Stránky

17 júna 2011

777 Posledný...

Dozvedel som sa strašné tajomstvo. Tak strašné, že keby to ľudia vedeli pred tisícročím, všetko by bolo inak. Ani ja už nikdy nebudem taký, aký som býval. Dostal som správu od svojho pradeda z CaK monarchie. Napísal mi list a priložil k nemu jeden starý rukopis, vlastne prepis nejakého dokumentu, napísaný na starom písacom stroji. Začítal som sa a nevychádzam z údivu. Všetko je inak a toto tajomstvo nesmiem nikomu prezradiť. Teda ani písať o tom na blogu...

Poďme teda do krčmy, kde som sa dozvedel iné hrozné tajomstvo. Bolo to v malej dedinke, kde sa v minulosti pásli ošípané voľne na lúkach pod lesom a strážili ich pastieri zvaní "kanási". To však nie je dôležité, naša súčasnosť je úplne iná, aj krčma je moderná a za kávu s čipsami slaninkovej chuti tam zaplatíte len Euro a desať centov. S odhodlaním som vytiahol z auta svoje ťažko skúšané kolená a keď som rozchodil 10 hodín sedenia za počítačom, vošiel som do krčmy zvanej "BAR".

V každej poriadnej dedinskej krčme nájdete, aj v tom najsilnejšom pracovnom čase, niekoľko stálych návštevníkov. Tak som sa na všetky svetové strany slušne pozdravil a prikročil rovno k pultu, za ktorým stál mladý barman. Svoju kávu a čipsy som dostal obratom, zaplatil som a šiel som si to skonzumovať na terasu. Bol pekný čas, len nad krčmou sa zdržiaval malý čierny mrak, z ktorého občas spadlo zopár kvapiek. Vôbec mi to nevadilo, ani som si nesadol, bol som rád, že stojím.

Kávu a čipsy som si položil na betónový múrik terasy a pozoroval som oblohu. Mrak sa čoskoro zväčšil, aj dávky vody sa zvýšili, tak som bol nútený prejsť ku stolu pod strechou terasy. Zvyšok skromného obeda som dojedal po sediačky. A vtom to došlo. Nie platenie, to som vybavil hneď na začiatku. Z dverí vyšiel chlap ako hora, odhadom najmenej 140 kg, vyzeral staticky dosť nevyvážený, lebo veľkú časť váhy mal vysunutú na prednej strane tela.

Chlap ako hora kráčal ťarbavo, tá hmotnosť mu robila dosť veľký problém aj s kolenami. Nasadol na miesto vodiča do auta pristaveného tesne pri vchode na terasu. Aby to nemal ďaleko. Po chvíli sa Škoda Fabia zatriasla a naklonila sa na ľavú stranu. Usúdil som, že šofér je ľavičiar. Až teraz prišlo to prekvapujúce tajomstvo, ktoré sa mi odhalilo pred očami i pred vnútorným zrakom. Ťažko kráčajúc vyšiel z krčmových dverí vysoký, ale chudý chlap, jednoznačne krivkajúc na obe strany v kolenách.

Pri bránke sa zastavil, chytil sa obomi rukami a postupným dvíhaním kolien rozcvičoval strečingovým spôsobom svoje postihnuté kĺby. Vtedy mi to došlo, že nielen dlhé sedenie pri počítači degeneruje kolená, ale aj dlhé sedenie v krčme. 

Dodatok:  Keby sme vychádzali z predpokladu, že všetko, čo sa napíše do blogu je pravda, pozorný čitateľ by z tohto opisu vedel identifikovať názov obce, čas, kedy sa to všetko udialo a ešte niekoľko drobných detailov z autorovho života. Keďže však v tejto chvíli tento predpoklad nemôžem potvrdiť, ani vyvrátiť, nič z toho napísaného nemusí byť pravdou. 

Dokonca ani ten úvodný odstavec, ktorý som si požičal od vraj "talianskeho Dana Brovna" Carlo A. Martigli-ho z knihy Posledný strážca, ktorá práve vychádza v nemenovanom vydavateľstve. 

2 komentáre:

  1. Fajn - príjemné čítanie :-)
    Mimochodom, mám ďalší hrozný poznatok: Vysedávanie v krčme degeneruje nielen kolená, ale celého človeka.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. JM tú myšlienku si doviedol do absolútnej dokonalosti :)

    OdpovedaťOdstrániť