Stránky

06 októbra 2011

Revolučné tlačítko "like"

Rád sa vyjadrujem k niečomu, čo ma pozitívne zaujalo, ale ani oponovanie iným názorom mi nie je  cudzie. Adam Debnár píše vo svojom článku o užitočnosti tlačítka "like", teda o pozitívnom hodnotení článkov na internete a zatracuje alternatívne "dislike". Poviem rovno, že mne to pripadá značne nevyvážené a nespravodlivé, ale aj odtrhnuté od reality. Akoby virtuálny svet bol niečo iné, ako ten ozajstný a ako by to tak malo ostať na veky vekov.

Predstavte si, o koľko viac čitateľov by vyjadrilo svoj názor napríklad k tomuto článku, keby mali k dispozícii "like" aj "dislake"... Osamotené tlačítko "like" nie je skutočnou spätnou väzbou. Myslím, že spoločnosť aj internetové komunity na to časom prídu. Táto situácia má svoj predobraz v situácii okolo "piana". Na úplne voľnom internete, ktorý sa bil o návštevníkov, sa odrazu kladú prekážky "nespoplatneným" návštevníkom a čuduj sa svete, funguje to. Funguje to najmä v tom smere, že množstvo zbytočných, bezobsažných a tiež hrubých vyjadrení k veci a aj od veci bolo pozitívne odfiltrovaných.

Vrátim sa k pokusu, ktorý prebiehal istý čas na blog.sme.sk, keď zaviedli pod článkami voľbu: "Články tohto autora už nikdy viac nechcem  čítať". Bolo to trochu tvrdé a nedokonalé, ale výhodné pre čitateľa hlavne v predvolebných kortešačkách, ale aj v iných prípadoch. Ten zoznam si čitateľ mohol kedykoľvek vymazať a začať s čistým štítom znova. Autor sa však o takomto negatívnom hodnotení nikdy nedozvedel.

Po krátkom čase tento autorský "dislike" z neznámych dôvodov zrušili. Možno práve pre podobné pseudo-argumenty, ktoré uvádza vo svojom článku Adam. Až potom som si uvedomil, ako mi to chýba. Využíval som to, aj keď sa priznávam, že vždy len na krátku dobu, lebo zakaždým som bol zvedavý, čo sa tam skrýva, tak som zoznam vymazával.

Dá sa argumentovať "pre" aj "proti", ale aj tak si myslím, že negatívna spätná väzba autorom chýba. Určite by  mala odraz v istej sebakritike, čo by bolo k dobru veci. Pravdou je, že aj v pozitívnom "karmovaní" a v čítanosti článku sa dá nájsť prvok relatívnej spätnej väzby. Napriek všetkému by som bol za takú "čistú" negáciu ako je "unlike". Je jedno, či by bola zverejnená alebo viditeľná len autorovi. Bol by to kus úprimnosti na nete.

6 komentárov:

  1. Už v starom rímskom práve platila zásada Audiatur et altera pars, tak som si prečítala aj argumenty Adama Debnára. V argumentoch AD vnímam dômyselne skrytú vlastnú neistotu, spočívajúcu v obave, že by sa pod článkom nahromadilo viac dis ako like-ov. Tu, u teba, zas vidím viac odvahy a hádam aj postoj, vybrúsený skúsenosťami veku, kedy už človek robí viac vecí pre seba. Vecí, ktoré robia radosť jemu a neohliada sa tak upäto na reakcie iných... :)
    Svet však nie je čiernobiely a tak by nemali byť iba tlačítko páči a nepáči, ale aj to tretie, označujúce situáciu, že článok nebol síce nič svetoborné, aby som ho označila like-om, ale zas ho nezatracujem, pretože nie je vyslovene zlý a predsa len ma čosi v ňom upútalo.
    Aj keď aj ja občas tlačítko ,,like" použijem, preferujem komentár, hoc len jednou vetou, pretože mi to pripadá ako vyjadrenie úcty k námahe autora, ktorú vynaložil na napísanie článku. A okrem toho napísanie komentáru dáva možnosť na chvíľu sa krátko zastaviť v tomto uponáhľanom svete a utvoriť pre autora myšlienku, odkaz. Klikanie na tlačítko ,,like" mi pripadá ako beh od stromu k stromu a označkovanie - tu som bol/a... :)
    Preto ja na tlačítka pod tvojimi článkami nikdy neklikám... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ešte som zabudla doplniť, že preto ja tieto tlačítka nemám pod tými svojimi :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. mia, že to tam nemáš, to je škoda, občas by sa hodilo. A že tu neklikáš, s tým sa nedá nič robiť, len písať lepšie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Niekedy sa človeku nechce písať do komentárov aj keď bol článok kvalitný, alebo niečim zaujal. Niekedy jednoducho reakcia na článok vyžaduje obšírnejšie komentáre. Tlačítko "like" to jednoducho vyrieši. A je to. A naozaj nechodím od stromu ku stromu a neznačkujem. :-) Myslím si, že kliknutím na tlačítko skoro tak isto vyjadríš úctu, súhlas prípadne "interes" autorovi. Ja sa niekedy vraciam ku článkom ktoré som označil "+1" a mám ich pekne u seba na Google+. Bez problémov ich nájdem. Mám napríklad vytvorený , jeden z viacerých osobných,kruh "recepty", ktorý zdieľam sám zo sebou a hocikedy sa k nemu vraciam, v podstate ako kuchárska kniha s receptami ktoré určite stoja za vyskúšanie. Júj, ale som sa "rozkecal" a stačilo dať tlačítko "like"!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Gabriel, skúšam g+ ale zatiaľ som z toho zmätený. Mal som tu tlačítko +1, ale akosi zmizlo. Ani vyhľadávanie na blogu mi nefunguje.
    V komentári sa dá povedať takmer všetko, ak je čo. Like je pohodlné. Dislike by bolo len pre extrémne prípady, to pripúšťam.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. no vidíš, Gabriel, k akému peknému komentáru si sa jemne nechal vyprovokovať a pritom naozaj stačilo jednoducho kliknúť na like. Ale v tom jenom kliknutí by si autor článku sotva vedel prečítať to zaujímavé, čo si prečíta teraz :)
    Ale vážne: ja nesúdim a ani neodsudzujem používanie tlačitka,,like". Je to na každom z nás. Ja som iba písala o svojom vnímaní a následnom svojom konaní.

    OdpovedaťOdstrániť