Stránky

07 apríla 2018

Monológ manažéra

Sú ľudia, nad 40 (50, 60, 70) rokov veku, s ktorými je ťažké uskutočniť dialóg. Nepustia vás k slovu. Maroša som stretol na stanici, cestoval vlakom. Poznám ho dlhé roky, býval to dosť vysoko postavený manažér, tak mi bolo divné, že cestuje vlakom.

   "To mám za babku (zadarmo), tam aj späť, to sa mi oplatí. Auto je drahé, to máš..." a začal v hlave kalkulovať. Do uší mi tlačil výsledky, vie, ako byť asertívny.

   "Áno, hovorím, ale pohodlie a tak."
   "V tomto veku potrebujem hlavne pohyb, nie voziť sa v aute."

Ekologicky myslí a ekologicky koná. Prerušil ma a začal monológ o svojich príjmoch, ktoré sa mi ani nesnívajú a on už zavŕšil sedemdesiatku. K tomu sa vraj dopracoval cez známosti. Celý život ich zbieral a pestoval...

   Nie, nespýtal som sa ho, čo robí... Načo aj? Toľko vplyvných známych nemám a nebudem mať do konca života. Radšej som stíchol a nechal som plynúť jeho monológ o tom, ako trávi dovolenky v jednom zo svojich hotelových apartmánov. Len som prikyvoval, aj tak sa viac nedalo, vlak už brzdil.


(127740)

8 komentárov:

  1. tu platí akurát tak božská trpezlivosť na vypočutie, ak som prirodzene slušný :) a nakoniec zhovievavý úsmev.. čo iné sa dá.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Možno má už len tú jedinú radosť - oznamovanie svojich známostí a príjmov. Načo mu ju brať?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. vzduch, mne ani nešlo o tie príjmy, to len tak mimochodom... Zaujal ma (už dávnejšie) poznatok, že od istého veku sa muži (ľudia), správajú, ako by sa im rozviazal jazyk (aj na sebe som to už zbadal :)), potrebujú všetko zo seba vyrozprávať...

    Asi by som človeku, ktorý je tak spokojný so sebou a so svetom krivdil, keby som si myslel, že jeho príjmy a známosti sú jedinou jeho radosťou.

    Skôr si myslím, že jeho život je naplnený vrchovate, keď ešte po sedemdesiatke pracuje (je aktívny) a zabáva sa dokonca aj na tom, že lacno cestuje, aj keď by si mohol najať taxi, šetrí... Nešetrí v oblasti udržiavania sa v dobrej kondícii, v aktivite a tam neľutuje prostriedky, ktoré našťastie má.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. mia, ako som už vyššie napísal, chápem potrebu niekoho vyrozprávať sa... pochopil som aj to, že dnes je na svete viacej tých, ktorí chú rozprávať, ako tých, čo sú ochotní počúvať. Ja som v štádiu fifty-fifty... pre počúvanie - rozprávanie.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. wabt, z napísaného ,,monológu" som nenadobudla dojem, že je to tvoj dôverný priateľ..:)
    aj ja veľmi dobre chápem potrebu vyrozprávať sa :)), ale tento druh rozhovoru nepatrí v mojom ponímaní medzi bývalých kolegov s rozdielnym postavením, ale medzi dôverných priateľov..

    OdpovedaťOdstrániť
  6. mia, z tvojej poznámky som zmätený... neviem, aké sú tvoje predstavy o priateľstve, o dôvernom priateľstve, o bývalých kolegoch o rozdielnosti postavení... nakoniec, v príbehu to nie je dôležité, mohol sa odhrať aj celkom inak... mal iba poukázať na to, ako sa ľudia potrebujú vyrozprávať bez ohľadu na postavenie a vzájomný vzťah.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. wabt, zjavne sme sa nepochopili, ľutujem...bolo by to zrejme na dlhšiu debatu, krátke komentáre na to nestačia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. mia, máš pravdu, zjavne sme sa nepochopili...

    OdpovedaťOdstrániť