Stránky

14 novembra 2008

Sen a palacinky

Dnes ráno som vstával s odtlačkom sna v hlave. Kto mi ho tam vložil, ja predsa nie? Sen prichádza spravidla nepozorovane a hlavne v noci, keď spím a "ja" o sebe nerozhodujem. Prichádza, kedy sa "mu" zachce, bez môjho vedomia... Komu sa to zachce a kto je ten "mu"? Kto je môj sen, keď to nie som ja, ani moje vedomie?

Takéto múdre úvahy, otázky bez odpovedí mi vírili hlavou hneď ráno, ako som sa zobudil zo sna. Bol to "hrôzostrašný" sen o štatistike (!). Mal som za úlohu (kto mi ju dal?) zistiť, koľko je v našom kraji evanjelikov a koľko katolíkov... Výsledok bol ten, že v tom sne som sa začal zamýšľať nad tým, prečo sa takto delíme, keď dúfame, že Boh je len jeden?

A prečo sa delíme na národy a prečo hovoríme rôznymi jazykmi, keď myslíme rovnako, alebo aspoň veľmi podobne? Bolo to vždy tak, alebo pred biblickou stavbou Babylonskej veže všetci ľudia hovorili jedným jazykom? Asi ich bolo tak málo, že to inak ani nešlo... Potom sa im otvorili obzory a diaľky priniesli cudzincov ako stavebnú výpomoc.

V tom to asi je, tie otvorené obzory pospájali svety rôznych kultúr... Čo je to vlastne kultúra a čo je civilizácia? Stačí vziať do ruky slovník, alebo wikipédiu a je to jasné... Ibaže, prečo sa nezamyslieť? Mali sme tu iba jedného Adama a jednu Evu? Alebo sa ľudia najprv rozišli do sveta a žili dlhé veky oddelene, až kým niekoho unudeného nenapadlo postaviť vežu, ktorá by siahala až do Neba.

Je v tom vývoj, ktorý prebieha od mínusu k plusu a potom naopak. Je v tom akási sínusovka, ale prečo práve ona? Je v tom samoregulačný princíp vesmíru? Ktovie, možno sa národy opäť spoja a budú hovoriť jednou rečou, možno aj farba pleti sa časom unifikuje a vzrastom sa vyrovnáme tak, že sa skoro od seba nerozoznáme a začneme znovu, nepoučení stavať Babylonskú vežu siahajúcu až na Mars a ku hviezdam...

A budeme znovu vyhnaní z Raja.

Viem, že to nesedí s biblickým príbehom, ale je iná doba, myslíme na to isté, ibaže trochu inak. Tak ako ja som ráno premýšľal o svojom sne a teraz ma už tieto fantázie opúšťajú, lebo ich nahrádza čosi iné. To iné leží o pár poschodí nižšie ako hlava... No tak sa priznám, sú to palacinky s lekvárom, tvarohom a kakaom a to je veľká systémová zmena, tak už bežím, aby som nedopadol ako Piťo od Andera...

6 komentárov:

  1. ríša spánku je príležitosťou pre naše podvedomie prejaviť sa, pretože vtedy sa vymyká spod kontroly nášho vedomia - spánkom utlmeného.. a hľa, ako sa ono prejavilo... :)
    .
    je dobré mať sny...
    a ešte lepšie je mať dobré sny...
    a vôbec najlepšie je tie, ktoré v mysli zapríčinia malý chaos, zahnať po prebudení dobrými raňajkami, a ak sa človek prebudí pred obedom, tak dobrým obedom... :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :-)))
    wabt, máš zaujímavý zmysel pre humor - z lásky k palacinkám dokážeš zoštylizovať filozofickú úvahu o pôvode vesmíru...
    :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :) silvia... nezáleží na tom, čo ti v tvári vyvolá úsmev, dôležité je, že tam je...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je zaujimave, ze mi naraz pod ruky pride niekolko clankov na podobnu temu, aj ked sa prave nijako medialne neprepiera. Nehovorim povedzme o dusickach... ale napr. o roznych formach vraj tej istej viery. Katolici vs. protestanti? Pche. Urcite si cital cerstvy Sudorov rozhovor - ale ak nie, tak si posmakni... :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Lev...

    Sudorov rozhovor som si prečítal. Pokiaľ sa to nieslo na povrchu, malo to aký-taký zmysel, pri ponorení do hĺbky sa RPD zacyklil, čo je inak logické, lebo dokazovať existenciu Boha Bohom je nad ľudské možnosti a preto sa argumentuje aj takto:

    ..Ja si nič nemyslím, to hovorí Boh.

    Ale toto je svätá pravda, zlaté zrnko v mori piesku:

    ..Ak v materiálnom svete niečo robíte, musíte čakať odozvu. Ak ste sa narodili, budete musieť zomrieť. Nič nie je zadarmo.

    Protirečí si, keď tvrdí, že sme rovnaké bytosti ako zvieratá, ale na druhej strane sme nad nimi...

    Sebaobranné a alibistické je aj tvrdenie, že tí ktorí sú mimo, nemôžu pochopiť tú ich božiu pravdu...

    O prevteľovaní radšej nebudem špiritizovať, aby som neskončil ako kameň, alebo ihličnatý strom...

    Inak, únavný rozhovor, nebyť tohto podnetu, nedočítal by som ho.

    OdpovedaťOdstrániť