Stránky

30 júna 2011

Duša

Pred niekoľkými dňami som mal v úmysle napísať úvahu o duši. Potom sa cezo mňa prevalilo niekoľko dôležitých udalostí a prišli aj iné podnety.

Dnes pršalo a hlučné kvapky dažďa mi vnukli tému súvisiacu s dažďom. Takú hamletovskú otázku: Je lepší dlhší, alebo kratší? Po overení rozhodujúcich skutočností, teda po porovnaní so susedmi som sa presvedčil, že v tejto situácii je lepší kratší. Samozrejme, že ide o okenný parapet. Ten môj je dlhší (širší) ako u horného suseda, tak všetky kumulované kvapky dažďa z jeho okna padajú na môj parapet a sú hrozne hlučné. Sused podo mnou má z môjho veľkého parapetu zase výhodu, lebo moje kumulované kvapky míňajú jeho parapet a za dažďa je u neho ticho.

Občas sa ocitám v situácii kozmonauta v bezváhovom stave. Stáva sa to vždy, keď sa mi žiada lúštiť krížovky v polohe ležmo. Večné pero vtedy zaujme vodorovnú polohu, alebo až negatívnu voči normálu. Ta znamená pre náplň pera rovnaký problém, ako pre kozmonautov na obežnej dráhe. Američania to kedysi riešili zadaním tematickej úlohy na riešenie problému večného pera vo vesmíre. Vraj sa im to po veľkej snahe nakoniec podarilo. Rusi to riešili jednoducho, vybavením svojich kozmonautov obyčajnou ceruzou. Občas teda stojím pred opakovaným vesmírnym problémom. Ceruza sa mi nepozdáva, tak to asi vyriešim polohovaním lôžka.

Nakoniec sa predsa vraciam ku svojej úvahe o duši. Duša je nesmierne dôležitá, ale dôležitý je aj plášť, tak som sa rozhodol opotrebovanú dušu aj plášť zadného kolesa bicykla vymeniť za nový. Začalo to tým, že som opravoval defekt a už vtedy som si všimol, že moja duša sa v jednom mieste nafukuje ako balón. Prejavilo sa to aj na plášti tak, že som bol pri jazde vystavený kolísaniu zodpovedajúcemu frekvenciou aktuálnej rýchlosti pohybu. Pripomínalo mi to veľmi nízku akustickú frekvenciu a o tej je známe, že je veľmi škodlivá. Nová duša jazdí perfektne, mám z toho dobrý pocit, aj keď ma to stálo 8€. 

Dobrý pocit mám aj z Přemka Podlahu, ktorý dnes v TV oslávil svojich 50 rokov na televíznej obrazovke. Celkom príjemná spomienková a gratulačná relácia to bola. S patričným vtipom, veď to uvádzal Petr Rychlý (Natoč to!). Čo bude, keď odídu starí harcovníci? Ostanú len konzervy v archívoch. Prečo o tom píšem? Páčil sa mi vtip, dobrá rada z tej relácie, ktorý ma rozosmial:

- Viete ako sa dá ušetriť ráno 20 minút času?
- Jednoducho, dajte si raňajky už večer.

Dobrú chuť.


 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára