Stránky

22 júna 2012

Peňaženka

Je ticho po búrke. Je to ticho podobné tichu pred búrkou, len nemá ten zlovestný nádych. V parku sa dýcha voľne, je čistý vzduch podfarbený silnou vôňou kvitnúcich líp. Vo vzduchu je pohoda, ktorú rušia iba unavené a spokojné vtáčie trylky. Dobre sa to počúva a je to v komplexe pohoda, ktorá sa nedá kúpiť za peniaze.

Svoje prvé drobné peniaze som celé leto nosieval v zadnom vrecku červených trenírok. Inde ani nemohli byť, to bol jediný kus odevu na našich mladých telách počas celého leta. Žili sme zdravo... Neskôr som mal malú, chudobnú peňaženku a závidel som - v dobrom - boháčom s vybúleným zadným vreckom nohavíc.

Aj ja som mal donedávna takú peňaženku s množstvom priehradiek a skoro nič v nich. Dnes už aj tak nie sú peniaze znakom bohatstva, ale bankové karty. Tie sú malé a tá miznúca trocha hotovosti nezaváži. Včera som sa rozhodol zmeniť svet. Teda aspoň jeho malé skromné zrnko piesku. Kúpil som si exkluzívnu tenkú peňaženku.

Tá moja nová je z jemnej kože a až z Brazílie. Doma nemáme. Jej cena bola vyššia ako hotovosť v mojej starej po nákupe. Preložil som do nej všetko čo som mal v starej peňaženke a teraz vyzerám, ako by som nemal žiadnu v zadnom vrecku nohavíc. Niekedy to tak dopadne, ako v tej poučke, že človek nie je tak bohatý aby si kupoval lacné veci.

Tak som dopadol aj na nedávnej - komerčnej - besede so spisovateľom Banášom. Má taký dar reči, že som neodolal a kúpil som si od neho štyri knihy. So zľavou, ale predsa, toľko kníh naraz som ešte nikdy nekupoval. Rozprával o idiotoch v politike a my sme kupovali ako idioti...

S mnohými Banášovými spisovateľskými názormi by sa dalo súhlasiť, ale s viacerými aj polemizovať. Na to tam však nebol dostatočný priestor, tak možno niekedy inokedy ho ešte aspoň takto v monológu zpolemizujem. Tak budem mať istotu, že moja peňaženka po polemike nestenčie.


Neprešlo jazykovou kontrolou.
    

1 komentár:

  1. Vek si nemôžme vyberať. On vôbec neberie ohľad na naše (často mladé:) túžby, plynie a hlási sa všakovakými nepríjemnými neduhmi, tak nám neostáva nič iné, iba v ňom hľadať pozitíva. A výhodou vyššieho veku, pokiaľ má človek akú-takú rezervu je, že má na starosti už len seba a môže si dopriať veci, nad ktorými by predtým uvažoval, či ich tak nevyhnutne potrebuje. Teraz už uvažuje menej. A tak to má byť. Treba si robiť a užívať radosť ,,tu a teraz". Ostáva už len popriať tenkej exkluzívnej peňaženke hojnú náplň... :)

    OdpovedaťOdstrániť