj lieči, ibaže to nesmie byť ticho po hádke".

 Na záver niečo racionálne z vyspelej politiky:

30.05.2011 - Nemecko končí s jadrom, zatvorí všetky jadrové elektrárne...
21.04.2022 - Odstavovanie jadra má podľa nemeckej vlády svoje racio...
09.04.2023 - Všetky jadrové elektrárne mali byť odstavené do konca roka 2022...
03.12.2023 - Musíme prejaviť pevné odhodlanie zbaviť sa fosílnych palív...
Máj 2024 - Postavíme nový jadrový blok... (u nás)

A ešte jednou (prelomovou) vetou: Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva (NHS) vyhlásila, že pohlavie je biologický fakt... (objavenie Ameriky)

Úplný záver je z blogu "janzdoba": "Poriadna žena má dve funkcie: – upokojiť muža, keď je naštvaný a naštvať ho, keď je spokojný".

Ospravedlňujem sa prípadným čitateľom, že tu dnes nebolo skoro nič z mojej hlavy, lebo náš mozog ukrýva tajomstvá, ktoré treba pred klávesnicou utajiť. Tak možno nabudúce.

Verejnoprávnosť má zmysel

To som nevymyslel, to mám aktuálne odpočúvané zo Slovenského rozhlasu. Je to síce iba reklamný slogan, ale otázka je, prečo práve teraz? Aký je aktuálny stav verejnoprávnej RTVS a čo vlastne znamená verejnoprávnosť? 

Podľa Stanislava Bašku na blog.sme: 

"Dodnes nikto presne nezadefinoval pojem verejnoprávnosť. Tak sa o to pokúša slovenská vláda na čele s Róbertom Ficom. Vybrala si na to zaujímavú cestu. Žiadna z doterajších vlád to nepovedala otvorene, až tá súčasná: ... chceme mať vplyv v Slovenskej televízii a v Rozhlase.“ Vládu si volí občan, alebo tiež inak povedané, verejnosť. Po demokratických voľbách vznikne vláda. Získala najviac hlasov a preto má právo, mať vplyv vo verejnoprávnych médiách...Takže verejnoprávne média sú vlastne média, ktoré patria vláde, lebo bola demokraticky zvolená verejnosťou, takže má na to právo." (diskusné vlákno 14x pod článkom nebolo nájdené)

Denník n si o tom myslí svoje:

Verejnoprávna televízia má byť príkladom nediskriminačných postupov, voči menšinám citlivého jazyka či dôsledného dodržiavania rovného prístupu k rôznym sociálnym skupinám. Podstatou verejnej programovej služby je poskytnúť kvalitný, vyvážený a univerzálny obsah a informácie vo verejnom mediálnom priestore...

Iná definícia verejnoprávnosti:

Verejnoprávnosť sa dá nazvať zjednodušene službou občanovi, na ktorú má v zmysle Ústavy SR právo na informácie. Pod ústavným právom na informácie rozumieme nielen oblasť spravodajstva a publicistiky, ale aj právo na informácie sprostredkované umeleckými a ďalšími televíznymi reláciami. STV má povinnosť vysielať programy spĺňajúce základné kritériá etiky, humanizmu, objektívnosti, pravdivosti... 

Aktuality.sk majú názor založený na ekonomike:

Verejnoprávne médiá by mali byť jedným z garantov práva na objektívne a vyvážené informácie. Štát by mal zabezpečiť nielen ich ekonomickú a politickú nezávislosť, ale aj dôslednú verejnú kontrolu.

(... možno práve o to ide vláde...)        

Na stránke RTVS je verejnoprávna funkcia definovaná stručne asi takto:

RTVS je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z., ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania...

Programy RTVS utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.

K tomu hádam nie je čo dodať... Stačí porovnať s realitou. O všetkých aspektoch by sa dalo diskutovať, polemizovať, lebo asi je niekde chyba. Keby nebola, nebolo by treba o tom hovoriť.  

Mimochodom, pozrime sa na štatistiku (nezáväzne): Na Slovensku je jedna verejnoprávna rozhlasovo-televízna organizácia, ktorá má 3 TV kanály okrem športu). Komerčných TV, na ktoré vláda nemá žiaden dosah je, v počte kanálov 10 v presile. Žiaden z nich sa nemusí riadiť verejnoprávnosťou (vyváženosťou), teda tým, čo by hlavne poctivé spravodajstvo a komentáre mali obsahovať. 

Aký je môj záver k tejto diskusii? Nie je to prvýkrát, čo u nás dochádza k snahe vlády o "umravnenie" verejnoprávnej televízie. Už od čias Mečiara, cez Radičovú a Matoviča... Potichu, alebo nahlas žiadna vláda nechcela nechať verejnoprávne médium bez svojho vplyvu v presile iných médií v duálnom systéme, ktorý máme na Slovensku od vzniku samostatnosti. Menia sa formy vplyvu (nielen zo strany vlád), ale podstata a poslanie verejnoprávnosti ostáva rovnaká (je jedno, či ide o RTVS, alebo „Slovenskú televíziu a rozhlas“):   

"Utvárať podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť spoločnosti."

 

Klišé a frázy

Zlozvyky zvukové: mimorečové a rečové, t.j. floskuly, protetické frázy, klišé, úslovia, klišéovité idiomy :). Zaujímavé je toto pozorovať v prejavoch, najmä u politikov, ale nielen u nich. Rovnako nepríjemne pôsobia aj (často opakované) reklamy, priam nabádajúce vystrihnúť ich z našej pozornosti. Ak to ide, možno ich "vykľúčovať" aj technicky. 

Používam systém automatického záznamu. Pri dvojhodinovom filme zaberie reklama na reklamných televíziách ako je Markíza, Joj a podobných, cca  30 minút. Nechám bežať záznam a nepozerám. Po 30. minútach ho vrátim späť na začiatok. Keď príde reklama, posuniem o 8 minút dopredu a spokojne pozerám film ďalej, ako to v reklamách odporúčajú "prinášači". To sú tí, čo nám, akože "prinášajú" tento program. Aj tie "prinášacie" frázy  už bezpečne patria do kategórie "klišé". 

Sú to slovné spojenia, ktoré častým používaním stratili svoj pôvodný význam (alebo ho, v prípade reklamy, vôbec nemali) a pôsobia ako frázy, ošúchané slová. Nie, že by som proti iným reklamám nič nemal, ale tieto "prinášacie" ma zvlášť "oslovujú" lebo sú obvykle oddelené od ostatného bloku reklám, teda zdôraznené. 

Reklama je cieľavedomé pôsobenie na potenciálnych zákazníkov, s cieľom sprostredkovania informácie, vyvolania určitej predstavy a dojmu - mnohé v TV praxi vyvolávajú najmä zlé a nepríjemné dojmy (bača a jeho honelník sú vzácnou výnimkou).

(Zo stránky: https://mybystrica.sme.sk/c/20227085/aj-vy-ste-si-oblubili-bacu-z-reklamy-mieri-na-horehronie.html)

 

 

Vice versa

Môj svet, aj ja sme 18 naopak. Áno, môžem to tu napísať, veď aj tak to skoro nikto nebude čítať... 5 až 20 čitateľov za týždeň, to nie je žiadna sláva (ale možno, z historického pohľadu o 1000 rokov...). Kde sú tie staré dobré časy, keď tu existovala úžasná komunita blogerov-čitateľov? Na ilustráciu, waboviny majú cca 1750 článkov a 3310 komentárov. Začalo to v auguste 2006 a s väčšími, či menšími prestávkami trvá dodnes. 

Už Konfucius veril, že úsudok a múdrosť sú dôležitejšie ako bezmyšlienkovité rešpektovanie pravidiel... Tiež povedal, že človek by mal milovať všetkých, ale držať sa v blízkosti dobrotivých a morálnych a ak mu zvýši energia, mal by veľa čítať... A ešte jedna myšlienka z knihy (lebo čítam). Múdrosť sa dá naučiť tromi spôsobmi: uvažovaním (najvznešenejšie), napodobňovaním (najľahšie) a skúsenosťou, ktorá je najtrpkejšia (platí to dodnes aj v politike, možno dvojnásobne).    

Sokrates sa vraj prirovnal k pôrodnej babici, ktorej úlohou je rodiť myšlienky. Táto myšlienka sa dosť podobá mojej, o ktorej som písal v roku 2007. Platón si myslel aj to, čo sme už prakticky zažili: Ideálna spoločnosť by si mala osvojiť spoločné vlastníctvo (odstrániť pokušenie získavať súkromný majetok). Vláda by mala udržiavať sociálnu harmóniu, spravodlivosť a odstraňovať akýkoľvek potenciálny zdroj korupcie. (cca 375 pred N. L.) Niektoré myšlienky sú večné, tak sa možno aj k tejto ešte raz vrátime.

V roku 1002 spísala Sei Šónagon zápisky s názvom "Dôverné zošity". Ide o zmes denníkových záznamov, osobných úvah, postrehov a početných zoznamov, ktoré nám poskytujú pohľad na vtedajší japonský život...  Je to žáner, v ktorom sa náhodne spájajú neformálne a často nesúvisiace literárne fragmenty, zvyčajne inšpirované osobnými skúsenosťami autora a jeho okolím... 

Prečítajte si ešte raz tú definíciu žánru a máte stručnú charakteristiku žánru Wabovíny. 

Všetky citácie a grafický motív, sú voľne prevzaté z úžasnej knihy Daniela Smitha "50 kníh, ktoré písali históriu sveta", zo slovenského vydania vo vydavateľstve Ultimo Press, Bratislava 2023.

 

Škrabanie zemiakov a hviezdy

Nie veľmi obľúbená činnosť v kuchyni, prináša aj mysliace pokušenia, stav nezaťažený ničím aktuálnym, nad tou prácou nie je potrebné premýšľať. Dalo by sa to prirovnať k meditácii, vstúpeniu do seba. Niečo podobné som zažíval kedysi, keď sme po ukončení náročnej intelektuálnej práce boli nútení zapojiť sa aj do mechanickej "nemysliacej" činnosti (strihať a skladať výkresy). Boli to chvíle uvoľnenia bez nutnosti intelektuálneho vypätia, ale nie celkom, lebo myseľ sa nedá vypnúť, dá sa však presmerovať do diametrálne odlišných reálií, ktoré zároveň znamenali v tej súvislosti relax.

Rád čistím zemiaky, raz som o tom dokonca napísal aj úvahu s názvom "Trikrát a dosť" (nie podľa L.). (Trikrát a dosť o inom...)    

Dnešné čistenie starých zemiakov ma priviedlo k meditácii o hviezdach. Nie o tých obyčajných, čo tam hore svietia, ale o tých obyčajných ľudských, ktoré nám svietia na cestu životom. Nemyslím tým, že by to boli "vzory", za ktorými treba kráčať, to je skôr pozícia pre deti, ale skôr myslím na tie "hviezdy", ktoré nám na tú "našu" cestu svietia, ako pouličné lampy v noci. Niekedy môžu byť aj ako semafory - raz zasvietia zelenou, inokedy červenou, alebo len ožltnú, aby sme ostali v očakávaní. 

Aby som bol konkrétny, sú to ľudia, ktorých si zapamätáme na celý zvyšok života. Samozrejme sú to rodičia, niektorí učitelia , či profesori. Môžu to byť aj umelci, spisovatelia, herci, alebo šéfovia, či kolegovia z práce. Pri hercoch však treba byť opatrným, aby sme si nezamenili herectvo s natívnym charakterom človeka... Aby som bol konkrétny o mojich hviezdach, k tomu by som potreboval odvahu. Menovať žijúce hviezdy je trochu ošemetné, aj keď hviezdou života sa môže stať len ten, ktorý je jasne viditeľný na (mojom) nebi. Tak možno nabudúce...

 

História

Od roku 1990 sa u nás často hovorí o minulosti ako o uzatvorenej historickej etape. Je to vcelku pochopiteľné z hľadiska spoločnosti, ktorá urobila hrubú čiaru, z ktorej znova štartuje.

Nie je to však také jednoduché z hľadiska ľudského, lebo život je kontinuálny dej a nedá sa povedať, že od zajtra budú platnými členmi spoločnosti len tí, čo sa narodili v novej dobe a tí, čo nemajú nič spoločné s minulosťou.

S minulosťou nikto svoje vzťahy nepreruší, lebo v minulosti má svoje korene, svoju životnú kontinuitu. Tak nejako sa musíme každý za seba pozrieť na svoju vlastnú minulosť. Zásadne iné sú teoretické hamletovské otázky - byť, či nebyť? Ak máme posudzovať vinu iných, najprv sa musíme zamyslieť nad vlastným svedomím, nad vlastným životom.

Patrím k tým, čo sa narodili a takmer celý svoj život prežili v režime, ktorý zákonodarcovia pred časom označili ako obdobie neslobody. Mám sa preto cítiť vinný, že som sa narodil počas druhej svetovej vojny? Že náš dom bol dočasným príbytkom najprv nemeckých, potom ruských vojakov? Nie! 

Mám sa cítiť vinný za to, že moja rodina bola postihnutá (ako všetky) menovou reformou? Za to, že sme po nej opäť začali žiť a rodičia zarábať v potu tváre na živobytie? Nie! Že som mal štúdium zadarmo, ale okrem toho skoro nič? Nie, také boli vtedy pravidlá a v spoločnosti sa musí žiť podľa pravidiel, lebo inak sa ani nedá.

Keď som už bol sám za seba zodpovedný a na svoju prácu odkázaný, mám si dnes vyčítať, že vo voľnom čase som staval letecké modely? Že som sa neskôr aktívne zaoberal fotografovaním, že som sa v hifiklube venoval modernej i klasickej hudbe? Že som sa takto okľukou dostal aj k tajomstvám elektroniky? Nie! Bolo to celoživotné vzdelávanie, získavanie nových zručností...To si nemôžem vyčítať.

Nie, nie a nie! Keby som si čokoľvek z toho vyčítal, musel by som sa znova narodiť, lebo tento úsek, skoro celý život by sa mi stratil a bol by som bez minulosti. Je to moja minulosť (inú nemám) a sám pre seba ju nevidím ako obdobie neslobody, aj keď niekedy bolo ťažko. Pre to všetko nie sú mi sympatické snahy o vyhrabávanie starých a domnelých krívd, lebo žili sme tak ako nám to okolnosti a "spoločnosť" dovoľovali. 

Človek je tvor spoločenský, inak neprežije. História je nemenná, niekedy sa mení bohužiaľ len aktuálny výklad dejín... Niekto žije aktívnejšie, niekto pasívne, ale každý človek je súčasťou spoločnosti, v ktorej žije. Všetci narodení majú právo žiť. To je tuším jedno zo základných ľudských práv.

Tí, ktorí sa v aktívnom veku preniesli cez hrubú čiaru roku 1990 museli nové spoločenské pravidlá akceptovať ako vždy predtým. Avšak viny spáchané proti zákonu a pravidlám spoločnosti by však mali byť postihované bez ohľadu na zmeny spoločenského poriadku. To je doména práva a spravodlivosti.

 

Spracované podľa článku na blog.sme.sk z roku 2005