Diskusia?

 Diskusia k článku o politike na istom známom blogu (ale inde to nie je o nič lepšie, ani krajšie). Nie je to kópia diskusie, len malé zhodnotenie typických príspevkov...

- (dan) autorovi vyčíta, že obhajuje "nacionalistu, extrémistu a antivaxera” a zároveň ho zaraďuje do istej nenávidenej skupiny, teda osobný útok bez argumentov.
    - (dpu) pripája sa k (dan) a obvinenie autora rozširuje o to, že je narkoman.
        - (dan) rozvíja myšlienku z príspevku (dpu)
- (dfv)  pridáva sa konšpiračne k predchádzajúcim.
    - (dde) diskutuje k danej téme, rozvíja myšlienku, ale v závere sa ironicky usmieva.
        - (dšt) sa pýta (dde) ako to myslí?
- (dan) rozširuje zoznam nadávok a cíti sa urazený, že on v tej skupine nie je.
- (dmi) opäť zaškatuľkovaná invektíva voči autorovi článku.
    - (dpu) filozofujúca poznámka o dočasnosti ľudského bytia.
- (dza) rozširuje a ilustruje invektívu voči autorovi pomocou akéhosi obrázku a že sme v r...
    - (dpu) súhlasi so (dza).
        - (dza) si povzdychne OMG (Oh môj bože).
- (dmi) apeluje na slobodu prejavu, názoru, vyzýva na vyjadrenie.
    - (dpu) opakovanie invektív voči autorovi.
        - (dag) ironické zdôraznenie myšlienok diskutujúcich, ale so zakomponovaním istých politických strán do kontextu.
            - (dšp) „láme palicu” nad predchádzajúcim diskutérom.
- (dra) časť príspevku doslova: „+++++” a vyjadruje sa k téme s pozitívnym hodnotením myšlienky v článku.
    - (dag) sa nedá, ale k veci tvrdí, že je to zbytočné a samozrejme, pridá aj slovné útoky na určené osoby v istej skupine.
        - (dza) chváli (dag)
- (dšp) zapája do úvah istého speváka, ktorý kazí mládež. a nikto sa o to nestará.
    - (dto) toho speváka platí štát, alebo je to jeho biznis? Pýta sa ďalší. Ale (dšp) hneď radí k istej politickej strane.  
        - (dza) všetkých označil za narkomanov.
            - (dšp) ironizuje (dza)
- (dpa) vyčíta všetkým dvojaký meter (a v tom má asi pravdu)

Štatistika: celkom 24 diskusných príspevkov (otázne je, či je to naozaj diskusia). Z toho pozitívne hodnotenia, alebo čiastočne pozitívne a k veci celkom 4. Zvyšok sú nenávistné osočovania autora článku, alebo aj útoky navzájom medzi sebou (viac ako 80% nenávisti a osočovania) .  

    Toto hodnotenie sa netýka žiadneho skutočného diskusného fóra, ani žiadnych diskutujúcich. Zobrazuje len môj všeobecný dojem z diskusií pod článkami o politike. Označenie diskutujúcich v zátvorke je len pre orientáciu v texte.

Povedz mi, čo čítaš

 Nedávno som, po dlhom čase, stretol bývalého kolegu z práce a zaspomínali sme na staré časy. Prišla reč aj na súčasnú situáciu na našom bývalom pracovisku. Nemal som v úmysle načrieť do politiky, ale on zaviedol reč aj na túto šikmú rovinu... Ostal som v pozícii poslucháča, lebo viem, ako je naša spoločnosť rozdelená a dobré vzťahy z minulosti netreba kaziť. Prečo je to tak? On je spokojný so stavom jeho vecí, ale názor si tvorí (asi) podľa novín. Aj ja som (relatívne) spokojný. Z jeho postojov mi však bolo jasné, že číta iné noviny ako ja, ale inak si rozumieme.

Namiesto pointy len malé zamyslenie po sledovaní TV relácie s humorom rokov dávno minulých (Silvester)... Nájdite dva rozdiely medzi vtedy a dnes. 

- Vtedy sa humoristi tvárili vážne (lebo robiť humor, to nie je sranda) a diváci sa zabávali, smiali, prípadne aj tlieskali (napríklad slávne silvestrovské programy, ale aj  L+S a pod.).

- Dnes sa zabávajú hlavne humoristi (tiež herci a pod., napr. taká "partička") a diváci robia "hluk", prípadne aj zatlieskajú (sú za to platení), ale hlavne sa zabávajú herci, preto sa im v súčasnosti hovorí "zabávači".

Básnici

Slová sú len slabou napodobeninou myšlienok... Báseň, to sú rýmy, pred ktoré sa naskladajú myšlienky a emócie, alebo len ďalšie slová... Moderná báseň - myšlienky, emócie, alebo len slová, ktoré sa sem tam okorenia rýmom, alebo aj nie...

Lucia je známa z facebooku, ale aj na iných platformách a je literárne, aj poeticky aktívna. Nedávno ma zaujala jej báseň, skúsim ju rozobrať. Teda tú báseň, nie Luciu. Kedysi na základnej škole nás nútili "rozoberať" básne a iné literárne útvary "Čo chcel básnik povedať?". Dnes sa to už asi nevyžaduje, lebo školy prešli mnohonásobnými reformami s cieľom, aby sa deti učili len to čo chcú, veď načo by bol budúcim dospelým všeobecný rozhľad, keď od malička majú v rukách mobily? A google za ušami. Ale o tom som tu nechcel...

O básňach a o básnikoch som tu už párkrát písal (najmenej 6x), takže toto nie je nič výnimočné, môžem byť stručný, aj keď básnici sú rôzni a každý je iný. Nie som odborník na poéziu, som len čitateľ, ktorý (občas) číta s porozumením. Básnici bývajú aj profesionáli, ale to je extra trieda, napriek tomu sa mi z času na čas podarí objaviť perly ducha aj tu dolu medzi ľuďmi. Nedávno ma teda zaujala báseň Lucie "Nehovor mi to".

Nehovor mi to.
Nič mi nehovor, nechcem slová.
Iba ma drž.
Tma sa vypnúť nedá,
musíš zažať svetlo.
A všetko v tej tme je jedno.
Objatie láska teplo
nesmie žiť iba v hlave.
Nikto úplne sám
nemôže cítiť nádej,
ktorú stvoria  iba dvaja,
sama so sebou som sa už o tom
rozprávala.
Teraz zažni.
Nechcem slová.
Nehovor mi nič.
Nakresli do tmy dvere.
A zober ma tam, kde všetko zabudneme.

Slová sú nič proti dotykom a málo je mať lásku v hlave... Lucia sa nehrá s rýmami, všetko dáva ako fluidum do hlavy vnímavého čitateľa. Apollinaire by mal radosť ("... vo svojich básňach zrušil starú kompozíciu básne založenú na logickom rozvíjaní obrazu, či myšlienky a objavil kompozíciu novú, založenú na voľnom prúde vedomia, bez prechodu a často bez zjavného logického sledu nesúvislé prvky, pocity, úvahy, spomienky."...  M. Raymond)

Na danú tému zacitujem príležitostne ešte niečo majstrovské z Milana Rúfusa:

Láska sa noci nebojí.
Svietia jej hviezdne roje.
A v nepokojnom pokoji
verne si koná svoje. 

Benjamín Škreko je básnik, ako sa u nás hovorí, "par excellence", majster rýmov a excelentných myšlienkových pochodov, o tom niet pochýb. Zaujala ma ukážka z jeho nedávneho fb statusu:  

Aspoň veršom.

Po duši krásne spiacej ženy
perlivé tečie potokmi.
Zobuď sa, láska, odomkni,
omamný mok aj vo mne pení
a prvý lúč ho krášli zlatom!
Nikdy som nebol najsmelší,
nuž ti ním aspoň vo verši
premieňam na cit každý atóm.

Jedným slovom nádherné vyznanie mimo akýchkoľvek klišé, čistá básnická radosť.

Do tretice spomeniem ešte jedného nášho súčasníka, básnika a spisovateľa Antona Pižurného. Písal som o jeho Pandorinej skrinke a možno si čoskoro od neho prečítam aj nejakú povesť. 

DOTYK S NEKONEČNOM

Nežime len vo svojej
materiálnej
virtuálnej realite
a pocítime v každom okamihu
 večnosť.
A iba tak
sa môžeme stať
nesmrteľnými...

 Moje básnické pokusy, ak dovolíte, radšej zamlčím...

Cesty za zdravím

Nedávno som absolvoval krátky rozhovor so susedom na priedomí. Bol si zafajčiť (lebo je ešte mladý). Ja som dal definitívnu bodku za fajčením v deň svojich 40. narodenín a dobre som urobil. Mohlo to byť aj skôr, mal som dvakrát výpadok z fajčenia, že som nefajčil celý rok, ale vrátiť sa k tomu bolo (v tom čase) veľmi ľahké. Dnešné (parné) elektronické cigarety, to je niečo strašne škaredé. Mne to pripadá, ako by sa fajčiar vrátil do čias parných lokomotív.

Na úvod som zašiel príliš ďaleko do histórie. Náš sused našťastie nefajčí tie moderné chemické vyvíjače pary, ale klasické cigarety. Neviem, akú značku, ale to už ani nechcem vedieť. Na zábradlí má špeciálny popolník, ktorý je stále plný. Pozitívom je, že nefajčí doma (ako my, kedysi), ale na čerstvom vzduchu pred domom (a čo zelený údel?). Aj tak sa trochu čudujem, keďže je zdravotník a dokonca pracuje v  RZP (112). Debatovali sme len krátko, lebo sa ponáhľal na nočnú. Aktuálne zdravotnícke problémy sme nerozoberali, aj tak to vždy skončí na zvýšení platov a všetko je jasné.

Moje skúsenosti s lekármi, aj so sestričkami a vôbec so zdravotníckymi zariadeniami sú na 99 % pozitívne. Dokonca si rád posedím aj v čakárňach u lekárov, tam sa dajú zbierať zaujímavé námety na krátke poviedky, alebo len tak na uvažovanie o živote. Pre môjho suseda zdravotníka som vybral z wabovín zopár starších článkov o doktorských čakárňach, o lekároch, sestričkách a podobne:  

Kladivo na virózu  (2008)
S príchodom voľných dní prišla na mňa viróza. Ohlasovala sa miernymi príznakmi už v práci, ale včera vrcholila. Povedal som si, že potrebujem pokoj a teplý čaj s energetickými prísadami, tak som si vzal voľno aj na piatok a kurírujem sa...

3 plus jeden  (2007)
Čože je to päťdesiatka... Spievaval si kedysi F. K. Veselý. Niekedy si človek vypočuje aj to, čo nechce. Čakal som dnes u lekára, keď sa spoza rohu ozvalo hlasné zvítanie dvoch starých známych. Cestovali spolu v autobuse, ale spoznali sa až v čakárni, tak si vymieňali dojmy zo stretnutia...

Kontrola  (2012)
Bol som u doktora, veď každý tam raz musí. Nebol to obyčajný lekár, ale špecialista. Keď prišla reč na poisťovňu, upozornil ma, že v prípade zmeny špecialistu sa najprv musím od neho odhlásiť. Nerátam so zmenou, veď ani nemám dôvod, má sympatickú mladú sestričku, tak prečo pokúšať osud. Pravdou je, že som sa zatiaľ nepreukázal žiadnou pozornosťou a napriek tomu ma majú radi. Teda aspoň tá sestra, dúfam...

Všedný deň  (2009)
A je to tu, konečne začínajú všedné dni. Už ma nerozhádže ani voľba prezidenta, lebo mi je to všetko jedno, zapovedal som sa, že sa už s nikým nebudem hádať, ktorý kandidát je lepší, alebo krajší (vsjo jásno, načem bukvy?). Nebudem už robiť pozitívnu propagáciu žiadnemu z nich, taký pozitivista neexistuje...

Extrakcia  (2009)
Práve som si prečítal článok istého zubára z Austrálie, ktorý tvrdí, že zuby si treba umývať hneď po každom jedle, aspoň 3 - 4 minúty a po umytí (čistení) nevyplachovať vodou. Skúsil som si predstaviť, život bez chuti z jedla počas siesty, bez tých odložených zbytkov mäsa na špici špáradla, ale zároveň som si predstavil aj toho človeka, povolaním čistič zubov a húfy zubných lekárov a dentistov, žijúcich na hranici chudoby...

Experimentálny dôkaz  (2009)
Ráno som bol v nemocnici na preventívnej prehliadke, ale do 14-tej hodiny som sa k svojej lekárke nedostal. Nakoniec vyšla sestra, že doktorka je už unavená a končí, ale že príde jej syn, ktorý je tiež lekár a bude pokračovať on. Tak som čakal ďalej, až kým ma doktor nezavolal. Zvláštne bolo, že to bol urológ a všetci mu hovorili súdruh doktor...

Nová Sieťovka

Alias Sieťovky je "(pôvodne) nultý slovenský internetový magazín", na ktorom sa aktívne podieľal aj Jaro Filip a existuje od  15.1.1997. Od 11.7.2000 bola stránka hibernovaná, ale teraz, zdá sa, že naberá druhý dych. Sieťovka vraj nie je blog,  lebo články na nej publikované sú často „na objednávku“ a publikované len správcom domény. Chce to byť od začiatku internetový magazín. Správcom a vlastníkom domény je Róbert Dyda, a to je známe meno aj zo začiatkov blogovania na blogu.sme. Všimol som si, že viacero nových článkov napísal Milan Buno, väčšinou o nových knihách. Držím im palce. Sieťovku som objavil iba dnes, tak ešte nie som celkom zorientovaný.

Waboviny sú charakterovo "čistý blog", takmer súkromný na doméne "blogger.com", správcom a prispievateľom som sám, aj keď sa občas vyskytne výnimka a som ochotný spolupracovať, nemám veľa ponúk. Waboviny začínali v auguste 2006, to znamená, že "nultý slovenský magazín" bol pre mňa akýmsi internetovým vzorom. Napriek všetkému waboviny nevynechali ani jeden rok, ku dnešnému dňu tu je celkom 1206 článkov, ktoré sú tak trochu kronikou doby, ktorú žijeme. Články sú o všedných dňoch skoro denník, ale sú v nich aj recenzie kníh, filmov, a zamyslenia o "veľkých" udalostiach sveta a Slovenska. Len tej obyčajne politike, ktorá vždy niekomu "straní" sa cielene vyhýbam.

Boli časy, keď pod mojimi článkami bývala podnetná diskusia. Časy sa však trochu zmenili, vyprchal mladícky elán. Ak sa tu však moji bývalí diskutujúci, aj podobní blogeri po rokoch objavia, budem rád. Spomienkový optimizmus je dobrá vec. 

Sieťovka